Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-20S/31/2022 2022200066 21. 11. 2023 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200066.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu JUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: DIAGO SF s.r.o., so sídlom Železničná 7, 977 01 Brezno, IČO: 36 037 443, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100441234/2022 zo dňa 08.03.2022, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Trnava (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016, o vykonanie ktorej požiadali orgány činné v trestnom konaní. Daňová kontrola začala dňa 26.09.2019 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 102008598/2019 zo dňa 22.08.2019. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 101722442/2020 zo dňa 11.11.2020 (ďalej aj „protokol“). Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 23.11.2020, ktorý sa k zisteniam vyjadril v podaní zo dňa 06.01.2021. Správca dane navrhol žalobcovi ústne pojednávanie vo veci prerokovania pripomienok a vyhodnotenia dôkazov k protokolu na deň 05.10.2021. Žalobca sa k správcovi dane nedostavil a ani si na tento účel neustanovil zástupcu v zmysle § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „daňový poriadok“). 2. Správca dane následne vydal prvostupňové rozhodnutie č. 102083939/2021 zo dňa 03.11.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX XXX,XX eura na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016. 3. Správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly zvýšil žalobcovi základ dane celkom o sumu XXX XXX,XX eura, z ktorej suma XXX XXX,XX eur predstavuje služby - opravu valcov, ostatnú spotrebu materiálu, služby na základe zmluvy o dielo, výskum trhu v Ruskej federácii, zaúčtované do nákladov na základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou K–DHA, s.r.o. (od 13.12.2019 ex offo výmaz), Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina, IČO 36472646 (ďalej aj „K–DHA s.r.o.“), suma XX XXX,XX eura predstavuje rôzne položky zaúčtované do nákladov na jednotlivé analytické účty bez prvotných
výdavkových pokladničných dokladov (VPD) a suma X XXX,XX eura predstavuje neuznanie položiek znižujúcich výsledok hospodárenia. Dôvodom neuznania uvedených nákladových položiek a položiek znižujúcich výsledok hospodárenia bola nepreukázateľnosť zo strany daňového subjektu, ku ktorej správca dane dospel na základe dokazovania vo vzťahu k samotnému daňovému subjektu, nahliadnutia do časti daňového spisu kontrolovaného daňového subjektu v súvislosti s iným konaním, vykonaným na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka Brezno (ďalej aj „DÚ BB, pobočka Brezno“) a Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka Zvolen (ďalej aj „DÚ BB, pobočka Zvolen“), ako aj na základe výpovedí svedkov, čo malo za následok vyrubenie rozdielu dane na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016 v sume XX XXX,XX eura. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal postup správcu dane po stránke procesnoprávnej, ako aj hmotnoprávnej. Správca dane neprihliadol na všetko, čo pri výkone správy daní vyšlo najavo, nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal ním navrhované dokazovanie a nevyhodnotil predložené doklady. Žalobca nesúhlasil s neuznaním dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou K-DHA, s.r.o., ktoré odôvodňoval rozsudkami týkajúcimi sa dôkazného bremena z pohľadu DPH. Trval na tom, že obchodná spolupráca s uvedeným dodávateľom preukázaná bola, a to vysvetleniami konateľa daňového subjektu, výpoveďami svedkov, na základe zápisnice spísanej na Okresnom súde Banská Bystrica, ako aj na základe predložených dokladov a dôkazov. Rozhodnutie správcu dane považoval za nezákonné, arbitrárne a založené na domnienkach správcu dane. 5. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím 100441234/2022 zo dňa 08.03.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. II. Žaloba 6. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100441234/2022 zo dňa 08.03.2022 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trnava č. 102083939/2021 zo dňa 03.11.2021. Súčasne požadoval náhradu trov konania. 7. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom správcu dane ako aj žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 8. Žalobca mal za to, že žalovaný neprihliadol na námietku nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci, keď správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo a následne vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že z jeho strany bolo podané podrobné vysvetlenie k priebehom obchodov, daňové priznanie, súvisiace faktúry, účtovné doklady a navrhnutí svedkovia. Taktiež opätovne predložil dokumenty, na ktoré poukazoval už v priebehu daňovej kontroly, a to faktúry aj s prílohami, skladovú evidenciu, účtovné záznamy, presný rozpis poskytovaných služieb. Predložením dôkazov, podaným vysvetlením a svedeckými výpoveďami bola podľa žalobcu preukázaná reálna existencia dodaných služieb, čím správca dane získal dôkaz o dodanej službe, o osobách, ktoré jej uskutočnenie realizovali, a teda aj o pôvode dodaných služieb. Žalobca vyjadril svoj nesúhlas s vykonaným dokazovaním, s vyhodnotením dôkazov vo vzájomných súvislostiach a s tým, že správca dane sa počas daňovej kontroly a následne vo vyrubovacom konaní nezaoberal všetkými zistenými a získanými dôkazmi, z dôvodov ktorých predložil návrh na vykonanie dokazovania podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku. Poukázal na to, že správca dane považoval výpoveď svedkyne A. B. u správcu dane za nedôveryhodnú v kontexte jej výpovede u vyšetrovateľky policajného zboru, pretože výpovede sa rozchádzali v popise spolupráce so spoločnosťou K-DHA, s.r.o. Uvedený záver správcu dane vyvrátil C. D. E., keď uviedol, že vo výpovedi pred OČTK svedkyňa potvrdila spoluprácu medzi žalobcom a K-DHA, s.r.o. a o tomto predložil zápisnicu. V súvislosti s výpoveďami ďalších svedkov (C. C. F., E. G., H. E., I. G., D. I., A. B., C. I. G.) uviedol, že tieto boli nedostatočne vyhodnotené a vyhodnotené v neprospech žalobcu, pričom podrobne potvrdzovali existenciu, uskutočnenie ako aj využitie zdaniteľných plnení a vynaloženie výdavkov za účelom dosiahnutia, udržania a zabezpečenia zdaniteľného príjmu. Žalobca v súvislosti s neuznaním rôznych nákladových položiek zaúčtovaných do nákladov tvrdil, že v prípade zabezpečenia stravovania, ktoré je potvrdené cestovným príkazom, nie je potrebné predpokladať
