Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/76/2017 1017201451 27. 11. 2023 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2023:1017201451.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXX XXXX, bytom C. X, D., zastúpený advokátom JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Vodná 6, Košice, IČO: 31 309 909, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, odbor dopravnej polície, so sídlom ul. Račianska 45, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXX zo dňa 17. júla 2017, t a k t o rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Dňa 17. júla 2017 bol žalobca, ako vodič osobného motorového vozidla, zastavený hliadkou Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len „hliadka PZ SR“) ktorá mu oznámila, že mal prekročiť maximálnu povolenú rýchlosť v obci o 28 km/h, za čo mu možno uložiť pokutu vo výške 300,- eur, avšak ak ju zaplatí na mieste, bude vo výške 100,- eur. Žalobca s pokutou súhlasil a rozhodnutie č. XXXXXXXX – blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo 17. júla 2017 (ďalej len „bloková pokuta“) na mieste podpísal a prevzal. 2. Blokovou pokutou bola žalobcovi uložená pokuta v sume 100,- eur, pre porušenie § 16 ods. 4 zákona č. 8/2004 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), zavineným prekročením rýchlosti, čím sa mal žalobca dopustiť priestupku podľa § 22 ods. 1, písm. h) zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“). II. Žaloba 3. Žalobca podal voči blokovej pokute správnu žalobu, domáhajúc sa zrušenia blokovej pokuty a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 4. Podstatou žalobných bodov formulovaných v žalobe bolo nevykonanie náležitého dokazovania, pretože žalovaný vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“). Žalovaný totiž nepredložil žalobcovi žiadne dôkazy k tvrdeniu o prekročení rýchlosti o 28 km/h a využil neskúsenosť, strach a vek žalobcu, ktorý iba v dôsledku uvedeného s pokutou súhlasil a blokovú pokutu na mieste podpísal a prevzal. Z bloku na pokutu sa nedozvedel, o koľko kilometrov mal rýchlosť prekročiť, aby bola naplnená podmienka na uloženie pokuty v stanovenej výške. Za rozporné označil aj správanie hliadky PZ SR, keď sa mu najprv rozhodla uložiť pokutu vo výške 300,- eur a hneď na to rozhodla o uložení pokuty vo výške 100,- eur. 5. Žalobca ďalej namietal, že písomná podoba blokovej pokuty musí obsahovať požadované náležitosti v zmysle zásad Správneho poriadku, t. j. zásadu obsahovosti rozhodnutia, určitosti a preskúmateľnosti výroku. Bolo preto potrebné presne vymedziť, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý a to
konkretizáciou obsahujúcou opis skutku, opisom miesta, času, spôsobu spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné a rozhodné pre to aby skutok nemohol byť zamenený s iným. S konkretizáciou na prejednávanú vec, výrok uvedené atribúty neobsahuje, pretože nie je uvedené na ktorom mieste došlo k prekročeniu rýchlosti a na ktorom mieste bolo vozidlo následne kontrolované, chýba presný popis skutočnosti a o koľko kilometrov mal žalobca rýchlosť prekročiť. 6. Žalobca uzavrel, že podklady pre rozhodnutie ako aj bloková pokuta samotná sú nepreskúmateľné, pre nedostatok dôvodov, keďže nie je známy počet kilometrov, o ktoré mal žalobca povolenú rýchlosť v obci prekročiť, nie je zrejmé, akým zariadením mala byť rýchlosť vozidla meraná, jeho výrobné číslo, značka, výrobca meradla rýchlosti atď. Žalobca záverom poprel, že by prekročil rýchlosť v takom rozsahu za aký je postihovaný. III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu a duplika žalovaného 7. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý úvodom zrekapituloval skutkové okolnosti zastavenia a kontroly žalobcu súvisiace s jeho prekročením rýchlosti o 28 km/ h, keďže na kontrolovanom úseku v obci jazdil rýchlosťou 78km/h. S ohľadom na skutočnosť, že priestupok bol spoľahlivo zistený a žalobca bol na mieste spáchania priestupku ochotný pokutu zaplatiť, hliadka PZ SR pristúpila ku aplikácii skrátenej formy konania – blokovému konaniu podľa § 84 zákona o priestupkoch. Z dôvodu, že žalobca nemal u seba hotovosť na úhradu pokuty, bol mu vydaný blok na pokutu nezaplatenú na mieste vo výške 100,- eur, t. j. na dolnej hranici sadzby [podľa § 22 ods. 2 písm. d) v spojení s § 22 ods. 3 písm. b) zákona o priestupkoch]. 8. Žalovaný označil námietky žalobcu za irelevantné, subjektívne a zavádzajúce. Zdôraznil, že blokové konanie je možné uskutočniť iba za predpokladu, že skutočný stav je dostatočne zistený pri spáchaní skutku a nie je potrebné vykonávať dôkazy. Obvinený nemá povinnosť so skrátenou formou priestupkového konania súhlasiť a tým pádom ani so zaplatením pokuty. Ak žalobca so zaplatením pokuty súhlasil, znamená to, že si bol vedomá spáchania priestupku. Zmena názoru žalobcu s určitým časovým odstupom po uložení pokuty v blokovom konaní nie je spôsobilá spochybniť skutkový stav zistený v blokovom konaní. V danom prípade bolo jeho konanie preukázané výstupom zo schváleného a certifikovaného prostriedku používaného Policajným zborom a údaje v ňom uvedené (GPS súradnice, nameraná rýchlosť a pod.) sú nespochybniteľné, zrejmé a právne relevantné podklady. Argumentácia žalobcu je preto účelová v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok. Pokiaľ s konštatovaním, že priestupok spáchal, nesúhlasil, mal možnosť si overiť správnosť nastavenia radaru resp. sa akýmkoľvek iným spôsobom brániť, požadovať výstupy z technického prostriedku, certifikát, ktorý majú príslušníci vždy k dispozícii a majú ho k nahliadnutiu. Žalobcu nikto nenútil k zaplateniu pokuty, uvedené vykonal dobrovoľne a bez nátlaku a námietky. 9. Čo sa týka námietky o uloženej výške pokuty a o uvádzaní možnosti uloženia pokuty vo výške 300,eur, hliadka PZ SR uviedla žalobcovi rozpätie sankcie ktorú možno uložiť za daný priestupok, ktorá je v prípade aplikácie blokového konania od 30,- do 400,- eur avšak po zvážení všetkých okolností prípadu rozhodla o uložení pokuty vo výške 100,- eur, čo je v dolnej polovici maximálnej sadzby. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že mu zo žiadneho dôkazu nebolo zrejmé, o koľko kilometrov v hodine prekročil maximálnu rýchlosť, žalovaný uviedol, že maximálna dovolená rýchlosť v obci je ustanovená v zákone o cestnej premávke, pričom nameraná mu bola rýchlosť 78 km/h, čo je prekročenie o 28 km/h. Ako už žalovaný konštatoval vyššie, žalobcovi bol k dispozícii dôkaz o prekročení rýchlosti ako aj certifikát o overení meradla rýchlosti, ktoré sú súčasťou predloženého administratívneho spisu. 10. Žalovaný mal za to, že priestupok bol dostatočne zistený, zároveň bolo žalobcovi umožnené využiť svoje práva a ak s priebehom konania nesúhlasil, mal právo toto namietať na mieste a príslušníkov požiadať o nápravu. Súhlasom s aplikáciou blokového konania sa dobrovoľne vzdal možnosti riešiť priestupok v rámci riadneho priestupkového konania. V prípade jeho nesúhlasu by k blokovému konaniu nedošlo. 