Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/201/2018 1018201660 09. 11. 2023 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201660.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M (sudca spravodajca), členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: EUROTABACCO, spol. s r.o., so sídlom Mostná 6, Bratislava, IČO: 35 841 371, právne zastúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101858067/2018 zo dňa 20. septembra 2018 a rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 101105677/2018 zo dňa 05. júna 2018, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 101105677/2018 zo dňa 05.06.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 155 ods.1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej len „Daňový poriadok“ alebo „DP“) v nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku uložil žalobcovi pokutu vo výške X.XXX,XX eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku – uvedenie dane z pridanej hodnoty v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december 2009 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť. Určil splatnosť pokuty do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia s uvedením účtu, na ktorý je potrebné pokutu zaplatiť. 2. Rozhodnutie odôvodnil Daňový úrad Bratislava tým, že u daňového subjektu EUROTABACCO, spol. s r.o. bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009, na základe výsledkov ktorej bol rozhodnutím správcu dane č. 651131/2016 z 05.05.2016 vyrubený rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eur, rozhodnutie bolo daňovému subjektu doručené dňa 16.05.2016, rozhodnutie je právoplatné. V odôvodnení sa odvolal na ustanovenia § 165e ods. 2 Daňového poriadku v spojení s § 155 Daňového poriadku účinného do 31.12.2015, výšku pokuty odôvodnil § 154 ods. 1 písm. e), § 155 ods. 1 písm. f) bod 1, ods. 4, ods. 6 Daňového poriadku účinného do 31.12.2015. Bližšie k určenej výške pokuty uviedol, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) predstavovala ku dňu 16.05.2016 0,00%, trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahol 10%, preto bola pokuta uložená vo výške 10 % zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil
rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní ( t. j. 10% x XX.XXX,XX eur = X.XXX,XX eur). 3. Žalovaný na základe podaného odvolania potvrdil prvostupňové rozhodnutie napadnutým rozhodnutím č. 101858067/2018 zo dňa 20. septembra 2018. Žalovaný reagujúc na odvolacie námietky rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane spĺňa všetky zákonné náležitosti, výrok rozhodnutia je formulovaný presne, konkrétne, stručne a vyjadruje vyriešenie veci. Z výroku je zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia konkrétneho právneho predpisu správca dane rozhodoval. Nesúhlasil s námietkou o porušení procesných práv daňového subjektu a odňatím práva na vyjadrenie pred doručením napadnutého rozhodnutia o uloženej sankcie. Správcovi dane nevyplýva v daňovom konaní povinnosť získať vyjadrenie daňového subjektu pred vydaním rozhodnutia o uložení pokuty, resp. spisovať konkrétne právne ustanovenia nedodržané daňovým subjektom. Orgány finančnej správy nemajú oprávnenie postupovať podľa § 122 ods. 2 Trestného zákona, na ktorý odkazoval daňový subjekt a správca dane je povinný postupovať v zmysle daňového poriadku. Ustanovenia daňového poriadku jasne definujú jeho povinnosť uložiť sankciu, lebo daňový subjekt v priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 uviedol daňovú povinnosť nižšiu ako daň, ktorú uviesť mal. Nesúhlasil s názorom, že doručením rozhodnutia a začatím trestného stíhania je daňový subjekt dvakrát potrestaný a že to je dôvod, aby prebiehajúce konanie prerušil, resp. zastavil. II. Žaloba 4. Správnou žalobou doručenou na Krajský súd v Bratislave ( ako správnemu súdu) sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101858067/2018 