Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 13Saz/8/2023 0723100732 16. 11. 2023 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100732.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B. alias A. B., nar. XX.XX.XXXX alias 02.06.2005, štátna príslušnosť Afganská islamská republika, bez cestovného dokladu, toho času Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, dublinské stredisko, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČDK: MUDS-531-10/2023-DŽ zo dňa 14.08.2023, takto rozhodol: I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobou zo dňa 31.08.2023, doručenou súdu dňa 31.08.2023, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČDK: MU-DS-531-10/2023-DŽ zo dňa 14.08.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil na tom skutkovom základe, že dňa 22.07.2023 bol žalobca zadržaný hliadkou OO PZ Bratislava – Rusovce. Žalobca nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť a z tohto dôvodu bol predvedený na Mobilnú jednotku PZ Bratislava. Preverením daktyloskopických odtlačkov prstov žalobcu bolo zistené, že žalobca požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany na území Bulharska. Na základe uvedeného bol žalobca rozhodnutím o zaistení zo dňa 08.07.2023, č. PPZ-HCP-BA5-4335-010/2023-AV zaistený a umiestnený v ÚPZC Medveďov. Dňa 24.07.2023 bola zaslaná žiadosť dublinskému stredisku migračného úradu na začatie konania podľa nariadenia (EÚ) č. 604/2023. Dublinské stredisko začalo dňa 26.07.2023 konanie o odovzdaní cudzinca. Dňa 01.08.2023 bolo zaslané dožiadanie o prijatie späť žalobcu bulharskému príslušnému partnerskému úradu žalovaného. Dňa 04.08.2023 Bulharsko písomne akceptovalo prijatie žalobcu podľa čl. 18 ods. 1 písm. b) dublinského nariadenia III a zároveň v súlade s čl. 4 nariadenia komisie, čím súhlasilo s jeho odovzdaním na svoje územie. Podľa názoru žalovaného uvedeného v napadnutom rozhodnutí je Bulharsko ako všetky členské štáty signatárom medzinárodných zmlúv a dohôd, z čoho mu vyplývajú rovnaké povinnosti ako ostatným členským štátom. Podľa názoru žalovaného taktiež členské štáty, ktoré uplatňujú dublinské nariadenie rešpektujú najmä zásadu nevyhostiteľnosti (non-refoulement) a považujú sa vzájomne za bezpečné krajiny pre štátnych príslušníkov tretích krajín. 2. Podľa žalobcu žalovaný nedotačne zistil skutkový stav veci. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade jeho návratu na územie Bulharskej republiky má obavu, že ho bude opätovne kontaktovať a vydierať prevádzač. Žalobca tvrdil, že prevádzači v Bulharsku fungujú ako mafia a sú veľmi dobre organizovaní a budú od neho požadovať zaplatiť za cestu i napriek tomu, že sa nedostal do cieľovej krajiny. Takéto
dôvody, pre ktoré sa cudzinci nechcú a obávajú vrátiť do Bulharska uvádzajú pravidelne, dokonca boli cudzinci, ktorí podali o tom výpoveď priamo pred políciou v Medveďove. Žalobca mal za to, že návratom do Bulharska by bolo ohrozené jeho zdravie, dokonca život. Žalovaný ako správny orgán pochybil, keď v konaní vôbec nevypočul žalobcu, ale vychádzal iba zo zápisnice spísanej policajným útvarom v konaní o jeho zaistení. Správny orgán je v zmysle Správneho poriadku v konaní povinný dostatočne zistiť skutkový stav a za tým účelom postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. Žalovaný tým, že žalobcu nevypočul, nemohol zistiť, či mu v prípade transferu na územie Bulharska hrozí nejaké riziko, a preto ani nemohol dostatočne zistiť skutočnosti dôležité na to, aby bolo jeho rozhodnutie v súlade s čl. 3 Dohovoru. 3. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca bol dňa 22.07.2023 kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava - Rusovce. Preverením daktyloskopických odtlačkov prstov žalobcu, bolo podľa čl. 9 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 604/2013“), zistené, že žalobca dňa 30.06.2022 požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany na území Bulharskej republiky. Dňa 01.08.2023 žalovaný zaslal dožiadanie o prijatie späť bulharskému partnerskému úradu. Bulharská republika dňa 04.08.2023 podľa článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 604/2013 písomne akceptovala prijatie