Text rozhodnutia
Súd: Špecializovaný trestný súd Spisová značka: 3T/27/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9515100167 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šutka ECLI: ECLI:SK:SSPK:2015:9515100167.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Samosudca Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica JUDr. Jozef Šutka v trestnej veci proti obžalovanému S. U. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. novembra 2015 v Banskej Bystrici, takto r o z h o d o l : Obžalovaný: S. U., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvalým bydliskom Bratislava K., X. XXXX/XX, sa uznáva vinným, že dňa 24.10.2014 v čase o 10.58 h v Bratislave, Studená 9, na prevádzke Stanice technickej a emisnej kontroly - ROTOS STK, a.s. - Studená vlastníkom, ktorej je právnická osoba ROTOS - STK, a.s. so sídlom v Bratislave, ul. Račianska 184/B, IČO: 44991347, v druhej miestnosti budovy po príchode cez vchodovú bránu pre motorové vozidlá poskytol finančnú hotovosť vo výške 70,- Eur F. E. pôsobiacemu ako technik Stanice technickej a emisnej kontroly Rotos - STK, a.s. - Studená, v súvislosti s vykonávaním pravidelnej technickej kontroly a emisnej kontroly na osobnom motorovom vozidle zn. Volkswagen Passat, s evidenčným číslom BL-XXXDM, VIN: WVWZZZ3CZ6E142159, z čoho suma vo výške 49,- Eur bola určená na uhradenie poplatkov za vykonanie technickej kontroly a emisnej kontroly a suma najmenej vo výške 20,- Eur bola určená ako úplatok F. E. za schválenie spôsobilosti vozidla na premávku na pozemných komunikáciách, teda inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo poskytol úplatok, čím spáchal prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona. Za to sa odsudzuje: Podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 200,- (dvesto) Eur. Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený súd obžalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace. o d ô v o d n e n i e : Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor) podal dňa 23.07.2015 na Špecializovaný trestný súd Pezinok obžalobu na S. U. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je to uvedené v skutkovej časti tohto rozsudku. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.11.2015 v procese dokazovania súd skúmal či sa skutok uvedený v obžalobe stal, či má znaky trestného činu, či skutok spáchal obžalovaný, a pokiaľ áno, z akých pohnútok takto konal, aký je stupeň závažnosti činu, vrátane jeho príčin a podmienok jeho spáchania. Súd zisťoval i osobné pomery obžalovaného. Za tým účelom súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, a to prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, nakoľko súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, výsluchom svedka F. E., prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov, vykonaním obrazovo-zvukového záznamu, čím náležite zistil skutkový stav veci tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Takýto záver súdu je podložený niekoľkými priamymi i nepriamymi dôkazmi, ktoré vzájomne korešpondujú a dopĺňajú sa. Na druhej strane skutkové tvrdenia obžalovaného, či námietky voči subjektívnej stránke žalovaného trestného činu podľa názoru súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dôkazná situácia Obžalovaný vo svojej výpovedi z prípravného konania zo dňa 05.06.2015 uviedol, že si nie je vedomý, že by dával nejaký úplatok, nakoľko svedkovi E. dal iba finančnú čiastku ktorá bola od neho žiadaná, a to v sume 70,- €. Podľa obžalovaného sa toto udialo dňa 24.10.2014 na stanici technickej a emisnej kontroly na ulici Studenej v Bratislave. Obžalovaný uviedol, že automobil na stanici technickej a emisnej kontroly fyzicky bol prítomný a riadne prešiel cez emisnú a technickú kontrolu. Pri tomto výsluchu bol obžalovanému prehratý obrazovo-zvukový