Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Zvolen 8P/72/2025 6725201215 20. 05. 2025 JUDr. Peter Banský ECLI:SK:OSZV:2025:6725201215.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. A., nar. XX. XX. XXXX, občan Slovenskej republiky, maloleté dieťa bytom u otca, dieťa rodičov otca: A. A., nar. 12. 07. 1980, trvale bytom B. XXX/X, XXX XX C. D., občan Slovenskej republiky, zastúpený: JUDr. Radka Rešutíková, advokátka, advokátska kancelária Spojová 2, 974 01 Banská Bystrica a matky: E. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX D. G. XX, t. č. H. H. X, XXX XX C. D., občan Slovenskej republiky, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: I. Maloletý A. A., nar. XX. XX. XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca. II. Matka maloletého dieťaťa E. F., nar. XX. XX. XXXX je povinná prispievať na výživu maloletého A. A., nar. XX. XX. XXXX výživným v sume 200,- EUR mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom vyhlásenia tohto rozsudku. III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Otec maloletého dieťaťa sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu Zvolen dňa 07. 04. 2025 domáhal, aby súd zveril maloletého do starostlivosti otca, matku zaviazal platiť výživné vo výške 200,EUR mesačne vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom začatia konania. Na pojednávaní konanom dňa 20. 05. 2025 právna zástupkyňa otca uviedla, že čo sa týka platenia výživného žiadajú, aby bolo určené, že matka je povinná platiť výživné odo dňa vyhlásenia rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletého nežijú spolu už dlhodobo a tri roky syn žije výlučne s otcom. Matka má založenú novú rodinu a má vyživovaciu povinnosť k synovi z ďalšieho manželstva. Maloletý syn s matkou nežije a starostlivosť mu už otec zabezpečuje tri roky. Matka posiela výživné na syna sporadicky 20,- EUR až 30,- EUR a matka poberá aj rodinné prídavky. Táto pracuje ako sanitárka v nemocnici, príjem nevie uviesť. Maloletý navštevuje D. I. J. A. K. B. B., pričom cestovné je vo výške 26,- EUR mesačne, strava 200,- EUR mesačne pričom syn sa v škole nestravuje, oblečenie 20,-EUR, drogéria 20,- EUR, stužková 15,- EUR mesačne. V súčasnosti býva v rodičovskom dome vo C. D., ktorého vlastníčkou je jeho matka. Pracuje na dohodu v SBS, pričom jeho príjem je 200,- EUR. Všetky záležitosti, ktoré sa týkajú syna vybavuje on. Syn absolvoval lyžiarsky výcvik, kde sa platilo 80,- EUR a výstroj 130,- EUR, pričom matka mu prispela 50,- EUR. Taktiež syn chodí do fitnescentra. Náklady na domácnosť predstavujú 107,- EUR plyn, 41,- EUR elektrika, voda 10,- EUR, internet 27,90 EUR, synov mobil 6,-EUR, vreckové dáva synovi 10,- EUR, taktiež musel zakúpiť tlačiareň k počítaču, monitor a ostatné veci. Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.
2. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: 3. Súd z oznámenia spoločnosti M.A.J.O.R. Agency, s.r.o., Banská Bystrica zistil, že čistá mzda otca za posledných šesť mesiacov je 179,- EUR v čistom mesačne. Otec pracuje v súčasnosti asi na 4 zmeny. Súd zo správy obce C. D. zistil, že tu je otec prihlásený na trvalý pobyt na ulicu B. XXX/X spolu s mamou, bratom a svojím synom od roku 2019, vlastníčkou domu je jeho matka. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne súd zistil, že otec v súčasnosti nepoberá žiadne dávky vyplácané sociálnou poisťovňou. 4. Čo sa týka dôkazov matky súd zistil, že táto nebýva na adrese trvalého pobytu v D. asi 15 rokov. Zo správy obce C. D. bolo zistené, že matka maloletého býva v nájomnom byte. Súd zo správy zamestnávateľa matky Nemocnice AGEL Zvolen zistil, že matka v mesiacoch apríl 2024 až marec 2025 mala priemernú mzdu 1.288,50 EUR mesačne, pričom súd poukazuje na to, že v mesiacoch apríl 2024 až január 2025 jej bol vyplácaný aj daňový bonus, pričom do mesiaca december 2024 tento bol vo výške 280,- EUR t. j. 140,- EUR na každé jedno dieťa a v januári 2025 v sume 150,EUR. Čo sa týka vyjadrenia matky táto sa písomne k návrhu nevyjadrila, pričom sa vyjadrila v rámci informatívneho stretnutia rodičov konaného dňa 15. 05. 