Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-47Sa/6/2022 2022200086 04. 08. 2023 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200086.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2 TT-47Sa/6/2022 Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXX-X/XXXX-C. zo dňa 25.01.2022, takto rozhodol: 2 TT-47Sa/6/2022 I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 8 TT-47Sa/6/2022 I. Administratívne konanie a rozhodnutie žalovanej 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, rozhodnutím číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 20. októbra 2021, predpísala žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie júl 2021, august 2021 a september 2021 poistné na nemocenské poistenie v sume 72,06 eur, poistné na starobné poistenie v sume 294,84 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 98,28 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 77,79 eur, spolu v sume 542,97 eur. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca včas odvolanie. Namietal, že v období, za ktoré mu bolo predpísané poistné mu bolo protiústavne znemožnené podnikať. Tvrdil, že v predmetnej veci chýba zákonný predpoklad pre vznik jeho povinnosti ako samostatne zárobkovo činnej osoby platiť poistné a chýba aj zákonná možnosť zaobstarať si podnikateľskou činnosťou prostriedky či už na úhradu poistného alebo na úhradu základných životných nákladov. Rozhodnutie prvostupňového orgánu navrhol v celom rozsahu zrušiť. 3. Žalovaná, ako odvolací orgán, preskúmala rozhodnutie prvostupňového orgánu v celom rozsahu a dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je potrebné pozmeniť z dôvodu odstránenia jeho formálneho nedostatku, pričom táto zmena však nemala vplyv na výpočet poistného, a teda nezakladala dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia.
4. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, príjem žalobcu zo živnosti za rok 2019 bol vo výške 10.233 eur, t. j. vyšší ako bol 12 – násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného ku dňu 01.02.2021 (12 x 546 eur, t. j. 6.552 eur). Mala za to, že na základe uvedeného žalobcovi od 01.02.2021 vzniklo v súlade s § 293ey ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2020 Z.z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Ďalej uviedla, že podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, príjem žalobcu zo živnosti za rok 2020 bol vo výške 147 eur, t. j. nižší ako bol 12 – násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného ku dňu 30.09.2021. Tvrdila, že na základe uvedeného žalobcovi v súlade s § 21 ods. 2 zákona č. 338/2013 Z.z. dňom 30.09.2021 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Konštatovala, že prvostupňový orgán kontrolou odvodu poistného zistil, že žalobca, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za obdobie júl 2021 až september 2021 neodviedol vôbec, čím mu vznikla dlžná suma poistného vo výške 542,97 eur. Tvrdila, že námietky žalobcu nebolo možné zohľadniť. Konštatovala, že ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne zákonom ustanovenú hranicu príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, vznikne jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a stáva sa platiteľom poistného, pričom vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia sa viaže k výške príjmu za rok predchádzajúci vzniku poistenia, od výšky príjmu v roku vzniku poistenia nezávisí. Ďalej dôvodila, že príjem žalobcu za rok 2019, zistený na základe daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 podaného 30.06.2020, t. j. po 31.03.2020, odôvodňoval vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Mala za to, že počas trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia bol žalobca povinný odvádzať poistné v lehote splatnosti, v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom, pričom od 01.02.2021 bol žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba povinný odvádzať poistné v sume 180,99 eur mesačne, vypočítané v príslušnej percentuálnej sadzbe z minimálneho vymeriavacieho základu v sume 546 eur mesačne. Konštatovala, že žalobca nepredložil v odvolacom konaní žiadne dôkazy, ktoré by zakladali pochybnosti o správnosti prvostupňového rozhodnutia. 5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná rozhodnutím č. XXXX-X/XXXX-C. zo dňa 25.01.2022, zmenila rozhodnutie prvostupňového orgánu tak, že z jeho výrokovej časti vypustila text: „...§ 152a zákona v znení neskorších predpisov..." a v ostatnom rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila. Rozhodnutie žalovanej č. XXXX-X/XXXX-C. zo dňa 25.01.2022 nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2022. II. Žaloba 6. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. XXXX-X/XXXX-C. zo dňa 25.01.2022, ktorým žalovaná zamietla jeho odvolanie a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 20.10.2021 predpisujúce mu podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ako samostatnej zárobkovo činnej osobe za obdobie mesiacov júl 2021 až september 2021 poistné na nemocenské poistenie v sume 72,06 eur, poistné na starobné poistenie v sume 294,84 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 98,28 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 77,79 eur, spolu v sume 542,97 eur. 7. Uviedol, že zdrojom jeho príjmov je vykonávanie živnostenského oprávnenia v predmetoch podnikania montáž, rekonštrukcia a údržba vyhradených technických zariadení – elektrických a opravy vyhradených technických zariadení – elektrických, pričom v období, ktoré predchádzalo obdobiu, za ktoré mal platiť poistné (január až máj 2021), mu bolo znemožnené vykonávať živnostenskú činnosť tým, že všetkým osobám (okrem osôb spadajúcich pod niektorú z výnimiek), teda vrátane neho (keďže nespadal pod žiadnu výnimku), bol uložený zákaz vstupu do priestorov predajní s elektroinštalačným materiálom za účelom nákupu elektroinštalačného materiálu, čo je neodmysliteľný predpoklad vykonávania jeho živnosti, ako aj do priestorov podnikateľských subjektov a inštitúcií za účelom uskutočňovania prác s elektrickými zariadeniami, pričom práve v priestoroch podnikateľských subjektov a inštitúcií sa uskutočňuje veľká väčšina prác s elektrickými zariadeniami. Ďalej uviedol, že v období, ktoré nasledovalo po období, za ktoré mal platiť poistné (november 2021 až február 2022), mu bolo znemožnené vykonávať
živnostenskú činnosť tým, že bola ustanovená povinnosť uzavrieť všetky prevádzky poskytujúce služby a maloobchodné prevádzky (okrem vymedzených typov prevádzok a predajní spadajúcich pod niektorú z výnimiek), čím mu bol znemožnený prístup do priestorov predajní s elektroinštalačným materiálom za účelom nákupu elektroinštalačného materiálu, čo je neodmysliteľný predpoklad vykonávania jeho živnosti (tieto predajne nespadali pod žiadnu výnimku), ako aj do priestorov poskytujúcich služby a maloobchodných prevádzok za účelom uskutočňovania prác s elektrickými zariadeniami, pričom práve v priestoroch prevádzok poskytujúcich služby a v maloobchodných prevádzkach sa uskutočňuje veľká väčšina prác s elektrickými zariadeniami. Konštatoval, že obdobie, ktoré predchádzalo obdobiu, za ktoré mal platiť poistné (január až máj 2021), ako aj obdobie, ktoré nasledovalo po období, za ktoré mal platiť poistné (november 2021 až február 2022), bolo pokryté vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva SR. Ďalej tvrdil, že spoločným znakom obmedzení uložených predmetnými vyhláškami bolo to, že právnym základom, o ktorý sa Úrad verejného zdravotníctva opieral pri ich ukladaní, bolo aj ustanovenie § 48 ods. 4 písm. z) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“), ktoré znelo takto: „Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas.“ Poukázal na to, že novelou zákona o ochrane verejného zdravia uskutočnenou zákonom č. 304/2021 Z.z. bolo toto ustanovenie (s účinnosťou od 28.7.2021) prečíslované na § 48 ods. 4 písm. aa), pričom Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. PL.ÚS 4/2021 zo dňa 08.12.2021 rozhodol o tom, že § 4 ods. 1 písm. g) a § 48 ods. 4 písm. aa) zákona o ochrane verejného zdravia nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3 a s čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Záverom žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok. III. Vyjadrenie žalovanej k žalobe 8. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 09.06.2022 zopakovala priebeh administratívneho konania, ako aj všetky argumenty ktorými odôvodňovala svoje rozhodnutie, respektíve správnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu. Poukázala aj na to, že predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci predpísania dlžnej sumy poistného žalobcovi a nie preskúmanie zákonnosti jednotlivých vyhlášok, ktoré upravovali práva a povinnosti fyzických a právnických osôb na účely zamedzenia šíreniu ochorenia Covid 19, preto s námietkou žalobcu vznesenou ohľadne tejto problematiky nemôže súhlasiť. Konštatovala, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone o sociálnom poistení a len ak nastane právna skutočnosť, s ktorou zákon o sociálnom poistení spája zánik povinného poistenia, dochádza u samostatne zárobkovo činnej osoby k zániku jej povinného poistenia. Mala za to, že v prípade žalobcu však v predmetnom období nenastali dôvody pre zánik povinného poistenia v zmysle § 21 ods. 4 prvá veta zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z.z. V tomto smere uviedla, že podľa predmetného paragrafového znenia povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti, čo nie je prípad žalobcu, keďže oprávnenie na výkon činnosti (osvedčenie o živnostenskom oprávnenie sp. č. D./XXXXXX-X) mu nezaniklo. Ďalej konštatovala, že žalobca bol v spornom období oprávnený na vykonávanie činnosti, pretože bol držiteľom platného oprávnenia na vykonávanie činnosti, a to osvedčenia o živnostenskom oprávnení sp. č. D./XXXXXX-X. 9. Uviedla, že ďalším dôvodom, v zmysle ktorého by žalobcovi zanikla povinnosť platiť a odvádzať poistné, je prerušenie jeho povinného poistenia v prejednávanom období. Poukázala na to, že ustanovenie § 26 ods. 2 a 4 zákona o sociálnom poistení taxatívnym spôsobom vymenúva dôvody, kedy sa samostatne zárobkovo činnej osobe prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, avšak ani jeden z tam uvedených predpokladov žalobca v spornom období nespĺňal. 