záznam zo dňa 24.10.2014 v čase od 10.52 hod. do 11.13 hod., pričom k nemu uviedol, že na ňom vidí seba a svedka E. v jeho kancelárii. Platil viacerými bankovkami, pričom svedok E. si jednu bankovku hodil na stôl, avšak obžalovaný nevedel uviesť o akú bankovku išlo, uviedol, že dohromady odovzdal svedkovi E. 70,- € za vykonanie emisnej a technickej kontroly. Ďalej na otázky vyšetrovateľa obžalovaný uviedol, že na stanicu emisnej a technickej kontroly sa dostavil s osobným motorovým vozidlom zn. Volkswagen Passat, ktoré patrilo jeho kamarátovi K. O.. Tento mal podľa obžalovaného buď ochorieť alebo mal byť odcestovaný. Deň pred kontrolou mal obžalovanému K. O. zatelefonovať a požiadať ho o službu v tom smere, aby s automobilom absolvoval technickú a emisnú kontrolu. Na druhý deň, t.j. 24.10.2014 obžalovaný prevzal predmetné vozidlo a na stanicu technickej a emisnej kontroly prišiel v čase asi okolo 10.45, pričom ho pri bráne už čakal svedok E.. Na stanici technickej kontroly sa zdržal asi 30 až 45 minút, a v ten istý deň vo večerných hodinách automobil odovzdal K. O.. Obžalovaný uviedol, že K. O. ho požiadal, aby zabezpečil technickú a emisnú kontrolu na predmetnom motorovom vozidle preto lebo mu sám uviedol, že má známeho na stanici emisnej a technickej kontroly, pričom tým myslel svedka E.. Obžalovaný taktiež uviedol, že na stanicu technickej a emisnej kontroly na Studenej ulici v Bratislave už v minulosti bral osobné motorové vozidlá, a to svoje a vozidlo svojej priateľky. Kontrolu týchto vozidiel taktiež riešil aj v minulosti so svedkom E.. Ďalej obžalovaný uviedol, že nemá vedomosť o poplatku za emisnú a technickú kontrolu, neskúmal výšku poplatku a nemal dôvod neveriť svedkovi E.. Vo všetkých prípadoch platil v hotovosti svedkovi E., pričom žiadnu pokladňu neregistroval. Čo sa týka príjmového pokladničného dokladu, tento nežiadal. Svedok E. vedel, že predmetný deň sa obžalovaný dostaví na kontrolu s motorovým vozidlom, pretože mu obžalovaný predtým telefonoval. Na otázky obhajcu vo svojej výpovedi v prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že svedok E. v každom jednotlivom prípade od neho pýtal celú sumu 70 €. Sumu 70 € vyplácal tak, že táto suma mu už bola známa a mal o nej vedomosť. Žiadne výhody pri vykonávaní technickej a emisnej kontroly na predmetnej stanici nepociťoval. Aj v predchádzajúcich prípadoch sa objednával telefonicky u svedka E.. Nikdy mu nebola sľúbená žiadna, výhoda žiadnym zamestnancom predmetnej technickej stanice, v súvislosti s vykonávaním technickej a emisnej kontroly. Svedok F. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2014 pracoval ako technik na stanici technickej kontroly na Studenej ulici v Bratislave a s obžalovaným U. sa pozná niekoľko rokov. V rozhodnom období za ním obžalovaný prišiel so žiadosťou, aby vykonal prehliadku emisnej a technickej kontroly vozidla ktoré priviezol, pričom svedok potvrdil, že aj v minulosti vykonával kontrolu emisnej a technickej kontroly vozidiel priateľky obžalovaného a s najväčšou pravdepodobnosťou aj vozidla otca obžalovaného. Aj v týchto prípadoch mu obžalovaný vždy zatelefonoval či by mal čas vykonať kontrolu týchto vozidiel. Po tom čo boli svedkovi predložené listinné dôkazy, a to protokoly o emisnej a technickej kontrole a záznam z merania emisií, svedok uviedol, že tieto protokoly spoznáva a je na nich odtlačok jeho pečiatky a jeho podpis. Ďalej uviedol, že na uvedenom vozidle boli zistené iba ľahké chyby, ktoré neovplyvňujú technický stav vozidla. Tieto chyby má podľa svedka 99 % automobilov. Ide napríklad o koróziu alebo o vôľu v riadení. Podľa v protokole uvedených štyroch čísiel išlo pri predmetnom automobile o štyri ľahké chyby. Kontrola podľa svedka bola ukončená kamerovým systémom, čo znamená, že na začiatku kontroly sa auto odfotografovalo, priebeh