Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Zvolen 8P/88/2026 6726201848 07. 05. 2026 JUDr. Peter Banský ECLI:SK:OSZV:2026:6726201848.1
Uznesenie Okresný súd Zvolen vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, maloleté dieťa zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov - matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. X, XXX XX G., zast. Mgr. Vladimír Mikuš, advokát, so sídlom: Slov. národ. povstania 368/14, 962 33 Budča a otec C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B. B., t.č. bytom C. XXXX/X, XXX XX B. B., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Dňa 04.05.2026 bol Okresnému súdu Zvolen (ďalej len „tunajší súd“ alebo „súd“) doručený návrh matky maloletého dieťaťa, ktorým sa domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu A. B., nar. XX.XX.XXXX. Spolu s návrhom vo veci samej doručila matka tunajšiemu súdu aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd dočasne do rozhodnutia vo veci samej zveril maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 250,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. 2. Matka samotný návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletej žili od roku 2020 v partnerskom vzťahu v spoločnej domácnosti od mesiaca apríl až do dňa 04.09.2025, kedy otec opustil spoločnú domácnosť a presťahoval sa k svojej matke na svoju súčasnú adresu trvalého pobytu. Maloletá v súčasnosti naďalej žije s matkou na adrese E. F. X, XXX XX G. v 2- izbovom byte, ktorý má matka v nájme. V súčasnosti zabezpečuje starostlivosť o maloletú výlučne matka. Otec sa podľa tvrdenia matky na starostlivosti o maloletú nepodieľa a jeho záujem o maloletú sa obmedzuje len na platbu výživného a telefonické kontaktovanie maloletej, v rámci ktorého sa nezaujíma o potreby maloletého dieťaťa, ale primárne o matku a jej osobný život. Vo svojom návrhu matka zdôraznila, že otec dlhodobo požíva alkohol a iné návykové látky, čo vyúsťuje do nepredvídateľného správania, agresívnych výpadov a psychického nátlaku, ktorým matku neustále obťažuje a traumatizuje tak celé rodinné prostredie. U dieťaťa sa v dôsledku správania otca vyvinula adaptačná porucha, prejavuje sa u nej silná úzkosť, strach z otca a odmietanie kontaktu s ním bez prítomnosti matky. Maloletá dlhodobo trpí nepriaznivým zdravotným stavom, resp. ide o kombináciu opakovaných infekčných ochorení, chronických ťažkostí horných dýchacích ciest, metabolických problémov a porúch príjmu potravy a po operačných zákrokoch si vyžaduje prísny liečebný režim. Matka tvrdí, že otec o jej zdravotný stav nejaví záujem, nepozná ošetrujúcu lekárku a v minulosti dokonca ignoroval podávanie predpísaných liekov, čím dochádzalo k narušeniu liečebného režimu a ohrozovaniu jej zdravotného stavu, a preto sa v otázke zabezpečenia starostlivosti o maloletú nemôže na otca spoľahnúť. Taktiež poukázala na prebiehajúce trestné stíhanie otca pre podozrenie zo spáchania trestného činu znásilnenia a nebezpečného prenasledovania, ktorého sa otec dopúšťa voči matke po odchode zo spoločnej domácnosti tým, že otec matku dlhodobo a opakovane kontaktuje neprimeraným spôsobom, a to najmä telefonicky, pri ktorých je často prítomná aj maloletá, ktorá vníma reakcie matky, jej strach, napätie zvýšený hlas otca, konflikty a emocionálne vypäté
situácie. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, matka uviedla, že vzhľadom na zdravotný stav maloletej, ktorý si vyžaduje špeciálnu stravu, pravidelnú liečbu a časté návštevy lekárov, sú náklady na jej výživu a starostlivosť zvýšené. Zdôraznila, že otec sumu 250,- Eur mesačne dlhodobo dobrovoľne uhrádza, čím potvrdil svoje reálne schopnosti a možnosti plniť vyživovaciu povinnosť v tejto výške. Podľa matky je táto suma adekvátna potrebám dieťaťa a je nevyhnutná pre riadne pokrytie jeho základných a špecifických potrieb, ktoré matka z dôvodu celodennej osobnej starostlivosti o dieťa finančne pokrýva. Matka vo svojom návrhu zdôrazňuje, že vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti je nevyhnutné, aby súd okrem meritórneho rozhodnutia vydal aj neodkladné opatrenie, ktorým by dočasne upravil pomery v záujme ochrany maloletého dieťaťa. Potrebu neodkladnej úpravy matka odôvodňuje tým, že ponechaním súčasného právne neupraveného stavu by mohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného a psychickému stavu maloletej, ktoré je vystavené dlhodobému stresu, nestabilite