Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-20S/23/2022 2022200053 02. 08. 2023 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200053.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. v právnej veci žalobkyne: A. B., trvale bytom: C. D. XXXX/XX, XXX XX E., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, pôvodne podnikajúca pod menom: A. B. – B O N O, s miestom podnikania C. D. XXXX/XX, XXX XX E., IČO: 11 756 128, právne zastúpená KADUC & PARTNERS s. r. o., so sídlom Trojičné námestie 4, 917 01 Trnava, Slovenská republika, IČO: 50 290 762 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 27205/2022 zo dňa 20.01.2022, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Trnava, so sídlom Hlboká 8/1, 917 65 Trnava, (ďalej len „Správca dane“) oznámil dňa 14.10.2019 žalobcovi výkon daňovej kontroly dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016, február 2016, marec 2016, apríl 2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016, september 2016, október 2016, november 2016 a december 2016 s tým, že daňová kontrola sa začne dňa 20.11.2019. Na návrh žalobcu bol stanovený nový termín začatia daňovej kontroly na deň 25.11.2019. 2. Rozhodnutím Správcu dane číslo: 101051504/2020 zo dňa 17.06.2020 (ďalej len „Rozhodnutie o prerušení“) Správca dane prerušil prebiehajúcu daňovú kontrolu z dôvodu získania informácie cestou medzinárodnej výmeny informácií. Daňová kontrola bola prerušená odo dňa 22.06.2020. Oznámením Správcu dane zo dňa 13.08.2020 bolo žalobcovi oznámené, že dňa 11.08.2020 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly, nakoľko v tento deň bola Správcovi dane doručená konečná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. 3. Správcu dane podaním - Oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016 až december 2016 zo dňa 13.11.2020, číslo: 101741027/2020 (ďalej len „Oboznámenie“) oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami a zároveň ho vyzval, aby sa v lehote do 15 dní k nemu vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce splnenie podmienok oslobodenia od dane. Žalobca sa k Oboznámeniu vyjadril dňa 14.12.2020.
4. Dňa 21.12.2020 vydal Správca dane protokol z daňovej kontroly číslo: 102016945/2020 (ďalej len „Protokol“), v ktorom oboznámil žalobcu s tým, že v rámci daňovej kontroly bol zistený rozdiel dane z pridanej hodnoty a súčasne ho vyzval, aby sa v stanovenej lehote k Protokolu vyjadril a označil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Žalobca sa k Protokolu vyjadril dňa 22.02.2021, pričom vo vyjadrení namietal, že postup Správcu dane v daňovej kontrole bol nezákonný a závery sú v absolútnom rozpore so skutkovým stavom obsiahnutým v spise. 5. Správca dane rozhodnutím číslo 100514384/2021 zo dňa 31.03.2021 prerušil vyrubovacie konanie dňom 08.04.2021, a to z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Oznámením zo dňa 09.06.2021 Správca dane oznámil, že od 08.06. 2021 sa pokračuje vo vyrubovacom konaní, nakoľko pominuli dôvody, pre ktoré sa vyrubovacie konanie prerušilo. 6. Dňa 20.07.2021 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k Protokolu. 7. Rozhodnutím Správcu dane číslo: 101345172/2021 zo dňa 29.07.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) Správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016, keď dospel k záveru, že podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane z faktúr, v ktorých je uvedený odberateľ ´UNISEK´ EOOD, kv. Ovcha kupel, C. XXX, XX XX F., A., IČ DPH: A. (ďalej len „UNISEK“) za predaj tovaru – cukroviniek neboli splnené. Správca dane uviedol, že dôkazy, ktoré boli predložené v rámci daňovej kontroly nepotvrdili, že podmienky pre oslobodenie dodávok sporného tovaru do iného členského štátu deklarovaných spornými faktúrami boli splnené. Vo vzťahu k uplatneniu práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty od dodávateľa G. B. – H. F., so sídlom D. XXXX/XX, XXX XX E., F. I., IČO: 14 120 445 (ďalej len „G. B.“) Správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal právo odpočítať daň, v dôsledku čoho mu nepriznal v zdaňovacom období máj 2016 odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 2016/011 v sume 127,66 eura od dodávateľa G. B.. 8. Záverom Správca dane uviedol, že po daňovej kontrole zvýšil žalobcovi daň z dodania tovaru a služieb v tuzemsku o X.XXX,XX eura a znížil odpočítanie dane z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku za zdaňovacie obdobie máj 2016 o sumu XXX,XX eura, čo predstavuje celkový rozdiel dane v sume X.XXX,XX eura. 9. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 26.08.2021 odvolanie, v ktorom vo vzťahu k odberateľovi UNISEK uviedol, že dodanie tovaru bolo riadne preukázané a z administratívneho spisu vyplýva celý rad skutočností preukazujúcich dodanie tovaru danému odberateľovi. K sprostredkovaniu a odpočtu DPH žalobca poukázal, že odpočet dane na jeho strane (vo vzťahu k sprostredkovateľovi G. B.) bol oprávnený, nakoľko sprostredkovateľ zabezpečil realizáciu obchodu s odberateľmi, tieto obchody sa uskutočnili, boli žalobcovi zaplatené a sprostredkovateľovi vznikol nárok na províziu. Žalobca tiež namietal, že Správca dane nedodržal zákonnú jednoročnú lehotu na skončenie daňovej kontroly a doručoval Oboznámenie formálne. Zároveň poukázal, že Protokol neobsahuje obligatórnu obsahovú náležitosť, a to vyjadrenie žalobcu. Žalobca navrhol, aby odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 10. Žalovaný na odvolanie žalobcu vydal rozhodnutie číslo: 27205/2022 zo dňa 20.01.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že daň zistenú Správcom dane vo vyrubovacom konaní zmenil zo sumy X.XXX,XX eura na sumu X.XXX,XX eura, vyrubený rozdiel dane v sume X.XXX,XX eura zmenil na sumu X.XXX,XX eura a v poslednom odseku výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia rozdiel dane v sume X.XXX,XX eura zmenil na rozdiel dane v sume X.XXX,XX eura. V ostatnej časti ponechal žalovaný prvostupňové rozhodnutie nezmenené. 11. Vo vzťahu k odvolacím námietkam ohľadom spoločnosti UNISEK žalovaný konštatoval, že neboli splnené podmienky pre oslobodenie dodávok sporného tovaru do iného členského štátu, deklarovaných spornými faktúrami, keď nebola potvrdená reálnosť intrakomunitárneho dodania tovaru deklarovanému nadobúdateľovi – spoločnosti UNISEK. Osoba oprávnená konať za túto spoločnosť- J. F. J. poprel akúkoľvek obchodnú činnosť so žalobcom, poprel nadobudnutie sporného tovaru od žalobcu
v kontrolovanom zdaňovacom období, ako aj to, že by splnomocnil akúkoľvek osobu konať v mene spoločnosti UNISEK, poprel existenciu rôznych pečiatok spoločnosti UNISEK a rovnako sa v účtovníctve spoločnosti UNISEK nenachádzali žiadne obchody so žalobcom v kontrolovanom období. 12. Pokiaľ žalobca predložil plnomocenstvo, ktorým mala spoločnosť UNISEK splnomocniť osoby J. F. a I. K. konať v mene spoločnosti UNISEK, toto žalovaný nepovažoval za vierohodný dôkaz. Uviedol, že je podozrivé, že konateľ spoločnosti UNISEK používal pečiatku s neprávnym názvom a na listinách uvádzal nesprávny názov spoločnosti. Toto splnomocnenie zároveň spochybnila aj J. F., keď uviedla, že na Slovensku neobchodovala s tovarom. Vo vzťahu k fotografii, na ktorej je auto s bulharským EČV a je na nej zachytená neidentifikovateľná osoba, žalovaný konštatoval, že uvedená fotografia nie je dôkazom dodania sporného tovaru deklarovanému odberateľovi. 