Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/180/2018 1018201733 26. 10. 2023 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201733.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej (spravodajca), A. a Mgr. Jany Ondrejkovej v právnej veci žalobcu: MEDIA.COM Slovakia s.r.o., so sídlom Toplianska 26, Bratislava, IČO: 35 880 791, právne zastúpený: JUDr. Ľudmila Penz Vachulová, advokátka so sídlom Leškova 3/A, Bratislava,IČO: 30 802 547, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102277493/2018 zo dňa 19. novembra 2018, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102277493/2018 zo dňa 19. novembra 2018 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101461094/2018 zo dňa 30. júla 2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením odôvodnenie: 1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj „správca dane“) začal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2016 až august 2016 v deň spísania Zápisnice o začatí daňovej kontroly č. 100809802/2017 zo dňa 10.05.2017, o výsledku ktorej vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly č. 100843786/2018 zo dňa 27. apríla 2018. V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca odpočítal daň z pridanej hodnoty z prijatých faktúr od dodávateľa DREVOSTYL, s.r.o., Drietoma 98, 913 03 Drietoma, IČO: 36 318 345 za počítačové služby v mesiaci máj 2016. Jednalo sa o dve faktúry s poradovým číslom dodávateľa 16/05/01 zo dňa 01.05.2016 základ dane 4050 EUR a 20% DPH v sume 810 EUR a s poradovým číslo dodávateľa 16/05/56 zo dňa 30.05.2016, základ dane 3520 EUR a 20% DPH v sume 704 EUR. Konateľ spoločnosti DREVOSTYL, s.r.o. pán B. podľa správcu dane len ústne do zápisnice uvádzal tvrdenia o poskytnutí služieb pre žalobcu, ktoré však nevedel zdokumentovať žiadnymi dokladmi, či už v písomnej alebo počítačovej podobe. Správca dane kontrolou zistil porušenie § 51 v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty tým, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane pri kúpe predmetnej služby uvedenej na preverovaných faktúrach tým, že nepreukázal dodanie služby od spoločnosti DREVOSTYL, s.r.o. a nepreukázal použitie prijatého plnenia na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Správca dane rozhodnutím číslo 101461094/2018 zo dňa 30.07.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 1514,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016. 2. Proti rozhodnutiu správcu dane číslo 101461094/2018 zo dňa 30.07.2018 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo 102277493/2018 zo dňa 19.11.2018 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil.
II. Žaloba 3. Žalobca sa žalobou podanou dňa 10.12.2018 na Krajskom súde v Bratislave domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo 102277493/2018 zo dňa 19.11.2018 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava číslo 101461094/2018 zo dňa 30.07.2018 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku. Súčasne požadoval náhradu trov konania. Rozhodnutia sú nezákonné, nielenže vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, nie sú dostatočne odôvodnené. Nedostatočné odôvodnenie má za následok arbitrárnosť takýchto rozhodnutí a teda ich nepreskúmateľnosť. 4. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane podrobne uviedol a bližšie špecifikoval všetky predložené dôkazy (preukazujúce skutočne poskytnutie služieb), a to nasledovné: - Zmluva o poskytovaní servisných služieb 01/2016 - Zmluva je riadne podpísaná štatutárnym zástupcom zmluvného partnera DREVOSTYL, s.r.o.; - Objednávky, faktúry - protihodnota za plnenie uvedená v jednotlivých faktúrach nie je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka, protihodnota bola uhradená; - Mesačné výkazy vykonaných prác - presne rozpisujú jednotlivé služby – úkony priradené k odberateľom spolu s počtom vykonaných hodín tak, ako bolo dojednané v zmluve; - Čestné prehlásenia odberateľov - žalobca nad rámec uvedených dokladov, ktoré mal založené v účtovníctve, požiadal obchodných partnerov – odberateľov o vyjadrenie, či boli služby riadne dodané a vykonané. Najvýznamnejší odberatelia tieto skutočnosti písomne potvrdili. Správca dane neskúmal prepojenosť dodávateľských a odberateľských faktúr, rovnako nepreveroval, či k dodaniu služieb došlo, obmedzil sa len na konštatovanie, že dôkazná povinnosť je na strane dodávateľa, t.j. žalobcu. 