Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Žiar nad Hronom 5C/38/2026 6426201545 24. 07. 2026 JUDr. Jarmila Kasanová ECLI:SK:OSZH:2026:6426201545.2
Uznesenie Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. D. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt H. XXX, XXX XX H., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á žalovanému F. G., nar. XX.XX.XXXX, aby sa nepribližoval k žalobkyni A. B., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť 20 metrov, s výnimkou účasti na úkonoch pred súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými orgánmi verejnej moci. II. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á žalovanému F. G., nar. XX.XX.XXXX, aby sa zdržal akéhokoľvek kontaktovania žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX telefonicky, prostredníctvom SMS správ, elektronickej pošty, sociálnych sietí a komunikačných aplikácií. III. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á žalovanému F. G., nar. XX.XX.XXXX, aby sa zdržal akéhokoľvek konania smerujúceho k obťažovaniu, zastrašovaniu, vyhrážaniu sa, sledovaniu, prenasledovaniu alebo inému narúšaniu telesnej a duševnej integrity žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX IV. Vo zvyšku návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . V. Súd žalovaného p o u č u j e, že neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán zruší v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. VI. Súd žalovaného p o u č u j e, že môže na príslušný súd proti A. B., nar. XX.XX.XXXX ako žalovanej podať žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonom neodkladného opatrenia, ak neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. VII. Súd žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% trov konania, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške. odôvodnenie: 1. Dňa 26.06. 2026 bol doručený Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby okresný súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. a k jej maloletému synovi C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. na vzdialenosť 20 metrov, s výnimkou účasti na úkonoch pred súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými orgánmi verejnej moci, nevstupovať do bytového domu nachádzajúceho sa na adrese C. D. XXXX/XX, XXX XX E., ktorý žalobkyňa užíva, ani do jeho bezprostredného okolia,
vrátane priľahlého pozemku, spoločných priestorov a parkovacích miest, nevstupovať na pracovisko žalobkyne nachádzajúce sa na adrese I. XX/X, XXX XX E. ani do jeho bezprostrednej blízkosti, zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania žalobkyne a jej maloletého syna osobne, telefonicky, prostredníctvom SMS správ, elektronickej pošty, sociálnych sietí, komunikačných aplikácií alebo prostredníctvom tretích osôb, zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k obťažovaniu, zastrašovaniu, vyhrážaniu sa, sledovaniu, prenasledovaniu alebo inému narúšaniu telesnej a duševnej integrity žalobkyne, ako aj akéhokoľvek konania spôsobilého poškodiť jej osobný, rodinný, spoločenský alebo pracovný život, zdržať sa zverejňovania, šírenia alebo poskytovania informácií, fotografií, obrazových alebo zvukových záznamov týkajúcich sa žalobkyne tretím osobám alebo prostredníctvom elektronických médií a sociálnych sietí a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2. Okresný súd uznesením č.k. 5C/38/2026-18 zo dňa 26.06.2026, právoplatným dňa 01.07.2026, vylúčil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k jej maloletému synovi C. B., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., na vzdialenosť 20 metrov, s výnimkou účasti na úkonoch pred súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými orgánmi verejnej moci ako aj zdržania sa akéhokoľvek kontaktovania maloletého syna žalobkyne osobne, telefonicky, prostredníctvom SMS správ, elektronickej pošty, sociálnych sietí, komunikačných aplikácií alebo prostredníctvom tretích osôb na samostatné konanie. 3. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že so žalovaným sa zoznámila v roku 2019, keď sa uchádzala v jeho reštaurácii G. H. o pozíciu čašníčky. Žalobkyňa uvádza, že vzťah medzi ňou a žalovaným nezostal v pracovnej rovine a začali sa stretávať aj mimopracovne ako partneri napriek tomu, že žalovaný mal partnerský vzťah s inou ženou. Partnerský vzťah so žalovaným žalobkyňa ukončila asi po 3,5 roku, prestala pracovať v jeho prevádzke a presťahovala sa do E., kde si otvorila vlastnú prevádzku Jedáleň E., ktorú prevádzkuje dodnes. 4. Žalobkyňa tiež uvádza, že ataky žalovaného začali v marci 2026, kedy si našla nového partnera, s ktorým žije dodnes. Ataky začali tým, že jej nechal za stieračom auta „darček“, v ktorom bolo zabalené jej tričko a následne vyhľadal syna žalobkyne, ktorému odovzdal údajne ňou zabudnuté veci, išlo o jeden pár ponožiek. Dňa 17.05.2026 žalovaný poslal žalobkyni e-mailovú správu s fotografiou jej terajšieho partnera plnú urážok v súvislosti s jeho výzorom, ktorú priložila ako dôkaz. Žalobkyňa zároveň uvádza, že nasledujúci deň prišiel žalovaný osobne do jej prevádzky v E. a slovne útočil a osočoval jej partnera, čím sa podľa nej snažil negatívne ovplyvniť jej vzťah. Takéto konanie žalovaného bolo opakované, až do momentu, kým žalobkyňa prerušila so žalovaným komunikáciu a zablokovala si jeho telefónne číslo. 5. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazuje na skutočnosť, že dňa 03.06.2026 žalovaný vstúpil počas jej neprítomnosti do jej bytu. Byt má žalobkyňa vo výlučnom vlastníctve, žalovaný u nej nemá trvalý, ani prechodný pobyt, taktiež od jej bytu nemá kľúče. Žalovanému dvere do bytu otvoril syn žalobkyne. Žalovaný si od syna žalobkyne vypýtal mobilný telefón, ktorý mu v minulosti daroval. O tejto skutočnosti sa žalobkyňa dozvedala keď synovi telefonovala a zodvihol žalovaný. Žalobkyňa uvedenú udalosť ohlásila na polícii. 6. Z návrhu ďalej vyplýva, že žalovaný dňa 04.06.2026 opäť prišiel do prevádzky žalobkyne, kde ju urážal a vyhrážal sa jej, že ju ako aj jej rodinu zničí, poškodí jej meno do takej miery, že tým dosiahne zatvorenie jej prevádzky. Žalobkyňa v návrhu uvádza, že príjem z prevádzky gastro zariadenia je jej jediným zdrojom príjmu. Počas tohto incidentu došlo k fyzickému útoku žalovaného na zákazníka, ktorý sa žalobkyne zastal. Žalobkyňa uvádza, že na miesto bola privolaná policajná hliadka. Kamerový záznam z incidentu priložila žalobkyňa ako dôkaz. Policajná hliadka bola privolaná aj dňa 11.06.2026, kedy sa obdobná situácia s vyhrážkami zo strany žalovaného zopakovala. Podľa tvrdenia žalobkyne prišiel žalovaný v ten istý deň k bytovému domu, kde žalobkyňa býva a zvonil pri vchode. Žalobkyňa ho spozorovala cez okno a dvere mu neotvorila. Žalovaný následne zanechal partnerovi žalobkyne za stieračom motorového vozidla papierovú tašku obsahujúcu odkaz a erotickú pomôcku. 7. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uvádza aj to, že dňa 14.06.2026 žalovaný kontaktoval prostredníctvom firemného telefónu formou SMS správy jej partnera, pričom používal urážlivé a ponižujúce vyjadrenia voči jej osobe ako aj osobe jej partnera. Dňa 15.06.2026 poslal žalovaný žalobkyni e-mailovú správu s fotografiami domu jej partnera spolu s textovými správami, ktoré žalobkyňa
vníma ako pokračujúce zastrašovanie a obťažovanie. Žalovaný žalobkyňu kontaktoval formou emailu aj dňa 21.06.2026, pričom nasledujúci deň si našiel partner žalobkyne na svojom pozemku vyliaty olej a v strede cesty prázdnu bandasku, pričom žalobkyňa uvádza, že je presvedčená, že je to výsledkom práce žalovaného. Žalovaný dňa 23.06.2026 opätovne kontaktoval žalobkyňu prostredníctvom e-mailu, v ktorom boli pripojené fotografie, na ktorých je so svojou súčasnou partnerkou, pričom v texte mailu viackrát spomenul, že videl syna žalobkyne ako ide domov, z čoho žalobkyňa usudzuje, že ho žalovaný pravidelne sleduje. Elektronickú a SMS komunikáciu priložila žalobkyňa k návrhu ako dôkaz. 