Text rozhodnutia
Súd: Špecializovaný trestný súd Spisová značka: 1T/32/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9515100221 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Králik ECLI: ECLI:SK:SSPK:2016:9515100221.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd v Pezinku, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Králika a členov senátu JUDr. Jána Buvalu a JUDr. Emila Klemaniča, v trestnej veci proti G.. N. L., obžalovanému pre pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. apríla 2016 takto r o z h o d o l : Obžalovaný G.. N. L., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom XXX XX E., D.U. XXXX/XX, s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e obžalovaný zaradený do pracovnoprávnej funkcie ako samostatný radca referátu peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, pôsobiaci v budove Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, so sídlom na Budovateľskej č. 2204/11 v Snine v kancelárskych priestoroch označených ako kancelária č. 15 na prízemí budovy, postupoval v rozpore s § 61 ods. 1 písm. b) Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 400/2009 Z.z.“), keď 1.) dňa 16. decembra 2014 v čase od 08:28 h do 08:37 h prijal od K. V. úplatok vo výške 20,- Eur za odborné poradenstvo pri vybavovaní peňažného príspevku na opatrovanie svojej matky G. Ľ. ako fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa Zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“), ktorej následne tento príspevok vo výške 91,88 Eur mesačne bol aj priznaný, 2.) dňa 10. februára 2015 v čase od 14:30 h do 14:32 h prijal od Ľ. V. ako úplatok dezert nezistenej značky a nezistenej hodnoty a jedno balenie kávy nezistenej značky a nezistenej hodnoty za odborné poradenstvo pri vybavovaní peňažného príspevku ako osoby majúcej záujem o tento peňažný príspevok na opatrovanie svojej svokry I. V. ako fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa zákona č. 447/2008 Z.z. za posúdenie a vybavenie prípadnej žiadosti, 3.) dňa 19. februára 2015 v čase od 14:50 h do 14:59 h opätovne prijal od Ľ. V. ako úplatok pollitrovú fľašu koňaku nezistenej značky v cene 5,- Eur alebo 6,- Eur za odborné poradenstvo pri vybavovaní peňažného príspevku ako osoby majúcej záujem o tento peňažný príspevok na opatrovanie svojej svokry I. V. ako fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím za posúdenie a vybavenie žiadosti na príspevok podľa zákona č. 447/2008 Z.z., žiadosť však nepodala pre nízku hodnotu príspevku, ktorú jej vypočítal, t e d a v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal úplatok, t ý m s p á c h a l pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona. Z a t o s a o d s u d z u j e : Podľa § 329 ods. 1, s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere t r i roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a obžalovanému zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu ustanovuje skúšobnú dobu na t r i roky. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g) Trestného zákona obžalovanému ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom, programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému ukladá peňažný trest vo výmere 200,- (dvesto) Eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere j e d e n mesiac. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci vo vykonávaní zamestnania podľa zákona o štátnej službe na dobu p ä ť rokov. o d ô v o d n e n i e : Na hlavnom pojednávaní, ktoré sa vykonalo dňa 5. apríla 2016 súd po vykonaní dokazovania, a síce výsluchu obžalovaného G.. N. L., výsluchu svedka B.. H. L., prečítaní svedeckých výpovedí K. V. a Ľ. V., prehratí obrazovo-zvukových záznamov z kancelárie obžalovaného a po prečítaní listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav. Obžalovaný G.. N. L. zaradený do pracovnoprávnej funkcie ako samostatný radca referátu peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, pôsobiaci v budove Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, so sídlom na Budovateľskej č. 2204/11 v Snine v kancelárskych priestoroch označených ako kancelária č. 15 na prízemí budovy, postupoval v rozpore s § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z., keď 1.) dňa 16. decembra 2014 v čase od 08:28 h do 08:37 h prijal od K. V. úplatok vo výške 20,- Eur za odborné poradenstvo pri vybavovaní peňažného príspevku na opatrovanie svojej matky G. Ľ. ako fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa zákona č. 447/2008 Z.z., ktorej následne tento príspevok vo výške 91,88 € mesačne aj bol priznaný, 2.) dňa 10. februára 2015 v čase od 14:30 h do 14:32 h prijal od Ľ. V. ako úplatok dezert nezistenej značky a nezistenej hodnoty a jedno balenie kávy nezistenej značky a nezistenej hodnoty za odborné poradenstvo pri vybavovaní peňažného príspevku ako osoby majúcej záujem o tento peňažný príspevok na opatrovanie svojej svokry I. V. ako fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa zákona č. 447/2008 Z.z. za posúdenie a vybavenie prípadnej žiadosti, 3.) dňa 19. februára 2015 v čase od 14:50 h do 14:59 h opätovne prijal od Ľ. V. ako úplatok pollitrovú fľašu koňaku nezistenej značky v cene 5,- Eur alebo 6,- Eur za odborné poradenstvo pri vybavovaní peňažného príspevku ako osoby majúcej záujem o tento peňažný príspevok na opatrovanie svojej svokry I. V. ako fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím za posúdenie a vybavenie žiadosti na príspevok podľa zákona č. 447/2008 Z.z., žiadosť však nepodala pre nízku hodnotu príspevku, ktorú jej vypočítal. Obžalovaný G.. N. L. na hlavnom pojednávaní dňa 5. apríla 2016 (č.l. 380-383) podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vyhlásil, že nepopiera spáchanie troch skutkov uvedených v obžalobe. Následne na otázky predsedu senátu v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) Trestného poriadku obžalovaný odpovedal kladne slovom „áno“. Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm. h) Trestného poriadku, či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý trestný čin, obžalovaný odpovedal negatívne, slovom „nie“. Preto súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného neprijal. Obžalovaný potom v zmysle § 258 ods. 1 Trestného poriadku pred súdom k jednotlivým skutkom vypovedal nasledovne: K 1.) skutku dokazoval, že do jeho kancelárie prišla pani V., ktorá požiadala o peňažný príspevok na opatrovanie svojej matky. Žiadosť prevzal a spolu so žiadosťou pani V. položila na stôl obálku. K pani V. uviedol, že má s ňou určitý vzťah, lebo ju pozná ako bývalú starostku obce Topoľa, je to dobrá žena, nemá voči nej žiadne výhrady a čo je dôležitejšie, pozná ju aj cez jej manžela, s ktorým spolu ležali v nemocnici. Tú obálku od nej zobral preto, lebo nechcel pani V. sklamať, je to staršia žena. V súvislosti so žiadosťou o peňažný príspevok obžalovaný uviedol, že ten len zaevidoval v elektronickom systéme, lebo v rámci pracovného postupu mu vybavenie tejto žiadosti neprislúchalo. Kompetentný na jej vybavenie bol jeho kolega B.. C. E., ktorému žiadosť patrila podľa abecedného zoznamu (písmeno V. - V.) a ktorý v tom čase sedel v kancelárii s obžalovaným. Peniaze od pani V. nežiadal, hoci si ich zobral. V súvislosti s jej žiadosťou uviedol, že v konečnom dôsledku nepohol ani prstom. Pre ozrejmenie obžalovaný popísal systém prideľovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia tak, že na posudkovom referáte sa na základe žiadosti a zákona č. 447/2008 Z. z. spracuje odborný lekársky posudok, ktorý spracuje lekár na základe dostupných lekárskych správ, následne pracovníčka referátu urobí tzv. sociálny posudkový záver a z týchto dvoch dokumentov posudkový referát vyhotoví tzv. kompletný posudok, ktorý obdrží referát peňažných príspevkov, na ktorom pracoval obžalovaný, ktorý na základe týchto podkladov rozhodne to 30 dní, či príspevok pridelí alebo nie. Záverom svojej výpovede na hlavnom pojednávaní k tomuto skutku obžalovaný dodal, že peniaze od pani V. zobral iba preto, že túto staršiu ženu nechcel uraziť, hoci v jej žiadosti neurobil nič, lebo mu nepatrila. Na otázky prokurátorky obžalovaný uviedol, že svedkyňa K. V. bola v jeho kancelárii celkom dvakrát, prvýkrát bola s manželom vyzdvihnúť si žiadosť, pri ktorej ju obžalovaný poučil a poradil jej čo treba vyplniť a čo je potrebné k žiadosti priložiť. Svedkyni však nepovedal, že na vybavenie jej žiadosti on nie je príslušný. Pri druhej návšteve mu K. V. odovzdala tú obálku, keď mu podávala žiadosť. V obálke bolo 20 Eur, ktoré si ponechal pre svoju potrebu. Potom sa už kolegu E. neinformoval na skutočnosť, akým spôsobom bola žiadosť pani V. vybavená. K 2.) a 3.) skutku obžalovaný dokazoval, že k pani V. sa dostal takým spôsobom, že v októbri alebo v novembri roku 2014 vybavoval žiadosť L. D. zo Q. T. a potom sa ho ona opýtala, či by vedel poradiť jej sestre Ľ. V.. Chcela peňažný príspevok na opatrovanie svokry, tak jej vtedy poradil nech donesie jej zdravotnú dokumentáciu a potom uvidí. Pri ďalšej návšteve Ľ. V. okrem zdravotnej dokumentácie priniesla v taške aj dezert a kávu, ktoré obžalovaný zobral a ponechal pre vlastnú potrebu. Vtedy jej povedal, že sa opýta na posudkovom referáte, či sa bude dať príspevok vybaviť alebo nie. Obžalovaný naozaj zisťoval, či menovaná má nádej na peňažný príspevok. Keď svedkyňa Ľ. V. prišla za obžalovaným do kancelárie v poradí tretíkrát, prišla si pre zdravotnú dokumentáciu a vtedy doniesla v taške fľašu koňaku. Aj tú si obžalovaný zobral a ponechal pre vlastnú potrebu. Počas jej prítomnosti jej obžalovaný vypočítal výšku príspevku, ktorý sa jej zdal nízky. Povedala mu, že sa ešte rozhodne, či žiadosť podá alebo nie. Obžalovaný v tejto súvislosti uviedol, že Ľ. V. si nakoniec žiadosť nepodala, čiže on ako referent nemal svojím pracovným výkonom čo ovplyvňovať. Na otázky prokurátorky obžalovaný dodal, že ani vybavenie žiadosti Ľ. V. mu podľa jej začiatočného písmena priezviska „C“ nepatrila, príslušný na jej vybavenie bol kolega B.. C. E.. Pôvodne chcel dezert a kávu pani V. vrátiť, ale koňak nie. Nikdy v minulosti sa mu nestalo, že by za výkon svojej práce prevzal finančné prostriedky alebo dary. Veci, ktoré obdržal od pani V., a síce v prvom prípade dezert a kávu a v druhom prípade fľašu koňaku, obžalovaný vyhodnotil ako dary od nej za to, že jej poradil a dal informácie v súvislosti s prípadným peňažným príspevkom na opatrovanie. Na otázku predsedu senátu obžalovaný dodal, že 20 Eur, ktoré prevzal od K. V., zobral preto, lebo si ju