existenciu prvotného dokladu, pretože ide o nárok ustanovený zákonom. Obdobne ohľadom nákladov na PHL súvisiacich s prepravou tovaru vozidlami žalobcu, ktorá bola potvrdená jeho obchodnými partnermi, o čom predložil podrobný položkovitý rozpis, tvrdil, že o existencii dokladov nemôže byť žiadna pochybnosť, pretože boli riadne zaúčtované, pričom správca dane bol upovedomený o tom, že boli zničené požiarom. Žalobca taktiež navrhoval doplniť dokazovanie prostredníctvom softvéru IDEA, pretože bol správcovi dane predložený HDD disk s kompletnou účtovnou dokumentáciou. Taktiež nie je zrejmé ako žalovaný vyhodnotil námietku voči nezákonnému postupu správcu dane, ktorý sa nevysporiadal s audítorskou správou za rok 2016. Žalovaný sa odmietol zaoberať aj navrhovaným oboznámením sa s dokladmi a vyjadreniami daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby a dani z pridanej hodnoty v spoločnosti K-DHA s.r.o. za rok 2016 a 2017. 9. K porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy uviedol, že žalovaný porušil jeho práva v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním, ktoré má v danom prípade povahu predbežnej otázky, pretože jeho predmetom je zodpovedanie otázky uskutočnenia dodania plnenia, ktoré je predmetom daňovej kontroly. Tiež namietal nevypočutie p. E. a tvrdil, že žalovaný aplikoval nesprávne ustanovenia daňového poriadku, pričom poukázal na § 61 ods. 1 daňového poriadku týkajúci sa prerušenia konania. 10. Následne namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej daňové výdavky pre daň z príjmu (na rozdiel od dane z pridanej hodnoty) majú tzv. neosobný (vecný) charakter, v dôsledku čoho je rozhodujúca materiálna existencia tohto výdavku, bez ohľadu na vady v deklarovanom záväzkovo právnom (osobnom) vzťahu. Správca dane pri daňovej kontrole dane z príjmu nemôže vychádzať z postupov bežných pre daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty, pretože táto podlieha inému právnemu režimu ako má daň z príjmu. Konštatoval, že žalovaný v rozhodnutí nevyslovil, ktoré dôkazy považoval za preukázané v prospech žalobcu a naopak, ktoré za vyslovujúce pochybnosť v neprospech žalobcu. Takéto rozhodnutie nedáva odpovede na podstatné otázky predmetného konania, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné. 11. Záverom namietal, že žalovaný nepostupoval v súlade s judikatúrou najvyšších súdnych autorít. Odkázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 269/05 zo dňa 20.12.2006, sp. zn. III.ÚS 2/2009 zo dňa 17.03.2009, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/81/2013, sp. zn. 4Sžfk/48/2017 a sp. zn. 6Sžf/10/2012. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.06.2022 v plnom rozsahu zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutých rozhodnutiach a navrhol žalobu zamietnuť. 13. K tvrdeniu žalobcu, že predložením dôkazov, podaným vyjadrením a svedeckými výpoveďami bola potvrdená reálna existencia dodaných služieb žalovaný uviedol, že žalobca predložil fotokópie sporných dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou K-DHA, s.r.o. dňa 26.10.2020 podaním č. 6/08696068/2020 spolu s objednávkami a zároveň s objednávkou označenou ako rámcová objednávka zo dňa 15.04.2016, ktorej predmetom bola oprava a kontrola hydraulických valcov PRONAR v predpokladanom množstve 500 ks s rozmermi 100 x 70 x 1 150 a 500 ks s rozmermi 100 x 70 x 915. Cena bola stanovená dohodou, fakturácia mala byť vykonaná v mesiaci – po skončení prác, max. do konca dodaného množstva, resp. skončenia rámcovej zmluvy spoločnosti Pottinger; podľa rozsahu prác sa mal každý jeden valec podľa druhu rozmontovať, vymeniť olej, prípadne vykonať ďalšie potrebné úkony vopred odkonzultované s objednávateľom. Na jednotlivých objednávkach síce boli uvedené počty v kusoch, ale nebolo zrejmé, ku ktorým dodávateľským faktúram sa viažu, keďže na faktúrach nebolo uvedené číslo objednávky. Z takto predložených dokladov teda nebolo zrejmé, aké množstvo valcov bolo skutočne opravené, kedy a v akom rozsahu, keďže žalobca okrem objednávok a faktúr nepredložil žiadne iné doklady (dodacie listy, zmluvy, rozpis zákaziek, pracovné listy a iné). 14. V prípade dodávateľských faktúr týkajúcich sa fakturovania služieb na základe zmluvy o dielo vychádzali správne orgány zo žalobcom predložených viacerých zmlúv o dielo, ktoré sa týkali opráv
a stavebných prác a tiež preberacích protokolov, v ktorých vystupoval žalobca na jednej strane ako objednávateľ, ale aj ako zhotoviteľ (napr. Zmluva zo dňa 10.06.2016, uzatvorená v zmysle § 536 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník medzi žalobcom ako zhotoviteľom a spoločnosťou KDHA, s.r.o. ako objednávateľom). Predmetom zmluvy bolo vykonanie diela – demontáž a odstránenie kontaminovanej podlahovej plochy, odvoz a likvidácia vzniknutého odpadu v „Hale servis“ a montáž nového podkladu pod strojné CNC zariadenia. Dielo malo byť zhotovené a odovzdané podľa špecifikácií uvedených v zmluve na základe požiadaviek objednávateľa, cena bola stanovená dohodou a dielo malo byť zhotovené do 30.11.2016. Zo žalobcom predložených protokolov o prevzatí diela dňa 19.08.2016 a dňa 28.11.2016 bez výhrad nijako nevyplývalo, aké práce boli odovzdané (ktoré mali byť zhotoviteľom špecifikované podľa zmluvy), kedy boli vykonané, v akom rozsahu, a či boli podkladom na vystavenie fakturovaných prác. 15. Podľa ďalšej Zmluvy o dielo zo dňa 25.05.2016, uzatvorenej v zmysle § 536 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník medzi žalobcom ako zhotoviteľom a spoločnosťou K-DHA, s.r.o. ako objednávateľom, bolo predmetom diela – demontáž starých zariadení šatní a WC, ich oprava v Administratívnej budove, odvoz a likvidácia odpadu, na hale „SERVIS“ demontáž strojných zariadení, ich odvoz a likvidácia podľa špecifikácií uvedených v zmluve na základe požiadaviek objednávateľa. K predmetnej zmluve boli predložené protokoly o odovzdaní a prevzatí diela, podľa ktorých žalobca prevzal dielo už ako preberajúci dňa 12.07.2016 a dňa 21.07.2016 bez výhrad. Ani v tomto prípade nebolo zrejmé, aké práce boli odovzdané (ktoré mali byť zhotoviteľom špecifikované podľa zmluvy), kedy boli vykonané, v akom rozsahu, a či boli podkladom na vystavenie fakturovaných prác. 16. Predmetom Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 10.06.2016, ktorá sa nezhodovala so získanou Rámcovou zmluvou o dielo zo dňa 10.06.2016 (z nahliadnutia do časti daňového spisu spoločnosti K-DHA, s.r.o.), označená ako „Gravírovanie loga ZLK na ložiskách“, bola dohoda zmluvných strán v priebehu roka gravírovať logo ZLK na vnútornom, resp. vonkajšom krúžku ložísk, výšku písma a grafiku si mal dať zhotoviteľ odsúhlasiť na kontrolných vzorkách objednávateľa, pričom množstvo gravírovaných ložísk nemalo byť väčšie ako jeden milión. Ako dôkaz o gravírovaní ložísk predložil žalobca fotografie, z ktorých nemal žalovaný zhodne so správcom dane (podrobne vyhodnotené) za preukázané, že išlo o dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie prác, ku ktorým sa bližšie nevedeli vyjadriť ani vypočutí svedkovia. 