Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Zvolen 18Csp/70/2024 6124246762 03. 05. 2024 Mgr. Janette Nôtová ECLI:SK:OSZV:2024:6124246762.2
Uznesenie Okresný súd Zvolen v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava – Ružinov, zast. Bobák, Bollová a spol. s.r.o., so sídlom Tomášikova 28, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, t.č. pobyt neznámy, naposledy Srbská republika, štátna príslušnosť- Bosna a Hercegovina, v konaní o zaplatenie 115,86 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e . II. Súd žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobca podal na upomínacom súde Okresnom súde Banská Bystrica žalobu dňa 26.02.2024, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 115,86 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 36Up/467/2024 dňa 25.03.2024, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Keďže sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a žalobca navrhol v konaní pokračovať, v súlade s právnymi predpismi došlo k zrušeniu platobného rozkazu a vec bola postúpená tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému na pokračovanie v konaní. 2. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 3. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 4. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 5. V podanej žalobe je žalovaný označený nasledovne: A. B., adresa pobytu: B. XX, XXX XX C.. Súd vykonal lustráciu žalovaného v registri obyvateľov a zistil, že žalovaný A. B. je štátnym občanom Bosny a Hercegoviny. Súd preto skúmal či je vo veci daná právomoc slovenského súdu. Základnou normou, podľa ktorej sa posudzuje právomoc slovenského súdu v konaniach s medzinárodným prvkom je zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. 6. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „MPS“), ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. 7. Určovanie právomoci súdov vo veciach s medzinárodným prvkom v tomto konkrétnom prípade určuje MPS.
8. Podľa § 37 MPS, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. 9. Podľa § 37a MPS, právomoc slovenského súdu je daná aj a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky. 10. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov. Jednou zo základných podmienok, za ktorých môže súd konať vo veci, je právomoc súdu. Splnenie tejto procesnej podmienky súd skúma v každom štádiu konania a v každom stupni. Keďže sa v danom prípade jedná o konanie v občianskoprávnej veci s medzinárodným prvkom, ktorý je daný štátnym občianstvom žalovaného, súd skúmal svoju právomoc v zmysle ustanovení zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. 11. Šetrením bolo zistené, že žalovaný sa na adrese, ktorú v žalobe uviedol žalobca, nezdržiava. Lustráciou v Registri obyvateľstva bolo zistené, že trvalý pobyt žalovaného nie je evidovaný. Na základe oznámenia Ministerstva vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor osobných evidencií a registrov, dodelenie správy registrov, súd zistil, že žalovaný A. B. nemá aktuálne na území SR povolený pobyt, aktuálny trvalý pobyt žalovaného je mimo SR v Srbskej republike, avšak bližšie neuvedený. Na základe uvedeného má súd preukázané, že žalovaný sa už nezdržiava na území Slovenskej republiky, má trvalý pobyt na území Srbska. Je teda potrebné uzavrieť, že žalovaný má bydlisko v Srbskej republike a je štátnym občanom Bosny a Hercegoviny, na území SR nemá bydlisko, pričom slovenský súd si nemôže založiť právomoc na základe žiadneho ustanovenia MPS. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci (konať a rozhodnúť o návrhu) slovenského súdu je nedostatkom podmienok konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie o podanom návrhu podľa ust. § 161 ods. 2 C.s.p. zastavil. 12. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 C.s.p, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Vzhľadom k tomu, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, pretože podal žalobu na súde, hoci nemá právomoc, vzniklo žalovanému právo na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v predmetnom konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.