8. Dňa 10.07.2026 žalobkyňa doručila súdu doplnenie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedla, že žalovaný dňa 29.06.2026 v čase keď mala žalobkyňa zatvorenú prevádzku, z dôvodu čerpania dovolenky, prelepil oznam o zatvorení prevádzky, ktorý bol umiestnený na dverách prevádzky ponukou svojho obedového menu. Žalobkyňa uvádza, že toto urobil opakovane aj po tom, čo žalobkyňa ním nalepenú ponuku obedového menu strhla. Žalobkyňa uvádza, že v zmysle § 15 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. zákona o ochrane spotrebiteľa je povinná o dočasnom uzavretí prevádzky, na mieste, kde je uvedená prevádzková doba, označiť začiatok a koniec uzavretia prevádzky. Konaním žalovaného došlo k tomu, že táto informácia nebola viditeľná pre zákazníkov žalobkyne, pričom si žalovaný na dverách prevádzky žalobkyne propagoval svoju reštauráciu. Týmto jeho konaním sa podľa žalobkyne snažil naplniť jeho predchádzajúce vyhrážky v znení, že zničí jej podnikanie. Žalobkyňa v doplnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej uvádza, že žalovaný ju kontaktoval dňa 06.07.2026 ako aj dňa 07.07.2026 prostredníctvom správy na whatsapp a sms správy z jeho firemného mobilného čísla, v ktorých žalobkyňu ako aj jej partnera osočoval a opakoval vyhrážky, že zničí podnikanie žalobkyne. 9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená. 13. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Podľa § 328 ods. 2, prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. 17. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 18. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť
nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov (strán sporu). Nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy (prípadne, že nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje verejný záujem). 19. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. 20. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho doplnenia ako aj s prílohami konštatuje, že pokiaľ ide o návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP, aby súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť 20 metrov, s výnimkou účasti na úkonoch pred súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými orgánmi verejnej moci okresný súd konštatuje, že v danom prípade existuje potreba okamžitého zásahu súdu nariadením neodkladného opatrenia. Zo správ predložených žalobkyňou má súd za osvedčené, že žalovaný voči žalobkyni používal urážlivé a ponižujúce vyjadrenia, opakovane ju verbálne napádal. Z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný opakovane vstupoval do prevádzky žalobkyne, kde ju za prítomnosti ďalších osôb verbálne napádal, čím narúšal jej pokojný výkon podnikateľskej činnosti a vyvolával v nej dôvodnú obavu z jeho ďalšieho správania. Hoci z predložených dôkazov nevyplýva, že by zo strany žalovaného došlo k fyzickému násiliu voči žalobkyni, pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je existencia fyzického útoku zákonnou podmienkou. Rozhodujúce je, že správanie žalovaného vykazuje známky opakovaného obťažovania, zastrašovania a narúšania osobnej integrity žalobkyne, pričom vzhľadom na jeho opakovaný charakter existuje dôvodná obava z pokračovania takéhoto konania. Súd preto dospel k záveru, že bezodkladná úprava pomerov účastníkov je nevyhnutná a zákaz približovania sa k žalobkyni je primeraným a preventívnym opatrením smerujúcim k ochrane jej osobnej integrity, súkromia a pokojného výkonu práce. 21. Z rovnakých dôvodov súd vzhliadol potrebu bezodkladne upraviť pomery pri návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g) CSP, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania žalobkyne telefonicky, prostredníctvom SMS správ, elektronickej pošty, sociálnych sietí a komunikačných kanálov. Uložené obmedzenie súd považuje za primerané okolnostiam prípadu, nevyhnutné na zabezpečenie účinnej ochrany žalobkyne a spôsobilé predísť ďalšiemu narúšaniu jej osobnej integrity a súkromia. 22. Súd návrhu v časti v ktorej sa žalobkyňa domáhala zákazu jej kontaktovania prostredníctvom tretích osôb nevyhovel, hoci z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný kontaktoval jej súčasného partnera. Pokiaľ by konaním žalovaného boli dotknuté práva tretej osoby, ochrany sa táto osoba môže domáhať samostatne zákonom ustanoveným spôsobom. Súd taktiež nevyhovel v časti návrhu, v ktorej sa žalobkyňa domáhala zdržania sa kontaktovania jej osoby osobne, keďže táto požiadavka je už obsiahnutá v uloženej povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni. Ak je žalovanému zakázané priblížiť sa k žalobkyni na určitú vzdialenosť, je tým vylúčený súčasne aj osobný kontakt. Uloženie samostatného zákazu osobného kontaktovania by preto bolo duplicitné a neprinieslo by širšiu ochranu práv žalobkyne.
23. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písmeno g) a h) CSP, je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patrí medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí pri porušení ich či už telesnej alebo duševnej integrity. Právo nebyť ohrozený na telesnej alebo duševnej integrite (nebyť vystaveným násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe), je základným ľudským právom ktoré, vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a medzi ktoré patrí najmä všeobecná Deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a podobne. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe v rámci ohrozenia jej telesnej integrity, ale aj duševnej (psychickej) integrity človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. 24. Pri nariadení neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia pre možnosť ohrozenia telesnej integrity alebo duševnej integrity, čo v tomto konaní bolo jednoznačne osvedčené práve predložením aj listinných dôkazov zo strany žalobkyne. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia (v tomto prípade ohrozenia najmä duševnej integrity) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré je z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. 25. Pojem integrita možno definovať ako celistvosť, neporušenosť, osobnú istotu a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia buď fyzického alebo psychického. Pojem násilia ako taký nie je vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel, teda zámerné ľudské konanie. Násilím je každá forma ubližovania prejavom nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Samotné násilie nemusí vždy obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie, či psychické týranie, môžu mať rovnako silné následky. 26. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému v zmysle ustanovenia § 325 ods.2 písm. d) zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k obťažovaniu, zastrašovaniu, vyhrážaniu sa, sledovaniu, prenasledovaniu alebo inému narúšaniu telesnej a duševnej integrity žalobkyne, ako aj akéhokoľvek konania spôsobilého poškodiť jej osobný, rodinný, spoločenský alebo pracovný život, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa obťažovania, zastrašovania, vyhrážania sa, sledovania a prenasledovania žalobkyne. Z predložených listinných dôkazov, najmä z obsahu elektronickej a SMS komunikácie vyplýva, že konanie žalovaného voči žalobkyni nie je ojedinelé, ale má opakovaný charakter a svojou intenzitou prekračuje rámec bežných konfliktných vzťahov medzi účastníkmi. Takéto konanie je objektívne spôsobilé vyvolať u žalobkyne dôvodnú obavu o jej pokojný a nerušený život, a preto súd považuje uloženie uvedenej povinnosti za primerané a nevyhnutné na poskytnutie jej bezodkladnej ochrany. Vo zvyšnej časti návrhu súd nevyhovel. Požadovaný zákaz akéhokoľvek konania spôsobilého poškodiť osobný, rodinný, spoločenský alebo pracovný život žalobkyne je formulovaný príliš všeobecne a neurčito. Takto formulovaná povinnosť neumožňuje jednoznačne vymedziť, aké konkrétne konanie je žalovanému zakázané, a preto nespĺňa požiadavku určitého a vykonateľného výroku rozhodnutia. 27. Návrh žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) CSP nevstupovať do bytového domu nachádzajúceho sa na adrese C. D. XXXX/XX, XXX XX E., ktorý žalobkyňa užíva, ani do jeho bezprostredného okolia, vrátane priľahlého pozemku, spoločných priestorov a parkovacích miest, považuje súd za nedôvodný, nakoľko zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný nemá žiadne vlastnícke, užívacie alebo iné vecné právo k predmetnej nehnuteľnosti, pričom žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou. Za týchto okolností súd nepovažoval za potrebné ukladať žalovanému povinnosť nevstupovať do predmetnej nehnuteľnosti, keďže žalobkyňa ako výlučná vlastníčka nemá žiadnu zákonnú povinnosť umožniť žalovanému vstup do nehnuteľnosti. Súd preto dospel k záveru, že uloženie požadovaného zákazu by bolo nadbytočné, keďže ochrana vlastníckeho práva žalobkyne je zabezpečená už samotným rozsahom jej vlastníckeho oprávnenia.