17. K prieskumu trhu v Ruskej federácii predložil žalobca Rámcovú zmluvu o dielo, uzatvorenú podľa § 536 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zo dňa 11.11.2016 medzi ním ako objednávateľom a spoločnosťou K-DHA, s.r.o. ako zhotoviteľom. Aj v tomto prípade sa údaje na dodávateľských faktúrach predložených žalobcom nezhodovali s údajmi uvedenými na faktúrach získaných správcom dane z nahliadnutia do spisu spoločnosti K-DHA, s.r.o. (dátumy vyhotovenia, dátumy dodania tovaru/služby, splatnosť najneskôr do, v názve/popise, v poli prevzal - pečiatka a podpis, v účtovacích predpisoch/tabuľkách). Podľa predloženej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na prieskume trhu v Ruskej federácii a na Ukrajine a na zabezpečení reklamných letákov v ruskom jazyku v náklade 500 ks. Malo ísť o hľadanie nových obchodných partnerov, prezentovanie daňového subjektu v ruských a ukrajinských obchodných a výrobných spoločnostiach, organizovanie obchodných stretnutí, zhotovenie reklamného - prezentačného katalógu v ruskom jazyku v počte 500 ks a o zabezpečenie tlmočenia do ruského, resp. ukrajinského jazyka pri obchodných stretnutiach a tiež o zabezpečenie dopravy a ubytovacích služieb na svoje náklady. Cena bola stanovená dohodou, uzatvorená do 31.12.2020, ku ktorej žalobca predložil reklamné letáky - katalógy v ruskom jazyku, z ktorých nemal žalovaný zhodne so správcom dane za preukázané, že vykonaným prieskumom získal žalobca nejakých obchodných partnerov (zákazníkov), určitú komoditu, nebola predložená žiadna štúdia, ani žiadne iné doklady, ktoré by deklarovali reálne uskutočnenie prieskumu v daných krajinách. 18. Podľa zistení správcu dane z nahliadnutia do časti daňového spisu spoločnosti K-DHA, s.r.o. (úradný záznam č. 101657439/2020 zo dňa 29.10.2020) konateľ žalobcu pri miestnom zisťovaní vykonanom DÚ BB dňa 18.01.2018 (zápisnica č. 100165261/2018) nepredložil žiadne účtovné a daňové doklady, ktoré by potvrdili spoluprácu s uvedeným dodávateľom. Naopak, obchodnú spoluprácu vyvrátil, čo deklaroval svojim podpisom. Pri ústnom pojednávaní dňa 22.04.2021 vo vzťahu k obchodnej spolupráci so spoločnosťou K-DHA, s.r.o. (zápisnica č. 100675149/2021) konateľ žalobcu namietal spôsob vykonania miestneho zisťovania DÚ BB (zápisnica č. 100165261/2018 zo dňa 18.01.2018), nesúhlasil s jej
priebehom a mal podozrenie, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu (podanie č. 6/008840138/2021 zo dňa 03.02.2021), pretože podľa jeho tvrdenia práce s uvedenou spoločnosťou potvrdil. 19. Na základe správcom dane vykonaného dokazovania mal žalovaný za preukázané, že konateľ žalobcu v konečnom dôsledku neobjasnil obchodnú spoluprácu s dodávateľskou spoločnosťou. Nevyjadril sa, ako si preveril obchodného partnera, ako boli práce na základe predložených objednávok vykonávané, či boli vopred odkonzultované, kedy, kým a v akom rozsahu a množstve boli vykonané. Nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by bližšie špecifikoval obsah a cenu služieb, žiadny súpis prác, žiadny dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, kto, kedy a komu práce zadával, kto ich preberal, kto vykonával prepravu. 20. Pokiaľ išlo o svedecké výpovede, ktoré boli riadne zaznamenané v jednotlivých zápisniciach a podrobne popísané a vyhodnotené v napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že výpovede svedkov boli neurčité, nekonkrétne, niektorí svedkovia sa vyjadrili, že oprava sa vykonávala aj v ich priestoroch, že opravu si vie spoločnosť vykonať aj svojimi zamestnancami, ale bližšie sa k opravám vyjadriť nevedeli, ani kto ich vykonával. Svedkovia E. G. a H. E. uviedli, že vykonávali prácu pre J. (bývalého konateľa spoločnosti K-DHA, s.r.o.). Išlo o gravírovacie práce a práce technického charakteru, ale nevedeli uviesť, o aké množstvo a rozsah prác išlo, ich prácu nikto nekontroloval, nemali vedomosť o tom, kto ich vyškolil o bezpečnosti za kontrolovanú spoločnosť, nič nepodpisovali, resp. papier nedostali. Svedok A. B., ktorý mal na starosti sklad, potvrdil, že poškodený tovar išiel na opravu, dokonca si spomenul, že raz ho viezol aj on niekde do areálu družstva pri Krupine, kde ho vyložil, ale žiadne doklady o odovzdaní, prevzatí sa nepodpisovali, nemal vedomosť, od koho tovar prevzal, nekontroloval ho. Svedok C. C. F. sa nevedel vyjadriť, komu sa posielali chybné valce na opravu, riešil to predajca s riaditeľom. Svedok C. I. G. uviedol, že ak vadu nevedia odstrániť, objednávajú si opravu u inej spoločnosti, rozhoduje o tom majster, žiadnu spoločnosť nekonkretizoval. Nepoznal ani H. E., ani E. G.. Svedok D. I. v kontrolovanom zdaňovacom období nepracoval v spoločnosti a svedok I. G. sa nevedel vyjadriť k nakúpeným hydraulickým valcom, mal vedomosť len o tých, ktoré sa k nemu dostali a kontrola záležala vždy od poverenia nadriadeného. O tom, že výpovede svedkov G. a E. sú diametrálne odlišné, daňový subjekt nepredložil žiadny dôkaz. Podľa Uznesenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici (ďalej aj „KR PZ v BB“) menované osoby neboli vypočuté. 