späť žalobcu a zároveň, v súlade s čl. 4 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 118/2014 z 30. januára 2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1560/2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (ďalej len „nariadenie Komisie“), súhlasila s jeho odovzdaním na svoje územie. Bulharský partnerský úrad zároveň potvrdil, že žalobca bude umiestnený v otvorenom prijímacom centre, kde životné podmienky spĺňajú minimálne právne štandardy. V prijímacom centre je k dispozícií ako lekársky tím, tak aj sociálni pracovníci. Bulharský partnerský úrad potvrdil, že azylové konanie cudzinca bude posúdené v súlade s právom Európskej únie a národnou legislatívou. Žalobca bol písomne poučený o dublinskom postupe podľa článku 4 nariadenia (EÚ) č. 604/2013, čo potvrdil aj svojim podpisom. V poučení je explicitne uvedené, že v prípade, že pohovor neabsolvuje, môže požiadať o umožnenie poskytnutia ďalších písomných informácií, ktoré sú relevantné pre rozhodovanie o krajine zodpovednej za preskúmanie žiadosti. Žalobca mal možnosť počas celého konania poskytnúť ďalšie relevantné informácie, čo neurobil, a preto sa žalobcov strach z prevádzača, prvýkrát spomenutý až v správnej žalobe javí ako účelový. Žalovaný preto žiadal, aby súd na túto námietku neprihliadal. 4. Ďalej žalovaný uviedol, že nerozhodoval o odovzdaní žalobcu na územie Bulharskej republiky na základe zápisnice spísanej pred Policajným zborom ale ako základ rozhodnutia žalovaného bol považovaný kladný výsledok porovnávania odtlačkov prstov v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 z 26. júna 2013 o zriadení systému Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, a o žiadostiach orgánov členských štátov na presadzovanie práva a Europolu o porovnanie s údajmi v systéme Eurodac na účely presadzovania práva a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (prepracované znenie), ktorý slúži ako materiálny dôkaz uvedený v prílohe II. Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 118/2014, o tom že žalobca je žiadateľom o udelenie medzinárodnej ochrany na území iného členského štátu. Nakoľko na základe kladného výsledku systému EURODAC bol určený zodpovedný členský štát, a v zmysle článku 18 ods. 1 písmeno b), c) alebo d) nariadenia (EÚ) č. 604/2013, členský štát je povinný prijať žalobcu späť za účelom posúdenia alebo dokončenia posúdenia jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, čo Bulharsko explicitne potvrdilo v zaslanej písomnej akceptácií, správny orgán nemal povinnosť vykonať osobný pohovor so žalobcom. Bulharsko dodržiava európske normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktoré stanovuje smernica 2013/33/EÚ, taktiež smernica 2013/32/EÚ a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie). Do dnešného dňa Európska komisia, ktorá má monitorovaciu a vykonávaciu právomoc vo veci nariadenia (EÚ) č. 604/2013 a zároveň povinnosť identifikovať prípadné porušenia práva Európskej únie na základe svojich vlastných vyšetrovaní alebo na základe iných podnetov,
neiniciovala žiaden postup voči Bulharsku a ani nekonštatovala porušovanie alebo systémové chyby v azylovom konaní, či prijímacích podmienkach krajiny. Dublinské transfery sa v zmysle nariadenia (EÚ) č. 604/2013 do Bulharska realizujú a v roku 2022 bolo zrealizovaných 202 transferov na územie Bulharska. 5. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 22.07.2023 bol žalobca kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava - Rusovce. Preverením daktyloskopických odtlačkov prstov žalobcu bolo zistené, že žalobca dňa 30.06.2022 požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany na území Bulharskej republiky. Dňa 22.07.2023 bola so žalobcom za prítomnosti tlmočníka spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, kde žalobca okrem iného uviedol, že z Afganistanu odišiel letecky do Turecka, ďalej cestoval do Grécka a Bulharska, kde požiadal o azyl. Tam bol asi mesiac, keď sa rozhodol ísť ďalej a za pomoci prevádzačov prešiel nelegálne hranicu do Srbska, kde bol v tábore. Tam sa nakontaktoval na prevádzača, dostal sa k srbsko – maďarskej hranici a potom na maďarsko – slovenskú hranicu a na Slovensko. Cieľom jeho cesty je Nemecko. Nechce požiadať o azyl na území SR. Ďalej žalobca uviedol, že počas cesty do EÚ nebol vystavený žiadnemu násiliu, z ničoho nemá strach. 