13. Žalovaný nepovažoval ani vyjadrenia I. K. za dôkaz vylučujúci akékoľvek pochybnosti, keďže jeho vyjadrenia sa postupne menili. V deklarácii zo dňa 31.05.2017 sa o spoločnosti UNISEK a ani o žalobcovi nezmienil, iba uviedol, že cestoval do Rakúska na návštevu a na exkurziu na Slovensko, pričom niekedy urobil službu známemu, avšak nebolo zrejmé komu. V písomnom vysvetlení zo dňa 06.08.2017 už svedok uviedol, že mal vzťah so spoločnosťou UNISEK, ktorý mal realizovať prostredníctvom osoby L. M. – podpisoval doklady, realizoval platby v mene spoločnosti UNISEK, pričom doklady odovzdával L. M. a tiež peniaze na platby mal dostávať od L. M., avšak žalovanému nebolo zrejmé, prečo mal I. K. realizovať vzťah so spoločnosťou UNISEK prostredníctvom osoby L. M., keď jedinou osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti UNISEK je konateľ, F. J., ktorý akékoľvek splnomocnenie pre inú osobu konať v mene spoločnosti UNISEK poprel. 14. Žalovaný konštatoval, že to, že I. K. a J. F. boli v kontrolovanom zdaňovacom období ubytovaní (za účelom rekreácie) na Slovensku nie je dôkazom, že tieto osoby boli oprávnené konať v mene spoločnosti UNISEK a ani dôkazom o tom, že sporný tovar bol dodaný navrhovateľovi v inom členskom štáte. 15. Žalovaný vyhodnotil, že prístup žalobcu nemožno považovať za obozretný, keď si nezrovnalosti vo vzťahu k spoločnosti UNISEK nepreveril u konateľa spoločnosti UNISEK za účelom ich odstránenia. Vo vzťahu k osobe L. M. nebolo zisťovanie dôvodné, a to vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že rokoval s I. K. a J. F.. 16. Žalovaný uviedol, že spoločnosť UNISEK od 12.07.2012 zmenila názov, a preto nebolo dôvodné skúmať okolnosti vydania osvedčenia IČ DPH pre danú spoločnosť, nakoľko samotná držba osvedčenia IČ DPH, či jeho fotokópia bez ďalšieho nepreukazuje splnenie podmienok na oslobodenie dodávok tovaru od DPH. 17. K priebehu daňovej kontroly žalovaný uviedol, že táto bola začatá dňa 25.11.2019 a bola ukončená doručením Protokolu. Daňová kontrola bola aj prerušená, a to osobitnými rozhodnutiami, a teda zákonná lehota na jej vykonanie bola dodržaná. 18. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že Správca dane v Protokole neuviedol vyjadrenie k Oboznámeniu žalovaný uviedol, že Správca dane nepochybil, ani nekonal v rozpore s § 47 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), keď vyjadrenie žalobcu neuviedol v Protokole. Zároveň uviedol, že žalobca bol so zisteniami Správcu dane oboznámený v rámci daňovej kontroly, teda pred doručením Protokolu. 19. K námietke žalobcu, že vyrubovacie konanie nenahrádza daňovú kontrolu a nemôžu byť v ňom vykonané dôkazy žalovaný uviedol, že vo vyrubovacom konaní sa vykonáva dokazovanie, a to až do právoplatného ukončenia veci a prihliada sa pritom na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zároveň uviedol, že je nedôvodná námietka žalobcu o nevykonaní dôkazov, resp. nevysporiadaní sa s navrhovanými dôkazmi, keďže Správca dane všetky predložené dôkazy v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacom konaní v prvostupňovom rozhodnutí náležite vyhodnotil a prípadné nevykonanie dôkazov riadne odôvodnil. Žalovaný súčasne poukázal, že v priebehu daňovej kontroly nebolo vykonané žiadne ústne pojednávanie, a preto vyhodnotil námietku žalobcu vo vzťahu k ústnemu pojednávaniu s G. B. ako nedôvodnú.