2025. Z jej vyjadrenia vyplýva, že jej čistý príjem je okolo 950,- EUR, pričom si uplatňovala aj daňový bonus, avšak tohto roku to zatiaľ ešte nestihla a nebola na mzdovom oddelení. Čo sa týka zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca s týmto súhlasí. Ako výdavky uviedla 70,- EUR pôžička na auto, nájomné za byt 365,- EUR, elektrika 30,- EUR, internet 29,73 EUR, telefón 17,50EUR, pôžička 382,- EUR, pohonné hmoty 100,- EUR, drogéria spolu so synom, ktorý má problémy 80,- EUR, strava 300,- EUR so synom, ktorého má matka zo súčasného manželstva. Matka zároveň potom opustila informatívne stretnutie rodičov bez podpísania záznamu so slovami „nech idú matky do väzenia“. 5. Súd zo správy zo šetrenia pomerov zistil, že maloletý navštevuje X. E. D. J. A. K. B. B., pričom nenavštevuje záujmové krúžky, maloletý je zdravý, odborných lekárov nenavštevuje. Žije s otcom a starou matkou v dvojpodlažnom rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve starej matky. Na poschodí rodinného domu sa nachádza kuchyňa, spálňa, detská izba. A. má zariadenú detskú izbu. Počas šetrenia neboli zistené žiadne nedostatky. Otec je zamestnaný na dohodu v spoločnosti M.A.J.O.R. agency s.r.o. jeho mesačný príjem je približne 200,- EUR, t. č. je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, žiadne dávky nepoberá, nepoberá ani prídavok na maloletého a neuplatňuje si daňový bonus. Finančne mu vypomáha stará matka maloletého, ktorá poberá starobný dôchodok asi 1.000,- EUR mesačne a poberá aj dôchodok z Veľkej Británie, kde bola vydatá. Otec uviedol, že maloletý u matky neprespáva, pričom nemá upravený styk. Matka si vyživovaciu povinnosť neplní. A. má matku rád, ale otec ho vychováva kvôli agresívnemu správaniu matky voči maloletému, pretože v minulosti ho udrela. Matka sa zo spoločnej domácnosti s otcom odsťahovala v apríli 2012, keď maloletý mal 2,5 roka. Z pohovoru s maloletým, ktorý bol vykonaný bez prítomnosti rodičov súd zistil, že maloletý vie o tejto situácii, chce bývať u otca, kde je spokojný. S matkou má dobrý vzťah aj keď v minulosti dostal od nej zaucho a mal obitú hlavu. Matku navštevuje a trávi s ňou 2 až 3 hodiny. U matky neprespáva a nechce určiť styk. Podľa neho matka jeho názor na vzniknutú situáciu pozná. Na základe tohto žiada Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, aby súd návrhu vyhovel. 6. Na pojednávaní konanom dňa 15. 05. 2025 sa matka k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadrila a po začatí konania a oboznámení sudcom s predmetom konania s doteraz vykonanými dôkazmi s tým či matka chce uzavrieť tiež rodičovskú dohodu, táto sa počas vyjadrovania právnej zástupkyni otca zdvihla a odišla z pojednávacej miestnosti. Súd z vyjadrenia právnej zástupkyni otca na pojednávaní zistil, že oni sa pridržiavajú návrhu, pričom jediné čo chcú zmeniť je to, aby súd určil povinnosť matke platiť výživné až odo dňa vyhlásenia rozsudku. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa na pojednávaní navrhol, aby súd tomuto návrhu vyhovel. 7. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa. 8. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 9. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 10. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 11. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 12. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 13. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 14. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 15. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 16. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh otca je v celom rozsahu dôvodný. Predovšetkým súd poukazuje na tú skutočnosť, že čo sa týka zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca s týmto súhlasila aj matka. Súd čo sa týka zverenia poukazuje na to, že maloletý dlhodobo žije u otca, pričom aj matka na informatívnom stretnutí rodičov s tým súhlasila. Podľa kolízneho opatrovníka starostlivosť o maloletého je zo strany otca dobrá. 17. Čo sa týka určenia výživného súd poukazuje, že vyživovacia povinnosť rodiča predstavuje základnú zložku rodinnoprávnych vzťahov. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov trvá do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Jednak je plnená osobnou starostlivosťou, t. j. starostlivosťou, ktorá je plnená osobou, ktorej je dieťa zverené a druhou formou je poskytovanie platenia výživného. Platenie výživného je teda u rodiča, ktorému dieťa do osobnej starostlivosti zverené nie je. Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti povinného rodiča tieto predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa pod nimi vlastnosti dané konkrétnou osobou povinného, jeho úlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Okrem toho súd poukazuje, že osobná starostlivosť okrem tiež časti plnenia si výživného vo veci finančných plnení je plnením aj osobného charakteru, ako napr. poskytovania bývania, osobnou starostlivosťou a inými potrebnými skutočnosťami vo veci osobnej starostlivosti o dieťa. K uvedenému súd teda poukazuje, že súdu boli jednoznačne preukázané náklady na maloletého, ktoré sú vzhľadom na vek maloletého primerané. Na základe vyššie uvedeného teda súd jednoznačne poukazuje, že vyživovacia povinnosť, ktorú plní rodič, ktorému dieťa nie je zverené sa nerovná priamo úmerne vyživovacej povinnosti druhého rodiča, ktorý si svoju rodičovskú ako aj vyživovaciu povinnosť okrem toho, že maloletému priamo platí výdavky plní aj tým, že maloletý je s ním a musí sa o neho starať.
18. Čo sa týka výšky výživného súd predovšetkým musí poukazovať na neprimerané správanie matky, kde súdu jednoznačne vyplýva, že otec sa skoro výlučne sám podieľa na finančnom zabezpečení syna. Zo strany otca bolo poukázané, že matka v minulosti na maloletého platila výživné sumou 20,- EUR až 30,- EUR mesačne, pričom je nepredstaviteľné správanie matky, keďže z predložených dôkazov mal súd preukázané, že minulý rok matka na tohto maloletého syna poberala daňový bonus vo výške 140,EUR mesačne. Je teda logické a spravodlivé, ako aj v súlade so slušným správaním každého rodiča, že minimálne celú sumu vo výške 140,- EUR, ktorá predstavovala daňový bonus a ktorý je poskytovaný na výchovu maloletého dieťaťa mala matka automaticky posielať otcovi a okrem toho aj určitú časť výživného zo svojej mzdy. Matka toto však nerobila a preto súd takéto správanie matky považuje za absolútne nemorálne. Okrem toho taktiež správanie sa matky, či už na pojednávaní resp. pri tom ako kolízny opatrovník chcel zisťovať majetkové pomery taktiež nie je v súlade so slušným správaním, kedy matka nerešpektuje zrejme žiadne autority, koná svojvoľne, bez slušného správania. Čo sa však týka samotného určenia výživného súd má preukázané, že taktiež v minulosti matka poberala na maloletého aj prídavok na dieťa. Z tohto teda vyplýva, že matka minulý rok na maloletého poberala sumu približne 200,- EUR mesačne. Vo veci výšky výživného súd predovšetkým vychádza z potrieb maloletého, kde súd má za to, že v súčasnosti maloletý bude mať približne o jeden mesiac 16 rokov, pričom navštevuje školu mimo svojho bydliska t. j. v B. B., čo je vzdialené približne asi 40 km od trvalého bývania maloletého. S touto návštevou maloletého v škole sú jednoznačne spojené aj zvýšené nároky. Súd tiež poukazuje, že určenie výživného vo výške 200,- EUR mesačne na maloletého predstavuje približne sumu 6,60 EUR na jeden deň, čo je naozaj suma v súčasnosti vychádzajúca z minimálnych predpokladov na potrebu životných nákladov osoby maloletého v takomto veku. Na základe týchto skutočností súd má za to, že takto určené výživné je v súlade s potrebami maloletého, pričom keďže súdu bolo preukázané, že matka za posledných 12 mesiacov mala mzdu vo výške 1.240,- EUR spolu aj s daňovým bonusom, ktorý sa síce do budúcnosti o niečo zníži, no aj tak by matka mala poberať sumu viac ako 1.000,- EUR. Na základe týchto skutočností je teda v možnostiach a schopnostiach matky platiť takúto sumu výživného na maloletého. 19. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (C. m. p.) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne (§ 362 C. s. p.). Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.). V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p., t. j. 1. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 2. ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.