11. K vyjadreniu žalovaného zaslal správnemu súdu repliku žalobca, v ktorej zrekapituloval, že s prihliadnutím na ustanovenie § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, uloženie pokuty musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci na ktoré nadväzuje dokazovanie, čo v danom prípade nebolo splnené, pretože žalovaný nedisponuje relevantným dôkazom o počte kilometrov, o ktoré mal žalobca povolenú rýchlosť prekročiť, o presnom mieste spáchania o meracom zariadení a pod. Žalobca je toho názoru, že nepostačuje, ak ho príslušník PZ SR iba ústne oboznámil so skutočnosťami týkajúcimi sa priestupku. V pochybnostiach by preto mal rozhodnúť v zmysle zásady in dubio pro reo. 12. Žalobca ďalej uviedol, že žalobu podal s časovým odstupom až po zmene jeho názoru po porade s právnym zástupcom. O existencii výstupu zo schváleného a certifikovaného technického prostriedku a z nich vyplývajúcich informácií sa dozvedel až z vyjadrenia žalovaného, pričom je toho názoru, že pokiaľ by sa príslušníci PZ SR ku žalobcovi správali slušne a následne by mu na meracom zariadení
ukázali nameranú rýchlosť so všetkými potrebnými údajmi, žalobca by nemal námietky, pokutu by uhradil a žalobu by nepodal. Iba v takomto prípade by bol presvedčený, že žalovaný postupoval presne tak, ako mal a teda dostatočne jasne, objektívne a spoľahlivo. 13. V reakcii na repliku zaslal žalovaný správnemu súdu dupliku, v ktorej zásadne brojil voči argumentom žalobcu a predovšetkým zdôraznil, že blokové konanie predstavuje skrátenú formu priestupkového konania, ktoré sa uskutočňuje rýchlo, hospodárne, v čo najkratšom čase a s čo najmenšími nákladmi. Blokové konanie je zároveň neformálnym konaním o priestupku a nie je zavŕšené vydaním rozhodnutia s náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku. Pokutové bloky sú listinné úradné tlačivá, do ktorých sa prejednávaný priestupok vyznačuje údajmi požadovanými zákonom a to komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená. 14. Priestupok možno v blokovom konaní vybaviť za predpokladu splnenia dvoch podmienok, tou prvou je spoľahlivo zistený skutkový stav, ktorý je daný na posúdenie správnemu orgánu. Celý skutok priestupku i jeho právna kvalifikácia zostáva zaznamenané iba vo vedomí orgánu uskutočňujúceho blokové konanie a základné údaje sú zachytené iba na pokutovom bloku o uložení pokuty. Podmienka je teda naplnená, ak vo veci nie je potrebné vykonať ďalšie objasňovanie. 15. Druhou podmienkou je súhlas priestupcu pokutu zaplatiť, čo potvrdzuje svojim vlastnoručným podpisom. Ide o prejav vôle páchateľa priestupku, čím de facto aj de iure prizná svoju vinu. 16. S konkretizáciou na predmetnú vec si bol žalobca vedomý spáchania priestupku a súhlasil s uloženou pokutou, pričom ani zmena názoru žalobcu nie je spôsobilá spochybniť skutkový záver zistený v blokovom konaní. Žalovaný trvá na závere, že boli splnené všetky obligatórne podmienky blokového konania. Bolo na žalobcovi, aby v prípade jeho nesúhlasu so zistením skutkového stavu alebo z iného dôvodu inicioval riadne neskrátené priestupkové konanie, ktorého súčasťou by bolo aj dokazovanie. Možnosťou iniciovať nesprátené priestupkové konanie pritom fakticky disponuje iba osoba, ktorá sa mala priestupku dopustiť. 17. Žalobca zaslal správnemu súdu ďalšie vyjadrenie ako reakciu na dupliku, v ktorej výslovne uviedol, že žalovanému zrejme ušiel hlavný predmet žaloby, pretože žalobca nenapáda spáchanie priestupku, spochybňuje a napáda nejasné a nezrozumiteľné konanie príslušníkov PZ SR, ktoré najprv po informácii, že žalobca mal prekročiť rýchlosť v obci o 28km/h mu chceli uložiť pokutu vo výške 300,- eur a následne znížili pokutu na 100,- eur, v prípade, ak ju žalobca uhradí ihneď. Ďalej namietal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť blokovej pokuty ako listinného rozhodnutia, ktorý žiada preskúmať správnym súdom a či spĺňa základné požiadavky rozhodnutia, aj keď tak nie je pomenovaný. Žalobca považuje vyznačenie priestupku iba ako „prekročenie rýchlosti“ za neurčité a nepreskúmateľné, pretože absentuje príslušný právny predpis – označenie konkrétneho ustanovenia § 139a ods. 3 zákona o cestnej premávke resp. počet kilometrov, o ktoré má žalobca prekročiť rýchlosť v obci, najmä ak výška uloženej pokuty 100,- eur nekorešponduje so žiadnym písmenom ustanovenia § 139a ods. 3 citovaného zákona. IV. Skutkové a právne závery správneho súdu 18. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli zriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave. 19. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/76/2017. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej konal a rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/76/2017. 20. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 SSP) preskúmal žalobou napadnutú blokovú pokutu, vrátane postupu v skrátenom konaní ktorý jej vydaniu predchádzal, a to v rozsahu žalobných bodov vymedzených žalobcom ako aj z hľadísk uvedených v ustanovení § 195 písm. a) až e) SSP, keďže sa jedná o žalobu vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, v dôsledku čoho ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd rozhodol na pojednávaní dňa 27. novembra 2023.
Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023, sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku. Podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť. Podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch, priestupok možno vybaviť aj napomenutím, ak zaň podľa tohto zákona nemožno uložiť zákaz činnosti alebo prepadnutie veci alebo ak nejde o priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h) druhého bodu. Napomenutie sa nepovažuje za sankciu. Podľa § 84 ods. 3 zákona o priestupkoch, proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania. Podľa § 84 ods. 5 zákona o priestupkoch, v blokovom konaní nemožno prejednať priestupky, o ktorých sa koná len na návrh. Podľa § 85 ods. 1 zákona o priestupkoch, bloky na ukladanie pokút (ďalej len „pokutové bloky“) vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Podľa § 85 ods. 3 zákona o priestupkoch, ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí. 21. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie resp. blok na pokutu nezaplatenú na mieste podpísaný žalobcom, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 100,- eur, pre porušenie ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 8/2004 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavineným prekročením rýchlosti o 28 km/h na Popradskej ulici v Košiciach dňa 17. júla 2017 o 14:51 hod., čím sa mal žalobca dopustiť priestupku podľa § 22 ods. 1, písm. h) zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch. 22. V administratívnom spise predloženom žalovaným sa nachádza pretlačená kópia blokovej pokuty (originál bol vydaný žalobcovi), 2x výstup z merača rýchlosti zn. TruCam Serial No:TC000012 zachytávajúci meranie rýchlosti vozidla žalobcu a Ceritifikát o overení č. 048/312.04/16 merača rýchlosti zn. TruCam Serial No:TC000012. Z výstupu merača rýchlosti zároveň vyplýva, že vozidlo žalobcu (jednoznačne identifikované na základe čitateľného evidenčného čísla vozidla) sa v čase merania pohybovalo rýchlosťou 78 km/h. 23. Hoci žalobca v správnej žalobe v prvom rade namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, pretože vydaniu blokovej pokuty nepredchádzalo riadne vykonané dokazovanie, v priebehu konania pred správnym súdom od tejto námietky upustil a spáchanie priestupku ako takého ďalej nespochybňoval (dostatočne zistený skutkový stav a spoľahlivé zistenie