20. Žalovaný uviedol, že žalobca nedodržal požadovanú mieru starostlivosti, keď vstúpil do obchodného vzťahu s osobami, o ktorých mal vedomosť, že nie sú konateľmi spoločnosti UNISEK, v menej ktorej mali vykonávať obchodnú činnosť a spoľahol sa iba na týmito osobami predložené neoverené plnomocenstvo. Vzhľadom na to, že žalobca opakovane vstupoval do obchodného vzťahu s osobami, ktoré neboli konateľmi spoločnosti UNISEK, pričom sa vôbec neskontaktoval priamo s konateľom tejto spoločnosti ani nevyvinul žiaden záujem o takýto kontakt, žalovaný konštatoval, že žalobca neprijal opatrenia, ktoré je o neho možné dôvodne požadovať na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom. 21. Žalovaný konštatoval, že dôkazy, ktoré žalobca predložil nepreukazujú nim tvrdené skutočnosti, a teda nepodarilo sa mu vyvrátiť pochybnosti, či sporný tovar bol skutočne prepravený do iného členského štátu deklarovanému nadobúdateľovi, a preto sa žalovaný stotožnil so Správcom dane, že neboli splnené podmienky pre oslobodenie predmetného dodania sporného tovaru z tuzemska do iného členského štátu od DPH. Zároveň nebolo dôvodné nepriznať žalobcovi právo na odpočet DPH z dodávateľskej faktúry č. 2016/011 od dodávateľa – G. B. v plnom rozsahu, a preto žalovaný zmenil výrok v napadnutom rozhodnutí. III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 22. Žalobca podal dňa 15.03.2022 na Krajský súd v Trnave správnu žalobu zo dňa 14.03.2022 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia v zmysle ako nezákonných z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“), a priznania náhrady trov. 23. Žalobca namietal, že Správca dane nedodržal zákonnú jednoročnú lehotu na skončenie daňovej kontroly, a to napriek formálnemu postupu smerujúcemu k ukončeniu daňovej kontroly. Správca dane vydal Protokol len formálne, s tým, že vydanie Protokolu bolo nezákonné a predčasné. Žalobca namietal, že Správca dane doručoval Oboznámenie výlučne formálne, a to bez možnosti žalobcu zvrátiť výsledok daňovej kontroly, nakoľko Správca dane mal Protokol už pripravený a žiadne návrhy na doplnenie dokazovania by tento stav nezvrátili. Správca dane si uvedomil, že svojou nečinnosťou a protizákonným konaním nestihne ukončiť daňovú kontrolu do jedného roka, a preto zvolil iný nezákonný postup, a to predčasným vyhotovením Protokolu a predčasným ukončením daňovej kontroly, čo žalobca považoval za obchádzanie zákona. 24. Podľa žalobcu Protokol neobsahoval obligatórnu obsahovú náležitosť, a to jeho vyjadrenie k nemu. Žalobca zároveň uviedol, že do Oboznámenia a do Protokolu bola zahnutá aj výpoveď pána G. B., ktorá bola vykonaná nezákonne, nakoľko sa žalobca dozvedel, že dňa 29.07.2020 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, o ktorom nemal vedomosť a konanie tohto ústneho pojednávania mu nebolo oznámené. 25. V ďalšom obsahu žaloby žalobca namietal nesprávne právne posúdenie a rozpor s judikatúrou, pričom zdôraznil, že nemožno potrestať platiteľa dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu alebo že iné plnenie, tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Odoprieť práva daňového subjektu v súvislosti s DPH je možné len na základe zavinenia, pretože v opačnom prípade sa prekračuje proporcionalita pri ochrane práv verejných financií, pričom zavinenie musí preukázať daňový orgán. Správca dane sa zavineniu, vedomosti alebo možnosti vedomosti žalobcu o daňovom podvode v rozpore so súdnou praxou nijako nevenoval, v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, čo je dôvodom zrušenia napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia. 26. Vo vzťahu k odberateľovi RELTIH EOOD žalobca uviedol, že dodanie tovaru odberateľovi bolo potvrdené cez medzinárodnú výmenu informácií, dodanie tovaru potvrdila priamo splnomocnená osoba, ako aj samotný odberateľ, žalobca predložil dokumenty od predmetného odberateľa, ktoré preukazujú zhodnosť podpisu konateľa odberateľa na splnomocnení s iným dokumentami podpísanými konateľom a dodanie tovaru vyplývalo aj z doloženej komunikácie s odberateľom, z účtovných dokladov a pod. S odkazom na uvedené žalobca považoval za nesprávny záver Správcu dane, že splnomocnenie bolo spochybnené a dodanie tovaru sa neuskutočnilo.
