Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5Scud/2/2015 1015200213 20. 10. 2023 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2023:1015200213.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: A. B., narodená X. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXX, XXX XX A. D., E. F., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o starobný dôchodok, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave konanie zastavuje. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: Navrhovateľka sa podaním opravného prostriedku zo dňa 1. decembra 2014 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 14. novembra 2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bol navrhovateľke podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení priznaný od 4. augusta 2014 starobný dôchodok v sume 175,90 eur mesačne Podaním doručeným Správnemu súdu v Bratislave dňa 24. augusta 2023 navrhovateľka oznámila, že na základe jednania odporkyne s Českou správou sociálneho zabezpečenia Praha došlo k vyriešeniu otázky výplaty starobného dôchodku, v dôsledku čoho už na prieskume napadnutého rozhodnutia netrvá. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým sa zriadili správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), so začiatkom svojej činnosti k 1. júnu 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave. Predmetná vec bola na podklade podaného opravného prostriedku pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdu v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 5Scud/2/2015. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-5Scud/2/2015. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Podľa § 493c písm. a) SSP, ak je podľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom. Podľa § 492 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Nakoľko sa v predmetnej veci jedná o konanie podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“ alebo „Občiansky
súdny poriadok“), a vzhľadom na skutočnosť, že správny súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, v konaní bude v zmysle vyššie uvedených ustanovení SSP postupovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 250l ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250l ods. 2 OSP, pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250h ods. 2 OSP, až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade. Podľa § 250d ods. 3 OSP, súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Keďže navrhovateľka vzala opravný prostriedok podaný voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu späť ešte predtým, ako správny súd pristúpil k jeho vecnému preskúmaniu, podľa § 250d ods. 3 v spojení s § 250h ods. 2 a § 250l ods. 2 OSP konanie zastavil. Vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania správny súd dáva do pozornosti, že k zastaveniu konania pristúpil z dôvodu späťvzatia opravného prostriedku navrhovateľkou a to pre správanie odporkyne, ktorá v súčinnosti s Českou správou sociálneho zabezpečenia Praha vyriešila otázku výplaty starobného dôchodku navrhovateľky k jej spokojnosti. Správny súd preto konštatuje, že opravný prostriedok bol podaný dôvodne a zodpovednosť (procesnú) za zastavenie konania má odporkyňa. V zmysle § 146 ods. 2 druhá veta OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP je to preto odporkyňa, ktorá je povinná uhradiť trovy konania navrhovateľky. Uvedené vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 3/2011 zo dňa 27. januára 2011, v ktorom sa uvádza, že „zo zákona nevyplýva jednoznačne, či súd v tomto prípade môže aplikovať ustanovenia upravujúce náhradu trov konania v tretej časti OSP alebo má aplikovať iba ustanovenie § 250h ods. 2 OSP, ktoré nasvedčuje tomu, že bez zreteľa na ďalšie v prípade späťvzatia žaloby, treba žalovanému vždy priznať náhradu trov konania, ktoré vynaložil. Vychádzajúc z účelu zákonnej úpravy náhrady trov konania, systematickej súvislosti ako aj požiadavky ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky) ako aj zo zásady, že všetky štátne orgány majú ústavou určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s ústavou, pričom zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb (pozri k tomu bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. PL. ÚS 15/98, sp. zn. III. ÚS 341/07, či sp. zn. II. ÚS 148/06), podľa názoru najvyššieho súdu treba v danom prípade aplikovať zodpovednosť za procesné zavinenie na zastavení konania v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP“. Podľa § 246c ods. 1 OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V zmysle vyššie uvedených ustanovení ako aj ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky by to mala byť navrhovateľka, ktorej by právo na náhradu trov konania prislúchalo, tá si však trovy konania neuplatnila a o ich priznanie nežiadala, pričom správnemu súdu ani zo spisu nevyplýva, že by jej akékoľvek trovy konania vznikli. V dôsledku uvedeného preto správny súd o trovách konania rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).