Text rozhodnutia
Súd: Špecializovaný trestný súd Spisová značka: 4T/48/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9512100161 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: michal truban ECLI: ECLI:SK:SSPK:2012:9512100161.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Trubana a členov senátu JUDr. Romana Púchovského a Zdenky Cabanovej, v trestnej veci obžalovaného C.. G. T., pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. novembra 2012 , takto r o z h o d o l : Obžalovaný: C.. G. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., ul. 1. mája č. XXX/X, u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e dňa 12. marca 2012 v E. v čase asi o 15.20 hod. po ukončení pojednávania a vydaní trestného rozkazu v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v E. pod sp. zn. XT/XX/XXXX pred budovou Okresného súdu v E. žiadal od odsúdeného C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., M. 2581/3, finančnú hotovosť vo výške 300,- € za to, že mu ako prokurátor Okresnej prokuratúry v E., činný v uvedenej trestnej veci navrhol peňažný trest vo výške 300,- € spolu so zákazom činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 2 rokov, ktorý trest bol C. R. sudcom Okresného súdu v E. trestným rozkazom skutočne uložený, po čom dňa 13. marca 2012 v čase o 19.00 hod. v E. na parkovisku pred predajňou NAY ELEKTRODOM na ul. G. č. 57 od C. R. finančnú hotovosť vo výške 300,- € prevzal, t e d a - v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal a žiadal úplatok a čin spáchal ako verejný činiteľ, č í m s p á c h a l - zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, a z a t o s a o d s u d z u j e : Podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona sa ukladá trest zákazu činnosti - výkonu zamestnania, povolania alebo funkcie s rozhodovacou právomocou v orgánoch verejnej moci na dobu 5 (päť) rokov. o d ô v o d n e n i e : Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) podal dňa 29. októbra 2012 pod sp. zn. VII/1 Gv 49/12-30 obžalobu na obvineného C.. G. T. (ďalej len „obžalovaný“) za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 12. marca 2012 v Skalici v čase asi o 15.20 hod. po ukončení pojednávania a vydaní trestného rozkazu v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v E. pod sp. zn. XT/XX/XXXX pred budovou Okresného súdu v E. žiadal od odsúdeného C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., M. XXXX/X, finančnú hotovosť vo výške 300,- € za to, že mu ako prokurátor Okresnej prokuratúry v E., činný v uvedenej trestnej veci navrhol peňažný trest vo výške 300,- € spolu so zákazom činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 2 rokov, ktorý trest bol C. R. sudcom Okresného súdu v E. trestným rozkazom skutočne uložený, po čom dňa 13. marca 2012 v čase o 19.00 hod. v E. na parkovisku pred predajňou NAY ELEKTRODOM na ul. G. č. 57 od C. R. finančnú hotovosť vo výške 300,- € prevzal. V súlade s ustanovením § 243 ods. 1 Trestného poriadku predseda senátu obžalobu podanú na súde preskúmal a dospel k záveru, že túto nie je potrebné predbežne prejednať a preto bolo nariadené hlavné pojednávanie. Obžalovaného C.. G. T., ktorý bol na hlavné pojednávanie riadne a včas predvolaný, po prednesení obžaloby predseda senátu poučil v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku, že má právo urobiť niektoré z vyhlásení a zároveň v súlade s ustanovením § 257 ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 8 Trestného poriadku ho poučil o následkoch urobeného vyhlásenia. Obžalovaný C.. G. T. po poučení uviedol, že chce urobiť vyhlásenie a vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku v dôsledku vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, mu boli predsedom senátu v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku položené otázky - či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, či rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, a či sa priznal dobrovoľne, a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“. Na základe takéhoto vyjadrenia obžalovaného potom súd s ustanovením § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku uznesením vyhlásenie obžalovaného prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Následne s prihliadnutím na zhodné vyjadrenie prokurátora a obžalovaného na vykonanie dôkazov uvedených v obžalobnom návrhu pod bodom 5/ sa súd v súlade s ustanovením § 269 Trestného poriadku oboznámil s listinnými dôkazmi a to odpisom z registra trestov z č.l. 198, priestupkov z č.l. 199, správ o povesti z č.l. 202, hodnotením z č.l. 205-206 a rozhodnutiami z č.l. 207-216, 217-227. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný doposiaľ súdom trestaný nebol, v evidencii priestupkov záznam nemá. Zo správy o povesti z č.l. 202 vyplýva, že vmieste bydliska požíva dobrú povesť, z manželstva pochádzajú dve deti narodené v roku 1989 a 1993, v evidencii priestupkov riešených Mestskou políciou v H. záznam nemá. Z hodnotenia vyhotoveného krajským prokurátorom v Trnave je zistiteľné, že obžalovanému bol dňa 15. marca 2012 dočasne pozastavený výkon funkcie prokurátora Okresnej prokuratúry E. až do právoplatného skončenia trestného konania. Prácu menovaného hodnotí ako podpriemernú, nakoľko táto si vyžadovala zo strany okresnej prokurátorky v E. neustálu kontrolu, za účelom dodržiavania zákonom stanovených lehôt, určených na vybavovanie jednotlivých trestných veci. S rozhodovacou činnosťou v minulosti nebolo možné vyjadriť spokojnosť, nakoľko u neho pretrvávali vážne nedostatky na základe, ktorých bol dvakrát disciplinárne potrestaný a to rozhodnutím disciplinárnej komisie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. XV/2 Spr 4505/06 zo dňa 11. apríla 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. júla 2007 a XV/6 Spr 6/09 zo dňa 19. januára 2010. S dodržiavaním služobnej disciplíny u menovaného neboli zistené nedostatky, jeho správanie a vystupovanie na pracovisku hodnotím pozitívne. Menovaný je priateľskej povahy, voči kolektívu okresnej prokuratúry sa chová slušne a korektne. Rovnako tak sa súd oboznámil s vyššie uvedenými disciplinárnymi rozhodnutiami, z obsahu ktorých bolo zistené, že išlo o zavinené neplnenie povinnosti prokurátora v 8 bodoch bližšie rozvedených v prvom uvádzanom disciplinárnom rozhodnutí a v prípade druhého disciplinárneho rozhodnutia v 25 bodoch bližšie tam rozvedených. Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo ods. 5, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. V súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením, vyhlásením obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, kladným zodpovedaním na všetky položené otázky, najmä, že sa priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný skutok a vo vzťahu k rozhodnutiu súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného a vyhlásenia, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, súd ďalšie dokazovanie nenariadil a skutkové závery uvedené v obžalobe prokurátora tak považoval za dokázané. Uznal tak obžalovaného vinným za skutok, ktorého sa dopustil tak, že dňa 12. marca 2012 v Skalici v čase asi o 15.20 hod. po ukončení pojednávania a vydaní trestného rozkazu v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v E. pod sp. zn. XT/XX/XXXX pred budovou Okresného súdu v E. žiadal od odsúdeného C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., M. 2581/3, finančnú hotovosť vo výške 300,- € za to, že mu ako prokurátor Okresnej prokuratúry v E., činný v uvedenej trestnej veci navrhol peňažný trest vo výške 300,- € spolu so zákazom činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 2 rokov, ktorý trest bol C. R. sudcom Okresného súdu v E. trestným rozkazom skutočne uložený, po čom dňa 13. marca 2012 v čase o 19.00 hod. v E. na parkovisku pred predajňou NAY ELEKTRODOM na ul. G. č. 57 od C. R. finančnú hotovosť vo výške 300,- € prevzal. Podľa § 131 ods. 1 Trestného zákona vecou všeobecného záujmu sa na účely tohto zákona rozumie záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorý je dôležitý z hľadiska záujmov spoločnosti. V súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením mal súd za preukázané, že úplatok vo výške 300,- € si obžalovaný vyžiadal a následne prijal ako prokurátor za to, že odsúdenému C. R. navrhol peňažný trest vo výške 300,- € a zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu dvoch rokov, teda v súvislosti s vedeným trestným konaním, ktoré je nesporne vecou všeobecného záujmu presahujúcou rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca a ktorý je dôležitý z hľadiska záujmov spoločnosti. Podľa § 131 ods. 3 Trestného zákona úplatkom sa na účely tohto zákona rozumie vec alebo iné plnenie majetkovej, či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok. V súlade s týmto zákonným ustanovením obžalovaný ako prokurátor v trestnom konaní za ním zvolený postup žiadal plnenie majetkovej povahy - poskytnutie úplatku vo výške 300,- €, na ktorý nemal právny nárok. Podľa § 128 ods. 1 Trestného zákona verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. V súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením je nesporné, že úplatok si obžalovaný vyžiadal ako prokurátor v konkrétnej trestnej veci, ktorý sa podieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu a používal pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti na plnenie týchto úloh zverená a žalovaný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného, bol tak súdom prijatý záver, že obžalovaný svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pretože v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal a žiadal úplatok a čin spáchal ako verejný činiteľ. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že sa nestotožnil s argumentáciou obhajoby, že konanie obžalovaného malo byť kvalifikované ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona z dôvodu, že nemohlo ísť o úplatok, lebo vec bola skončená riadnym štandardným spôsobom, pretože táto skutočnosť je pre prijatie záverov ohľadom kvalifikácie konania právne irelevantná. Samotná skutočnosť, či trestné konanie, v súvislosti s ktorým obžalovaný žiada a následne príjme úplatok nemá na právnu kvalifikáciu takéhoto konania žiadny dosah a skutková podstata žalovaného zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona je naplnená už samotným žiadaním úplatku obžalovaným ako verejným činiteľom v súvislosti s trestnou vecou, ako vecou všeobecného záujmu. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní za účelom zistenia osobných pomerov obžalovaného bolo zistené, že tento v mieste bydliska požíva dobrú povesť, v práci je hodnotený podpriemerne, bol za to dvakrát disciplinárne potrestaný. V dodržiavaní služobnej disciplíny u neho neboli zistené nedostatky, správanie a vystupovanie na pracovisku je hodnotené pozitívne. Je priateľskej povahy, voči kolektívu sa správa slušne a korektne. Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ako aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. V tejto súvislosti pri posudzovaní spôsobu spáchania činu súd prihliadol na charakter konania a vyjadrenia obžalovaného, ktorý podľa vyjadrenia svedka R. ho vyzval po konaní na súde, aby počkal vonku a následne mu obžalovaný povedal, že by rád tiež z toho niečo mal a že či by mu nedal 300,- €, že benzín nie je tiež lacný, že sa mu takto snažil vybaviť, aby bol aj on spokojný a že by rád sudcu pozval na obed a následne aj obžalovaný určil termín odovzdania peňazí a tieto peniaze následne od neho prevzal. V konaní obžalovaného vo vzťahu k zavineniu ide jednoznačne o úmysel priamy, s pohnútkou, ktorou bola zištnosť a získanie peňazí spôsobom v rozpore so zákonom. Zároveň súd prihliadol na existenciu poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona - vedenie riadneho života obžalovaným pred spáchaním trestného činu a § 36 písm. l) Trestného zákona - priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimné oľutovanie. Priťažujúce okolnosti súd u obžalovaného nezistil. Rovnako tak prihliadol súd na osobu obžalovaného, predovšetkým hodnotiace správy z miesta bydliska, ktoré sú pre neho pozitívne a zároveň na správy zamestnávateľa - Krajskej prokuratúry v F., ktoré hodnotenie je negatívne vo vzťahu k jeho práci, kde je hodnotený ako podpriemerný prokurátor, v minulosti dvakrát disciplinárne potrestaný v rozsahu a spôsobom vyššie uvedeným. Pri ukladaní trestu sa súd dôsledne zaoberal návrhom obhajoby, aby obžalovanému nebol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody spojený s priamym výkonom tohoto trestu vo väznici, ktorý návrh bol odôvodnený tým, že ide o prokurátora vybavujúceho trestnú agendu a taký trest by bol pre neho neprimerane prísny. Podľa názoru obhajoby bude postačovať na dosiahnutie účelu trestu uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s prípadným probačným dohľadom za súčasného uloženia alternatívnych trestov a to peňažného, prípadne iného trestu a zároveň žiadala obhajoby zohľadniť, že v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia je obžalovaný doživotne diskvalifikovaný z výkonu právnických povolaní. Žiadala tak uložiť, za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovej trestnej sadzby, ktorá je u zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v rozsahu od 5 do 12 rokov. Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Vzhľadom na skutočnosti prebraté na hlavnom pojednávaní a dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané, bol súdom prijatý záver, že návrh obhajoby na zníženie trestu pod dolnú hranicu stanovenej trestnej sadzby postupom podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona nie je dôvodný, pretože súd nezistil žiadne mimoriadne okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, ktoré by existovali v čase rozhodovania súdu o ukladaní trestu a ktoré by odôvodňovali ukladanie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby z dôvodov okolnosti prípadu alebo pomerov páchateľa. V tejto súvislosti sa však súd stotožnil s tvrdením obhajoby, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania a teda uložiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, nakoľko u obžalovaného sa jedná o páchateľa, ktorý vzhľadom na priznanie sa a vyhlásenie o spáchaní žalovaného skutku sa zvlášť významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti Trestného zákona - zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a tým poskytol v trestnom konaní dôkaz o takomto čine a vzhľadom na povahu a závažnosť ním spáchaného trestného činu má súd za to, že sú tak splnené podmienky dané ustanovením § 39 ods. 2 písm. e) Trestného zákona na ukladanie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. V súlade s ustanovením § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona mu tak súd uložil trest odňatia slobody vo výmere dva roky a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Obhajobou navrhované uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s prípadným probačným dohľadom podľa názoru súdu nie je trestom, ktorý by zohľadňoval samotný účel trestu daný ustanovením § 34 ods. 1 Trestného zákona z hľadiska tak generálnej ako aj individuálnej prevencie. U obžalovaného súd prihliadol na to, že ako prokurátor, ktorému bola štátom zverená právomoc vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti v trestnom konaní sám, zo zištných dôvodov sa snažil získať neoprávnený prospech priamo od odsúdenej osoby, keď za svoje konanie žiadal a následne aj prijal úplatok. Zároveň v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti - výkonu zamestnania, povolania alebo funkcie s rozhodovacou právomocou v orgánoch verejnej moci na dobu päť rokov a to z dôvodu, aby bolo zabránené obžalovanému po výkone trestu odňatia slobody vykonávať zamestnanie, povolanie alebo funkciu s rozhodovacou právomocou a eliminovať tak riziko jeho ďalšieho korupčného správania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.