Čo sa týka nevstupovania žalovaného do bezprostredného okolia bytu žalobkyne, vrátane priľahlého pozemku, spoločných priestorov a parkovacích miest, takéto opatrenie by bolo neprimerane široké a nad rámec nevyhnutnej ochrany žalobkyne. Ochrana žalobkyne je dostatočne zabezpečená uloženým zákazom priblíženia sa žalovaného k žalobkyni, ktorý účinne zabraňuje neželanému kontaktu medzi účastníkmi. 28. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému v zmysle ustanovenia § 325 ods.2 písm. f) nevstupovať na pracovisko žalobkyne nachádzajúce sa na adrese I. XX/X, XXX XX E. ani do jeho bezprostrednej blízkosti, súd tento návrh nepovažoval za dôvodný. Súd dospel k záveru, že ochrana žalobkyne je dostatočne zabezpečená uloženou povinnosťou žalovaného nepribližovať sa k žalobkyni na určenú vzdialenosť. Uložením zákazu vstupu do celej prevádzky by došlo k neprimeranému obmedzeniu žalovaného nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia, najmä ak predmetná prevádzka predstavuje verejne prístupné miesto. Za situácie keď je žalovanému zakázané priblížiť sa k žalobkyni, súd považuje tento prostriedok ochrany za postačujúci a primeraný, pričom ďalšie obmedzenie spočívajúce v zákaze vstupu do celej prevádzky by bolo nadbytočné a neprimerané sledovanému účelu neodkladného opatrenia. 29. K návrhu žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) zdržať sa zverejňovania, šírenia alebo poskytovania informácií, fotografií, obrazových alebo zvukových záznamov týkajúcich sa žalobkyne tretím osobám alebo prostredníctvom elektronických médií a sociálnych sietí súd uvádza, že dospel k záveru, že tento nie je dôvodný. Žalobkyňa v návrhu neuviedla žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že žalovaný v minulosti zverejňoval, šíril alebo poskytoval tretím osobám informácie, fotografie, obrazové alebo zvukové záznamy týkajúce sa jej osoby, ani netvrdila, že by takéto konanie bezprostredne hrozilo. Na podporu tejto časti návrhu nepredložila žiadne dôkazy spôsobilé osvedčiť potrebu takejto ochrany. Účelom neodkladného opatrenia nie je ukladať preventívne zákazy pre hypotetické konanie, ktoré nebolo tvrdené ani osvedčené. Každé obmedzenie práv žalovaného musí byť založené na konkrétnych skutkových okolnostiach osvedčujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Vzhľadom na absenciu akýchkoľvek tvrdení a dôkazov vzťahujúcich sa k zverejňovaniu alebo šíreniu informácií o žalobkyni súd dospel k záveru, že v tejto časti neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov súd návrh v tejto časti zamietol. 30. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že toto má trvať do skončenia trvania vo veci samej. Lustráciou bolo zistené, že žalobkyňa žiadnu žalobu nepodala a ani súd jej neuložil povinnosť podať žalobu, preto nie je dôvod obmedzovať trvanie neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 31. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladného opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 32. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 33. Súd v danej veci konštatuje, že sa nariadením predmetného neodkladného opatrenia medzi stranami dosiahne trvalá úprava pomerov, preto súd neuložil v zmysle § 336 ods. 1 CSP žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. 34. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. 35. Podľa § 340 ods. 1 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.
36. Vyššie citované ustanovenie stanovuje postup okresného súdu v prípade, že navrhovateľovi neodkladného opatrenia neuloží povinnosť podať žalobu vo veci samej. V súlade s citovaným ustanovením preto okresný súd poučil žalovaného, t. j. tú stranu sporu, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť, že môže podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené a tiež, že môže podať žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonom neodkladného opatrenia, ak neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 38. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 39. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu a neúspechu žalobkyne v konaní. Žalobkyňa uplatnila voči žalovanému šesť nárokov, o týchto nárokoch rozhodol súd tak, že trom nárokom vyhovel a v tomto rozsahu neodkladné opatrenie nariadil a trom nárokom nevyhovel a v tomto rozsahu návrh žalobkyne zamietol. Po odpočítaní neúspechu od úspechu žalobkyne je možné konštatovať, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% . 40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle§ 262 ods. 1 CSP súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.