10. Bola toho názoru, že v prípade žalobcu postupovala v súlade so zákonom o sociálnom poistení, keď predpísala žalobcovi ako povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe dlžnú sumu poistného za prejednávané obdobie, pričom v prípade, že sa žalobca dostal do nepriaznivej finančnej situácie, mal možnosť využiť odklad splatnosti poistného v zmysle § 293ew ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom
poistení v znení zákona č. 68/2020 Z.z. podaním čestného vyhlásenia o poklese príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti určený podľa osobitného predpisu o 40 % a viac, čo však žalobca neurobil. Na záver dodala, že predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti jej rozhodnutia vo veci predpísania poistného za obdobie júl 2021 až september 2021, preto námietky žalobcu, vzťahujúce sa k obdobiu od novembra 2021 do februára 2022, považovala za právne irelevantné vo vzťahu k predmetnej veci. Správnu žalobu navrhla zamietnuť. IV. Odkladný účinok správnej žaloby 11. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 47Sa/6/2022 – 46 zo dňa 24.06.2022 priznal správnej žalobe žalobcu zo dňa 19.04.2022 odkladný účinok do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V. Replika a duplika 12. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k žalobe zo dňa 15.08.2022 zopakoval argumenty uvedené v žalobe. Tvrdil, že v dôsledku protipandemických opatrení mu zaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie minimálne v období od 27.01.2021 do 28.05.2021 a od 22.11.2021 do 15.02.2022. Bol toho názoru, že ak aj mohol v období od 29.05.2021 do 21.11.2021 opätovne vykonávať svoju živnosť, v zmysle § 21 ods. 5 posledná veta zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie mu mohlo vzniknúť najviac za obdobie od 29.05.2021 do 30.06.2021, pretože jeho príjem za rok 2020 nedosahoval zákonom vyžadovaný príjem aspoň 6.552 eur, čo žalovaná aj uznala. Mal za to, že ak mu teda mohlo vzniknúť povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie najviac za obdobie od 29.05.2021 do 30.06.2021, nemohlo teda trvať aj v období od júla do septembra 2021, za ktoré vymáha poistné žalovaná. 13. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 07.09.2022 uviedla, že je síce pravdou, že vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v čase núdzového stavu obmedzovali pohyb fyzických osôb, avšak jasne zakotvovali výnimky z tohto obmedzenia. V prípade žalobcovej námietky, že mal zákaz vstúpiť do priestorov predajní s elektroinštalačným materiálom za účelom jeho nákupu uviedla, že vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorými sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok a hromadných podujatí, upravovali možnosť nákupu tovaru na diaľku, pričom výdajné miesta tovarov neboli uzavreté a zároveň zákaz otvoriť maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytujúce služby sa nevzťahoval na zásielkový predaj tovarov zakúpených na diaľku a výdaj tovarov zakúpených na diaľku, vydávaných prostredníctvom technických zariadení, najmä balíkomatov, boxov na zásielky a iných obdobných technických zaradení. V súvislosti s námietkou žalobcu, že mal zákaz vstupu do priestorov podnikateľských subjektov a inštitúcií za účelom uskutočňovania prác uviedla, že vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorými sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa, upravovali niekoľko výnimiek zo zákazu vstupu zákaz sa nevzťahoval napríklad na osobu, ktorá sa preukáže potvrdením o negatívnom výsledku RTPCR testu alebo potvrdením o negatívnom výsledku antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVlD-19, na osobu, ktorá prekonala ochorenie COVlD-19 a mala o jeho prekonaní doklad nie starší ako tri mesiace, osobu zaočkovanú proti ochoreniu COVID-19 aj druhou dávkou vakcíny a od tohto očkovania uplynulo aspoň 14 dní, osobu, ktorej zdravotný stav alebo zdravotná kontraindikácia neumožňovala vykonanie testu na ochorenie COVID-19. Mala teda za to, že u žalobcu neexistovali objektívne prekážky pre výkon podnikateľskej činnosti, pričom išlo len o subjektívnu nemožnosť vykonávať živnosť spôsobenú vlastným rozhodnutím nezaradiť sa medzi výnimky, ktorým podľa jednotlivých vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky bolo umožnené pohybovať sa aj v priestoroch spätých s podnikateľskou činnosťou žalobcu, resp. nakupovať