6. Žalobca bol dňa 22.07.2023 rozhodnutím o zaistení PPZ-HCP-BA5-4335-010/2023-AV zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa nariadenia (EÚ) č. 604/2013. 7. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 26.07.2023 začatie konania podľa nariadenia (EÚ) č. 604/2013. Žalobca bol v jazyku paštu (ktorý ovláda) poučený o právach a povinnostiach podľa zák. č. 480/2002 Z. z. o azyle v rámci konania o odovzdaní do iného štátu a takisto mu boli poskytnuté informácie pre žiadateľov o medzinárodnú ochranu, na ktorých sa uplatňuje dublinský postup podľa čl. 4 nariadenia (EÚ) č. 604/2013. 8. Dňa 01.08.2023 bolo bulharskému partnerskému úradu zaslané dožiadanie o prijatie žalobcu späť. Partnerský úrad v Bulharsku dňa 04.08.2023 písomne akceptoval prijatie žalobcu späť podľa článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 604/2013 a zároveň v súlade s článkom 4 nariadenia komisie. 9. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 46a ods. 5 zákona o azyle rozhodol, že žalobca, ktorý má na území SR neoprávnený pobyt, bude odovzdaný na územie Bulharskej republiky s tým, že v súlade s čl. 29 ods. 1 Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 604/2013 sa odovzdanie cudzinca do Bulharska uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti iným členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok. 10. Napadnuté rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 21.08.2023. 11. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný okrem zhrnutia dovtedajšieho priebehu konania uviedol, že bulharský partnerský úrad vo svojej písomnej akceptácii zároveň potvrdil, že cudzinec bude umiestnený v otvorenom prijímacom centre, kde životné podmienky file_0.jpg file_1.wmf spĺňajú minimálne právne štandardy. V prijímacom centre je k dispozícii lekársky tím ako aj sociálni pracovníci. Bulharský partnerský úrad na záver potvrdil, že azylové konanie cudzinca bude posúdené v súlade s právom Európskej únie a národnou legislatívou. Dublinské stredisko nevyužilo file_2.jpg file_3.wmf všeobecnú možnosť vykonania osobného pohovoru s cudzincom, nakoľko disponuje nevyvrátiteľným dôkazom o zodpovednom členskom štáte, ktorým je kladný výsledok porovnávania odtlačkov prstov v zmysle nariadenia (EÚ) č. 603/2013 (ďalej len „kladný výsledok zo systému EURODAC”), ktorý slúži ako materiálny dôkaz uvedený v prílohe II. vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1 18/2014, o tom, že cudzinec je žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany na území iného členského štátu. V takom prípade sa proces určovania zodpovedného členského štátu na základe kritérií uvedených v kapitole III nariadenia č. 604/2013 neuskutočňuje, pretože zodpovedný členský štát je už na základe kladného výsledku zo systému EURODAC určený a zodpovedný členský štát je v zmysle článku 18 ods. 1 písmeno b), c) alebo d) nariadenia č. 604/2013 povinný prijať cudzinca spať za účelom posúdenia alebo dokončenia posúdenia jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, čo Bulharsko explicitne potvrdilo v zaslanej písomnej akceptácii. Cudzinec svojím podpisom potvrdil, že nechce využiť možnosť oboznámiť sa so spisovým materiálom pred vydaním rozhodnutia, a že prevzal písomné poučenia o konaní o odovzdaní ako aj o všeobecnom uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 604/2013 a jeho pravidlách v jazyku, ktorému rozumie. Cudzinec mal zároveň možnosť počas celého konania poskytnúť ďalšie písomné