27. Žalobca sa k odberateľovi UNISEK vyjadril v tom zmysle, že celé nepriznanie oslobodenia od DPH a dorubenie dane Správcom dane bolo postavené len na jednostrannom prehlásení odberateľa UNISEK, ktorý obchodnú spoluprácu poprel. Žalobca uviedol, že toto jednostranne prehlásenie bolo spochybnené a v priebehu dokazovania došlo k preukázaniu, že konateľ odberateľa UNISEK nehovoril pravdu. Žalobca namietal, že Správca dane vyhodnotil v neprospech žalobcu klamlivé tvrdenie splnomocnenej osoby – J. F., ktorá vyhlásila, že žiadnu obchodnú činnosť nevyvíjala, ktoré tvrdenie splnomocnenej osoby bolo vyvrátené dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, keďže sa J. F. nachádza na fotografiách v sklade žalobcu ako nakladá tovar do áut s bulharským ŠPZ. Ďalším dôkazom hodnotenie ktorého žalobca namietal v svoj neprospech, bolo vyhlásenie p. I. K., ktorý pri výsluchu na otázky odpovedal len neurčito. 28. Dôkaz, ktorý žalobca považoval za najdôležitejší, avšak Správca dane ho odmietol vykonať, bolo preskúmanie platnosti Osvedčenia IČ DPH odberateľa UNISEK zo dňa 16.11.2015. Splnomocnenec – p. I. K. mal prístup k originálnym dokumentom vydaným dodatočne počas obchodovania so žalobcom – kartička DPH bola žalobcovi predložená k nahliadnutiu. Vykonaním tohto dôkazu mohlo dôjsť k zisteniu, že sám konateľ UNISEK požiadal o vydanie novej kartičky UNISEK, resp. na to niekoho splnomocnil. Žalobca súčasne odkázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2021, sp. zn.: 6Sžfk/68/2020. IV. Vyjadrenie žalovaného 29. Žalovaný sa k Žalobe vyjadril podaním zo dňa 08.06.2022 (ďalej len „vyjadrenie“), tak že žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. 30. Žalovaný zdôraznil, že daňová kontrola bola prerušená na nevyhnutný čas (bola prerušená 50 dní) a počas jej prerušenia neplynuli lehoty. Daňová kontrola trvala 357 dní a zákonná lehota daňovej kontroly bola dodržaná. Vo vzťahu k námietke, že Správca dane neprihliadal na vyjadrenie žalobcu k Oboznámeniu, žalovaný uviedol, že zo strany Správcu dane nedošlo k pochybeniu, nakoľko vyjadrenia žalobcu Správca dane vyhodnotil ako nemajúce vplyv na jeho závery. Súčasne žalovaný uviedol, že návrhy predložené vo vyrubovacom konaní môžu zvrátiť výsledky zistené v daňovej kontrole a vyplývajúce z Protokolu. 31. Taktiež Správca dane nepochybil, keď vyjadrenia žalobcu neuviedol v Protokole, Správca dane postupoval procesne správne a zároveň toto vyjadrenie žalobcu nemalo vplyv na zistenia Správcu dane. Žalovaný zdôraznil, že žalobca mal právo vyjadriť sa k Protokolu a toto právo aj využil. K námietke žalobcu ohľadom výpovede p. G. B. žalovaný uviedol, že predmetné ústne pojednávanie boli vykonané v súvislosti s iným konaním a jeho predmetom bolo preverenie sprostredkovateľskej činnosti p. G. B., teda skutočností, ktoré nemali vplyv na závery Správcu dane v predmetom konaní. Rovnako zápisnica z tohto ústneho pojednávania nebola použitá ako dôkaz v súvislosti s preukázaním splnenia podmienok pre oslobodenie dodávok tovaru. 32. Žalovaný tiež zdôraznil, že Správca dane svoj záver o neuznaní žalobcom uplatneného oslobodenia od dane založil na závere o nesplnení hmotnoprávnych podmienok a nie na účasti žalobcu na protiprávnom alebo podvodnom konaní. 33. K odberateľovi – spoločnosti RELTIH žalovaný poukázal, že táto nesúvisí s kontrolovaným zdaňovacím obdobím máj 2016. K odberateľovi – spoločnosti UNISEK mal žalovaný za to, Správca dane zistil dostatočne stav a nebolo dôvodné vykonať žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií tak ako to navrhoval žalobca. 34. K žalobnému bodu ohľadom p. J. F. žalovaný uviedol, že splnomocnenie pre danú osobu spochybnil aj samotný splnomocnenec, rovnako fotografia auta s bulharským EČV nepovažoval za dôkaz dodania sporného tovaru. Rovnako samotnú držbu fotokópie Osvedčenia o IČ DPH bez ďalšieho nemožno vyhodnotiť ako preukazujúcu splnenie podmienok na oslobodenie dodávok tovaru od DPH. V.