kontroly priebežne zaznamenávala kamera a na konci kontroly je výstupná kamera, ktorou sa kontroluje zadná časť vozidla. Po tomto svedok v kancelárii vypísal protokoly. Po vypísaní protokolov mu obžalovaný odovzdal peniaze v hotovosti, a to 70 €. Po tomto svedok išiel na čelné sklo predmetného vozidla nalepiť nálepky o vykonaní technickej a emisnej kontroly a protokoly odovzdal obžalovanému buď v kancelárii alebo pri vozidle. Podľa svedka bol v tom čase poplatok za technickú a emisnú kontrolu 49 €. Obžalovanému doklad o zaplatení pravdepodobne nevydal, pretože si ho tento zrejme nepýtal. Svedok uviedol, že si 21 € ponechal ako všimné. Taktiež uviedol, že ľudia mu nechávali rôzne sumy od 50 do 80 €, pričom svedok vždy 49 € odviedol do pokladne a zvyšok si ponechal. Svedok uviedol, že si nepamätá či niekedy zákazníkom hovoril koľko stojí kontrola, resp. koľko mu majú za ňu zaplatiť. Taktiež uviedol, že od obžalovaného sumu 70 € nežiadal. Podľa svedka je cenník kontroly v objekte stanice technickej kontroly vyvesený na niekoľkých miestach. V kancelárii je aj pokladníčka s pokladňou, avšak táto chodí aj na iné prevádzky a v čase jej neprítomnosti pokladňu obsluhujú technici. Do kancelárie technikov sa dostal podľa svedka iba ten koho tam chceli pustiť technici, to znamená rodina, známi, kamaráti. Cenník kontroly je vyvesený na vchodových dverách a aj v čakárni pre zákazníkov. Svedok nevylúčil možnosť, že obžalovanému povedal, že za kontrolu sa platí 70 €, avšak tento to mohol vedieť aj od niekoho iného. Čo sa týka výsledkov technickej a emisnej kontroly, tieto boli podľa svedka vždy korektné, čo znamená, že nijakým spôsobom nezvýhodňovali svojich známych a uvádzali do protokolov skutočný stav vozidla. Od obžalovaného dostal 70 € a nijakým spôsobom neriešil či tento vie koľko stojí kontrola. Podľa svedka obžalovaný v čase keď mu dával peniaze od neho nepožadoval, aby mu poskytol akúkoľvek výhodu v súvislosti s predmetným vozidlom. Svedok obžalovanému mohol poskytnúť iba časovú výhodu, t.j. že by vozidlo obžalovaného vybavil prednostne, v prípade ak by v ten deň a v tú hodine bolo objednaných viacero áut, avšak na konkrétnu situáciu v predmetný deň sa nepamätal. Po tom čo na hlavnom pojednávaní bol vykonaný postupom podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku obrazovo-zvukový záznam zo dňa 24.10.2014 za prítomnosti svedka, tento k nemu uviedol, že zo záznamu je zrejmé, že do kancelárie technikov prišiel obžalovaný, svedok sedel za stolom na mieste kde je pokladňa, obžalovaný mu dal do ruky hotovosť, z ktorej si svedok odobral 20 €, ktoré hodil na klávesnicu svojho počítača. Ostatné peniaze vložil do priečinku s hotovosťou pri pokladni. Bankovku, ktorú si odložil na klávesnicu počítača, vzal a vložil si ju k sebe do priehradky stola. Následne svedok odišiel z kancelárie, vrátil sa a opäť odišiel, zrejme za účelom ukončenia kontroly automobilu obžalovaného. Po tom čo sa vrátil do kancelárie mal vytlačené doklady buď o technickej alebo emisnej kontrole, následne odišiel spolu s obžalovaným z kancelárie na ukončenie emisnej kontroly. Opätovne sa s obžalovaným vrátili do kancelárie a svedok ukončoval technickú a emisnú kontrolu tým, že vystavil protokoly. Následne s obžalovaným odišli z kancelárie nalepiť nálepky o kontrole na čelné sklo vozidla. Postupom podľa § 269 Trestného poriadku súd hlavnom pojednávaní prečítal listinné dôkazy: - z protokolov o technickej a emisnej kontroly motorového vozidla a zo záznamu z merania emisií mal súd preukázané, že dňa 24.10.2014 bola stanicou technickej a emisnej kontroly v Bratislave na Studenej ulici vykonaná kontrola vozidla Volkswagen Passat, ev. č. G pričom na vozidle boli zistené štyri ľahké závady, - z evidenčnej karty vozidla vyplynulo, že vlastníkom a držiteľom osobného motorového vozidla Volkswagen