5. Správca dane tvrdí, že žalobca nepreukázal vykonanie služieb. Poukazuje na skutočnosť, že konateľ žalobcu pán C. D. nevie uviesť, kto (ktorá osoba) tieto práce skutočne vykonal. Nie je rozhodujúce kto (ktorá fyzická osoba) vykonal predmetné služby, keď je rozhodujúce a preukázané, že boli reálne (skutočne) služby vykonané, keďže aj samotní odberatelia tieto skutočnosti potvrdili. Žalobca bol zmluvne zaviazaný na realizáciu služieb od zmluvného partnera DREVOSTYL, s.r.o., zmluvný partner DREVOSTYL, s.r.o. nebol zaviazaný na osobné vykonanie týchto služieb, preto v prípade, ak vykonával tieto služby dodávateľsky, nie je odôvodnené, prečo by malo žalobcu zaujímať, kto tieto služby vykonal. Služby boli vykonané riadne a včas, presne špecifikovaný postup priebehu vykonávania služieb, kontroly žalobcom a následnou realizáciou úhrady za vykonanie služieb uviedol konateľ žalobcu v Zápisnici zo dňa 12.03.2018. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia k hodnoteniu dôkazov uvádza: „Predložené dôkazy, ktorými sú čestné prehlásenia od spoločnosti AUPARK a.s., POLUS, a.s. a PFIZER LUXEMBOURG SARL, organizačná zložka, ktorými uvedení odberatelia potvrdzujú dlhodobé poskytovanie služieb ešte nepreukazujú, že predmetné dodávky tovarov a služieb boli skutočne vykonané spoločnosťou MEDIA.COM Slovakia, s.r.o. Predložené faktúry, objednávky, mesačný výkaz vykonaných prác, zmluva a doklady o úhrade – pokladničné bloky nie sú dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodanie tovaru a služby sa naozaj uskutočnilo, nakoľko uvedené doklady je možné technicky vyhotoviť, aj bez reálneho plnenia.“ Tieto závery žalobca odmietol. Správca dane uvedené závery ničím neodôvodnil. 6. Tvrdenie štatutárneho orgánu DREVOSTYL, s.r.o., že nevie uviesť, kto tieto služby vykonal a nemá k tomu žiaden doklad nemôže byť pričítané na ťarchu žalobcovi, ktorý nemal o týchto skutočnostiach vedomosť, ani nemal dôvod, nakoľko služby boli skutočne vykonané. Žalobca vykonával kontrolu služieb zmluvného partnera DREVOSTYL, s.r.o. riadne (cez informačné systémy) a odberatelia boli spokojní s dodaním služieb. Neexistovalo žiadne podozrenie, že uvedený zmluvný partner je nespoľahlivý, v opačnom prípade by s ním žalobca nespolupracoval. Správca dane sa tvrdeniami žalobcu vôbec nezaoberal. Nie je zrejmé, aký dôkaz by považoval správca dane za dostatočne preukazujúci poskytnutie IT služieb, ktoré nie sú materiálne uchopiteľné, keďže všetky listinné dôkazy vrátane súpisu vykonaných prác – kde sú opísané vykonané úkony, ktorých skutočné vykonanie možno v systémoch
dotknutých osôb verifikovať, daňových a účtovných dokladov žalobca predložil správcovi dane riadne a včas. 7. Žalobca predložil v odvolaní ďalšie dôkazy – odberateľské faktúry, ktoré dopĺňajú ostatné skôr predložené dôkazy. K týmto dôkazom sa žalovaný v odôvodní napadnutého rozhodnutia absolútne nevyjadril. V jednotlivých faktúrach odberateľov žalobcu je presne uvedené, čo bolo predmetom plnenia s tým, že predmet plnenia v zmysle konkrétnej dodávateľskej faktúry zodpovedá predmetu plnenia podľa k nej prislúchajúcej odberateľskej faktúry. Žalobca predložil všetky relevantné doklady, popísal charakter služieb v zmysle jednotlivých faktúr - pre koho a kým boli dodané, pričom z týchto údajov a obsahu faktúr bolo možné skúmať charakter obchodov. Ako podporný dôkaz slúži čestné vyhlásenie odberateľov o uskutočnených službách. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca predložil ďalšie dôkazy, ktoré vo vzájomnej súvislosti s vystavenými faktúrami či už odberateľskými alebo dodávateľskými preukazujú existenciu zdaniteľného obchodu, nie je zrejmé, prečo sa daňové orgány zmohli len na takéto všeobecné konštatovanie, že faktúra nie dokladom preukazujúcim dodanie služby. Žalovaný neskúmal prepojenosť dodávateľských a odberateľských faktúr napriek tomu, že správcovi dane bola predložená hlavná kniha, rovnako nepreveroval, či k dodaniu služieb došlo, obmedzil sa len na konštatovanie, že uvedené má preukázať žalobca. 8. Nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že žalobca preukázal všetkými predloženými dokladmi počas daňovej kontroly v súlade s ust. § 24 daňového poriadku, že služba vznikla, napriek tomu je to žalobca, ktorému z dôvodu absencie dokladov zmluvného partnera DREVOSTYL, s.r.o. správca dane nepriznal odpočítanie dane z predmetných faktúr, hoci nevyhodnotil doklady predložené žalobcom, najmä, nie však výlučne, Monthly maintanance and 24/7/365 support; Additional monthly service work, objednávok, ktoré obsahujú špecifikáciu projektu u jednotlivých obchodných partnerov žalobcu, ktorým poskytoval služby prostredníctvom zmluvného partnera DREVOSTYL, s.r.o. Správca dane a žalovaný len nedôvodne skonštatovali, že všetky doklady si mohol žalobca jednostranne vyhotoviť bez skutočného poskytnutia služieb. Žalobca a jeho významní obchodní partneri potvrdili vykonanie služieb, je nesporné, že sa nemôže jedna o podvod. Skutkový stav bol preukázaný spôsobom, že žalobca predložil objednávky, mesačné výkazy vykonaných prác, ktoré sú vzájomne potvrdené žalobcom a zmluvným partnerom DREVOSTYL, s.r.o., tieto doklady potvrdzujú rozpis skutočných vykonaných prác a poskytnutie služieb. Konateľ žalobcu si splnil všetky povinnosti, poskytol predmetné doklady či už jednotlivé faktúry ako aj mesačné výkazy, správca dane kontroloval hlavnú knihu a nenašiel žiadne pochybenie zo strany žalobcu. Tvrdené porušenie zakladá správca dane na skutočnosti, za ktorú žalobca nemôže zodpovedať. Absencia dokladov zmluvného partnera DREVOSTYL, s.r.o. nie je rozhodujúca pre skutočnosť, že práce a služby boli skutočne vykonané. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11. februára 2019 v plnom rozsahu zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutých rozhodnutiach a navrhol žalobu zamietnuť. Dôvody uvedené v žalobe sú podľa žalovaného vo všeobecnej rovine, nepoukazujú na konkrétne porušenia všeobecne záväzných predpisov, žalobca nepredložil žiadne nové doklady a dôkazy, o ktorých by žalovaný nevedel. Žalobca len namieta nezákonnosť napádaného rozhodnutia, pričom konštatuje, že preukázal reálnosť zdaniteľných obchodov, a preto má nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016. 10. Správca dane preveroval dodanie tovaru a služieb daňovým subjektom DREVOSTYL, s.r.o. Drietoma 98, 913 03 Drietoma, IČO: 36318345, IČ DPH: SK2021804851, vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil a doručil protokol č. 100843786/2018 zo dňa 27.04.2018, v ktorom správca dane na základe výsledkov zistení uviedol, že žalobca nepreukázal uskutočnené zdaniteľné obchody deklarované na predmetných faktúrach, a teda nemá právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalobca si v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2016 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr dodávateľa DREVOSTYL, s.r.o. za poskytnuté služby na základe uzatvorenej zmluvy v oblasti servisných (správcovských) služieb počítačových, sieťových a dátových komunikačných systémov, služieb spracovania dát, kancelárskej a telekomunikačnej techniky
a odpočítal daň z prijatých faktúr v celkovej sume X XXX,XX eur, z toho základ dane v sume X XXX,XX eur a 20% daň v sume X XXX,XX eur. 11. Hlavným predmetom zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100536051/2017 zo dňa 28.03.2017 bolo vypočutie svedka C. B., ktorý je konateľom spoločnosti DREVOSTYL, s.r.o., konateľom spoločnosti MODIFIN STAVBY, s.r.o., Domkárska 12, 850 15 Bratislava, IČO: 35888938, IČ DPH: SK2021837917, a zároveň vedúci organizačnej zložky FENICIA LLC., Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, IČO: 46227130, IČ DPH: SK4020329236, za zdaňovacie obdobia rokov 2014, 2015 a 2016. Z