zo dňa 20. septembra 2018 a rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 101105677/2018 zo dňa 05. júna 2018. Správnu žalobu odôvodnil žalobca § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) SSP, t.j. že: a) napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), b) napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), c) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( § 191 ods. 1 písm. e) SSP) a d) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Zároveň však potvrdil, že Daňový úrad Žilina vykonal u neho daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009, o výsledku kontroly vyhotovil dňa 08.04.2015 protokol z daňovej kontroly č. 221150/2015, správca dane mu určil rozhodnutím č. 651131/2016 zo dňa 05.05.2016 rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 vo výške XX XXX,XX eur a rozhodnutím č. 101105677/2018 zo dňa 05.06.2018 mu uložil pokutu vo výške X XXX,XX eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku. 5. Žalobca namieta, že postupom Daňového úradu mu bolo odňaté právo na vyjadrenie sa pred doručením napadnutého rozhodnutia v konaní o uložení pokuty, čím boli hrubým spôsobom porušené jeho procesné práva na spravodlivý proces. Bolo porušené jeho právo na vyjadrenie garantované Ústavou SR, trestnými normami, § 3 ods. 2 Daňového poriadku v zmysle zásady úzkej súčinnosti. Podporne sa odvolal na čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 147/2008 zo dňa 12.3.2009, čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), nález ÚS SR III. ÚS sp. zn. 571/2015-47, rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžf/44/2011 zo dňa 19.10.2011. 6. Už v odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu poukazoval nie len na § 122 ods. 2 Trestného zákona, ale aj na ďalšie právne predpisy a rozhodovaciu prax a žalovaný sa s tým v odvolacom konaní nevysporiadal. Považuje za neakceptovateľné, aby colné úrady a daňové úrady v rámci finančnej správy Slovenskej republiky rozdielne pristupovalo k administratívnemu trestaniu podľa Daňového poriadku, lebo tvoria jeden celok. Colné úrady pred každým rozhodnutím o pokute priznávajú všetkým daňovým subjektom právo na vyjadrenie ( § 3 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 8 Daňového poriadku a nepristupujú k uloženiu sankcie pokuty ihneď). Podľa žalovaného vo veci podozrenia z porušenia daňových predpisov neexistuje ani len spísaný podnet Daňovým úradom, ktorý by opisoval skutočnosti, ktoré sú kladené žalobcovi na zodpovednosť a kde by boli právne vymedzené konkrétne právne ustanovenia. Daňové správne delikty možno posudzovať ako trestné obvinenia, preto trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako pri trestnom postihu za trestné činy.
7. Žalobca v rámci žalobných bodov ďalej namieta absenciu náležitostí vo výroku napadnutého rozhodnutia, lebo z neho nie je zrejmý výpočet pokuty vo výške X XXX,XX eur a čo bolo jej právnym základom. Preto sú podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie správcu dane nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, lebo výrok musí obsahovať riadne popísanie skutku a musí byť z neho zrejmé bez akýchkoľvek pochybností, čoho sa žalobca dopustil, kedy sa deliktu dopustil, v čom spočíva spáchaný delikt, výšku pokuty a výpočet pokuty. Vymedzenie skutku len s poukazom na príslušné ustanovenia právnych predpisov je nedostatočné a spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Síce v odôvodnení rozhodnutia to uvedené je, ale len výrok rozhodnutia je záväzný a iba on môže nadobudnúť právnu moc ( rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf/80/2011 zo dňa 29.10.2012). Rovnako mu vo výroku absentuje ustanovenia § 155 ods. 4 a 6 daňového poriadku, ktoré úplne menia uloženie pokuty podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1. daňového poriadku. Z § 30 ods. 2 zákona o správe daní explicitne nevyplýva, že výrok rozhodnutia musí obsahovať vecné, časové a miestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva, ale v rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť konkrétne konanie daňového subjektu, za ktoré je postihnutý. Len z výroku je možné zistiť, či a aká povinnosť bola uložená a len porovnaním výroku je možné usúdiť existenciu prekážky veci rozhodnutej, vylúčenie prekážky litispendencie, dvojakého postihu pre totožný skutok. 