21. Svedkyňa A. B. pri výsluchu pred správcom dane dňa 08.09.2021 potvrdila, že opravu vykonávala spoločnosť K-DHA, s.r.o. Podľa jej vyjadrenia mal opravu na starosti riaditeľ spoločnosti (konateľ žalobcu). Menovaná svedkyňa bola vypočutá pred KR PZ v BB dňa 04.02.2020, ktorej výsluch je zaznamenaný v uznesení KR PZ v BB, pri ktorom uviedla, že dodávateľskú spoločnosť nepozná, ani jej konateľa. Opakovane bola vypočutá pred KR PZ v BB dňa 06.09.2021, t.j. dva dni pred vypočutím u správcu dane, kedy svoju výpoveď zmenila a ktorú žalobca predložil ako dôkaz dňa 29.09.2021 (po prerokovaní pripomienok k protokolu) a považoval ju za vierohodnú na rozdiel od správcom dane vyhodnotenej zápisnice uvedenej v uznesení KR PZ dňa 04.02.2020. Zo zápisnice predloženej žalobcom vyplýva, že svedkyňa bola vypočutá v trestnej veci obvineného konateľa žalobcu, vypovedala ku skutočnostiam, ktoré sa týkali rokov 2015 a 2016. Podobne, ako pred správcom dane, potvrdila pri druhom výsluchu spoluprácu s dodávateľskou spoločnosťou, pričom jej výpoveďou pred správcom dane sa nepreukázalo a nepotvrdilo, že fakturované služby dodávateľom K-DHA, s.r.o. boli ním reálne vykonané. Podľa jej vyjadrenia spoluprácu s uvedenou spoločnosťou zabezpečoval p. riaditeľ. Pri vybavovaní reklamácií týkajúcich sa hydraulických valcov z Poľska zodpovedala pri prvej dodávke po ich vrátenie do Poľska, pri následnej dodávke nedošlo ani k prevzatiu tovaru a po dohode s p. riaditeľom sa tovar vrátil do ich priestorov s tým, že p. riaditeľ zabezpečoval ich opravu spoločnosťou K-DHA, s.r.o. Pri ostatných dodávkach zodpovedala po ich dovoz do kontrolovanej spoločnosti a oznamovala to p. riaditeľovi, ktorý zabezpečoval ich kontrolu a odstránenie prípadných nedostatkov, následne ju informoval o termíne ukončenia alebo opráv valcov a ona zabezpečovala ich expedovanie odberateľovi POTTINGER, Bánovce nad Bebravou. 22. Ak teda podľa vyjadrenia svedkyne kontrolu a opravu valcov zabezpečoval konateľ žalobcu, ktorý jej výpoveď považoval za dôkaz preukazujúci vykonanie prác, bol povinný vo vzťahu k svojmu priamemu dodávateľovi uvedené tvrdenie preukázať. Ako štatutárny zástupca mal mať vedomosť o tom, kto sa v jeho areáli pohybuje, za akým účelom, kedy a na akom právnom podklade. Konateľ žalobcu nielenže sa bližšie nevyjadril k spolupráci s dodávateľskou spoločnosťou, ale okrem nesúhlasu s konaním vedeným na DÚ BB, pobočka Zvolen a DÚ BB, pobočka Brezno a nevyhodnotenia zápisnice zo dňa
25.09.2018 spísanej na Okresnom súde Banská Bystrica, nepredložil žiadne doklady preukazujúce reálne uskutočnenie opráv. Keďže tak neurobil, jeho tvrdenia o tom, že náklady má zaúčtované a riadne zaplatené, neboli postačujúce na prijatie záveru o ich preukázaní v súvislosti so zdaniteľnými príjmami. 23. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane ani vo vyrubovacom konaní nedoplnil dokazovanie a neúplne zistil skutkový stav veci žalovaný uviedol, že žalobca navrhoval dokazovanie v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku (týkajúce sa práv pri daňovej kontrole) pri ústnom pojednávaní dňa 22.04.2021, t.j. až vo vyrubovacom konaní, ktoré začalo po doručení protokolu, t.j. dňom 24.11.2020 v súlade s § 68 ods. 3 daňového poriadku. Všetci žalobcom navrhnutí svedkovia teda boli vypočutí vo vyrubovacom konaní v dňoch 23.06.2021 (E. G., H. E., A. B., C. I. G.); 24.06.2021 (C. C. F.); dňa 08.09.2021 (D. I., I. G., A. B.), a preto považoval tvrdenie žalobcu za nedôvodné. 24. K neuznaným nákladom na základe výdavkových pokladničných dokladov (ďalej aj „VPD“) žalovaný uviedol, že žalobca na základe VPD zaúčtoval do nákladov uvedenú sumu za spotrebu PHL ku konkrétnym vozidlám + opravy a udržiavanie, spotreba kancelárskych potrieb, odbornej literatúry, spotrebu DHIM, čistiacich prostriedkov, ostatného materiálu, cestovné, poštovné, overenie listín, ostatné služby, diaľničné nálepky, mýtne poplatky, školenia, výuka AJ. Medzi predloženými VPD sa nenachádzali prílohy (kniha jázd, evidencia DHIM, cestovné príkazy, zmluvy, mýtne poplatky a pod.), ktoré by preukázali uskutočnené nákupy tovarov a služieb zaúčtovaných prostredníctvom účtu XXX XXX – B. K.. 25. Podaním dňa 29.04.2021 žalobca predložil zoznam dokladov v zmysle prijatých opatrení uložených v zápisnici zo dňa 22.04.2021, zaev. pod č. XXXXXXXXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že pod bodom 8. boli predložené letenky a zálohová faktúra k uvedeným letenkám zo dňa 17.04.2016 č. 9116170502 zo dňa 11.03.2016 na sumu XXX,XX eura, L. E. M. vystavený na meno I. G., SEPA platby – číslo príkazu I. (N.), Potvrdenie rezervácie na meno I. G., Faktúra č. 8116013648 zo dňa 11.03.2016 v sume X,XX eur. Z predložených dokladov nebol preukázaný účel a dôvod vycestovania a skutočnosť, či išlo o služobnú cestu. Nebola predložená správa zo služobnej cesty, všetky prvotné doklady o uskutočnení zahraničnej pracovnej cesty (doba trvania zahraničnej pracovnej cesty, výdavky na ubytovanie, ostatné potrebné vedľajšie výdavky, ktoré zamestnancovi vznikli pri plnení úloh na pracovnej ceste, stravné, vreckové, poistenie liečebných výdavkov v zahraničí). 26. Žalovaný v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dani z príjmov“) a zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o cestovných náhradách“) dospel k záveru, že na základe žalobcom predložených dokladov správca dane nemal možnosť preveriť, či zamestnancovi vznikol nárok na cestovné náhrady podľa zákona o cestovných náhradách. Podľa žalovaného úlohou správcu dane nie je zisťovať, či boli alebo neboli zamestnanci žalobcu na pracovnej ceste alebo aká výška náhrad im prináleží. Táto úloha je v prvom rade na samotnom zamestnancovi, ktorý je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a zamestnávateľ je v rovnakej lehote povinný vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty a uspokojiť nároky zamestnanca (§ 36 ods. 7 a 8 zákona o cestovných náhradách). Aj napriek tomu, že zamestnanec si kvalifikovaným spôsobom neuplatnil nárok na výšku cestovných náhrad, ktoré mal žalobca ako zamestnávateľ upraviť a skontrolovať, žalobca ich zahrnul do nákladov, čím porušil ustanovenia § 19 ods. 2 písm. d), § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. 27. V prípade spotreby PHL bol žalobca povinný postupovať, okrem vozidiel použitých vlastnými zamestnancami, podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov, v ktorom sú uvedené spôsoby preukazovania spotreby PHL. Keďže žalobca nepredložil k spotrebe PHL žiadne doklady, neobstojí jeho tvrdenie, že preprava sa uskutočnila, pretože bola potvrdená obchodnými partnermi, k čomu však neboli predložené žiadne doklady o potvrdení. Tvrdenie, že o existencii dokladov nemôže byť žiadna pochybnosť, pretože boli zaúčtované, avšak boli zničené pri požiari, o čom bol správca dane informovaný, nemôže byť dôvodom na uznanie zaúčtovaných nákladov. 28. Tým, že žalobca nepredložil žiadne doklady (VPD) preukazujúce jeho tvrdenia o spotrebe PHL a ostatných nákladov zaúčtovaných do spotreby, nebolo preukázané ich opodstatnenie zaúčtovania do nákladov.