nej vyplynulo podľa vyjadrenia svedka, že uvedené spoločnosti skladové priestory nemajú ani nemali, nevlastnia hmotný a nehmotný majetok, nikoho nesplnomocnil na zastupovanie spoločností, dodávateľské a odberateľské faktúry, účtovníctvo spoločností predložiť nevie, nakoľko dňa 26.10.2016 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne vykonalo domovú prehliadku, ako aj prehliadku motorového vozidla a boli mu odobraté všetky pamäťové médiá, počítač, mobilný telefón, pečiatky a doklady, v rámci ktorých boli aj preberacie protokoly týkajúce sa odovzdania dokladov na vykonanie auditu v spoločnostiach DREVOSTYL, s.r.o. a MODIFIN STAVBY, s.r.o., ale nevie komu doklady odovzdal.
12. Žalovaný len predloženie faktúr žalobcom a ústne tvrdenia dodávateľa žalobcu nepovažoval za dostatočný dôkaz vecného a reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov dodaných práve dodávateľom uvedeným na faktúrach, a preto žalovaný považuje opakované tvrdenie žalobcu o predložení všetkých dokladov za nepreukazné, irelevantné, bez vplyvu na výsledok daňovej kontroly. Žalovaný predloženie zmluvy o poskytovaní servisných služieb nepovažoval za dôkaz uskutočnenia služieb dodávateľom uvedeným na faktúrach, nakoľko konateľ dodávateľskej spoločnosti tvrdil, že služby poskytoval výlučne na základe ústnych objednávok, nie v papierovej forme, služby neposkytoval a nevykonával, ale riešil ich subdodávateľsky, ale názvy subdodávateľov si nepamätá, a tiež nevie, s kým rokoval. Z uvedeného dôvodu správca dane neskúmal prepojenosť s odberateľskými faktúrami, pretože správca dane v priebehu daňovej kontroly jednoznačne preukázal nedodanie služby deklarovanej na dodávateľských faktúrach dodávateľa DREVOSTYL, s.r.o. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu o predložení mesačných výkazov vykonaných prác uvádza, že predložené doklady boli v anglickom jazyku, čo je v rozpore s ustanovením § 5 ods. 1 daňového poriadku, v zmysle ktorého ide o povinnosť používania štátneho jazyka a vzťahuje sa na všetky podania v písomnej forme týkajúce sa samotného správcu dane, ale i daňových subjektov. V prípade, že podanie by bolo podané v inom ako štátnom jazyku, je povinnosťou toho, kto podanie urobil, dať podanie úradne preložiť, podpísať a podpis overiť. V tomto prípade sú predložené mesačné výkazy prác tvoriace prílohu k faktúram v anglickom jazyku, sú všeobecné, bez presnej špecifikácie vykonaných prác, miesta a času. Žalovaný k predloženým čestným vyhláseniam obchodných partnerov – spoločností POLUS City Center, Vajnorská 10645/100, Bratislava, AUPARK a.s., Einsteinova 18, Bratislava a PFIZER LUXEMBOUR SARL, organizačná zložka, Pribinova 25, Bratislava uviedol, že sú vo všeobecnej rovine, kde odberateľské spoločnosti uvádzajú len, že sú spokojné s dodanými tovarmi a službami žalobcu, ktoré boli dodané včas a v dohodnutej kvalite. V deklarovaných čestných prehláseniach nie je uvedené, kto práce vykonal, kedy boli dodané, akým spôsobom boli vykonané a o akú oblasť služby sa jednalo, t. j. predložené čestné prehlásenia nie je možné považovať za dôkaz preukazujúci reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaného dodávateľskou spoločnosťou DREVOSTYL, s.r.o. 13. Dôkazná núdza bola a je na strane žalobcu. Jeho povinnosťou bolo preukázať reálne uskutočnenie všetkých zdaniteľných obchodov. Dôkazné bremeno žalobcu sa týkalo výlučne skutočností, o ktorých musí subjekt uskutočňujúci ekonomickú činnosť ako zdaniteľná osoba vedieť. Zistené skutočnosti a dôkazy preukazujú, že fakturované služby nedodal daňový subjekt DREVOSTYL, s.r.o. uvedený na faktúrach, nevznikla mu daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH, následkom čoho je, že žalobca nemá právo na odpočítanie dane. Skutočnosť, že si žalobca splnil povinnosť predložiť doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie, nie je postačujúca na preukázanie reálneho uskutočnenia hospodárskych operácií. Samotná existencia faktúry alebo iného dokladu, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt reálne uskutočnil zdaniteľný obchod a je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Samotná existencia faktúry alebo iného dokladu, nezakladá právo na odpočítanie dane