8. Žalobca ďalej namieta prekážku litispendencie. Prezídium policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, Národná protizločinecká jednotka, expozitúra Stred vedie v tej istej právnej veci trestné stíhanie za zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. c) a 4 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a iné. Pritom predmetom trestného stíhania sú tie isté skutkové a právne okolnosti, ktoré boli predmetom konania daňových orgánov a ktoré vyústili do daňových kontrol. Žalobca je toho názoru, že začatie trestného stíhania vytvorilo pre konanie vedené Daňovým úradom Bratislava procesnú prekážku začatého konania v tej istej veci. Podľa názoru žalobcu v jeho prejednávanom prípade sa vedú dve samostatné konania (jedno začaté doručením rozhodnutia a druhé začaté trestným stíhaním) za konanie, ktoré bolo zistené daňovou kontrolou za ten istý skutok, pri tom istom chránenom záujme, čo zakladá pre Daňový úrad Bratislava procesnú prekážku litispendencie vzhľadom na povinnosť rešpektovať princíp ne bis in idem ( nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2014 z 13.11.2014; nikto nesmie byť potrestaný za ten istý skutok dvakrát). Pokiaľ by mu Daňový úrad Bratislava oznámil začatie konanie vo veci prejednania z podozrenia z porušenia daňových predpisov, tak by mu tieto skutočnosti uviedol vo vyjadrení a Daňový úrad Bratislava bol povinný prebiehajúce konanie prerušiť, resp. zastaviť. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný žiadal v písomnom vyjadrení správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú odvolávajúc sa na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom podrobne popísal skutkový a právny stav, vyvodil príslušné závery. K veci doplnil, že Daňový úrad Žilina vykonal u daňového subjektu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009, výsledkom bolo vyrubenie rozdielu dane vo výške XX.XXX,XX eura. Následne rozhodnutím č. 101105677/2018 zo dňa 05.06.2018, vydaným podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku uložil daňovému subjektu pokutu vo výške X XXX,XX eura za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku z dôvodu, že v priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 uviedol daňovú povinnosť nižšiu ako daň, ktorú mal uviesť. Zákonom stanovená minimálna výška pokuty bola určená v sume 10 % z rozdielu daňovej povinnosti po vykonanej kontrole zo sumy XX XXX,XX eura, čiže X.XXX,XX eura. Správny delikt je potrebné chápať ako protiprávne konanie, ak sa fyzická osoba alebo právnická osoba dopustí porušenia osobitných predpisov alebo daňového poriadku. Ide o porušenie zákonov peňažnej a nepeňažnej povahy v oblasti daní a správy daní a zodpovedanie sa za porušenie povinností. Správca dane uložil pokutu podľa druhu správneho deliktu uvedeného v odseku 1 písm. a) až g) a bol povinný uložiť pokutu za zistený správny delikt. Daňový poriadok mu neumožňuje rozhodnúť sa či pokutu uloží alebo nie okrem možnosti uložiť pokuty opakovane, podľa § 165e ods. 2 citovaného zákona sa postupuje v zmysle ustanovenia § 155 Daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2015 pri ukladaní pokuty, pritom § 155 Daňového poriadku upravuje postup uloženia pokuty za správny delikt podľa § 154 Daňového poriadku. Žalovaný sa odvolal na znenie § 155 ods. 1 písm. f) bod 1, ods. 4, § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku.