Passat ev. č. G je firma Automobil EÚ s.r.o., - zo správy o vyhotovení DVD nosiča s obrazovo-zvukovým záznamom mal súd preukázané, že tento bol vyhotovený oprávneným výkonným pracoviskom odboru zvláštnych policajných činností Západ, Úradu zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru v období od 29.09.2014 do 06.11.2014, na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, - z prepisu obrazovo-zvukového záznamu zo dňa 24.10.2014 v čase od 10.58 hod. do 11.00 hod. mal súd preukázanú komunikáciu medzi osobami nachádzajúcimi sa v rozhodnom čase v kancelárii stanice technickej a emisnej kontroly na Studenej ulici v Bratislave. Vyhodnotenie skutkových zistení Na základe vykonaného dokazovania súd v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrnne, nezávisle od toho či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, a dospel pritom k nasledovným záverom. Spáchanie skutku tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku je podľa názoru súdu obžalovanému preukázané, z časti výpoveďou samotného obžalovaného v prípravnom konaní, výpoveďou svedka E., obrazovo-zvukovým záznamom, a čiastočne listinnými dôkazmi. Z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, pričom tieto skutočnosti obžalovaný ani nepopiera, že v predmetný deň doviezol vozidlo svojho známeho na stanicu technickej a emisnej kontroly na Studenej ulici v Bratislave, a na tomto vozidle bola technická a emisná kontrola vykonaná. Záver kontroly spočíval v konštatovaní štyroch ľahkých závad. Obžalovaný vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že ako v tomto prípade tak aj v minulosti už niekoľkokrát po predchádzajúcej dohode so svedkom E. prišiel na predmetnú stanicu technickej a emisnej kontroly s automobilmi, vždy zaplatil svedkovi E. rovnakú sumu a tento na predmetných automobiloch vykonal technickú a emisnú kontrolu. Svedok E. potvrdil, že o vykonanie technickej a emisnej kontroly ho vopred požiadal obžalovaný, ktorý mu v súvislosti s touto kontrolou dal 70 €, z ktorých si svedok 20 € ponechal ako všimné. Svedok pripustil, že mohol obžalovaného zvýhodniť časovo v prípade ak by na vykonanie kontroly čakalo viacero vozidiel. Svedok taktiež potvrdil, že cenník, na ktorom sú uvedené všetky položky kontrol na stanici technickej kontroly, bol zákazníkom dostupný na vstupných dverách a v miestnosti čakárne pre zákazníkov. Z obrazovo- zvukového záznamu bolo zrejmé, že obžalovaný sa správal v miestnosti technikov stanice technickej a emisnej kontroly „ako doma“. Z tohto vyplýva, že minimálne so svedkom E. udržiaval veľmi dobré vzťahy, miestnosť technikov stanice technickej kontroly navštevoval často, dokonca ako je to zrejmé z obrazovo-zvukového záznamu, v nej ostával aj sám. Z obrazovo-zvukového záznamu je taktiež zrejmé, že obžalovaný potom čo svedkovi E. odovzdal bankovky v hodnote 70 € nedal žiadnym spôsobom najavo, že čaká na vrátenie zvyšnej sumy, pričom je krajne nepravdepodobné, že pri takých častých návštevách obžalovaného, na stanici technickej a emisnej kontroly, by tento nevedel o tom, že poplatok za vykonanie technickej a emisnej kontroly osobného motorového vozidla je v sume 49 €. Naopak, podľa názoru súdu z obrazovo-zvukového záznamu vyplýva, že medzi obžalovaným a svedkom E. išlo o opakujúci sa „zabehnutý“ postup medzi dvoma kamarátmi bez potreby verbálneho vyjadrenia pri poskytovaní či preberaní úplatku. Právna kvalifikácia Prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo poskytne úplatok. Objektom tohto trestného činu je ochrana spoločenského záujmu na čistote verejného života prostredníctvom riadneho, nestranného a zákonného obstarávania veci všeobecného záujmu. Na naplnenie skutkovej podstaty tohto prečinu je nevyhnutné preukázať súvislosť medzi úplatkom a činnosťou ktorá patrí do oblasti obstarávania veci všeobecného záujmu. Prijatý