priestupku napokon vyplýva z predloženého administratívneho spisu, v ktorom sa nachádza výstup z merača rýchlosti). Námietky zredukoval na nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť blokovej pokuty ako listinného rozhodnutia, ktoré neobsahuje základné náležitosti, pretože v ňom absentuje napríklad to, za aké konkrétne konanie bol postihnutý a to konkretizáciou obsahujúcou celý opis skutku, opisom miesta, času, spôsobu spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné a rozhodné pre to aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Chýbajú taktiež údaje na ktorom mieste došlo k prekročeniu rýchlosti a na ktorom mieste bolo vozidlo následne kontrolované, presný popis skutočnosti a o koľko kilometrov mal žalobca rýchlosť prekročiť. Žalobca napokon napadol aj nejasné a nezrozumiteľné konanie príslušníkov PZ SR, ktorí mu najprv chceli uložiť pokutu vo výške 300,- eur a následne znížili pokutu na 100,- eur, v prípade, ak ju žalobca uhradí ihneď. Sporným zostala aj otázka súhlasu žalobcu s prejednaním priestupku v blokovom konaní. 24. Správny súd úvodom konštatuje, že prípustnosť súdneho prieskumu zákonnosti blokového konania zavŕšeného vydaním blokovej pokuty už k dnešnému dňu nie je sporná a je konštantne judikovaná tak Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky ako aj Ústavným súdom Slovenskej republiky (vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. januára 2013, sp. zn. III. ÚS 366/2012). Spôsobilým predmetom súdneho prieskumu môže byť tak blokové konanie ako procesný postup príslušného orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutie vydané v blokovom konaní a primeranosť uloženej sankcie. 25. Blokové konanie, ktoré je v zákone o priestupkoch upravené v ustanovení § 84, je špecifickým druhom skráteného konania o priestupkoch a je možné v rámci neho prejednať priestupok uložením pokuty iba za predpokladu kumulatívneho splnenia všetkých podmienok tam uvedených. V prvom rade musí byť priestupok spoľahlivo zistený a to čo do zistenia skutkového stavu, osoby páchateľa ako aj všetkých štyroch znakov jeho skutkovej podstaty. Okolnosť, či je priestupok spoľahlivo zistený, je daná
na posúdenie orgánu verejnej správy, ktorý v rámci voľnej správnej úvahy posúdi, či sú primárne dané podmienky na začatie blokového konania. V druhom rade musí byť páchateľ priestupku ochotný blokovú pokutu zaplatiť, čím prejavuje jeho vnútorný postoj bez výhrad k spáchaniu priestupku ktorý sa mu kladie za vinu. Jeho súhlas nemožno vynucovať, musí byť slobodne daný a je preto na voľnej úvahe obvineného z priestupku, či sa uspokojí s prejednaním priestupku v blokovom konaní alebo naopak, bude iniciovať jeho prejednanie v rámci riadneho priestupkového konania a to dokonca aj v prípade, ak by bol sám toho názoru, že priestupok bol spoľahlivo zistený. Treťou a štvrtou podmienkou je, že sa nejedná o priestupok o ktorom sa koná len na návrh podľa § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch a že na vybavenie veci nepostačuje dohováranie. Výsledkom blokového konania je uloženie pokuty páchateľovi, ktorý pokutu na mieste buď zaplatí, alebo sa mu vydá blok na pokutu na mieste nezaplatenú, ktorú podpíše a uhradí dodatočne v stanovenej lehote. Uložením pokuty v blokovom konaní je konanie o priestupku skončené a proti uloženiu pokuty nie je možné podať odvolanie ani pripustiť obnovu konania. 