informácie, ktoré sú relevantné pre rozhodovanie o krajine zodpovednej za preskúmanie jeho žiadosti, avšak toto svoje právo nevyužil, hoci bol o tom písomne informovaný. Dublinské stredisko pred vydaním rozhodnutia posúdilo informácie získané z verejne dostupných zdrojov týkajúce sa stavu azylového konania a prijímacích podmienok v Bulharsku a možnú preukázateľnú existenciu rizika neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v krajine zodpovednej za prijatie späť štátneho príslušníka tretej krajiny. 12. Ďalej bolo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedené, že už samotné nariadenie (EÚ) č. 604/2013, ako to vyplýva z jeho preambuly, rešpektuje file_4.jpg file_5.wmf základné práva a dodržiava zásady, ktoré sú uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, ktorá je svojím obsahom v podstate totožná s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Bulharsko je samozrejme aj signatárom Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951, ktorý bol doplnený Newyorským protokolom z 31. januára 1967. Bulharsko je signatárom príslušných medzinárodných zmlúv a dohôd, z čoho mu file_6.jpg file_7.wmf vyplývajú rovnaké povinnosti ako ostatným členským štátom. Členské štáty, ktoré uplatňujú nariadenie (EÚ) č. 604/2013 rešpektujú najmä zásadu nevyhostiteľnosti (non-refoulement) a považujú sa vzájomne za bezpečné krajiny pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Bulharsko je plnohodnotným partnerom, ktorý dodržiava všetky medzinárodné dohody file_8.jpg file_9.wmf a práva žiadateľov o azyl. V prípadoch, keď sa dublinské konanie v Bulharsku pozastavilo file_10.jpg file_11.wmf alebo prerušilo len počas pobytu navrátilca v zahraničí, azylové konanie sa po návrate otvorí a pokračuje. V roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 počet nových prisťahovalcov vzrástol 0 55 %, no napriek nárastu prijímacie strediská v Bulharsku boli priemerne obsadené na 77 % svojej kapacity. Navrátilci, ktorí boli vrátení do Bulharska v zmysle nariadenia (EÚ) č. 604/2013, a pre ktorých pokračovalo konanie, boli preto zvyčajne umiestnení v azylovom prijímacom stredisku, ak o to požiadali, avšak záležalo to aj od obsadenosti v prijímacom centre. file_12.jpg file_13.wmf file_14.jpg file_15.wmf
V zmysle zákona medzi podmienky prijatia patria ubytovanie, strava, sociálna pomoc, zdravotné poistenie, zdravotná starostlivosť a psychologická pomoc. Tieto práva však môžu požívať len žiadatelia o azyl, ktorí sú umiestnení v prijímacích strediskách. Žiadatelia o azyl, file_16.jpg file_17.wmf ktorí sa buď rozhodli žiť mimo prijímacích stredísk, alebo ktorým je zamietnuté ubytovanie, nemajú prístup k strave ani psychologickej pomoci. Prístup k základnej zdravotnej starostlivosti je inak zabezpečený, pretože zdravotné poistenie je v zásade kryté z rozpočtu pre všetkých žiadateľov o azyl bez ohľadu na miesto ich bydliska. Od februára 2015 SAR (pozn. Štátna agentúra pre utečencov/
State Agency for Refugees) ukončila poskytovanie mesačného finančného príspevku žiadateľom o azyl umiestneným v prijímacích strediskách pod zámienkou, že strava sa má vydávať v prijímacích strediskách trikrát denne. V roku 2022 sa všetkým žiadateľom o azyl umiestneným v prijímacích strediskách vydávala strava 3 krát denne, pričom osobitná pozornosť sa venovala deťom bez sprievodu. V súčasnosti LAR (pozn. Zákon o azyle a utečencoch) umožňuje prístup na trh práce pre žiadateľov o azyl, ak rozhodovacie konanie trvá dlhšie ako 3 mesiace od podania žiadosti o azyl. Povolenie vydáva samotná SAR jednoduchým postupom, ktorým sa overuje len doba trvania konania a či ešte prebieha. Žiadatelia o azyl majú nárok na rovnakú zdravotnú starostlivosť ako štátni príslušníci. Zo zákona má SAR povinnosť hradiť zdravotné poistenie žiadateľov o azyl. Voľný pohyb žiadateľov o azyl sa môže obmedziť na určitú oblasť alebo administratívnu zónu v rámci Bulharska, ak azylový orgán považuje takéto obmedzenia za potrebné, bez akýchkoľvek právnych alebo iných podmienok. Takéto povolenie sa nevyžaduje, ak musí žiadateľ o azyl opustiť pridelenú zónu, aby sa mohol dostaviť pred súd, verejný orgán alebo správu, alebo ak potrebuje naliehavú lekársku pomoc. Povolené zóny voľného pohybu by sa mali uvádzať v každom azylovom identifikačnom preukaze. Nedodržanie obmedzenia zóny môže viest' k umiestneniu do uzavretého strediska až do skončenia azylového konania konečným rozhodnutím. Tieto zóny tvoria zóny pokrývajúce určené zemepisné oblasti okolo príslušných prijímacích stredísk. Prijímacie strediská spravuje SAR. Ku koncu roka 2022 existovali v Bulharsku štyri prijímacie strediská. Celková obsadenosť k 31.12.2022 bola 2412 z 5160 miest. V súvislosti s Výzvou Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov z januára 2014 o pozastavení transferov do Bulharska, dublinské stredisko z verejne dostupných zdrojov zistilo, že dňa 15.04.2014 Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov aktualizoval svoje odporúčanie ohľadom utečencov na pozastavenie dublinských transferov do Bulharska tak, že toto výslovne dočasné odporúčanie z januára rovnakého roku zrušil z dôvodu zlepšenia podmienok utečencov. Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov vydal taktiež správu Zistenia o súčasnej azylovej situácii v Bulharsku, podľa ktorej medzi 1. januárom a 31. marcom 2014 Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov zaznamenal významné zlepšenia v oblasti registrácie, spracovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu a celkové zlepšenie podmienok žiadateľov o azyl v prijímacích centrách v Bulharsku s tým, že bude tieto podmienky naďalej monitorovať. Na základe uvedeného dublinské stredisko konštatovalo, že informácia o pozastavení transferov do Bulharska v roku 2014 je už neaktuálna, a preto neaplikovateľná. Dublinské transfery do Bulharska sa v súčasnosti realizujú, a to aj zo strany iných členských štátov. V roku 2022 bolo v zmysle nariadenia (EÚ) č. 604/2013 zrealizovaných 202 transferov na územie Bulharska. Ide o nárast, nakoľko v roku 2021 bolo zrealizovaných 78 transferov. Bulharsko taktiež dodržiava európske normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktoré stanovuje smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2013/33/ EÚ z 26. júna 2013, taktiež procedurálna smernica 2013/32/EÚ a kvalifikačná smernica 201 1/95/ EÚ. Dublinskému stredisku nie sú známe informácie, že by osoby čelili v Bulharsku problémom v prístupe k azylovému konaniu alebo neštandardným prijímacím podmienkam po ich transfere z iných členských štátov. Podporou tejto skutočnosti je aj fakt, že na úrovni Európskej únie a to ani zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Súdneho dvora Európskej únie, nebolo vydané žiadne aktuálne závažné rozhodnutie alebo odporúčanie pre členské krajiny Európskej únie alebo Rady Európy, ktoré by jednoznačne deklarovalo systematické nedostatky v konaní vo veciach medzinárodnej ochrany a prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu v Bulharsku dosahujúce riziko neľudského či ponižujúceho zaobchádzania v zmysle Listiny základných práv Európskej únie a stanovisko obdobného charakteru požadujúce od členských krajín Európskej únie zdržať sa transferov žiadateľov o medzinárodnú ochranu do Bulharska aktuálne nie je vydané ani zo strany Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov ako najvyššieho orgánu zodpovedného za dodržiavanie Ženevského dohovoru a Newyorského protokolu. Ani Európska Komisia, ktorá má monitorovaciu a vykonávaciu právomoc vo veci nariadenia a zároveň povinnosť identifikovať prípadné porušenia práva Európskej únie na základe svojich vlastných vyšetrovaní alebo na základe iných podnetov do dnešného dňa neiniciovala žiaden postup voči Bulharsku a ani nekonštatovala porušovanie alebo systémové chyby v azylovom konaní, či prijímacích podmienkach krajiny. 13. Podľa § 46a ods. 1 zákona o azyle, na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného predpisu 20b) (ďalej len "konanie o odovzdaní do iného štátu"), je príslušné ministerstvo; konanie sa začína na podnet ministerstva. Poznámka 20b), vzťahujúca sa na predchádzajúci odsek znie nasledovne: Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného
za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 19/zv. 6) v platnom znení. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013). 14. Podľa § 46a ods. 5 zákona o azyle, ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu; 20b) ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný. 15. Podľa § 52 zákona o azyle, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe. 16. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 17. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 18. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 19. Podľa čl. 3 ods. 2, druhá veta Dublinského nariadenia III, ak nie je možné odovzdanie žiadateľa do členského štátu, ktorý je primárne určený ako zodpovedný, pretože sa zo závažných dôvodov možno domnievať, že v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov existujú v danom členskom štáte systémové chyby, na základe ktorých hrozí žiadateľom neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v zmysle článku 4 Charty základných práv Európskej únie, členský štát uskutočňujúci proces určovania zodpovedného členského štátu pokračuje v posudzovaní kritérií stanovených v kapitole III s cieľom zistiť, či iný členský štát nemôže byť určený ako zodpovedný. Ak nemožno vykonať odovzdanie podľa tohto odseku do žiadneho členského štátu určeného na základe kritérií stanovených v kapitole III alebo do prvého členského štátu, v ktorom bola podaná žiadosť, stane sa zodpovedným členským štátom členský štát, ktorý uskutočňuje proces určovania zodpovedného členského štátu. 20. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. 21. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. 22. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia. 23. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 24. Podľa § 134 ods. 2 písm. e) SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d.) 25. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k). 26. Podľa § 206 ods. 3 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie jej pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 27. Podľa § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 28. Podľa § 206 ods. 6 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 29. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. 30. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.
31. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 32. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP), preskúmal vec, v rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Vo veci rozhodol v súlade s ustanovením § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci konania nežiadali vec prejednať na nariadenom pojednávaní. V súlade s ustanovením § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. 33. Žalobca sa v konaní domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vecne žalobca žalobu odôvodnil tým, že má obavu, že ho bude opätovne kontaktovať a vydierať prevádzač. Žalobca tvrdil, že prevádzači v Bulharsku fungujú ako mafia a sú veľmi dobre organizovaní a budú od neho požadovať zaplatiť za cestu i napriek tomu, že sa nedostal do cieľovej krajiny. Žalobca mal za to, že návratom do Bulharska by bolo ohrozené jeho zdravie, dokonca život. Ďalej žalobca uvádzal, že žalovaný ako správny orgán pochybil, keď v konaní vôbec nevypočul žalobcu, ale vychádzal iba zo zápisnice spísanej policajným útvarom v konaní o jeho zaistení. Správny orgán je v zmysle Správneho poriadku v konaní povinný dostatočne zistiť skutkový stav a za tým účelom postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. Žalovaný tým, že žalobcu nevypočul, nemohol zistiť, či mu v prípade transferu na územie Bulharska hrozí nejaké riziko, a preto ani nemohol dostatočne zistiť skutočnosti dôležité na to, aby bolo jeho rozhodnutie v súlade s čl. 3 Dohovoru. 34. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca bol dňa 22.07.2023 kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava - Rusovce. Dňa 22.07.2023 bol so žalobcom za prítomnosti tlmočníka vykonaný pohovor, kde potvrdil, že podal žiadosť o azyl v Bulharsku. Z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, a žalobca to ani v konaní nepopieral, že žalobca požiadal o azyl v Bulharsku. V SR o azyl nepožiadal a ani nemal záujem požiadať. Preverením daktyloskopických odtlačkov prstov žalobcu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 z 26. júna 2013 bolo zistené, že žalobca je žiadateľom o udelenie azylu v Bulharsku. V zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013 je štátom zodpovedným za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu Bulharsko, čo opäť žalobca nespochybňoval. Dňa 01.08.2023 bolo bulharskému partnerskému úradu zaslané dožiadanie o prijatie žalobcu späť. Partnerský úrad v Bulharsku dňa 04.08.2023 písomne akceptoval prijatie žalobcu späť podľa článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 604/2013. Boli teda dodržané lehoty podľa čl. 24 Nariadenia (EÚ) č. 604/2013. 