Ďalšie podania účastníkov konania 35. K vyjadreniu žalovaného zaujal žalobca repliku zo dňa 01.08.2022 (ďalej len „replika“), v obsahu ktorej zotrval na svojej žalobnej argumentácii a uviedol, že splnil všetky zákonné podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty a predložil všetky dôkazy, ktoré je od neho možné spravodlivo požadovať. 36. Zo strany účastníkov konania neboli súdu doručené žiadne ďalšie písomné podania. 37. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 12.07.2022, č. k.: 20S/23/2022-81 priznal žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 38. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ust.§ 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ust. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, náhodným výberom bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: TT-20S/23/2022. 39. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že Žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 SSP je potrebné ju zamietnuť. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov nežiadal nariadenie pojednávania, resp. žalobca podaním zo dňa 06.03.2022 oznámil správnemu súdu, že netrvá na tom, aby bolo v predmetnej právnej veci nariadené pojednávanie. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 02.08.2023 (§ 137 ods. 4 SSP). 40. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 41. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o daní z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia (ďalej len „Zákon o DPH“), oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. 42. Podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesto podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 2. množstvo a druh tovaru
3. adresu a miesta a dátum prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. 43. Podľa prvej vety § 19 ods. 1 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. 44. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o DPH, základnom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácie alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. 45. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 46. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. 47. Podľa prvej vety § 46 ods. 1 Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. 48. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. 49. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. 50. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 51. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 52. Pri preverovaní splnenia podmienky, za ktorých je oslobodené od DPH dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ako aj pri preverovaní splnenia podmienok, za ktorých vzniká právo na odpočet DPH z tovaru alebo zo služby postupuje správca dane v súlade s príslušnými ustanoveniami procesného predpisu. 53. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobu o nedodržaní zákonnej lehoty na skončenie daňovej kontroly. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 102356284/2019 zo dňa 14.10.2019 a oznámením o zmene termínu začatia daňovej kontroly č. 102440074/2019 zo dňa 25.10.2019, a to dňa 25.11.2019. Daňová kontrola bola ukončená doručením Protokolu dňa 04.01.2021, pričom Rozhodnutím o prerušení bola daňová kontrola prerušená z dôvodu zabezpečenia medzinárodnej výmeny informácií, a teda toto obdobie sa do doby daňovej kontroly nezapočítava. Daňová kontrola trvala celkovo, mimo obdobia prerušenia, 357 dní, a teda zákonná lehota v trvaní 1 roka bola dodržaná. 54. Pokiaľ Správca dane vydal Protokol len pár dní potom ako žalobca odoslal vyjadrenie k Oboznámeniu a Protokol, ktorý obsahoval 160 strán nemohol byť v takomto krátkom období vypracovaný, a teda, že Správca dane tento Protokol už mal vyhotovený, správny súd uvádza, že zo zákona nič nebráni Správcovi dane, aby si vypracoval koncept protokolu, ktorý následne po oboznámení sa s výsledkami daňovej kontroly vydá. Skutočnosť, že Správca dane mohol mať pripravený koncept protokolu nie je v rozpore s Daňovým poriadkom a zároveň Správcovi dane nič nebránilo, aby následne po splnení