10. V súvislosti s náležitosťami rozhodnutia poukázal na § 63 ods. 3 písm. d), ods. 5 Daňového poriadku. Rovnako ako v odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu zotrval na názore, že výrok rozhodnutia je formulovaný presne, konkrétne, stručne a je zrejmý predmet rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia právneho predpisu bolo rozhodnuté. V odôvodnení rozhodnutia uviedol zistené a nepochybné skutočnosti, zhrnul zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia právnych predpisov.file_0.jpg file_1.wmf Žalovaný nesúhlasí s žalobnou námietkou, že by bolo žalobcovi postupom Daňového úradu Bratislava odňaté právo na vyjadrenie pred doručením napadnutého rozhodnutia o uložení sankcie. Správcovi dane v rámci daňového konania nevyplýva povinnosť získať vyjadrenie daňového subjektu pred vydaním rozhodnutia o uložení pokuty, resp. spisovať podnet s opisovaním skutočností a právnych ustanovení nedodržaných daňovým subjektom. Zotrval na tom, že správne orgány nie sú oprávnené postupovať podľa § 122 ods. 2 Trestného zákona. 11. Z § 3 ods. 2 a ods. 8 Daňového poriadku nevyplýva pre správcu dane povinnosť priznať právo na vyjadrenie žalovaného. Správca dane bol povinný v zmysle zákona uložiť pokutu za zistený správny delikt, preto by ani vyjadrenie žalovaného nemohlo zmeniť jeho závery. Podkladom pre uloženie pokuty bolo zistenie z daňovej kontroly o nepriznanej dane z pridanej hodnoty. Podľa žalovaného správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol presne file_2.jpg file_3.wmf a jasne ako vypočítal výšku a § 63 ods. d) Daňového poriadku neurčuje uviesť spôsob výpočtu vo výroku. Žalovaný nesúhlasí s názorom, že doručením rozhodnutia a začatím trestného stíhania je daňový subjekt dvakrát potrestaný, na základe čoho je správca dane povinný prebiehajúce konanie prerušiť, resp. zastaviť. Poukázal na to, že správca dane bol listom ČVS: UHCP-73/NJ-S-2009 zo dňa 19.11.2009 požiadaný Ministerstvom vnútra SR, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii STRED, odbor operatívnej činnosti a vyšetrovania, Banská Bystrica o file_4.jpg file_5.wmf poskytnutie súčinnosti, vykonanie miestneho zisťovania a následnej daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty a dani z príjmov právnickej osoby alebo iných daniach súvisiacich file_6.jpg file_7.wmf s podnikaním daňového subjektu EUROTABACCO, spol. s r.o. za roky 2004 - 2009.file_8.jpg file_9.wmf Vykonanou kontrolou správca dane zistil neodvedenie daňovej povinnosti v správnej výške, na základe čoho bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 a pre neuvedenie správnej výšky daňovej povinnosti v daňovom priznaní vznikla správcovi dane povinnosť uložiť sankciu. Žalobcom uvádzané trestné stíhanie voči nemu za zločin krátenia dane a poistného je vedené podľa Trestného zákona, ktorý sa nevzťahuje na orgány finančnej správy. Správca dane je povinný postupovať v zmysle daňového poriadku a medzi povinnosti patrí aj obligatórna povinnosť vyrubenia sankcie. Postup správcu dane pri vydaní rozhodnutia č. 101105677/2018 zo dňa 05.06.2018 považuje za správny. file_10.jpg file_11.wmf
12. Žalobcom uvádzaný § 155 ods. 4 Daňového poriadku nemohol správca dane uplatniť, lebo výška pokuty bola vypočítaná matematickým výpočtom - pevnou sumou, ale § 155 ods. 4 Daňového poriadku
sa vzťahuje na uloženie pokuty v rozsahu od najnižšej po najvyššiu sumu. Rovnako § 155 ods. 6 Daňového poriadku nebolo možné aplikovať pri rozhodovaní, lebo predmetné ustanovenie sa vzťahuje na výpočet pokuty pri podaní dodatočného daňového priznania, čo nie je tento prípad. 13. Žalobca v rámci repliky zotrval na svojich žalobných bodoch a argumentácii z správnej žaloby. IV. Konanie na správnom súde 14. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/201/2018. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/201/2018. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. V. Relevantné právne predpisy 15. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 16. Podľa čl. 46 ods. 2, prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. 17. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 18. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívnoprávnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná“ (uznesenie ÚS SR sp. zn. III.ÚS 502/2015 zo 06.10.2015). „Miera konkrétnosti vyjadrenia a zdôvodnenia žalobného dôvodu v správnom súdnictve nepochybne determinuje požadovanú mieru konkrétnosti a detailnosti odpovede súdu na takýto žalobný dôvod “ (nález ÚS SR III.ÚS 469/2014 z 12.05.2015). 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 21. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“ alebo „DP“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
23. Podľa § 63 ods. 3 písm. c), d) Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať: c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. 24. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 25. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť. 26. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy: 1. o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f). 27. Podľa § 155 ods. 4 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5% z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g). 28. Podľa § 155 ods. 6 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania. 29. Podľa 165e ods. 2 Daňového poriadku, podľa § 155 v znení účinnom do 31. decembra 2015 sa pri ukladaní pokuty postupuje, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31. decembra 2015. VI. Posúdenie veci správnym súdom 30. V prejednávanom prípade bolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím vo veci uloženia pokuty žalobcovi podľa § 155 ods.1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej len „Daňový poriadok“ alebo „DP“) v nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku vo výške 7.803,60 eur, a to za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku a rovnako zákonnosť administratívneho konania, ktoré mu predchádzalo.