29. K neuznaniu položiek znižujúcich výsledok hospodárenia uviedol, že žalobca deklaroval uplatnenie položiek znižujúcich výsledok hospodárenia celkom v sume X XXX,XX eura dvomi položkami, a to v sume X XXX,XX eur, ku ktorej predložil zoznam prijatých faktúr s úhradami a údajmi z faktúry spoločnosti SLLP, spol. s r.o., doklad č. PD11/041 zo dňa 14.04.2011, podľa ktorého faktúru uhradil čiastočne dňa 19.05.2016, t.j. po lehote splatnosti, avšak žalobca nepreukázal, že čiastočná úhrada záväzku po lehote bola položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia v roku 2015. Uvedená skutočnosť nevyplývala ani z podaných analýz daňových priznaní dňa 29.10.2020 za zdaňovacie obdobia 2014 – 2017, pretože z nich nie je zrejmé, pod ktorou položkou daňového priznania za rok 2015 bol výsledok hospodárenia zvýšený o sumu X XXX,XX eur. Z daňovej analýzy za rok 2016 vyplývalo, že žalobca označil sumu X XXX,XX eur ako rozpustenie rezervy a sumu X XXX,XX eura ako zaplatenie na r. 140 r. 2015, z čoho nie je zrejmé, čoho sa uvedené sumy týkajú. 30. K odpočítateľnej položke v sume X XXX,XX eura predložil žalobca zoznam prijatých faktúr od dodávateľa A. N. s úhradami a údajmi z faktúr od 01.01.2015 do 07.12.2015 a zoznam prijatých faktúr s úhradami a údajmi faktúr dodávateľa A. O. od 01.01.2011 do 07.12.2016 a od 01.01.2015 do 31.12.2015. Z predložených dokladov vyplynulo, že išlo o neuhradené záväzky k 31.12.2015, pričom žalobca nepreukázal, že išlo o záväzky, ktoré boli v roku 2015 položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia. 31. K ostatným žalobným námietkam uviedol, že z napadnutého rozhodnutia na str. 45, odsek 4 vyplýva, že žalovaný sa vyjadril k povinnosti správcu dane oboznámiť sa s jeho podnikateľskou činnosťou, pričom skonštatoval, že účtovníctvo žalobcu je podkladom na zostavenie účtovnej závierky, z ktorej sa vychádza pri zostavení daňového priznania, ktoré je žalobca povinný podať správcovi dane spolu s účtovnou závierkou (súvaha, výkaz ziskov a strát, poznámky). Z takto podaných dokumentov správca dane získal prvotné informácie o činnosti žalobcu už pri začatí daňovej kontroly. V danom prípade správca dane spísal s konateľom žalobcu pri začatí daňovej kontroly zápisnicu č. 102240989/2019 zo dňa 26.09.2019, pri ktorej mu bolo oznámené, že účtovné doklady, účtovníctvo v papierovej aj elektronickej podobe bolo zničené pri požiari. Konateľ žalobcu, ktorý sa mal vyjadriť k možnosti rekonštrukcie účtovníctva ani po zmeškanej lehote správcom dane požadované doklady nepredložil a tieto nepredložil ani na základe opakovaných výziev. 32. K predloženej audítorskej správe dňa 29.04.2021 v zmysle prijatých opatrení uložených v zápisnici zo dňa 22.04.2021, zaev. pod č. XXXXXXXXX/XXXX, pod bodom č. 9 žalovaný uviedol, že správca dane na str. 26 ods. 1 prvostupňového rozhodnutia zaujal stanovisko tak, ako uvádza žalobca v podanej žalobe, pričom uviedol, že za zostavenie účtovnej závierky je zodpovedný žalobca, s čím sa žalovaný stotožnil. Výrok audítora neznamená, že správca dane nemôže spochybniť žalobcom zaúčtované účtovné prípady, ktoré je možné preveriť aj pomocou softvéru IDEA (podvojnosť zaúčtovania). Avšak daňovou kontrolou správca dane v súlade s ustanoveniami § 44 ods. 1 daňového poriadku zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, ktorým bol v danom prípade zákon o dani z príjmov. Podľa § 17 ods. 1písm. b) zákona o dani z príjmov sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia. Výsledok hospodárenia je potrebný pre zostavenie účtovnej závierky, ktorú žalobca zostavuje na základe účtovnej evidencie a účtovnú evidenciu je povinný viesť v zmysle zákona o účtovníctve. Účtovná evidencia slúži pre vyčíslenie účtovného výsledku hospodárenia, ktorý je potrebné transformovať na základ dane systémom pripočítateľných a odpočítateľných položiek, pri ktorom sa vychádza z platného znenia zákona o dani z príjmov. Zoznam upravujúcich položiek, ktorými sa transformuje (zvyšuje alebo znižuje) účtovný výsledok hospodárenia pred zdanením na základ dane musí daňový subjekt/žalobca v prípade daňovej kontroly vedieť preukázať, pretože podľa § 24 daňového poriadku znáša dôkazné bremeno. Správca dane nemôže upravovať daňovým subjektom/žalobcom vykázaný výsledok hospodárenia v účtovníctve (ako rozdiel medzi nákladmi a výnosmi), ale len základ dane vyčíslený v podanom daňovom priznaní, z ktorého sa následne vypočíta daňová povinnosť. V zmysle § 17 ods. 2 písm. a) tohto zákona sa výsledok hospodárenia zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov, alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, čo je výsledkom vykonanej daňovej kontroly. 33. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalobcu, že správne orgány sa odmietli zaoberať ním predloženými dokladmi a vyjadreniami v rámci daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby a dani z pridanej hodnoty v spoločnosti K-DHA s.r.o. žalovaný uviedol, že správca dane z informačného systému finančnej správy
zistil, že spoločnosť K-DHA, s.r.o. dňa 21.03.2018 zmenila sídlo spoločnosti; konateľom spoločnosti v čase od 10.08.2012 do 08.03.2018 bol J. E., Sebechleby 962 66 Sebechleby; od 09.03.2018 bola spoločnosť bez konateľa; J. E. dňa XX.XX.XXXX zomrel na Ukrajine, pričom od 03.03.2017 deklaroval správcovi dane práceneschopnosť (str. 13, odsek 4). To znamená, že správca dan e z objektívnych príčin nemal možnosť preveriť v dodávateľskej spoločnosti žalobcom predkladané dôkazy. 34. Žalobca správne uviedol, že daň z príjmov má iný právny charakter ako daň z pridanej hodnoty, pričom k žalobcom citovanej judikatúre, ktorá sa týkala prevažne odpočítania dane z pridanej hodnoty a tiež oslobodenia od dane z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Súdneho dvora Európskej únie , českého Najvyššieho správneho súdu žalovaný zdôraznil, že nie je možné zamieňať podmienky na odpočítanie DPH a podmienky na uplatnenie daňových výdavkov na účely dane z príjmov, pretože ide o dva odlišné druhy daní, upravené samostatnými právnymi predpismi, v ktorých sú autonómne definované jednotlivé zákonné podmienky a kritéria posudzovania jednotlivých nárokov, ktoré nemožno zamieňať, či analogicky aplikovať, keď sa jednotlivé právne inštitúty či definície nezhodujú (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/56/2018 zo dňa 21.08.2019). Konkrétne, ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu správcom dane, zákon o dani z príjmov viaže uznanie uplatnených výdavkov