zákonných podmienok oboznámil žalobcu so zisteniami z daňovej kontroly a následne tento Protokol vydal. Tento žalobný bod tak správny súd vyhodnotil ako nedôvodný. 55. Žalobca namietal tiež pokračovanie vo vykonaní dokazovania aj vo vyrubovacom konaní, správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vo vzťahu k vyrubovaciemu konaniu je daňová kontrola jedným z najvýznamnejších nástrojov, ktorým správca disponuje, aby zistil alebo preveril základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom vo vyrubovacom konaní nie je dôvod opätovne vykonávať dokazovanie, ktoré už prebehlo v rámci daňovej kontroly. Avšak pokiaľ sa vyskytnú nové skutočnosti, ktoré správca dane zistí vo vyrubovacom konaní, tak môže v tomto vyrubovacom konaní vykonať ďalšie dokazovanie a nie je nejako obmedzený vo svojom procesnom práve doplniť dokazovanie o skutočnosti, ktoré vyšli najavo po skončení daňovej kontroly v rámci vyrubovacieho konania. V rámci daňovej kontroly sa zisťujú a preverujú skutočnosti potrebné na správne určenie dane, správca dane vyhodnocuje predložené doklady a oboznamuje daňový subjekt so svojimi pochybnosťami. Daňový subjekt tieto pochybnosti následne odstraňuje, následne správca dane posudzuje, či kontrolovaný daňový subjekt pochybnosti odstránil alebo nie. Výsledkom daňovej kontroly je protokol obsahujúci zistenia správcu dane. V rámci vyrubovacieho konania sa reaguje na pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole. V rámci vyrubovacieho konania by sa v podstate mali bližšie objasniť konkrétne sporné skutočnosti, ktoré vystali z pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane, pričom samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania vo vyrubovacom konaní (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022). Predmetný žalobný bod tak správny súd vyhodnotil ako nedôvodný. 56. Správny súd vyhodnotil nezahrnutie vyjadrenia žalobcu k priebehu daňovej kontroly ako skutočnosť, ktorá nemohla mať vplyv na zákonnosť konania pred finančnými orgánmi, prípadne prvostupňového rozhodnutia či napadnutého rozhodnutia, keďže z vyjadrenia Správcu dane, ako aj Žalovaného vyplýva, že vyjadrenia žalobcu Správca dane vyhodnotil, tak že tieto skutočnosti nemali vplyv na výsledky daňovej kontroly, a preto bez toho, aby k týmto vyjadreniam zaujal stanovisko, Protokol vydal. 57. Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť sa zúčastniť výsluchu svedka p. G. B. dňa 29.7.2020, správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že Správca dane hodnotil tento výsluch ako listinný dôkaz, a teda nebolo jeho povinnosťou predvolávať žalobcu na tento úkon. Tento úkon bol vykonávaný v rámci inej daňovej kontroly, týkajúcej sa iného daňového subjektu a s listinným dôkazom sa mohol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu oboznámiť pri Oboznámení, čo žalobca ani nepopiera, že spravil. 58. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku ohľadne toho, že Správca dane v rámci vykonaného dokazovania neskúmal zavinenie žalobcu v súvislosti s tým, že zo strany jeho odberateľa došlo ku skutočnostiam, ktoré preukazujú, že tento odberateľ konal protiprávne, a teda, že žalobca nemal vedomosť o jeho podvodnom konaní, keďže v danom konaní nie je možné uplatňovať rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré poukazoval v žalobe žalobca. Zavinenie podvodného konania a vedomosť o tomto podvodnom konaní sa týka, aplikujúc žalobcom spomínané rozsudky, najmä reťazových obchodných vzťahov, kedy je zaťažený prvkom podvodu niektorý článok z tohto reťazca, nie však okolností týkajúcich sa priamo dodávateľa a odberateľa. Pri vstupovaní do obchodných vzťahov je povinnosťou každého daňového subjektu si svojho bezprostredného odberateľa, resp. dodávateľa riadne preveriť a zistiť skutočnosti, ktoré sú relevantné pre riadne uzatvorenie obchodného vzťahu, z ktorého si potom daňový subjekt uplatňuje nárok na oslobodenie od DPH, resp. na odpočet DPH. Zároveň je potrebné súhlasiť so žalovaným, že Správca dane skúmal hmotnoprávne podmienky oslobodenia od dane na Základe zákona o DPH a nie podvodné konanie, čo sú dva rôzne inštitúty. Na splnenie hmotnoprávnych podmienok musí žalobca preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar bol reálne dodaný v deklarovanom množstve a v čase, a spôsobom deklarovaných na daňových dokladoch a zdaniteľnou osobou. Rovnako, ak si platiteľ uplatňuje oslobodenie od dane, musí byť schopný preukázať dodanie tovaru nadobúdateľovi identifikovanému pre daň v inom členskom štáte, a taktiež musí preukázať, že preprava a fyzické dodanie tovaru boli prostredníctvom deklarovaných prepravcov reálne uskutočnené tak, ako to deklarujú predkladané daňové a prepravné doklady. 59. Za právne irelevantnú vyhodnotil správny súd argumentáciu žalobcu k odberateľovi RELTIH EOOD, nakoľko žalobná námietka nesúvisí s kontrolovaným zdaňovacím obdobím máj 2016, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu.
60. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu uvádzanú vo vzťahu k odberateľovi UNISEK je potrebné uviesť, že aj tento žalobný bod vyhodnotil správny súd ako nedôvodný. Na splnenie hmotnoprávnych podmienok musí žalobca preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar bol reálne dodaný v deklarovanom množstve a v čase, a spôsobom deklarovaných na daňových dokladoch, a zdaniteľnou osobou. Rovnako, ak si platiteľ uplatňuje oslobodenie od dane, musí byť schopný preukázať dodanie tovaru nadobúdateľovi identifikovanému pre daň v inom členskom štáte, a taktiež musí preukázať, že preprava a fyzické dodanie tovaru boli prostredníctvom deklarovaných prepravcov reálne uskutočnené tak, ako to deklarujú predkladané daňové a prepravné doklady. V tejto súvislosti je zásadnou skutočnosťou, ktorá spochybňuje oprávnenosť nároku žalobcu, že samotný konateľ spoločnosti UNISEK poprel obchodnú činnosť so žalobcom, poprel aj nadobudnutie sporného tovaru od daňového subjektu v kontrolovanom zdaňovacom období a poprel aj to, že by splnomocnil akúkoľvek osobu konať v mene spoločnosti UNISEK a uzatvárať za túto spoločnosť obchodné zmluvy. Na základe uvedených skutočností tak neboli zo strany žalobcu preukázanie podmienky na priznanie oslobodenia od dane. 61. Správny súd sa rovnako nestotožnil s námietkou žalobcu, že tvrdenia J. F. boli vyvrátené dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, nakoľko sa J. F. nachádza na fotografiách v sklade žalobcu ako nakladá tovar do áut s bulharskými ŠPZ. Aj v prípade, že by na fotografii bola táto osoba, uvedené nemožno považovať za dôkaz, ktorý potvrdzuje, že tovar žalobca skutočne dodal spoločnosti, ktorú deklaroval na dodávateľských a odberateľských listoch. 62. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom vyhlásenia p. I. K., správny súd uvádza, že Správca dane a žalovaný dospeli k logickým záverom o tom, že v prípade výsluchu p. I. K. došlo k všeobecným tvrdeniam, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázali dodanie tovaru. Zároveň došlo k popretiu zo strany konateľa spoločnosti UNISEK, že bolo p. I. K. udelené splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti UNISEK. Daný žalobný bod tak vyhodnotil správny súd ako nedôvodný. 63. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že bolo nedôvodné zisťovanie pána L. M., a to z dôvodu, že žalobca deklaroval rokovanie s I. K. a J. F., ktorí mali byť splnomocnení na zastupovanie spoločnosti UNISEK a toto udelenie splnomocnenia bolo popreté konateľom spoločnosti UNISEK, a preto aj tento žalobný bod vyhodnotil správny súd ako nedôvodný. 64. Správny súd súd dospel k záveru, že z administratívneho spisu vyplýva, že Správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazu podľa § 2 ods. 3 Daňového poriadku s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý Správca dane zo zistených skutkových okolností týkajúcich sa prepravy predmetného tovaru na územie Bulharskej republiky urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami Zákona o DPH. 65. Rovnako nedôvodná bola námietka žalobcu, že mu bolo predložené Osvedčenie o DPH a odkaz na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2021 sp. zn.: 6Sžfk/68/2020, z ktorého malo vyplývať, že kasačný súd súhlasil s námietkou sťažovateľky, že skutočnosť, že sťažovateľka mala, resp. má k dispozícii originál kartičky IČ DPH bulharskej odberateľskej spoločnosti je okolnosťou, ktorá z hľadiska skutkových okolností sa javí natoľko relevantnou, že táto mala byť predmetom hodnotenia v rámci konania pre orgány verejnej moci, správny súd poznamenáva, že z uvedeného rozsudku vyplýva síce táto skutočnosť, avšak kasačný súd v tejto otázke ďalej uviedol, že samotná držba tejto kartičky IČ DPH, prípadne jej fotokópie bez ďalšieho nepreukazuje splnenie podmienok na odpočítanie DPH. Naopak v obchodnom styku sa javí ako neobvyklé práve to, aby mal dodávateľ v držbe originál osvedčenia o registrácii odberateľa pre DPH. (bod 38. odôvodnenia rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6Sžfk/68/2020 zo dňa 18.11.2021). 66. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti tak Správny súd v Bratislave dospel k záveru o nedôvodnosti podanej Žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.
67. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 68. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).