úplatok teda musí súvisieť s činnosťou osoby ktorá zabezpečuje obstaranie veci všeobecného záujmu, alebo s činnosťou osoby ktorá sa inak na takomto obstarávaní veci všeobecného záujmu podieľa, alebo pri ňom spolupôsobí. Vecou všeobecného záujmu sa na účely Trestného zákona rozumie záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorý je dôležitý z hľadiska záujmov spoločnosti (§ 131 ods. 1 Trestného zákona). Vec všeobecného záujmu možno charakterizovať ako záujem, ktorý súvisí s plnením verejných úloh, prípadne s uspokojovaním záujmov fyzických a právnických osôb v oblastiach materiálnych, sociálnych, kultúrnych, zdravotných a iných potrieb, ktorý je podstatný z hľadiska záujmov spoločnosti alebo väčšej skupiny osôb. Podľa názoru súdu činnosť technikov na stanici technickej a emisnej kontroly pri posudzovaní technickej spôsobilosti vozidiel na premávku na pozemných komunikáciách je vecou všeobecného záujmu v rozsahu § 131 ods. 1 Trestného zákona, pričom táto činnosť je kontrolovaná štátom v súlade so zákonom č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov . Finančná hotovosť poskytnutá obžalovaným svedkovi E. vo výške najmenej 20 € po vykonaní technickej a emisnej kontroly je podľa názoru súdu úplatkom v zmysle § 131 ods. 3 Trestného zákona, nakoľko ide o vec alebo iné plnenie majetkovej, či nemajetkovej povahy na ktoré nie je právny nárok. Ide teda o neoprávnenú výhodu, ktorú dostáva podplácaný alebo s jeho súhlasom iná osoba. Spravidla spočíva v priamom majetkovom prospechu, či už finančnom alebo materiálnom, ale môže ísť aj o výhodu iného druhu, napr. protislužbu. Pojem úplatok je zákonným znakom u všetkých trestných činov korupcie podľa Tretieho dielu ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona. Vyššie popísaným konaním preto obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona. K námietkam obžalovaného, že v súvislosti s odovzdávaním finančnej čiastky svedkovi E. ani v prejednávanom prípade, ani v minulosti nežiadal, aby bol akýmkoľvek spôsobom zvýhodnený, súd udáva nasledovné. Ustanovenie § 333 ods. 1 Trestného zákona na rozdiel od ustanovenia § 332 ods. 1 Trestného zákona v súvislosti s objektívnou stránkou konania páchateľa nevyžaduje, aby tento priamo či cez sprostredkovateľa inému, v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu, poskytol, ponúkol, či sľúbil úplatok, aby ten kto úplatok prevezme konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie. Z uvedeného vyplýva, že v prípade ustanovenia § 333 ods. 1 Trestného zákona je úmysel zákonodarcu postihovať konanie toho kto priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne úplatok bez ohľadu na to či poskytovateľ získa akékoľvek zvýhodnenie. Obžalovaný vyššie uvedený prečin z hľadiska zavinenia spáchal úmyselne, nakoľko chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem týmto zákonom (§ 15 písm. a) Trestného zákona). Pri úmyselnom zavinení obžalovaného bola zastúpená vedomostná aj vôľová zložka. Uložený trest Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že uložený peňažný trest vo výmere blízkej dolnej hranici zákonnej sadzby pre ukladanie peňažného trestu spolu s uložením náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov pre prípad, že by výkon trestu mohol byť úmyselne zmarený, dostatočne a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie a možno dôvodne očakávať, že ho s porozumením príjme aj spoločnosť ako trest primerane vyjadrujúci aj morálne odsúdenie páchateľa. Z týchto dôvodov súd ohľadne viny a trestu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho oprávnená osoba výslovne nevzdala. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Odvolanie je potrebné podať na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica. O odvolaní rozhodne Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.