35. V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora treba pravidlá sekundárneho práva Únie, vrátane ustanovení nariadenia Dublin III, vykladať a uplatňovať pri rešpektovaní základných práv zaručených Chartou (pozri analogicky, pokiaľ ide o nariadenie Dublin II, rozsudok z 21. decembra 2011, B. C. a i., C-411/10 a C-493/10, EU:C:2011:865, body 77 a 99). Zákaz trestov alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, upravený v článku 4 Charty, má v tejto súvislosti podstatný význam, keďže tento zákaz je absolútny, pretože je úzko spojený s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti upravenej v článku 1 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. apríla 2016, Aranyosi a Căldăraru, C-404/15 a C-659/15 PPU, EU:C:2016:198, body 85 a 86). Vo svojom rozsudku z 21. decembra 2011, N. S. a i. (C-411/10 a C-493/10, EU:C:2011:865, body 86 až 94 a 106), však Súdny dvor zdôraznil, že odovzdanie žiadateľov o azyl v rámci dublinského systému môže byť za určitých okolností nezlučiteľné so zákazom upraveným v článku 4 Charty. Rozhodol tak, že žiadateľ o azyl podstupuje skutočné riziko, že bude vystavený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu v zmysle tohto článku v prípade odovzdania do členského štátu, v ktorom je namieste vážne sa obávať, že existujú systémové chyby v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov. V súlade so zákazom upraveným v uvedenom článku teda prináleží členským štátom neuskutočniť v rámci dublinského systému odovzdania do členského štátu, keď v tomto štáte nemôžu ignorovať existenciu takýchto chýb. Žiadateľa o azyl možno v rámci nariadenia Dublin III odovzdať iba za podmienok vylučujúcich, že toto odovzdanie so sebou prináša skutočné riziko, že dotknutá osoba bude vystavená neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu v zmysle článku 4 Charty. Článok 4 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že aj keď neexistujú závažné dôvody domnievať sa, že v členskom štáte zodpovednom za posúdenie žiadosti o azyl existujú systémové chyby, odovzdanie žiadateľa o azyl v rámci nariadenia Dublin III možno uskutočniť iba za podmienok vylučujúcich, že toto odovzdanie so sebou prináša skutočné a preukázané
riziko, že dotknutá osoba bude vystavená neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu v zmysle tohto článku (rozsudok Súdneho dvora zo dňa 16. februára 2017 vo veci C-578/16 PPU). 36. Žalobca sa v zásade žalobou snaží dosiahnuť, aby sa v jeho prípade postupovalo v súlade s čl. 3 ods. 2 veta druhá a tretia Nariadenia (EÚ) č. 604/2013. Žalobca sám však v žalobe neuviedol, že v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov existujú v Bulharsku systémové chyby, ani že by jeho odovzdanie do Bulharska prinieslo skutočné a preukázané riziko, že žalobca bude vystavený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu. Na takéto nedostatky nepoukazoval ani v administratívnom konaní. A už vôbec na preukázanie takýchto skutočností v konaní pred súdom nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy. Žalovaný sa pritom v napadnutom rozhodnutí podrobne zaoberal podmienkami žiadateľov o azyl v Bulharsku (z hľadiska stravovania, ubytovania, sociálnej pomoci, zdravotnej starostlivosti a pod.), pričom uviedol aj zdroj týchto informácií. Žalobca tieto skutočnosti, uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ničím nevyvrátil. Bulharsko je pritom právoplatným členom Európskej únie, ratifikovalo medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách a je vo všeobecnosti považované inými krajinami Európskej únie za bezpečnú krajinu. Súdu nie je známe, že by na úrovni Európskej únie či už zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Súdneho dvora Európskej únie, bolo vydané nejaké aktuálne záväzné rozhodnutie alebo odporúčanie pre členské krajiny Európskej únie alebo Rady Európy, ktoré by jednoznačne deklarovalo systematické nedostatky v konaní vo veciach medzinárodnej ochrany a prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu v Bulharsku obsahujúce riziko neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, alebo, že by bolo aktuálne vydané stanovisko obdobného charakteru požadujúce od členských krajín Európskej únie zdržať sa transferov žiadateľov o medzinárodnú ochranu do Bulharska zo strany Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov ako najvyššieho orgánu zodpovedného za dodržiavanie Ženevského dohovoru a Newyorského protokolu. 