26. Splnenie prvej podmienky v zásade nebolo sporným, keďže v administratívnom spise sa nachádzajú výstupy z merača rýchlosti a žalobca upustil od námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď spáchanie priestupku nespochybňoval. Splnenie tretej a štvrtej podmienky nebolo rozporované ani jedným z účastníkov konania a jedná sa o otázku čisto právnu. Správnemu súdu preto zostalo posúdiť iba splnenie druhej podmienky a teda, či bol súhlas žalobcu s prejednaním veci v blokovom konaní skutočne daný. Z jeho vyjadrení totiž vyplýva, že súhlas udelil iba v dôsledku strachu a neskúsenosti plynúcich z jeho veku. 27. Ako už správny súd konštatoval vyššie, zatiaľ čo spoľahlivé zistenie priestupku je primárnou podmienkou, ktorú napĺňa orgán verejnej správy, udelenie dobrovoľného súhlasu s prejednaním veci v blokovom konaní je podmienkou existujúcou na strane osoby ktorá sa mala priestupku dopustiť. V prípade, že by ten, kto sa mal podľa názoru správneho orgánu priestupku dopustiť nepovažoval priestupok za spoľahlivo zistený, prípadne by z akéhokoľvek iného dôvodu nebol ochotný pokutu zaplatiť, bolo by potrebné skutkové a právne otázky týkajúce sa spáchania priestupku posúdiť a za týmto účelom vo veci vykonať dokazovanie. To by prebiehalo v riadnom priestupkovom konaní. Začatie takéhoto konania o priestupku je fakticky v dispozícii osoby, ktorá sa mala priestupku dopustiť, lebo práve tejto osobe je dané na výber, či využije svoje právo na to, aby spáchanie priestupku bolo správnym orgánom preukazované a aby bolo riadne realizované skutkové a právne hodnotenie jej konania. Ide teda o faktickú dispozíciu osoby obvinenej z priestupku. Ak táto osoba nepovažuje priestupok za preukázaný, a teda nesúhlasí so zaplatením pokuty, využíva svoje právo na začatie správneho konania o priestupku. 28. Čo však situácie, kedy, orgán verejnej správy priestupok prejedná v blokovom konaní bez toho, aby existoval skutočne a dobrovoľne daný súhlas osoby, ktorá sa mala priestupku dopustiť, prípadne bol súhlas daný s výhradou, alebo súhlas nebol daný vôbec, čo vyplýva z absencie podpisu na bloku na pokutu neuhradenú na mieste. Napríklad práve vo vyššie zmienenom náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky došlo k situácii, kedy priestupca nielenže súhlasil s prejednaním priestupku v blokovom konaní ale pokutu za jeho spáchanie na mieste aj uhradil, avšak z okolností daného prípadu vyplynulo, že bol k tomu donútený objektívnymi skutočnosťami a správaním samotného orgánu verejnej správy (pokiaľ by pokutu uloženú v rámci blokového konania neuhradil, nemohol by ako vodič diaľkového autobusu plného cestujúcich pokračovať v ceste). Jeho súhlas teda nebolo možné považovať za skutočne daný. Práve zrozumiteľný prejav vôle osoby ktorá sa mala priestupku dopustiť vykonaný dobrovoľne, tzn. bez prvkov donútenia (nátlak fyzickou hrozbou či tieseň ako dôsledok psychického nátlaku), je hlavnou podmienkou pre platnosť dohody o vine a sankcii a pre riadne začatie blokového konania. Sú to práve tieto výnimočné situácie, kedy by mali správne súdy zbystrieť pozornosť a náležite pristúpiť k prieskumu zákonnosti blokového konania o priestupku. 29. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že na blokovej pokute sa podpis žalobcu nachádza a to bez dopísania akejkoľvek výhrady. Správny súd zdôrazňuje, že svoj podpis umiestnil nad poučenie, ktoré začína tým, že priestupca dostáva informáciu o tom, že podpisom sa stáva blok právoplatným a nie je možné sa voči nemu odvolať. Súčasne bol oboznámený s tým, že rozhodnutie je preskúmateľné súdom. Formálne bol teda súhlas žalobcu udelený. 30. Správny súd reflektuje na námietku žalobcu, že ten údajne súhlasil s pokutou iba v dôsledku jeho nízkeho veku, strachu a neskúsenosti, no nebolo jej možné priznať akúkoľvek relevanciu. Odhliadnuc o vágnosti samotnej námietky, žalobca ani len náznakom nenamietal, že hliadka PZ SR by naňho akokoľvek vyvíjala nátlak alebo sa správala inak nevhodne, či obštrukčne vo vzťahu k prípadnému uplatneniu práv žalobcu (napríklad na preukázanie výstupu z meracieho zariadenia a certifikátu), prípadne že by existovali iné objektívne skutočnosti, ktoré ho prinútili súhlasiť s prejednaním priestupku v blokovom konaní. Žalobcove tvrdenia nasvedčujú iba jeho subjektívnemu prežívaniu danej situácie v dôsledku údajnej neskúsenosti a veku (správny súd zdôrazňuje, že v tom čase už mal 20 rokov a bol