a nepriaznivému rodinnému prostrediu, ktoré má preukázateľne negatívny dopad na jej zdravotný aj psychický stav. Uviedla, že zo správania otca je zrejmé, že nie je schopný zabezpečiť pre maloleté dieťa stabilné, bezpečné a predvídateľné prostredie. Jeho správanie je dlhodobo sprevádzané agresivitou, nátlakom, vyhrážkami a nerešpektovaním hraníc, pričom takéto konanie sa prejavuje nielen voči matke, ale má nepriamy, avšak zásadný dopad aj na maloleté dieťa. Ohľadne otca je vedené trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania dvoch trestných činov, pričom skutky, ktoré sú predmetom vyšetrovania, majú charakteristické násilným a nátlakovým konaním. Poukázala na zdravotný stav maloletého dieťaťa, ktoré trpí opakovanými infekciami, oslabenou imunitou, poruchami príjmu potravy a ďalšími zdravotnými ťažkosťami, pričom stres a psychická záťaž tieto problémy prehlbujú. Matka ako primárny opatrovateľ maloletého dieťaťa dlhodobo zabezpečuje jeho zdravotnú starostlivosť, dodržiavanie liečebného režimu, stabilné prostredie a ochranu pred stresovými situáciami. Naopak otec podľa tvrdenia matky otec neprejavuje primeraný záujem o zdravotný stav maloletého dieťaťa, nezapája sa do jeho starostlivosti a svojím správaním vytvára situácie, ktoré sú pre dieťa zdrojom stresu a ohrozenia. Kontakt s maloletou využíva predovšetkým ako prostriedok na komunikáciu s matkou, pričom nerešpektuje potreby dieťaťa, ani jeho aktuálny zdravotný a psychický stav. Bez okamžitej úpravy pomerov, by pomery medzi rodičmi neboli právne upravené, čo by v praxi znamenalo, že si otec môže nárokovať kontakt s maloletým dieťaťom bez jasne stanovených pravidiel a hraníc a mohol by dieťa odobrať z prostredia, na ktoré je zvyknuté a ktoré považuje za bezpečné, vystaviť ho neznámemu alebo preň stresujúcemu prostrediu, narušiť jeho liečebný režim, pravidelné podávanie liekov alebo zdravotnú starostlivosť a vystaviť ho konfliktom, stresu alebo nepredvídateľnému správaniu. Nariadením neodkladného opatrenia by bolo jednoznačne určené, že maloleté dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matky, matka bude oprávnená rozhodovať o každodennej starostlivosti o dieťa, jeho zdravotnej starostlivosti a režime. Čo sa týka potreby neodkladnej úpravy ohľadne vyživovacej povinnosti k maloletej, matka uviedla, že otec dlhodobo prispieva na výživu maloletej sumou vo výške 250,- Eur mesačne, čím preukazuje, že výživné v takejto výške je schopný platiť, chce ho platiť a je to v jeho silách. Ide však o plnenie bez právneho zabezpečenia, a teda vzhľadom na konfliktnú situáciu medzi rodičmi, ako aj správanie otca, existuje reálne riziko, že by otec mohol z akýchkoľvek dôvodov, vrátane negatívneho postoja voči matke, prestať túto povinnosť plniť. Matka sa pritom vzhľadom na rozsah starostlivosti o maloleté dieťa, jeho zdravotný stav a každodenné povinnosti nemôže nachádzať v stave neistoty, či bude mať zabezpečené finančné prostriedky na základné potreby maloletého dieťaťa, najmä na stravu, lieky, zdravotnú starostlivosť a ďalšie nevyhnutné výdavky. Z uvedených dôvodov žiada, aby súd aj formou neodkladného opatrenia určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému dieťaťu v sume vo výške 250,- Eur mesačne a tým zabezpečil kontinuitu a istotu v uspokojovaní základných potrieb maloletého dieťaťa. Navrhovateľka k návrhu pripojila nasledovné listinné dôkazné prostriedky: rodný list maloletej, nájomná zmluva matky, pracovná zmluva matky, dohoda o zmene pracovnej zmluvy matky, výplatné pásky matky, odstúpenie časti spisového materiálu, postúpenie veci zo dňa 27.03.2026, upovedomenie o začatí trestného stíhania zo dňa 04.03.2026, potvrdenie o ústnom oznámení o podozrení zo spáchania priestupku zo dňa 21.02.2026, zápisnica o výsluchu svedka – poškodeného zo dňa 26.03.2026, zápisnica z výsluchu matky zo dňa 20.04.2026, lekárske správy maloletej, správa zo psychologickej starostlivosti maloletej zo dňa 30.03.2026, potvrdenia o platbách výživného zo strany otca. 3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 8. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. V prípade nariadenia neodkladných opatrení vo veci starostlivosti o maloleté deti je predovšetkým potrebné osvedčiť naliehavosť situácie a z toho vyplývajúcu potrebu bezodkladnej úpravy práv a povinností voči deťom, a to s ohľadom na záujem maloletých detí. Neodkladné opatrenie vo veciach výživného na maloleté dieťa, zotrváva na myšlienkových základoch, že neodkladným opatrením možno uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Pod pojmom „nevyhnutná miera“ treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Vychádza sa z toho, že obaja rodičia sa majú podieľať na životnej úrovni svojho dieťaťa. Slovné spojenie „v nevyhnutnej miere“ sa tu aplikuje z dôvodu, že súd spravidla rozhodne na základe neúplného dokazovania, resp. tvrdení jednej sporovej strany. Podľa § 366 CMP súd aj z úradnej povinnosti môže nariadiť neodkladným opatrením povinnému, aby v nevyhnutnej miere platil výživné na maloleté dieťa pri zistení, že existuje potreba dočasnej úpravy spočívajúca v ohrození maloletého dieťaťa a v uspokojovaní jeho základných životných potrieb. 9. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, ako aj obsah podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko za daného stavu neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania v zmysle návrhu matky. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté dieťa, resp. by bez tohto zásahu by mohlo dôjsť k nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletých detí, čo by mohlo mať negatívny dopad na ich zdravý vývoj a v tomto prípade bezodkladnosť úpravy pomerov nebola preukázaná. Z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že maloletá A. sa nachádza v starostlivosti matky, ktorá jej zabezpečuje kompletnú starostlivosť, vrátane zabezpečenia potrebnej zdravotnej starostlivosti. Súd má teda za to, že zdravie a starostlivosť o maloletú nie je ohrozená, o maloletú je postarané, nie je bez rodinného zázemia, výchovy, bez dozoru a teda nie je žiaden dôvod zasahovať do rodičovských práv a povinností pred rozhodnutím vo veci samej neodkladným opatrením, resp. že pomery maloletej nie sú v súčasnosti natoľko bezprostredne ohrozené, že by bolo nevyhnutné rozhodnúť okamžite a že by nebolo možné vyčkať na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ ide o tvrdenia matky týkajúce sa zdravotného stavu maloletej, jej adaptačnej poruchy a údajnej nevhodnej starostlivosti zo strany otca v minulosti, súd konštatuje, že ide o tvrdenia, ktoré si vyžadujú rozsiahlejšie dokazovanie, ktoré nie je predmetom konania o neodkladnom opatrení. Zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky formou neodkladného opatrenia bez toho, že by boli osvedčené výnimočné dôvody a reálne osvedčená obava o život a zdravie dieťaťa, by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv otca, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým. 10. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu nebola preukázaná ani v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na maloleté dieťa vo výške 250,- Eur mesačne, ktoré matka v návrhu žiadala. V návrhu matka uviedla, že otec dlhodobo prispieva na výživu maloletej sumou vo výške 250,- Eur mesačne, čím preukazuje, že výživné v takejto výške je schopný platiť, chce ho platiť a je to v jeho silách. Túto skutočnosť matka preukázala aj predloženými potvrdeniami o úhradách výživného. Pokiaľ ide o obavu matky zo skutočnosti, že vzhľadom na konfliktnú situáciu
medzi rodičmi, ako aj správanie otca existuje reálne riziko, že by otec mohol z akýchkoľvek dôvodov, vrátane negatívneho postoja voči matke, prestať túto povinnosť plniť, súd uvádza, že nemal osvedčenú bezprostrednú obavu, nakoľko matka sama uviedla, že aj keď otec niekoľkokrát meškal s platbou výživného, platby následne doplatil. V zmysle uvedeného preto nie je potrebný zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by bola otcovi táto povinnosť uložená. 11. Bez vykonania riadneho dokazovania, nie je nateraz v záujme maloletej neodkladným opatrením zasahovať do výkonu rodičovských práv a povinností. Skutočnosti uvádzané matkou týkajúce sa zdravotného stavu dieťaťa, vplyvu správania otca na jeho psychiku, ako aj prebiehajúce trestné stíhania otca, budú podkladom na rozhodnutie vo veci samej, kde je dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie dokazovania a zistenia skutkového stavu, avšak nie na vydanie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia, a teda súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 12. O trovách konania súd nerozhodol, nakoľko v zmysle § 58 CMP o nich rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline (§ 362 ods. 1, prvá veta CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).