na splnenie podmienky, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka v súlade s ustanoveniami § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov v nadväznosti na § 19 a § 21 ods. 1 tohto zákona a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný vo vzťahu k dodávateľovi uvedenému na faktúrach. Pokiaľ ide o uplatnenie nároku na odpočítanie DPH, tento je na rozdiel od dane z príjmov viazaný na vznik daňovej povinnosti, a to s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorá sa posudzuje u dodávateľa žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet, pričom v prípade, ak je spochybnené, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť, a to práve vo vzťahu k jeho dodávateľovi, môže to mať za následok zamietnutie nároku na odpočet DPH na vstupe. Zákon o dani z príjmov však na priznanie uplatnených výdavkov vyžaduje splnenie iných zákonných podmienok, pričom podmienka vzniku tohto nároku a vznik daňového výdavku je u žalobcu vo vzťahu k svojim priamym dodávateľom. Žalobca však vznik výdavkov z dodávateľskej faktúry vystavenej vyššie uvedeným dodávateľom nepreukázal a nezdokumentoval, pričom jeho tvrdenia sa nepreukázali a nepotvrdili ani na základe výsluchov svedkov. 35. Správca dane nezaložil svoje rozhodnutie na neplnení si daňových povinnosti dodávateľov dodávateľa a na domnienkach, ale na riadne vykonanom dokazovaní na základe žalobcom predložených dokladov a dôkazov, ktoré neboli postačujúce na prijatie záveru o opodstatnenom zaúčtovaní sporných výdavkov a položiek znižujúcich výsledok hospodárenia. 36. K námietke žalobcu o nevysporiadaní sa žalovaného s jeho internými smernicami, žalobca nekonkretizoval, s ktorými konkrétnymi smernicami sa žalovaný nevysporiadal. Na základe žalobcom podaného podania dňa 29.04.2021 v zmysle prijatých opatrení uložených v zápisnici č. 100675149/2021 zo dňa 22.04.2021, t.j. vo vyrubovacom konaní, ktorý obsahoval 17 bodov, je zo žalovaného rozhodnutia zrejmé, že správne orgány sa podrobne vysporiadali s predloženými dokladmi (str. 17, ods. 3, 4, str. 43, ods. 4 s pokračovaním na str. 44 žalovaného rozhodnutia). 37. Žalovaný sa tiež nestotožnil s tvrdením žalobcu o nesprávnej aplikácii ustanovení daňového poriadku, pretože nebol dôvod na prerušenie daňového konania podľa § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. K uvedenému žalovaný uviedol, že v zápisnici o pojednávaní, spísanej Okresným súdom Banská Bystrica, ktorú predložil žalobca ako dôkaz v súvislosti s fakturovanými službami dodávateľom za opravu valcov, z napadnutého rozhodnutia (str. 40, odsek 2) vyplýva, že ide o konanie, v ktorom žalobca vystupoval ako žalovaný v obchodnom spore so spoločnosťou PRONAR, Poľsko o zaplatenie sumy XX XXX,XX eura. Z obsahu zápisnice vyplýva, že v danom spore bol vypočutý ako svedok J. E., podľa povolenia na pobyt Sebechleby 118, samostatne zárobkovo činná osoba v súvislosti s faktúrami vystavenými v roku 2016 a 2015. Žalovaný mal za preukázané, že uvedený spor nemá vplyv na výsledky daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie, pretože na základe vykonanej daňovej kontroly neboli sporné dodávky tovaru z Poľska, ale sporná bola oprava dodávok tovaru, ktorú mala vykonať spoločnosť K-DHA, s.r.o. Z predloženej zápisnice nie je zrejmé, v akom štádiu sa súdne konanie nachádza, a preto nie je zrejmé, na základe čoho žalobca tvrdí, že má povahu predbežnej otázky. Z
ustanovenia § 22 ods. 1 daňového poriadku vyplýva, že ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný, inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok. Nejde teda o takú skutočnosť, ktorá by mala vplyv na správcom dane vykonané dokazovanie za kontrolované zdaňovacie obdobie. 38. Záverom zdôraznil, že žalobca vyjadruje len svoj nesúhlas s vykonaným dokazovaním, ale neuvádza žiadny konkrétny dôkaz, s ktorým by sa správca dane alebo žalovaný nevysporiadali. Nesúhlas žalobcu s vyhodnotením dôkazov sám o sebe nemôže spôsobovať nezákonnosť žalovaného rozhodnutia. K tvrdeniu žalobcu, že bola podaná námietka proti postupu správcu dane vo vyrubovacom konaní a sťažnosť na postup správcu dane vo vyrubovacom konaní, ktoré tvoria prílohu odvolania uviedol, že takéto podanie daňového subjektu za zdaňovacie obdobie 2016 zo spisového materiálu nevyplýva a nevzťahuje sa na zdaňovacie obdobie 2016.
IV. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 39. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 20S/31/2022-97 zo dňa 28.06.2022 priznal správnej žalobe odkladný účinok do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 40. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 20S/31/2022-114 zo dňa 13.09.2022 rozhodol o prerušení súdneho konania do oznámenia žalovaného o skončení preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania. 41. Na základe § 3 ods. 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/31/2022 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.06.2023 pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave dňa 07.06.2023 a je vedená pod sp. zn. TT-20S/31/2022. 42. Správny súd v Bratislave uznesením č.k. TT-20S/31/2022-150 zo dňa 28.07.2023 rozhodol o pokračovaní v predmetnom konaní. 43. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj ako „SSP“) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 21.11.2023. 44. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 45. Podľa § 187 ods. 1 SSP, ak správny súd priznal žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) je povinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku. 46. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
47. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 48. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 49. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 50. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 51. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 52. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 53. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2016, daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. 54. Podľa § 2 písm. j) cit. zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2016, základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. 55. Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2016, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada. 56. Podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2016, daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa osobitného predpisu.
57. Podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2016, daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky 1. podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze, pričom ak táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze sa nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, vychádza sa zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie podľa osobitného predpisu, alebo doplňujúcimi údajmi výrobcu alebo predajcu preukazujúce inú spotrebu pohonných látok; ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, podľa preukázanej spotreby vrátane spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje spôsob výpočtu spotreby pohonných látok, alebo 2. na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel, alebo 3. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80% z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. 58. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2016, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. 59. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods. 2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. 60. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo na podklade žalobných bodov preskúmať, či žalobca splnil všetky podmienky pre uznanie daňových výdavkov, najmä či preukázal vykonanie služieb a vynaloženie nákladov (výdavkov) na dosiahnutie, zaistenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov, t. j. či tieto náklady možno považovať za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov a či správca dane a následne žalovaný postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a viedli daňové konanie v súlade so zásadami správy daní. 61. Správny súd v prvom rade poukazuje na judikatúru, vzťahujúcu sa na daň z príjmov, aplikovateľnú na predmetnú vec: „Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn., že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný), na ktoré kritériá musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku, len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 - 5, § 20, § 21 zákona č. 595/2003 Z.z. Pre splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následné určenie správnej výšky základu dane z príjmov nepostačuje, ak daňovník deklaruje prijatie dodávky tovaru alebo služby len preukázaním daňového dokladu - faktúry s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia na jednej strane jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na druhej strane je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu tovaru deklarovaného v daňovom doklade reálne aj došlo, a to v rámci dojednaných dodávok tovarov jednotlivými dodávateľmi. Pokiaľ
nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane z príjmov.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/45/2015 zo dňa 26.01.2017). „Daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžf 60/2015 zo dňa 28.02.2017). 62. Daňový subjekt, ktorý o náklade účtuje v účtovníctve a následne ho zahrnie aj do daňového priznania, je povinný v prípade dôvodných pochybností správcu dane preukázať, že ho skutočne vynaložil (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/32/2014 zo dňa 19.11.2015, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/74/2016 zo dňa 22.11.2018, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/20/2016 zo dňa 12.07.2018 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/34/2015 zo dňa 22.02.2017). Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/119/2013 zo dňa 06.05.2014). 63. Ak správca dane po vykonaní daňovej kontroly preukáže, že daňovník hodnoverným spôsobom nevie preukázať existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom stanovené, teda, že ide o výdavky, ktoré daňovník vynaložil na úhradu tovarov a služieb, a ich vecnú súvislosť, ako aj to, že tovar (služby) bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre, tak nesplnil podmienky pre priznanie daňových výdavkov. Splnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku, vyjadrené predloženými dokladmi, je síce jednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané daňové výdavky, tieto doklady však musia byť obrazom reálneho plnenia od reálneho dodávateľa uvedeného na daňových dokladoch a musia byť skutočne svojím účelovým určením potrebné na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka v predmete jeho podnikania. Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou, prípadne dokladmi o úhrade, je bez preukázania skutočného vykonania služieb na daňové účely nepostačujúce. 64. Daňový subjekt v daňovom konaní nesie daňové bremeno, z ktorého vyplýva dôkazná povinnosť predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku. Daňový subjekt je povinný preukázať reálnosť plnenia, ktoré bolo osvedčované predloženými účtovnými dokladmi a za tým účelom si obstarať dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by preukázali poskytnutie tvrdených služieb s tým, že správcovi dane prináleží v rámci kontroly preverovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, k čomu patrí vyhodnotenie, vrátane možnosti spochybnenia predložených dôkazov. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom je opäť na daňovom subjekte vyvrátiť spochybnenie pôvodných dôkazov správcom dane predložením či navrhnutím ďalších dôkazov. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. 65. Správny súd zastáva názor, že daňovník musí v prvom rade svoje výdavky (náklady) preukázať a až následne, pri istote ich existencie, preukázať, že tieto súvisia so zdaniteľným príjmom. Premietnuc uvedené na daný prípad, žalobca mal v prvom rade povinnosť preukázať oprávnenosť vynaložených výdavkov práve prostredníctvom preukázania uskutočnenia dodaných služieb, inak povedané, preukázať ich existenciu a až následne preukázať, že tieto súvisia so zdaniteľným príjmom. 66. V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v podanej žalobe správny súd poukazuje na to, že žalobné námietky sú formulované všeobecne, bez konkrétnej špecifikácie, majúc povahu všeobecných generických vyjadrení. Nie je úlohou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával, konkretizoval prípadne domýšľal dôvody nezákonnosti rozhodnutí finančných orgánov. Žalobcovi svedčí v správnom súdnom konaní povinnosť tvrdiť, pričom pre vymedzenie dôvodov súdneho prieskumu zákonnosti nepostačuje jednoduché spochybnenie postupu žalovaného a správcu dane bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností, z ktorých žalobca vyvodzuje nezákonnosť spôsobilú vyústiť do
zrušenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP. Správny súd tak napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie ich vydaniu predchádzajúce preskúmal výlučne z dôvodov a v rozsahu vymedzenom v žalobe, pričom nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo možné konštatovať nezákonnosť uvedených rozhodnutí. 67. K výsluchu svedkyne A. B. správny súd uvádza, že menovaná bola vypočutá pred KR PZ dňa 04.02.2020, kde uviedla, že dodávateľskú spoločnosť nepozná, ani jej konateľa. Dva dni pred vypočutím správcom dane svoju výpoveď pred KR PZ zmenila a rovnako ako pred správcom dane potvrdila, že opravu vykonávala spoločnosť K-DHA, s.r.o. Ak žalobca považoval neskoršiu výpoveď svedkyne za dôveryhodnú a za dôkaz preukazujúci vykonanie opráv deklarovaným dodávateľom, bol povinný preukázať reálne uskutočnenie opráv, keďže zabezpečoval spoluprácu so spoločnosťou K-DHA, s.r.o. Konateľ žalobcu sa však nevedel bližšie vyjadriť k spolupráci s dodávateľom a nepredložil ani žiadne doklady preukazujúce reálne uskutočnenie opráv. Jeho tvrdenia o tom, že náklady má zaúčtované a zaplatené nepreukazujú vykonanie prác dodávateľskou spoločnosťou. Správny súd sa preto stotožnil so žalovaným, že výpoveď pani A. B. je z dôvodu jej zmeny v priebehu niekoľkých dní nedôveryhodná a na podporu tejto zmeny žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz. 68. V súvislosti s námietkou, že výpovede ďalších svedkov (C. C. F., E. G., H. E., I. G., D. I., A. B., C. I. G.) boli nedostatočne vyhodnotené a v neprospech žalobcu, sa správny súd stotožňuje s názorom žalovaného ako aj správcu dane, že tieto boli neurčité a nepreukazujúce obchodnú spoluprácu medzi žalobcom a K-DHA, s.r.o. Svedok F. neposkytol správcovi dane také vyjadrenia ohľadom obchodnej spolupráce žalobcu so spoločnosťou K-DHA, s.r.o., ktoré by preukázali dodanie služieb v zmysle fakturácie (opravy valcov, prípadne ostatného materiálu, služby na základe zmluvy o dielo, výskum trhu v RF). Tiež sa nevedel vyjadriť, komu sa posielali chybné valce na opravu, riešil to predajca s riaditeľom. Svedkovia G. a E. uviedli, že vykonávali práce pre J. (bývalého konateľa dodávateľa), jednalo sa o gravírovacie práce a práce technického charakteru, ale nevedeli uviesť presné množstvo prác. Svedok I. G. sa nevedel vyjadriť k nakúpeným hydraulickým valcom, mal vedomosť len o tých, ktoré sa k nemu dostali a kontrola záležala vždy od poverenia nadriadeného. Svedok D. I. v kontrolovanom zdaňovacom období nepracoval v spoločnosti DIAGO SF s.r.o. Svedok A. B., vodič - skladník, potvrdil, že poškodený tovar išiel na opravu. Jeho svedeckou výpoveďou nebolo preukázané akou spoločnosťou bola oprava hydraulických valcov uskutočnená a v akom množstve. Svedok C. I. G. uviedol, že ak vadu nevedia odstrániť, objednávajú si opravu u inej spoločnosti, rozhoduje o tom majster, žiadnu spoločnosť nekonkretizoval. Nepoznal ani H. E., ani E. G.. O tom, že výpovede svedkov G. a E. sú odlišné, daňový subjekt nepredložil žiadny dôkaz. 