vážil a nechcel ju uraziť a keďže vlastne jej nič oficiálne nevybavil, aj túto čiastku považoval ako dar. V minulosti sa s rodinou K. V. navzájom nenavštevovali a nedávali si dary. Svedok B.. H. L., vedúci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, na hlavnom pojednávaní dňa 5. apríla 2016 (č.l. 384-386), v súlade s výpoveďou z prípravného konania (č.l. 139-143) uviedol, že obžalovaný bol jeho podriadeným pracovníkom na referáte peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Podľa zákona o štátnej službe bol obžalovaný zaradený v šiestej platovej triede ako samostatný radca. Mal rozhodovaciu činnosť, pripravoval rozhodnutia o výške peňažných príspevkov, ktoré však podpisoval iba on ako štatutár úradu. Povinnosťou obžalovaného bolo vo všeobecnosti prijímať žiadosti od občanov na peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a následne po obdržaní všetkých príslušných materiálov vypracovať celé rozhodnutie o priznaní, resp. o nepriznaní peňažných príspevkov s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku. Svedok potvrdil, že na spomínanom referáte boli príslušnosti jednotlivých referentov rozdelené podľa abecedy a rozhodujúce bolo prvé písmeno priezviska žiadateľa. Obžalovaný sa zastupoval navzájom s jeho kolegom v kancelárii B.. C. E.. Pracovníci úradu práce, sociálnych veci a rodiny nesmú prijímať žiadne dary v pracovnej dobe a na pracovisku, hoci aj za konzultačnú činnosť, lebo to zakazuje zákon o štátnej službe. Svedok sa od občanov dozvedel, že niektorí z jeho podriadených za svoju činnosť berú dary, ale nebolo mu povedené, že tak robí práve obžalovaný. Na hlavnom pojednávaní dňa 5. apríla 2016 v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného poriadku boli so súhlasom prokurátorky a obžalovaného (č.l. 386) prečítané výpovede svedkýň K. V. a Ľ. V. z prípravného konania. Svedkyňa K. V. (č.l. 125-129) pred vyšetrovateľom dokazovala, že v decembri roku 2014 prišla za obžalovaným L. na úrad práce, číslo dverí 15 a poprosila ho, aby jej dal žiadosť o opatrovanie jej matky G. Ľ.. Vysvetlil jej všetky skutočnosti súvisiace so žiadosťou o poskytnutie peňažného príspevku a uviedol jej doklady, ktoré má k žiadosti priložiť. Vtedy tam bola aj so svojím manželom. O niekoľko dní sa dostavila za obžalovaným už s vypísanou žiadosťou o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Obžalovaný žiadosť prekontroloval a vtedy mu dala obálku, v ktorej sa nachádzalo 20 Eur. On tú obálku odsunul naspäť k svedkyni, ale ona mu ju znovu dala s tým, aby si niečo kúpil, napríklad fľašu. Obžalovaný si následne obálku zobral a vložil do vrecka. Obžalovaného bližšie nepoznala, len vedela o ňom, že s jej manželom jednu dobu ležal v nemocnici. Svedkyňa prejavila ľútosť nad tým, že obžalovanému dala úplatok 20 Eur, čo sa jej predtým v živote nikdy nestalo. Jej dve návštevy na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny pracovisko Snina v dňoch 08.12.2014 a 16.12.2014, vyžiadanie žiadosti o poskytnutie príspevku, jej následné podanie a odovzdanie úplatku 20 Eur obžalovanému svedkyňa odobrila aj po prehliadnutí dvoch obrazovo-zvukových záznamov zo dňa 08.12.2014 v čase od 10:27:00 h do 10:32:00 h a zo dňa 16.12.2014 v čase od 08:28:00 do 08:37:00 h. Svedkyňa Ľ. V. (č.l. 135-138) pred vyšetrovateľom dokazovala, že na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Snina za obžalovaným prišla celkom trikrát. V prvom prípade sa prišla iba informovať aký je postup na získanie peňažného príspevku na opatrovanie ťažko postihnutej osoby, teda jej svokry I. V.. V kancelárii sa jej ujal obžalovaný, ktorý jej povedal aké doklady sú k tomu potrebné. Následne prišla za obžalovaným druhýkrát dňa 10.02.2015, kedy doniesla zdravotnú dokumentáciu svojej svokry a vtedy odovzdala obžalovanému tašku, v ktorej sa nachádzali dezert a káva. Obžalovaný igelitovú tašku s obsahom zobral a odložil. Povedal jej, že sa má prísť informovať o týždeň. Svedkyňa za obžalovaným prišla tretíkrát dňa 19.02.2015 a vtedy mu odovzdala tašku s pollitrovou fľašou koňaku, ktorú si tiež obžalovaný zobral a odložil. Obžalovaný jej pri tejto návšteve vypočítal výšku peňažného príspevku, na ktorý by mala nárok. Keďže vypočítaná suma príspevku bola nízka, v konečnom dôsledku si oficiálnu žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie svokry nepodala. Záverom uviedla, že dezert, kávu a fľašu koňaku dala obžalovanému ako poďakovanie, že sa jej venoval a poradil jej. Dezert spolu s kávou ju vyšiel na sumu okolo 5 Eur a fľaša koňaku 5 alebo 6 Eur. Jej ostatné dve návštevy na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Snina v dňoch 10.02.2015 a 19.02.2015, poskytnutie informácií obžalovaným o prinesenie zdravotnej dokumentácie svokry, výpočet výšky peňažného príspevku a odovzdanie tašky s dezertom a kávou a ďalšej tašky s fľašou koňaku, svedkyňa odobrila aj po prehliadnutí dvoch obrazovo-zvukových záznamov zo dňa 10.02.2015 v čase od 14:30:00 h do 14:32:00 h a zo dňa 19.02.2015 v čase od 14:50:00 do 14:59:00 h. V súvislosti s vyššie menovanými svedkyňami je potrebné uviesť, že pôvodne ich súd na hlavné pojednávanie na termín 5. apríla 2016 predvolal. Rovnako tak aj na predchádzajúce termíny hlavných pojednávaní v dňoch 12. januára 2016 a 22. februára 