uvedenej na faktúre. Dôkaz daňovým dokladom je iba formálnym dôkazom, pretože je nepochybné, že podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká, ak je preukázané, že daňová povinnosť pri dodaní tovaru z titulu jeho dodania deklarovanému dodávateľovi vôbec vznikla. Žalovaný zastáva názor, že sa v odôvodnení rozhodnutia, rovnako aj vo vyjadrení k žalobe vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie rozporných zdaniteľných obchodov a uviedol zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospel v danej veci k správnemu právnemu záveru. IV. Konanie na správnom súde 14. Na základe ust. § 3 ods. 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave svoju činnosť dňom 01. júna 2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Vec bola vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/180/2018. Náhodným výberom bola pridelená senátu 3S Správneho súdu v Bratislave, kde je vedená pod sp. zn. BA-1S/180/2018. V. Právne posúdenie 15. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 26. októbra 2023. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 18. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 19. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení vzťahujúcom sa na kontrolované obdobie (ďalej len „zákon o DPH“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 20. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 21. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 22. Podľa § 51 ods.1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 23. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. 25. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vzťahujúcom sa na predmetnú daňovú kontrolu (ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 26. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 27. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 28. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 29. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 30. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 31. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 32. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods. 2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. 33. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného číslo 102277493/2018 zo dňa 19.11.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane číslo 101461094/2018 zo dňa 30.07.2018 o vyrubení rozdielu dane žalobcovi v sume XXXX,XX EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016. V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca odpočítal daň z pridanej hodnoty z prijatých faktúr od dodávateľa DREVOSTYL, s.r.o., Drietoma 98, 913 03 Drietoma, IČO: 36 318 345 za počítačové služby v mesiaci máj 2016. Jednalo sa o dve faktúry s poradovým číslom dodávateľa
16/05/01 zo dňa 01.05.2016 základ dane XXXX EUR a 20% DPH v sume XXX EUR a s poradovým číslo dodávateľa 16/05/56 zo dňa 30.05.2016, základ dane XXXX EUR a 20% DPH v sume XXX EUR. Správca dane a žalovaný konštatovali, že žalobca nepreukázal, že dodávateľ fakturované služby skutočne poskytol. 34. V preskúmavanej veci správny súd zistil, že v skutkovo aj právne obdobnej veci identických účastníkov konania, týkajúcej sa dodávateľa DREVOSTYL, s.r.o. rozhodol Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sfk/24/2022 zo dňa 23. júna 2023 (zdaňovacie obdobie august 2016). V predmetnom konaní kasačný súd považoval argumentáciu žalobcu za dôvodnú a rozhodol o zmene rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S/215/2018 zo dňa 11.11.2021, ktorým súd žalobu zamietol, tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správny súd sa s vyššie uvedeným rozsudkom v plnej miere stotožňuje a v ďalšom stručne zopakuje jeho dôvody: ,,28. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania. V tomto smere kasačný súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/35/2021 zo dňa 28.04.2023 a sp. zn.1Sfk/43/2023, 1Sfk/44/2021, 1Sfk/45/2023 zo dňa 31.05.2023. V predmetných konaniach považoval kasačný súd argumentáciu sťažovateľa za dôvodnú a rozhodol o zmene rozsudku krajského súdu (rozsudku, na ktorý podľa § 140 SSP poukazoval aj krajský súd v prejednávanej veci) tak, že zrušil rozhodnutia žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/35/2021 zo dňa 28.04.2023, s ktorým sa konajúci kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje, na toto rozhodnutie poukazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza, pričom v hranatých zátvorkách vykonáva prípadné úpravy a doplnenia textu. Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú (taktiež v záujme prehľadnosti) číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku. 29. Kasačný súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ i kasačného súdu obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami (i) preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. 30. K vyššie uvedenému kasačný súd odkazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach SGI a Valériane C-459/17 a C-460/17: „Dobrá viera alebo jej absencia na strane zdaniteľnej osoby, ktorá žiada o odpočítanie DPH, nemá žiadny vplyv na otázku, či sa uskutočnilo dodanie tovaru v zmysle článku 10 ods. 2 šiestej smernice. V súlade s cieľom tejto smernice, ktorým je zriadenie spoločného systému DPH založeného okrem iného na jednotnej definícii zdaniteľných plnení, má totiž pojem „dodanie tovaru" podľa článku 5 ods. 1 uvedenej smernice objektívny charakter a musí sa uplatňovať nezávisle od cieľov a výsledkov dotknutých plnení, a to bez toho, aby boli daňové orgány povinné vykonať vyšetrovanie zamerané na stanovenie úmyslu zdaniteľnej osoby alebo zohľadňovať úmysel iného subjektu ako tejto zdaniteľnej osoby, ktorý tvorí súčasť rovnakého dodávateľského reťazca." 35. Kasačný súd pripomína, že v zmysle zákona o DPH sa hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane myslia (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak
správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023). 36. V prejednávanej veci bolo orgánmi finančnej správy spochybnené predovšetkým splnenie druhej podmienky uvedenej vyššie - uskutočnenie zdaniteľného plnenia subjektom označeným na vystavených faktúrach. Pokiaľ ide o existenciu materiálneho plnenia, túto správca dane výslovne nepotvrdil, zároveň však odmietal vykonať výsluch odberateľov, ktorí by k zisteniu tejto skutočnosti mohli prispieť, s tým že sa nimi nepotvrdí, kto práce vykonal [z tohto dôvodu sa neskúmala ani prepojenosť dodávateľských a odberateľských faktúr]. Z uvedeného i z celkového obsahu rozhodnutí teda vyplýva, že sporným bolo najmä dodanie služieb konkrétnym dodávateľom. 37. Sťažovateľ na preukázanie svojho nároku predložil písomné dôkazy a doklady (písomná zmluva s dodávateľom, objednávky, faktúry a mesačné výkazy vykonaných prác, a to s pečiatkami a podpismi vedúceho organizačnej zložky [konateľa] dodávateľa). Správca dane však ich hodnovernosť spochybnil, a to na základe svedeckej výpovede vedúceho organizačnej zložky [konateľa] dodávateľa, ktorý všeobecne poskytnutie služieb a vystavenie faktúr potvrdil, neoznačil však konkrétne osoby, ktoré práce vykonali, neposkytol konkrétne okolnosti spolupráce a neposkytol ani písomné doklady či účtovníctvo dodávateľa. Správca dane tiež uviedol, že ani konateľ sťažovateľa nevedel, kto konkrétne práce vykonal. Následne sťažovateľ preukazoval splnenie podmienok čestnými prehláseniami odberateľov a návrhmi na ich výsluch, čo správca dane odmietol s poukazom na to, že tieto nepreukážu, kto práce skutočne vykonal. [K podanému odvolaniu predložil sťažovateľ aj odberateľskú faktúru od spoločnosti AUPARK a.s. a potvrdenie o prijatí platby od odberateľa. Tiež predložil mesačné výkazy - „Monthly maintenance and 24/7/36 support" a „Additional monthly service work" a to aj za zdaňovacie obdobie august 2016 - viď č. 15 a 16 administratívneho spisu, teda nielen za rok 2014, ako tvrdí žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti. Kasačný súd dáva žalovanému za pravdu, že tieto výkazy predložil sťažovateľ v anglickom jazyku, zároveň však ustanovenie § 5 ods. 2 Daňového poriadku predpokladá predloženie cudzojazyčných písomností v úradne overenom preklade do štátneho jazyka na výzvu správcu dane, resp. po dohode s daňovým subjektom je možné od takéhoto prekladu aj upustiť. V uvedenom prípade obsahovali predložené výkazy aj mnohé zaužívané a všeobecne známe technické pojmy, ako windows server monitoring, internet and data infrastructure, firewall reconfiguration. S poukazom na zásadu súčinnosti vyjadrenú v § 3 ods. 2 Daňového poriadku sa žiadalo, aby finančné orgány, skôr ako na dôkaz automaticky neprihliadli, poučili žalobcu o jeho práve, resp. povinnosti predložiť daný dôkaz v úradne osvedčenom preklade do slovenského jazyka a vyzvali ho na jeho predloženie, resp. aby zdôvodnili, či a prečo nie je možné od úradného prekladu v tomto konkrétnom prípade upustiť.] 38. Kasačný súd po preštudovaní administratívneho spisu konštatuje, že zistenia a dôkazy správcu dane, ktorými správca dane spochybnil vierohodnosť žalobcom predložených dôkazov, nepovažuje za minimálne rovnako závažné, ako boli žalobcom predložené dôkazy. Obsah svedeckej výpovede štatutára dodávateľa nevie žalobca ovplyvniť (táto výpoveď môže byť motivovaná aj úmyselným zatajovaním skutočností samotným dodávateľom). U dodávateľa môžu nastať rôzne situácie, ako napríklad nelegálne zamestnávanie, zabezpečenie externých spolupracovníkov bez zmluvného základu, faktické využitie inej spoločnosti, čo sú skutočnosti mimo kontrolovaného daňového subjektu, pretože sú v plne réžii jeho dodávateľa. Existujú teda aj iné možné vysvetlenia či skutkové verzie deja, pre ktoré dodávateľ relevantné skutočnosti „zatajuje", než je konštatácia o nedodaní služieb žalobcovi. 39. Rovnako nebolo v moci sťažovateľa ovplyvniť ani vedenie účtovníctva a plnenie si daňových povinností zo strany dodávateľa. Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu týmito inými osobami (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 627/2022-43 z 27.04.2023). 40. Obdobne ani skutočnosť, že konateľ sťažovateľa nevedel označiť konkrétne osoby, ktoré práce vykonali, nemôže byť „relevantne spochybňujúcim" zistením správcu dane. V obchodnej praxi je bežné a zodpovedajúce aj právnej úprave Obchodného zákonníka, že jeden podnikateľský subjekt si objedná
služby od iného podnikateľského subjektu bez toho, aby vedel či musel vedieť, ktoré konkrétne fyzické osoby plnenie v mene dodávateľa vykonajú. 41. Z uvedených dôvodov nemohol sťažovateľ niesť dôkaznú núdzu a právny následok v podobe straty nároku na odpočet DPH (pri produkcii všetkých v čase zdaniteľného plnenia štandardne uchovávaných dokladov z jeho strany), len na základe vyššie uvedených spochybňujúcich zistení a dôkazov správcu dane. Kasačný súd preto v predmetnej veci nepovažuje zistenia a dôkazy správcu dane za spôsobilé spochybniť vierohodnosť sťažovateľových predložených dokladov, v dôsledku čoho ani nemožno hovoriť o prechode dôkazného bremena na sťažovateľa. 42. K uvedenému kasačný súd poukazuje aj na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu."; „Skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nevyrobila ani nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ, najmä z dôvodu, že tieto osoby nemali potrebné ľudské a materiálne zdroje, však nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť spoločnosti Vikingo odopreté právo na odpočítanie, keďže táto skutočnosť môže byť dôsledkom tak podvodného zatajovania dodávateľov, ako aj jednoduchého využitia subdodávateľov." K aplikácii rozhodnutia SD EÚ vo veci Vikingo vo svojej rozhodovacej praxi pristúpil aj Najvyšší správny súd SR (rozsudok sp. zn. 5Sžfk/17/2020 z 28.06.2022, rozsudok sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30.06.2022 publikovaný v Zbierke stanovísk a súdnych rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR pod č. 23/2022). 