31. Žalobné dôvody sú identické s námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní, s ktorými sa žalovaný zaoberal a ku ktorým zaujal stanovisko v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ustanovenia § 154 a§ 155 Daňového poriadku upravujú konkrétne porušenia povinností daňového subjektu (správne delikty) a tiež spôsob a výšku pokuty, ktorú správca dane ukladá za správny delikt, ktorého sa daňový subjekt dopustil. Na účely Daňového poriadku je správnym deliktom konanie daňového subjektu spočívajúce v porušení povinností uložených právnymi predpismi dotýkajúcimi sa oblasti daní. 32. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na podnet Ministerstva vnútra SR, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii STRED, odbor operatívnej činnosti a vyšetrovania, Banská Bystrica okrem iného na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009. Podľa skutkového stavu zisteného správnymi orgánmi žalobca uviedol v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 nižšiu daň, než akú mal uviesť, preto mu správca dane vyrubil rozdiel v sume XX.XXX,XX eur rozhodnutím č. 651131/2016 z 05.05.2016, ktoré bolo žalobcovi preukázateľne doručené dňa 16.05.2016, rozhodnutie je právoplatné. Žalobca tieto skutočnosti v správnej žalobe nepopieral. Z obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy súd zistil, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo preto zo základu, že správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,XX eur, lebo žalobca si ju v daňovom priznaní za december 2009 určil v nižšej sume. 33. Správca dane vydal dňa 05.06.2018 preskúmavané rozhodnutie č. 101105677/2018, ktorým v zmysle ustanovenia § 155 ods.1 písm. f) bod1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku uložil daňovému subjektu pokutu vo výške 7.803,60 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, a to za uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť. Žalovaný predmetné rozhodnutie v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutím č. 101858067/2018 zo dňa 20. septembra 2018. Vzhľadom na vyššie ustálený skutkový stav sa súd stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku, ako ju určil správca dane a potvrdil žalovaný. Samotný žalobca právnu kvalifikáciu skutku v žalobných námietkach ani nenamietal. 34. Súd neprisvedčil žalobnej námietke žalobcu, že v rozhodnutí ako aj výroku absentujú niektoré základné náležitosti. Súd preskúmal obsah rozhodnutí vrátane petitu z hľadiska obligatórnych náležitostí v zmysle §63,65 Daňového poriadku. Vychádzal z toho, že pri administratívnom trestaní je potrebné riadiť sa zásadami Trestného zákonu, Trestného poriadku a dbať na dodržiavanie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd dospel k záveru, že výrok je jasný, určitý a zrozumiteľný. Súd pri tomto závery vychádzal z nasledovných myšlienkových pochodov: náležitosti výroku rozhodnutia sú upravené v § 63 ods. 3 písm. c), d) Daňového poriadku. Vo všeobecnosti platí, že pri rozhodnutiach trestného charakteru , ktorými sú aj rozhodnutia o správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je daňový subjekt postihnutý pomocou konkretizácie údajov obsahujúcich popis skutku vo výroku rozhodnutia s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, aby nebol skutok zameniteľný s iným skutkom. Len z výroku možno určiť, aká povinnosť bola uložená. Z obsahu prvostupňového i druhostupňového rozhodnutia vyplýva, že je v ňom jasne vymedzený skutok: „zdaňovacie obdobie december 2009“ ako časový faktor; „uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty nižšej ako daň, ktorú mal uviesť“ ako charakteristika