69. Na základe výsluchov svedkov nebolo preukázané, že opravu hydraulických valcov, služby na základe zmluvy o dielo vykonala spoločnosť K-DHA, s.r.o. Tiež nebola preukázaná spotreba ostatného materiálu dodaného uvedenou spoločnosťou. Správny súd sa preto stotožnil so závermi správcu dane a žalovaného, ktorí vyhodnotili uvedené svedecké výpovede ako všeobecné a nekonkrétne. Žiaden z vypočutých svedkov neuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek relevantným spôsobom podporili argumentáciu žalobcu. Svedecké výpovede boli všeobecné, smerujúce na opis pracovných činností, bez akejkoľvek relevantnej konkretizácie na potrebné skutočnosti. Zo strany správcu dane a žalovaného tak nedošlo k pochybeniu pri vyhodnotení dôkazov. 70. Správny súd ďalej uvádza, že žalobca ako podnikateľský subjekt je sám zodpovedný nielen za výber svojho obchodného partnera, ale aj za dokumentovanie svojej obchodnej činnosti, z ktorej mu vyplývajú povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Ak je ako daňový subjekt v tomto smere nedôsledný, musí potom znášať následky v podobe dôkaznej núdze v prípadnom daňovom konaní. 71. V súvislosti s neuznaním nákladových položiek správny súd uvádza, že v zmysle § 4 ods. 1 zákona o cestovných náhradách je zamestnanec povinný preukázať výdavky dokladmi, ktoré musia byť v zhode s miestom a časom konania pracovnej cesty. Správca dane v danom prípade nemohol preveriť, či zamestnancovi vznikol nárok podľa zákona o cestovných náhradách. Zo strany žalobcu boli predložené letenky a zálohová faktúra k uvedeným letenkám na sumu XXX,XX eura na meno I. G.. Z predložených dokladov nebol preukázaný účel a dôvod vycestovania a skutočnosť, či išlo o služobnú cestu. Nebola predložená správa zo služobnej cesty, všetky prvotné doklady o uskutočnení zahraničnej pracovnej cesty (doba trvania zahraničnej pracovnej cesty, výdavky na ubytovanie, ostatné potrebné vedľajšie výdavky, ktoré zamestnancovi vznikli pri plnení úloh na pracovnej ceste, stravné, vreckové,
poistenie liečebných výdavkov v zahraničí). Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a zamestnávateľ je v rovnakej lehote povinný vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty a uspokojiť nároky zamestnanca (§ 36 ods. 7 a 8 zákona o cestovných náhradách). Aj napriek tomu, že zamestnanec si kvalifikovaným spôsobom neuplatnil nárok na výšku cestovných náhrad, ktoré mal žalobca ako zamestnávateľ upraviť a skontrolovať, žalobca ich zahrnul do nákladov, čím porušil ustanovenia § 19 ods. 2 písm. d), § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. 72. K spotrebe PHL žalobca nepredložil žiadne doklady, a preto nemôže obstáť jeho tvrdenie, že o ich existencii nemôže byť pochýb, keďže boli riadne zaúčtované, avšak zničené požiarom. Vychádzajúc z administratívneho spisu nebolo súdu zrejmé, akí obchodní partneri uvedenú prepravu potvrdili a zo strany žalobcu nebol ani predložený žiaden dôkaz toho, že títo obchodní partneri túto prepravu potvrdili. 73. Pokiaľ žalobca predložil správcovi dane externý disk HDD Verbatim, na ktorom mala byť kompletná účtovná dokumentácia, preverením predloženého zariadenia správca dane zistil, že neobsahuje požadované doklady a dôkazy (dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťou K-DHA, s.r.o., ani žiadne súvisiace prílohy ako dodacie listy, zmluvy, rozpisy zákaziek, objednávky). Námietku žalobcu aj ohľadne tohto technického zariadenia tak považoval správny súd za nedôvodnú. 74. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane sa nevysporiadal s audítorskou správou za rok 2016, správny súd odkazuje na str. 39, bod 9. prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ktorý okrem iného uviedol, že za zostavenie účtovnej závierky je zodpovedný žalobca. Výrok audítora neznamená, že správca dane nemôže spochybniť žalobcom zaúčtované účtovné prípady. 75. Pokiaľ sa žalobca domáhal prerušenia daňového konania, keďže sa začalo konanie o predbežnej otázke – súdne konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica, správny súd tento žalobný bod vyhodnotil ako nedôvodný. Daňový poriadok v § 22 ods. 1 uvádza, že ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný; inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie konanie. Z § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku vyplýva, že správca dane preruší daňové konanie, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke. Bolo tak potrebné posúdiť, či súdne konanie, vedené na Okresnom súde Banská Bystrica spĺňa definičné kritéria predbežnej otázky a s tým súvisiacu aplikáciu § 22 ods. 1 daňového poriadku alebo § 61 ods. 1 daňového poriadku. 76. Správny súd rovnako ako žalovaný nevidel dôvod na prerušenie konania, kedy žalovaný mal za preukázané, že uvedený spor nemá vplyv na výsledky daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie, pretože na základe vykonanej daňovej kontroly neboli sporné dodávky tovaru z Poľska, ale sporná bola oprava dodávok tovaru, ktorú mala vykonať spoločnosť K-DHA, s.r.o. Z predloženej zápisnice nebolo zrejmé, v akom štádiu sa súdne konanie nachádza a nebolo zrejmé, na základe čoho žalobca tvrdil, že má povahu predbežnej otázky. 77. V súvislosti s nevypočutím p. E. správny súd uvádza, že J. E. dňa XX.XX.XXXX zomrel na Ukrajine, pričom od 03.03.2017 deklaroval správcovi dane práceneschopnosť. To znamená, že správca dane z objektívnych príčin nemal možnosť preveriť v dodávateľskej spoločnosti žalobcom predkladané dôkazy. 78. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov správny súd zdôrazňuje, že žalovaný a správca dane si zaobstarali dostatok dôkazov k rozhodnutiu, v konaní postupovali v súlade s daňovým poriadkom, vykonali všetky dôkazy a tieto vyhodnotili v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, vo veci rozhodli vecne správne a ako prvostupňové rozhodnutie, tak aj napadnuté rozhodnutie poskytujú pre žalobcu dostatočné odôvodnenie vo vzťahu k ich výrokom. Správca dane a žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je daná v prípade, ak chýbajú zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia, pričom subjektívnu nespokojnosť žalobcu s obsahom odôvodnenia nemožno považovať za vyhovujúcu dôvodu nepreskúmateľnosti. 79. Ohľadne nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu a postupu žalovaného v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, správny súd vyhodnotil tento
žalobný bod ako nedôvodný. Predmetom daňovej kontroly bola daňová kontrola zameraná na daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016 a nie daňová kontrola zameraná na daň z pridanej hodnoty. Z uvedeného dôvodu tak nebolo možné na daný prípad aplikovať judikatúru, viažucu sa na daň z pridanej hodnoty ako sa toho nesprávne domáhal žalobca. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo sa zameriava na odpočet dane – jedná sa teda o daň z pridanej hodnoty. Zároveň Smernica Rady 2006/112 sa týka spoločného systému na dani z pridanej hodnoty, a preto je na predmetný prípad neaplikovateľná. Argumentácia žalobcu v tomto smere tak bola v prejednávanej veci irelevantná a neaplikovateľná. 80. Správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav. Dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa aj so všetkými námietkami žalobcu. Správny súd na základe vykonaného prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe dospel k záveru, že žalobné námietky neboli dôvodné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 81. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 82. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave(§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.