študentom právnickej fakulty, čo nasvedčuje účelovosti jeho argumentácie), pričom následky v podobe súhlasu s prejednaním veci v blokovom konaní nemožno takto jednoducho zvrátiť a nemôžu byť kompenzované následným zrušením blokovej pokuty iba v dôsledku toho, že žalobca nebol dostatočne “odvážny“ uplatniť si svoje práva v rozhodnom čase. Zákon o priestupkoch navyše predpokladá osobitný prístup orgánov verejnej správy iba k mladistvým, teda osobám, ktoré neprekročili vek 18 rokov. 31. Správny súd je toho názoru, že podpis žalobcu nachádzajúci sa na blokovej pokute predstavuje vyvrátiteľnú domnienku, že žalobca dobrovoľne súhlasil s prejednaním priestupku v blokovom konaní a bol si vedomý spáchania priestupku. Bolo preto na žalobcovi, aby prezentoval také skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že orgán verejnej správy svojim správaním zapríčinil, že blok na pokutu podpísal nedobrovoľne, pričom správanie hliadky PZ SR by muselo byť takej intenzity, aby skutočne zasiahlo do žalobcovej slobodnej vôle sa rozhodovať. Okrem vágnej námietky nízkeho veku (ktorú však žalobca detailnejšie nerozobral a na správnom súde nie je túto námietku zaňho dointerpretovať) žalobca žiadne ďalšie argumenty neponúkol. 32. K ďalšej námietke žalobcu týkajúcej sa formálnych a obsahových náležitostí blokovej pokuty poukazuje správny súd na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Asan/16/2017 z 12. decembra 2018, v zmysle ktorého je „blokové konanie založené na ústnej dohode, tzn. že v tomto prípade ide o právno-realizačné akty, ktoré teória správneho práva zaraďuje do skupiny verejnoprávnych zmlúv. Verejnoprávnymi zmluvami je potom potrebné rozumieť dvoj alebo viacstranné správne úkony, ktoré zakladajú, menia alebo rušia administratívnoprávne vzťahy, pričom najmenej jednou zmluvnou stranou je vždy subjekt správneho práva... ... Ústny prejav osoby, ktorá sa mala priestupku dopustiť správny orgán nezaznamenáva prostredníctvom zápisnice a obsah zmienenej ústnej dohody nie je ani zachytený prostredníctvom písomnej listiny. Naopak úradným potvrdením o tom, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre začatie blokového konania, je pokutový blok alebo blok na pokutu na mieste nezaplatenú. Pri prvej forme rozhodnutia v blokovom konaní obvinený z priestupku svoj súhlas s blokovým konaním (tzn. ochotu pokutu zaplatiť) vyjadruje konkludentne aktom zaplatenia samotnej pokuty. V druhom prípade svoj súhlas obvinený z priestupku písomne prejaví prostredníctvom podpisu vydaného bloku na pokutu na mieste nezaplatenú. Obidve formy rozhodnutia neobsahujú ani výrokovú časť spolu so skutkovou vetou ani odôvodnenie a čiastočne ani poučenie. Na rozdiel od minimálneho rozsahu náležitostí rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní, ktoré je vymedzené prostredníctvom § 77 v spojení s § 51 zákona o priestupkoch a § 47 Správneho poriadku, pokutové bloky v zmysle § 85 ods. 4 obsahujú iba opisné údaje o osobe páchateľa, o čase spáchania skutku, právnej kvalifikácie priestupku a samotnej pokute.