spôsobu spáchania. Súd dáva za pravdu žalobcovu, že v zmysle zásad správneho trestania nie je uvedené miesto spáchania skutku, ale primárnym je mať ustálenú nezamiteľnosť skutku ako správneho deliktu s iným skutkom. Súd je však toho názoru, že skutok špecifikovaný ako podávanie daňového priznania konkrétnym daňovým subjektom za konkrétny mesiac a rok je dostatočne určitý a zrozumiteľný, že ho nemožno zameniť s iným skutkom totožného charakteru. Vo výroku je skutok vymedzený nie len ustanoveniami právnych predpisov ale aj jeho slovným znením, čo dopĺňa konkretizáciu skutku. Čiže sú dospel k záveru, že z obsahu výroku je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, čoho sa žalobca dopustil. Súd dodáva, že nemožno bež ďalšieho vyvodiť, že vymedzenia skutku musí byť obsiahnuté len vo výroku správneho rozhodnutia, ak to explicitná osobitná právna úprava nevyžaduje. Vymedzenie skutku potom môže byť obsiahnuté aj v inej časti administratívneho rozhodnutia, napríklad v jeho odôvodnení, ak to nemá dopad na požadovanú kvalitatívnu stránku vymedzenia sankcionovaného skutku ( rozsudok NSS SR so, zn. 5 Asan/5/2021 zo dňa 31.05.2023).
35. K námietke žalobcu, že vo výroku je uvedená výška pokuty bez určenia jej spôsobu výpočtu súd uvádza, že z obsahu rozhodnutia vyplýva, že výška pokuty je uvedená konkrétnou sumou a menou (X.XXX,XX eur) s odkazom na príslušné ustanovenia Daňového poriadku v správnom časovom znení účinnom do 31.12.2015. Pri administratívnom trestaní sa aplikujú síce zásady trestného práva, ale aj v trestných rozsudkoch či trestných rozkazoch sa uvádza vo výroku len konkrétna výška sankcie ( peňažnej pokuty) bez spôsobu výpočtu, preto súd dospel k záveru, že aj vo výroku prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu nie je potrebné uvádzať konkrétny spôsob výpočtu pokuty, ktorý je presne uvedený v odôvodnení. 36. Z obsahu odôvodnenia oboch rozhodnutí vyplýva, že v oboch je jasne uvedený právny základ, titulom ktorého došlo k uloženiu pokuty, a to: a) rozhodnutie č. 651131/2016 z 05.05.2016 (vyrubený rozdiel v sume XX.XXX,XX eur ), ktoré bolo žalobcovi riadne doručené dňa 16.05.2016; b) ustanovenia §155 ods. 4,6 účinné do 31.12.2015; c) presné zdôvodnenie, akým spôsobom vypočítal výšku pokuty v sume 7.803,60 eur. Z odôvodnenia vyplýva, že sa pri výpočte vychádzalo zo sumy XX.XXX,XX eur, ktorá predstavuje vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty. Na základe týchto skutočností vyhodnotil súd aj námietku žalobcu o absencii právneho základu v napadnutých rozhodnutiach za nedôvodnú. Súd dospel k záveru, že obe rozhodnutia obsahujú všetky obligatórne náležitosti rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 3,5 DP. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia sa žalovaný zaoberal všetkými podstatnými námietkami, ktoré potreboval na rozhodnutie o odvolaní. Pokiaľ sa s nejakým odvolacím dôvodom nevyporiadal podľa predstáv žalobcu, nemôže to mať za následok nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. 37. Žalobca ďalej namietal, že vo výroku mu absentuje § 155 ods. 4 a 6 DP, ktoré mu úplne menia uloženie pokuty podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1. DP ( bližšie uvedený v odseku 12 odôvodnenia tohto rozsudku). V zmysle § 165e ods. 2 DP, na ktorý sa v prvostupňovom rozhodnutí vo výroku pri výške pokuty odkazuje, je uvedené, že „Podľa § 155 v znení účinnom do 31. decembra 2015 sa pri ukladaní pokuty postupuje, ak k ....doručeniu oznámenia o daňovej kontrole ..... došlo do 31. decembra 2015“. Z toho vyplýva povinnosť aplikovať celé znenie § 155 DP vrátane odsekov 4 a 6. V oboch rozhodnutiach je vo výroku výška pokuty odôvodnená § 155 ods. 1 písm. f) bod 1. DP účinného do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 DP. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1. DP je výška pokuty vo výške „trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f)“. Z obsahu odôvodnenia vyplýva, že správcovi dane v čase vydania rozhodnutia bolo zrejmé, že „trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %“ a že sa „pokuta uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa odseku 1 písm. f)“, čo deklaroval aj citáciou § 155 ods. 4,6 DP a k tomu prislúchajúcim odôvodnením. Na základe týchto zistení dal súd za pravdu žalobcovi, že pri výške pokuty vo výroku nie je uvedený § 155 ods. 4,6, DP. Súd si však položil otázku , či práve tento nedostatok by mal byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia ( s uložením povinnosti správnemu orgánu doplniť len § 155 ods. 4,6 DP do výroku). Uvedené pochybenie však nemá vplyv na zákonnosť napadnutého opatrenia, pretože jednoznačne z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že v odôvodnení sú § 155 ods. 4, 6 DP vycitované, správne je zdôvodnený výpočet pokuty v kontexte §155 ods. 1 písm. f) a § 155 ods. 4,6 DP a vo výroku je uvedená pokuta v správnej výške v zmysle vyššie citovaných paragrafov. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo 15/2008 zo dňa 6.8.2008, v zmysle ktorého sa rozhodnutie správneho orgánu nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia a nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka ( rovnako R 122/2003, R 43/2017, rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Sžo 7/2016 zo dňa 26.1.2017, sp. zn. 5 Sž 16/2012 zo dňa 29.10.2012 a závery akceptoval aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 342/2013 zo dňa 29.5.2013). Takýto postup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. 38. Ďalšou námietkou žalobcu bolo, že mu bolo odňaté právo na vyjadrenie sa pred doručením napadnutého rozhodnutia o uloženej pokute. Daňová kontrola začala na žiadosť štátneho orgánu, právny zástupca žalobcu prevzal rozhodnutie správcu dane č. 651131/2016 z 05.05.2016 o určení rozdielu dane XX.XXX,XX eur dňa 16.05.2016, rozhodnutie je právoplatné. Kvalifikáciou skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku vznikla zákonná povinnosť
správcovi dane uložiť pokutu daňovému subjektu (§ 155 ods. 1 písm. f) bod 1 DP). Správca dane začal daňové konanie o správnom delikte a prvým úkonom bolo vydanie prvostupňového rozhodnutia o správnom delikte, pritom zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku neplynie správcovi dane povinnosť informovať daňový subjekt o začatí konania o uložení pokuty. Súd je toho názoru, že rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta, bolo len zákonným následkom porušenia jeho povinnosti, o ktorej mal vedomosť vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia č. 651131/2016 z 05.05.2016 ( rozsudok NS SR sp. zn. 2Asan/3/2017 zo dňa 28. 11. 2019). Uloženie pokuty bolo len obligatórnym vyústením postupu daňových orgánov voči žalobcovi ako daňovému subjektu, ktorý začal už daňovou kontrolou a v rámci ktorej mal žalobca možnosť vyjadrovať sa k zisteniam správcu dane počas daňovej kontroly. Výsledok daňovej kontroly mal za následok nielen vyrubenie rozdielu dane z príjmov právnickej osoby, ale aj uloženie pokút z rozdielu dane. V prerokovávanom prípade išlo o dvojstupňové konanie daňových orgánov, daňový subjekt mal možnosť vzniesť námietky v odvolacom konaní. Treba tiež vziať do úvahy charakter konania o uložení sankcie podľa DP, kde správca dane rozhodoval len na podklade