43. Kasačný súd zameriava pozornosť aj na recentnú judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej „27 ... Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. ... 28 ... Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia, od následného forenzného dokazovania. V prípade, ak správca dane pričíta daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze týkajúcu sa skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno, ide o postup v rozpore so zákonom. ... 30. Zo základnej premisy chápania a konceptu inštitútu právnej zodpovednosti vyplýva, že nikto nemôže znášať zodpovednosť za konanie tretieho subjektu, na ktoré nemá žiaden dosah, resp. ktoré je mimo jeho vplyvu a moci aprobovanej právom. Každý nesie zodpovednosť za vlastné správanie, pričom výnimky z tohto pravidla môže stanoviť iba zákon (napr. ručenie za daň podľa § 69b zákona o dani z pridanej hodnoty, osobitné prípady objektívnej zodpovednosti a pod.), a preto nedostatky v účtovnej evidencii, prípadne akejkoľvek inej daňovo relevantnej dokumentácii, ako aj iné nezrovnalosti na strane tretej osoby nemožno bez opory v zákone pričítať na ťarchu daňového subjektu, ktorý je s toutoosobou v dodávateľskoodberateľskom vzťahu. Zároveň je potrebné uviesť, že tieto nedostatky na strane tretích subjektov nemusia automaticky znamenať a viesť k záveru o nepreukázaní existencie zdaniteľného plnenia za predpokladu, že kontrolovaný daňový subjekt disponuje vlastnými daňovo významnými dôkazmi, ktoré preukazujú opak." (nález ÚS SR I. ÚS 259/2022-37 zo dňa 12.10.2022)." 44. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že krajský súd i finančné orgány vec nesprávne právne posúdili v otázke, že sťažovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane. Kasačný súd však považuje za potrebné dodať, že závery prezentované v tomto rozsudku automaticky neznamenajú, že sťažovateľovi má byť priznané právo na odpočet dane z predmetného dodania služieb. Úlohou
finančných orgánov však bude opätovne preskúmať nárok žalobcu na odpočet DPH (aj vo svetle dôkazov nasvedčujúcich splneniu existencie materiálneho plnenia, napríklad skúmaním prepojenosti dodávateľských a odberateľských faktúr). Následne bude ich úlohou buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť sťažovateľovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným umožnením sťažovateľovi preukázať jej splnenie (napríklad pri spochybnení existencie materiálneho plnenia výsluchom odberateľov) alebo preukázať, že sťažovateľ buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou. K preukazovaniu účasti na daňovom podvode tiež pozri bod 32 odôvodnenia tohto rozsudku. 45. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Keďže správny súd žalobu zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný bude vo svojom ďalšom konaní a rozhodovaní viazaný právnym názorom kasačného súdu v zmysle § 469 SSP.“ 35. Správny súd poukazuje aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/24/2022 zo dňa 23. júna 2023, sp. zn. 4Sfk/26/2022 zo dňa 02.augusta 2023, sp. zn. 1Sfk/44/2023 zo dňa 31.mája 2023, sp. zn. 4Sžfk/35/2021 zo dňa 28. apríla 2023, sp. zn. 1Sfk/43/2023, 1Sfk/45/2023 zo dňa 31. mája 2023, a sp. zn. 4Sfk/26/2022 zo dňa 02. augusta 2023. 36. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 37. Správny súd považuje za potrebné dodať, že závery prezentované v tomto rozsudku automaticky neznamenajú, že žalobcovi má byť priznané právo na odpočet dane z predmetného dodania služieb. Úlohou finančných orgánov bude opätovne preskúmať nárok žalobcu na odpočet DPH (aj vo svetle dôkazov nasvedčujúcich splneniu existencie materiálneho plnenia, napríklad skúmaním prepojenosti dodávateľských a odberateľských faktúr). Následne bude ich úlohou buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie (napríklad pri spochybnení existencie materiálneho plnenia výsluchom odberateľov) alebo preukázať, že žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou. 38. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 40. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.