“ 33. Inými slovami, formálne a obsahové náležitosti rozhodnutí vydaných v rámci blokového konania idú ruka v ruke s povahou skráteného konania, ktoré je založené na súhlase osoby, ktorá sa mala priestupku dopustiť a teda s jej vedomosťou o jeho spáchaní. Nie je preto potrebné, aby bolo spáchanie priestupku zachytené v rozhodnutí vydanom v blokovom konaní v takom rozsahu, ako sa predpokladá v prípade rozhodnutia vydaného v riadnom konaní o priestupku. 34. S konkretizáciou na prejednávanú vec dospel správny súd k záveru, že, bloková pokuta, ktorou bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 100,- eur, všetky potrebné údaje obsahuje a hliadka PZ SR nevynechala jedinú kolónku blokovej pokuty nevypísanú. Správny súd len dodáva, že údaje, ktoré je potrebné na bloku na pokutu obsiahnuť sú predefinované, keďže blok na pokutu je predpísaným tlačivom a nie je na ňom miesto na dopĺňanie iných údajov, ktoré pritom nie sú sporné. Vypísaniu bloku na pokutu totiž, ako už bolo uvedené, musí predchádzať konsenzus priestupcu a orgánu verejnej správy o spáchaní priestupku a teda plní úlohu iba akéhosi potvrdenia. Je pravdou, že hliadka PZ SR mohla v kolónke „zavineným konaním“ presnejšie uviesť, že k prekročeniu maximálne povolenej rýchlosti došlo o 28 km/ h, avšak s prihliadnutím na zistenia, že priestupok bol spoľahlivo zistený na základe výstupu z meracieho zariadenia, žalobcovi sú okolnosti spáchania priestupku známe, jeho spáchanie nepopiera a vedomý si je aj rýchlosti, o ktorú prekročil maximálnu povolenú rýchlosť v obci (keďže tento údaj opakovane uviedol aj v správnej žalobe), nejedná sa o také pochybenie, ktoré by malo za následok nezákonnosť blokovej pokuty rezultujúci do potreby jej zrušenia a vrátenia veci žalovanému na riadne konanie o priestupku. 35. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa rozporného postupu hliadky PZ SR, ktorí mu najprv oznámili, že mu za spáchaný priestupok možno uložiť pokutu 300,- eur a následne mu uložili pokutu vo výške 100,- eur, správny súd nevzhliadol žiadne také pochybenie, ktoré by malo za následok nezákonnosť rozhodnutia, pričom žalobca bližšie nerozvinul, ako mal byť týmto namietaným správaním dotknutý na svojich právach. Správny súd nie je povinný vyhľadávať žalobné body za žalobu resp. hlbšie dointerpretovávať jeho úvahy, ktorými napáda nezákonnosť blokovej pokuty. Žalovaný pritom ozrejmil, že pri ukladaní pokút býva priestupcovi oznámený rozsah pokuty, ktorú možno za spáchanie daného priestupku uložiť, pričom správny súd dodáva, že ten je rozdielny pre riadne správne konanie
o priestupku a pre blokové konanie (§ 22 ods. 2 a 3 zákona o priestupkoch). Pokiaľ je pokuta uložená v tomto rozsahu, pričom zo odôvodnenia a správania hliadky PZ SR vyplýva, že dokonca pristúpili ku zníženiu výšky pokuty na základe následne zistených okolností týkajúcich sa žalobcu, ich postup nemožno považovať za rozporný so zákonom, práve naopak, evokuje naplnenie ustanovenia § 12 zákona o priestupkoch, ktoré upravuje zásady určovania výšky pokuty, ktoré je potrebné dodržiavať aj v prípade blokového konania. Ani túto námietka preto správny súd nevzhliadol ako dôvodnú. 36. Správny súd dospel k záveru, že pre absenciu námietok, ktoré by spochybnili zákonnosť postupu žalovaného v rámci uloženia pokuty v blokovom konaní a zákonnosť blokovej pokuty ako takej, je žaloba nedôvodná, v dôsledku čoho ju postupom podľa § 194 ods. 2 v spojení s § 190 SSP zamietol. 37. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia [§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP]. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok [§ 446 ods. 2 písm. c) SSP] V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (ust. § 449 ods. 1 a 2 SSP).