37. Tvrdenia žalobcu (ničím nepreukázané) o tom, že má obavu, že ho bude opätovne kontaktovať a vydierať prevádzač a bude od neho požadovať zaplatiť za cestu i napriek tomu, že sa nedostal do cieľovej krajiny, nie sú dôkazom toho, že v Bulharsku existujú systémové chyby v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov, ani toho, že žalobcovi v prípade odovzdania do Bulharska hrozí skutočné a preukázané riziko, že bude vystavený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu. Ak by aj naozaj žalobcovi hrozilo, že sa v Bulharsku stane obeťou vydierania (teda určitej trestnej činnosti), muselo by byť preukázané, že príslušné štátne orgány Bulharska nie sú schopné poskytovať potrebnú ochranu vydieraním ohrozeným osobám. Samotná možnosť zlého zaobchádzania nie je sama o sebe postačujúca pre porušenie článku 3 Dohovoru (rozsudok ESĽP vo veci Vilvarjah a ostatní v. Spojené kráľovstvo z 30.10.1991). 38. Žalobca namietal, že žalovaný ako správny orgán pochybil, keď v konaní vôbec nevypočul žalobcu, a preto nemohol zistiť, či mu v prípade transferu na územie Bulharska hrozí nejaké riziko, a preto ani nemohol dostatočne zistiť skutočnosti dôležité na to, aby bolo jeho rozhodnutie v súlade s čl. 3 Dohovoru. Nariadenie (EÚ) č. 604/2013 (ďalej aj „nariadenie“), a teda proces určovania členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu (ďalej aj „proces“) sa v zásade vzťahuje jednak na štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorá podá žiadosť o medzinárodnú ochranu na území ktoréhokoľvek členského štátu (žiadateľ), ale aj na inú dotknutú osobu, ktorá žiadosť o medzinárodnú ochranu na území členského štátu, ktorý vykonáva proces, nepodala, ale sa tam nachádza bez povolenia na pobyt, čo je práve prípad žalobcu, ktorý podal žiadosť o azyl v Bulharsku, ale nepodal žiadosť o medzinárodnú ochranu na území Slovenskej republiky. Povinnosť vykonať osobný pohovor podľa čl. 5 nariadenia sa vzťahuje práve na žiadateľov o medzinárodnú ochranu. Teda vo vzťahu k žalobcovi žalovaný nemal povinnosť vykonať osobný pohovor so žalobcom podľa čl. 5 nariadenia, keďže žalobca nie je žiadateľom o medzinárodnú ochranu na území Slovenskej republiky. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol poučený o právach a povinnostiach podľa zák. č. 480/2002 Z. z. o azyle v rámci konania o odovzdaní do iného štátu a takisto mu boli poskytnuté informácie pre žiadateľov o medzinárodnú ochranu, na ktorých sa uplatňuje dublinský postup podľa čl. 4 nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (a to v jazyku, ktorému rozumie), čo žalobca nespochybňoval. Z tohto poučenia vyplýva, že žalobca má poskytnúť žalovanému všetky relevantné informácie. Žalobca však ani v správnej žalobe neuviedol také informácie, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že ak bude žalobca odovzdaný do Bulharska, hrozí mu skutočné a preukázané riziko, že bude vystavený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu. Teda je možné domnievať sa, že ak by aj žalovaný vykonal pohovor so žalobcom, nezistil by od žalobcu iné informácie, ako tie, ktoré boli uvedené v žalobe. Žalovaný pritom so žalobcom vykonal dňa 22.07.2023 pohovor, aj keď to bolo ešte pred začatím konania podľa nariadenia (EÚ) č. 604/2013, kde však žalobca neuviedol, že by mu hrozilo akékoľvek nebezpečenstvo, či už v krajine pôvodu, v niektorej z členských krajín EÚ, alebo
v ktorejkoľvek inej krajine. Uviedol, že nemá z ničoho strach. Na základe uvedeného súd konštatuje, že nezistil také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a nevykazuje znaky svojvôle (arbitrárnosti), obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 219 SSP zamietol. 40. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa § 5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).