2016, ktoré boli ale z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti obžalovaného zrušené. Ani jedna z nich sa však pred súd dňa 5. apríla 2016 nedostavila, pričom obidve zaslali svoje ospravedlnenia s odôvodnením zdravotných ťažkostí, ktoré im bránili v účasti na hlavnom pojednávaní. S poukazom na takpovediac priznanie obžalovaného, že všetky tri skutky spáchal, a teda obálku so sumou 20 Eur od svedkyne K. V. a tašku s dezertom a kávou a ďalšiu tašku s s fľašou koňaku od Ľ. V. prevzal a za rovnakých okolností ako o tom vypovedali svedkyne v prípravnom konaní a keďže potom ich výpovede s výpoveďou obžalovaného neboli sporné, prokurátorka a obžalovaný podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku súhlasili s prečítaním výpovedí svedkýň K. V. a Ľ. V. na hlavnom pojednávaní. Tieto dôvody potom aj súd viedli k presvedčeniu, že osobný výsluch svedkýň K. V. a Ľ. V. nepovažoval za potrebný. V súlade s ustanovením § 269 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní dňa 5. apríla 2016 prečítané aj listinné dôkazy: z č.l. 21, 177 opis činnosti štátnozamestnaneckého miesta, z č.l. 239 rozhodnutie ÚPSVaR Humenné, pracovisko Snina zo dňa 03.03.2015, z č.l. 241 výpočtový list, z č.l. 248-249 žiadosť K. V. o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie zo dňa 10.12.2014 zaevidovaná 16.12.2014, z č.l. 299-300 správy o povesti na obžalovaného a z č.l. 297 odpis z registra trestov obžalovaného. Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní dňa 5. apríla 2016 prostredníctvom technického zariadenia vykonané obrazovo-zvukové záznamy z nosičov nachádzajúcich sa v trestnom spise na č.l. 148 a 166 a takto bol prehratý záznam zo dňa 16.12.2014 v čase od 08:28:00 h do 08:37:00 h, ktorého prepis sa nachádza na č.l. 156-158, záznam zo dňa 10.02.2015 v čase od 14:30:00 h do 14:32:00 h, ktorého prepis sa nachádza na č.l. 167-168 a záznam zo dňa 19.02.2015 v čase od 14:50:00 h do 14:59:00 h, ktorého prepis sa nachádza na č.l. 171-174, tiež aj zvukový záznam zo dňa 12.02.2015 v čase od 09:47:00 h, ktorého prepis sa nachádza na č.l. 146. Zároveň predseda senátu prečítal správy o tom, akým spôsobom a kým boli tieto záznamy vyhotovené. Z uvedených troch obrazovo- zvukových záznamov a jedného zvukového záznamu vyplývajú skutočnosti dokazované svedkyňami K. V. a Ľ. V. o návštevách v kancelárii obžalovaného na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Snina, o súvislostiach s vybavovaním peňažných príspevkov na opatrovanie a o odovzdaní úplatkov obžalovanému, čo plne korešponduje aj s výpoveďou samotného obžalovaného. Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotením dôkazov jednotlivo a v ich súhrne dospel súd k nasledovným skutkovým záverom. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa stali všetky tri skutky uvedené v rozsudku a že ich spáchal obžalovaný G.. N. L.. Svedkyne K. V. a Ľ. V. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní obžalovaného jednoznačne usvedčili z prijatia úplatkov - obálky so sumou 20 Eur, tašky s dezertom a kávou a tašky s fľašou koňaku. Menované svedkyne vo svojich výpovediach podrobne popísali svoje návštevy na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Snina v kancelári obžalovaného č. 15 na prízemí budovy úradu, dôvod ich návštev, ich priebeh o tom, ako im obžalovaný poradil aké doklady je potrebné k žiadostiam priložiť a tiež odovzdanie úplatkov. V tejto súvislosti treba zvýrazniť, že všetky tieto skutočnosti produkované svedkyňami K. V. a Ľ.Z. V. sú v úplnej zhode s výpoveďou samotného obžalovaného, ktorý v neposlednom rade vôbec nepoprel prijatie úplatkov, a síce obálky so sumou 20 Eur, tašky s dezertom a kávou a tašky s fľašou koňaku, práve naopak, ich prijatie doznal. Podľa neho však nešlo o úplatky, ale o dary a tým neetické správanie štátneho zamestnanca. Na priznanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia žiadateliek K. V. a Ľ. V. nebol príslušný a navyše, ostatne menovaná si pre nízku výšku peňažného príspevku nakoniec žiadosť ani nepodala. V súvislosti so svedkyňami K. V. a Ľ.Z. V. treba dodať, že ich výpovede z prípravného konania (č.l. 125-129, 135-138) súd vyhodnotil ako vykonané v tomto štádiu trestného konania v súlade s procesnými pravidlami. Nakoniec, žiadna z procesných strán ich zákonnosť ani obsah nikdy nijakým spôsobom nenamietala. Súd preto nemal dôvod o nich pochybovať a ako takým im v plnom rozsahu uveril. Súd potom tieto svedecké výpovede použil proti obžalovanému na jeho usvedčenie. Navyše, keď boli v dostatočnej miere potvrdené aj tromi obrazovo-zvukovými záznamami a jedným zvukovým záznamom a tiež listinnými dôkazmi, a síce žiadosťou K. V. o poskytnutie príspevku zo dňa 10.12.2014 a rozhodnutím o poskytnutí peňažného príspevku v sume 91,88 Eur mesačne K. V. zo dňa 03.03.2015 č. HE2/PPKaPC/ SOC/2015/35171-0003. Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i v súhrne potom vzal súd za dokázané, že obžalovaný G.. N. L. spáchal všetky tri skutky a takým spôsobom ako je to podrobne rozšpecifikované v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku. Je teda páchateľom zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona. Prijatie obálky so sumou 20 Eur, tašky s dezertom a kávou a tašky s fľašou koňaku mu bolo preukázané výpoveďami svedkýň K. V. a Ľ. V., takpovediac aj priznaním samotného obžalovaného, tiež listinnými dôkazmi, ale najmä tromi obrazovo-zvukovými záznamami. V nadväznosti na to, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že sa všetky tri skutky stali a že ich spáchal obžalovaný G.. N. L., bolo namieste zaoberať sa príčetnosťou jeho konania v čase spáchania trestného činu, ako jednej zo základných podmienok trestnej zodpovednosti. Nezistilo sa nič, čo by ho zbavilo trestnej zodpovednosti. Jeho trestná činnosť mu bola jednoznačne dokázaná, ako to vyplýva z predchádzajúcich častí odôvodnenia tohto rozsudku. Nič teda nebránilo uznať ho za vinného v podstate z toho trestného činu, ako to právne posúdila v obžalobe prokurátorka. Zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona spácha ten, kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok. Ide o trestný čin, ktorého skutková podstata je naplnená iba v prípade úmyselného zavinenia páchateľa. Trestný zákon rozoznáva dve formy úmyselného zavinenia - priamy a nepriamy úmysel (§ 15 písm. a), písm. b) Trestného zákona). Páchateľ koná v priamom úmysle, ak chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť chránený záujem. V prípade nepriameho úmyslu páchateľ vie, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že sa tak stane, je s tým uzrozumený. V konkrétnej trestnej veci z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný G.. N. L. prijal od K. V. úplatok vo výške 20 Eur a od Ľ. V. úplatky vo forme dezertu a kávy a fľaše koňaku. Pod úplatkom pritom treba považovať každú neoprávnenú výhodu, resp. zvýhodnenie v podobe plnenia majetkovej alebo i nemajetkovej povahy, t. j. také zvýhodnenie, na ktoré nie je právny nárok. Úplatok prijatý obžalovaným G.. N. L. od svedkyne K. V. mal dokonca povahu priameho majetkového prospechu v peniazoch. Protihodnotou úplatkov bolo, že obžalovaný poskytol odborné sociálne poradenstvo K. V. a Ľ. V., teda žiadateľkám o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Je to zrejmé z výpovedí menovaných svedkýň, ale tiež z výpovede obžalovaného a z prehratých troch obrazovo-zvukových záznamov. Obžalovaný de facto priznal prevzatie všetkých troch úplatkov a dokonca takým spôsobom ako to deklarovali svedkyne K. V. a Ľ. V., avšak prevzaté veci nepovažoval za úplatky, ale obyčajné dary vzhľadom k tomu, že na vybavenie žiadostí K. V. a Ľ. V. nebol príslušný, ale príslušný bol kolega B.. C. E. a Ľ. V. si žiadosť nakoniec pre nízku výšku peňažného príspevku vôbec nepodala. Oficiálne ani jednej z nich teda nepriznával peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, len im dával odborné porady ako ďalej postupovať a aké doklady k žiadostiam priložiť. Obžalovaný tým naznačil, že nekonal v súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu, a teda sa žiadneho trestného činu nedopustil. Súd k tomu uvádza, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynul jednoznačný záver, že hoci obžalovaný ani jednej zo svedkýň nepriznal peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, obidvom svedkyniam K. V. a Ľ.Z. V. však v súvislosti s ich žiadosťami o takýto peňažný príspevok poskytol príslušnú odbornú poradu, do ktorej treba zahrnúť aj vyhotovenie výpočtu takého príspevku. Na takúto činnosť však bol obžalovaný príslušný a oprávnený. Totiž, z opisu jeho štátnozamestnaneckého miesta (č.l. 21, 177), čo je opatrenie úradu na zosumarizovanie pracovnej náplne zamestnanca v štátnej službe podľa zákona o štátnej službe (zákon č. 400/2009 Z.z.) je zrejmé, že v rámci najnáročnejšej činnosti bol obžalovaný oprávnený o. i. „vykonávať sociálne poradenstvo vo veciach kompenzácií, preukazu ŤZP a parkovacieho preukazu a ďalšieho poradenstva podľa osobitného predpisu (Zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov)“. Podľa súdu teda konal ako príslušný orgán v zmysle Zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, lebo aj odborné sociálne poradenstvo v tejto súvislosti patrilo do jeho právomocí. Nakoľko sociálne poradenstvo vo veciach kompenzácií podľa Zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, resp. rozhodovanie v zmysle § 52 Zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predstavuje plnenie celospoločensky významných úloh, ktoré presahujú rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ide o pracovnú činnosť obžalovaného v priamej súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu. V konečnom dôsledku obžalovaný teda tým, že žiadateľkám o peňažný príspevok K. V. a Ľ. V. dal odborné sociálne porady v súvislosti s takýmito ich žiadosťami, konal v priamej súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu a tri úplatky od nich prevzal práve pre vykonanie tejto činnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd ustálil, že obžalovaný G.. N. L. sa dopustil zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona. Spáchanie skutkov uvedených v 1.) - 3.) bode rozsudku súd u obžalovaného G.. N. L. právne kvalifikoval ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona spáchaný pokračovacím konaním. Za pokračovací trestný čin sa považuje také konanie, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin (§ 122 ods. 10 Trestného zákona). Ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok (§ 122 ods. 13 Trestného zákona). Konanie obžalovaného G.. N. L. v 1.) - 3.) bode rozsudku spája do jedného pokračovacieho zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona objektívna a subjektívna súvislosť. Obžalovaný spáchal tieto skutky v čase od 16. decembra 2014 do 19. februára 2015, čo z hľadiska krátkeho časového úseku možno považovať za súvislosť v čase. Obžalovaný G.. N. L. spáchal všetky tri skutky rovnakým spôsobom, keď ako samostatný radca referátu peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Snina prijímal úplatky od občanov v súvislosti s odbornými sociálnymi poradami pri riešení ich žiadostí o priznanie príslušných peňažných príspevkov. Predmetom útoku boli peniaze a iné veci a miestom spáchania jeho kancelária č. 15 na prízemí budovy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Snina. Zámerom obžalovaného G.. N. L. bolo vo všetkých troch prípadoch získanie finančných prostriedkov, prípadne iných vecí nezákonným spôsobom. Tento zámer bol jednotiaci a spájal spolu objektívne a subjektívne súvislosti jeho konanie do jedného pokračovacieho zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona. Obžaloba kládla za vinu obžalovanému G.. N. L. aj spáchanie kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu prijímania úplatku podľa ods. 2, § 329 Trestného zákona teda, že uvedený čin spáchal ako verejný činiteľ. Poukázala pri tom na skutočnosť, že jeho hlavná činnosť vyplývajúca z pracovného zaradenia spočívala v rozhodovacej činnosti, ktorá zahŕňala prípravu podkladov na vydanie a spracovanie rozhodnutia, teda pôsobil na rozhodovací proces, ktorý je upravený v Zákone č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Tento zákon predpokladá vydanie rozhodnutia, ktorého výrokom sa priznáva určitý príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia zo štátneho rozpočtu. Je to forma štátnej pomoci pre zdravotne odkázaných občanov. Teda ide o záujem, ktorý presahuje rámec individuálnych záujmov jednotlivca, a ktorý je dôležitý z hľadiska záujmu štátu. Pri tejto činnosti požíval právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Právomoc v sebe vždy musí obsahovať prvok moci a prvok rozhodovania. Musí ísť o rozhodovanie o právach alebo povinnostiach fyzických alebo právnických osôb a musí existovať oprávnenie rozhodovať, ktoré je priznané Ústavou SR, ústavným zákonom alebo zákonom. Samotné rozhodovanie nemôže spočívať len vo vydaní rozhodnutia vo veci samej. Tento pojem je potrebné vykladať širšie. Môže ísť o konanie, ktoré môže vyústiť nielen do vydania rozhodnutia podľa toho ktorého zákona, ale aj o konanie spočívajúce napríklad vo zvolení postupu vedúceho k prijatiu rozhodnutia. V tomto konkrétnom prípade mohol obžalovaný prijímať opatrenia, vrátiť vec s pokynmi ako ďalej postupovať, prerušiť alebo zastaviť konanie a podobne. Až do schválenia rozhodnutia mal teda nad celým priebehom schvaľovacieho procesu moc i právomoc disponovať so žiadosťou. Nešlo teda o zamestnanca, ktorý sa zaoberal len technickou stránkou veci, to znamená prevzatím žiadosti, jej zaevidovaním a jej ďalším postúpením, ale o zamestnanca, ktorý mal v tomto procese významné právomoci. V tejto súvislosti je súd názoru, že obžalovaný G.. N. L. ako štátny zamestnanec referátu peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina v prejednávanej veci nevykonával pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveril právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, hoci sa podieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu, ale nepožíval pri tom právomoc, ktorá by mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie úloh zverená. Je to tak i napriek tomu, že v jeho opise činnosti štátnozamestnaneckého miesta je uvedené, že rozhoduje v zmysle § 52 Zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (č.l. 21, 177). Jeho pracovnou náplňou totiž bolo po prevzatí žiadosti o peňažný príspevok a jej zaevidovaní v elektronickom systéme zabezpečiť len podklady na vydanie a spracovanie rozhodnutia o priznaní, resp. nepriznaní peňažného príspevku. Toto rozhodnutie však iba ako referent úradu nebol oprávnený podpísať a tým zabezpečiť jeho následnú právoplatnosť a vykonateľnosť. Podpisoval ho vedúci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Snina, B.. H. L., ako štatutárny zástupca úradu. Len on ako vedúci pracovník úradu mal výlučne zverenú takúto rozhodovaciu právomoc. Navyše, keď v konkrétnej veci obžalovaný ani len nepripravil žiadne rozhodnutia o poskytnutí peňažného príspevku, žiadateľkám K. V. a Ľ. V. poskytol iba odborné porady. V konečnom dôsledku súd nemal k dispozícii žiaden dôkaz o tom, že by obžalovaný mal oprávnenie rozhodovať o právach alebo povinnostiach fyzických alebo právnických osôb priznané Ústavou SR, ústavným zákonom alebo zákonom. To sú argumenty, ktorými súd odôvodňuje skutočnosť, že obžalovaný G.. N.K. L. v čase spáchania skutkov nevystupoval ako verejný činiteľ v zmysle § 128 ods. 1 Trestného zákona, a preto súd vo výroku o uznaní viny nepoužil prísnejšiu právnu kvalifikáciu podľa ods. 2, § 329 Trestného zákona, teda, že uvedený čin spáchal ako verejný činiteľ. V rámci úvah o postihu obžalovaného mal súd na zreteli predovšetkým účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, teda potrebu chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti, najmä na ďalších možných páchateľov podobnej trestnej činnosti a zároveň ich odradiť od páchania trestných činov. Druh trestu bol daný zo zákona, teda odňatie slobody podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona. Pri určení výmery trestu súd na základe § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Útok obžalovaného smeroval voči dôležitému, zákonom chráneného záujmu, ktorým je záujem spoločnosti na riadnom, bezchybnom a zákonnom obstarávaní vecí všeobecného záujmu, akým je proces prideľovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Pri hodnotení významu chráneného záujmu mal súd takisto na zreteli skutočnosť, že korupcia predstavuje v súčasnosti závažný celospoločenský problém. Ostatné kritériá určenia druhu trestu a jeho výmery vyplynuli konkrétne z vyššie uvedených skutkových zistení. Súd tu vzal do úvahy najmä snahu obžalovaného prijatými úplatkami sa obohatiť. Ďalej tu súd prihliadol na okolnosti týkajúce sa miesta a času spáchania trestného činu a tiež na okolnosti, čo pôsobili na obžalovaného a na rôzne sprievodné okolnosti. Súd vzal do úvahy i druh a povahu konania obžalovaného. O obžalovanom G.. N. L. je v mieste bydliska známe, že spolu s manželkou a dvomi deťmi žije v Snine. Je platcom dane z nehnuteľnosti. Obžalovaný je predsedom Spolku priateľov Východných Karpát so sídlom v Snine, ktorý pre mesto Snina zabezpečuje starostlivosť a údržbu vojnových hrobov. Obžalovaný doposiaľ nebol riešený v priestupkovom konaní pre spáchanie priestupku komisiou verejného poriadku (č.l. 300). Zo služobného posudku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 03.08.2015 je zrejmé, že pri rozhodovacej činnosti obžalovaného sa v minulosti vyskytli určité nedostatky, na ktoré bol vedúcim pracoviska upozornený a tieto boli následne odstránené. V problematike poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia vzhľadom na jeho dlhodobé pracovné skúsenosti sa vie orientovať a v tomto smere hľadá riešenia v prospech občana, čo je dôvodom, že je zo strany fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím často vyhľadávaný i na pracovisku za účelom poskytnutia poradenstva v prospech občana. Patril medzi zamestnancov, ktorí pracovný fond využívali iba v tesnom limite služobného času - bez nadčasov a pravidelne využíval výhody pracovného fondu, t. j. v maximálnej miere využíval možnosti plateného lekárskeho ošetrenia. Bol jedenkrát disciplinárne potrestaný. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný G.. N. L. doposiaľ nebol súdom potrestaný. V úzkej súvislosti s týmito hodnoteniami a osobnými pomermi obžalovaného G.. N. L. súd posudzoval možnosť jeho nápravy. Tu prihliadol najmä na jeho správy o povesti z miesta bydliska, pracoviska a vzal do úvahy aj všetky okolnosti, ktoré vyplývali o osobe obžalovaného z trestného spisu. V nadväznosti na to treba povedať, že v jeho osobnostnej skladbe neboli zistené žiadne negatívne známky, a preto bolo možné pripustiť záver, že prognóza jeho nápravy a prevýchovy je priaznivá, najmä ak sa na neho bude pôsobiť primerane výchovným trestom. Vzhľadom na skladbu jeho osobnosti je primerane výchovný trest odňatia slobody najúčinnejším prostriedkom nápravy. U takých jedincov, ako je obžalovaný, práve takýto postih vytvorí účinné zábrany pred zopakovaním podobných deliktov a vezmú si z trestu dostatočné ponaučenie. Súd teda dospel k záveru, že možnosť nápravy a prevýchovy obžalovaného G.. N. L. je dobrá, nájdená. Ďalej súd zistil, že obžalovanému G.. N. L. poľahčovalo, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona). Obžalovanému nepriťažovala žiadna zo skutočností uvedených § 37 Trestného zákona. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností (§ 38 ods. 2 Trestného zákona). Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona). Za spáchanie zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, umožňuje Trestný zákon dospelému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na tri roky až osem rokov. Súd u obžalovaného G.. N. L. vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, čo potom znamená, že u neho v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona existuje prevaha poľahčujúcich okolností, pri ktorej sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, a síce v konečnom dôsledku na trestnú sadzbu od troch rokov až na šesť rokov a štyri mesiace. Po vyhodnotení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v súhrne, pokiaľ mali význam pre výrok o treste a slúžili v tomto smere na prospech obžalovanému i proti nemu, došiel súd k záveru, že objektívnym vyjadrením zistenej trestnej činnosti a príslušných zákonných hľadísk je trest odňatia slobody vymeraný obžalovanému G.. N. L. na samej dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, a síce tri roky, ukladaný podľa § 329 ods. 1, s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona. Takéto úvahy súdu majú oporu najmä v dobrých, nádejných možnostiach nápravy obžalovaného, v relatívne priaznivých hodnoteniach jeho osoby a tiež v prevahe poľahčujúcich okolností. Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný (§ 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona). Súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe (§ 51 ods. 1 Trestného zákona). Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu (§ 51 ods. 2 Trestného zákona). Povinnosti spočívajú najmä v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu (§ 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona). V súlade s uvedenými ustanoveniami a vzhľadom na osobu obžalovaného G.. N. L., najmä s prihliadnutím na jeho doterajší beztrestný život a prostredie, v ktorom žije a pracuje ako aj na všetky okolnosti prípadu, má súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nie je nevyhnutný. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiadúce. Rozpätie zákonom stanovenej trestnej sadzby pri určitých trestoch umožňuje a zároveň ukladá súdu povinnosť individualizovať ukladaný trest. Súd je teda povinný vo výmere uloženého trestu zohľadniť všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona. Pri ukladaní trestov musí súd vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu), úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. S poukazom na skutočnosť, že obžalovanému súd uložil trest iba podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona (nie podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona) a vo výmere tri roky, mohol súd podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona odložiť výkon tohto trestu za podmienky súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Zároveň obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom súdu alebo iným odborníkom najmä výchovnému programu, a síce takému, ktorý do budúcna zabráni obžalovanému spáchať podobné nezákonné konanie. Bude v tejto súvislosti povinnosťou obžalovaného plniť konkrétne príkazy a nariadenia probačného a mediačného úradníka príslušného súdu podľa miesta trvalého bydliska obžalovaného a pod jeho dohľadom sa podrobiť výchovnému programu po dobu plynutia skúšobnej doby, ktorú súd podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona ustanovil na dobu troch rokov z celkového zákonom stanoveného rozpätia až na päť rokov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa svojou úmyselnou trestnou činnosťou snažil získať majetkový prospech (a tento aj získal), súd mal za to, že obžalovanému je pre splnenie účelu trestu potrebné uložiť aj peňažný trest v zmysle § 56 ods. 1 Trestného zákona. V uvedenom ustanovení umožňuje Trestný zákon uložiť tento druh trestu vo výmere od 160 Eur do 331.930 Eur. Po vyhodnotení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj súhrnne, pokiaľ mali význam pre výrok o peňažnom treste a slúžili v tomto smere na prospech obžalovanému i proti nemu, došiel súd k záveru, že objektívnym vyjadrením zistenej trestnej činnosti a príslušných zákonných hľadísk, je peňažný trest vymeraný obžalovanému G.. N. L. takmer na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a síce vo výmere dvesto Eur. Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu. V nadväznosti na uloženie peňažného trestu bol súd povinný v zmysle § 57 ods. 3 Trestného zákona ustanoviť obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody. Jeho rozpätie je zákonom stanovené vo výmere až na päť rokov, nesmie však spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby. Po posúdení všetkých súvisiacich okolností a zákonných hľadísk v konkrétnom prípade mal súd za to, že ich objektívnym vyjadrením je náhradný trest odňatia slobody vymeraný obžalovanému G.. N. L. na jeden mesiac. Treba tu dodať, že peňažný trest súd uložil i bez návrhu prokurátorky. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný G.. N. L. spáchal trestný čin v súvislosti s plnením svojich služobných povinností vo funkcii samostatného radcu referátu peňažných dávok pri kompenzácii ťažkého zdravotného postihnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Snina, mal súd za to, že obžalovanému pre splnenie účelu trestu je potrebné uložiť i trest zákazu činnosti v zmysle § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Trestný zákon umožňuje uložiť tento druh trestu na jeden rok až desať rokov. Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. V danom konkrétnom prípade teda súd uložil obžalovanému G.. N. L. trest zákazu činnosti spočívajúci vo vykonávaní zamestnania podľa zákona o štátnej službe. Po vyhodnotení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj súhrnne, pokiaľ mali význam pre výrok o treste zákazu činnosti a slúžili v tomto smere na prospech obžalovanému i proti nemu, došiel súd k záveru, že objektívnym vyjadrením zistenej trestnej činnosti a príslušných zákonných hľadísk je trest zákazu činnosti vymeraný obžalovanému G.. N. L. v polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a síce vo výmere päť rokov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15. dní odo dňa oznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho oprávnená osoba výslovne nevzdala. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, manželka a družka, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže rozsudok odvolaním napadnúť len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie proti rozsudku sa podáva prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku na Najvyšší súd SR v Bratislave.