právoplatného rozhodnutia, s ktorým bol žalobca oboznámený. Čiže neoznámenie začatia konania o uložení sankcie zo strany správcu dane nie je pochybením správneho orgánu a už vôbec nie takým pochybením, ktoré by odôvodňovalo zrušenie jeho rozhodnutí a vrátenie mu veci na ďalšie konanie ( rozhodnutia NS SR: sp. zn. 2Sžf/30/2016 z 28.03.2018, sp. zn.2Asan/3/2017 z 28.11.2019 / ZSP57/2021/). „Nie každé pochybenie správcu dane musí mať za následok zrušenie jeho rozhodnutia v správnom súdnictve, opačný prístup by bol neprimerane formalistický. Žalobcom vytýkané pochybenie správcu dane je potrebné hodnotiť so zohľadnením konkrétneho typu a charakteristiky konania o uloženie pokuty sťažovateľovi, najmä z hľadiska možností žalobcu dosiahnuť vydanie odlišného rozhodnutia, než aké bolo vydané“(uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 555/2018 z 28.11.2018). 39. Žalobca vzniesol námietku prekážky litispendencie, lebo začatím trestného stíhania pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. c) a 4 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a iné voči nemu vznikla pre konanie vedené Daňovým úradom Bratislava procesná prekážka litispendencie v tej istej veci. Inštitút prekážky začatého konania (litispendencia) v správnom súdnictve znamená, že začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci toho istého žalobcu prebiehalo „na správnom súde“ iné konanie (§ 31 ods. 5 SSP). Pod tou istou vecou treba rozumieť identitu rozhodnutia alebo opatrenia danú číslom administratívneho konania a dátumom vydania. Na správnom súde však iné konanie v tej istej veci neprebieha, preto ja námietka žalobcu o prekážke litispendencie je nedôvodná. Pokiaľ by aj správca dane mal vedomosť o prebiehajúcom trestnom stíhané žalobcu, nemôže to byť dôvod na prerušenie či dokonca na zastavenie konania a neuloženie pokuty za preukázateľne porušenú povinnosť, keďže uloženie pokuty mu vyplýva striktne z § 155 ods. 1 Daňového poriadku. 40. Ďalšia námietka žalobcu sa týkala princípu ne bis in idem, lebo podľa jeho tvrdenia bol dva krát potrestaný a to doručením rozhodnutia o uloženej pokute a začatím trestného stíhania pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. c) a 4 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a iné. Súd vyhodnotil aj túto námietku za nedôvodnú, lebo aj napriek potrebe aplikácie zásad trestného práva pri správnom trestaní treba vychádzať v tomto konkrétnom prípade z toho, že síce žalobcovi bola pokuta uložená správcom dane ale na druhej strane len bolo „začaté“ trestné stíhanie, trest mu nebol uložený v čase podania správnej žaloby a v konečnom dôsledku ani v písomnom vyjadrení v rámci súdneho konania neuviedol, že bolo trestné konanie právoplatne skončené. Zásada ne bis in idem porušená nebola. V konečnom dôsledku však treba prihliadať i na to, že samotná daňová kontrola sa uskutočnila z podnetu orgánov činných v trestnom konaní, čiže tieto aj budú postupovať v zmysle zásad trestného práva vrátane zásady ne bis in idem. 41. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe, keď ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola
daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať sa s každým argumentom. 42. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, v rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a druhostupňového konania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili, v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili. Napadnuté rozhodnutia žalovaného správny súd považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ods. 4 SSP).
(§ 139
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.