požadovaný materiál. Opätovne poukázala na to, že ak sa žalobca domnieval, že bol obmedzovaný vo výkone jeho činnosti, pričom zároveň nechcel byt' povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, mohol vykonať úkony, ktorých následkom by bol zánik jeho povinného poistenia, a teda aj zánik jeho povinnosti platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie, avšak tieto úkony nevykonal a ani nepodal námietky v lehote 8 dní od doručenia listu, ktorým mu bolo oznámené, že mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe dňa 01.02.2021 vznikla povinnosť platiť poistné. Ďalej konštatovala, že žalobca nebol opätovne oprávnený na výkon alebo prevádzkovanie živnosti odo dňa 29.05.2021, keďže jeho oprávnenie bolo v platnosti nepretržite odo
dňa jeho vzniku, t. j. odo dňa 01.08.2015. Tvrdila, že ak by u žalobcu aj došlo k opätovnému vzniku oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti ako tvrdil, tak by musela aplikovať § 293ey ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 127/2020 Z.z., ktorý bol účinný od 21.05.2020, a nie § 21 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z.z. - vychádzajúc teda z § 293ey ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 127/2020 Z.z., by rozhodujúcim pre opätovný vznik povinného poistenia bol rok 2019, nie rok 2020, ako to mylne uviedol žalobca (príjem žalobcu zo živnosti za rok 2019 bol v sume 10.233 eur, t. j. jeho príjmy za daný rok boli vyššie ako zákonom stanovená suma 6.552 eur). Opätovne poukázala aj na to, že príjmy žalobcu zo živnosti za rok 2020 boli v sume 147 eur, t. j. jeho príjmy za daný rok boli nižšie ako zákonom stanovená suma 6.552 eur, a preto žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe v zmysle § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z.z. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.09.2021. Správnu žalobu navrhla zamietnuť. VI. Relevantné právne predpisy 14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 18. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 19. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 20. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného
vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku: a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania; b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. 22. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d) platí rovnako. 23. Podľa § 26 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a) odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia, b) od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. b) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, c) od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, d) v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, e) v období trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy, ak v tomto období podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. 24. Podľa § 293ey ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ak samostatne zárobkovo činná osoba nepodala daňové priznanie za rok 2019 podľa osobitného predpisu do 31. marca 2020, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie jej vzniká od prvého dňa tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, ak jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 za rok 2019 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 25. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, oprávnenie prevádzkovať živnosť (ďalej len „živnostenské oprávnenie“) vzniká právnickým osobám už zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám, ktoré sa do obchodného registra nezapisujú, a fyzickým osobám dňom ohlásenia, alebo ak je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom; za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má ohlásenie všetky náležitosti podľa § 45, 45a a 46. Fyzickým osobám s bydliskom v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo zmluvným štátom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré nemajú udelený pobyt na území Slovenskej republiky, vzniká živnostenské oprávnenie najskôr dňom udelenia povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky. Podanie, ktoré spĺňa náležitosti ohlásenia a obsahuje predmet podnikania, na ktorý už podnikateľovi vzniklo živnostenské oprávnenie alebo ktorý nie je živnosťou, nie je ohlásením. 26. Podľa § 57 ods. 1 zákona o živnostenskom podnikaní, živnostenské oprávnenie zaniká a) smrťou fyzickej osoby (živnostníka), ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva; oprávnenie však zanikne najneskôr uplynutím lehoty uvedenej v § 13 ods. 5, b) zánikom právnickej osoby, ak nejde o prípady podľa § 14 a 15, c) uplynutím času, ak živnostenské oprávnenie bolo vydané na určitý čas, d) rozhodnutím živnostenského úradu o zrušení živnostenského oprávnenia podľa § 58, e) ak to ustanoví osobitný zákon, f) uplynutím lehoty povoleného prechodného alebo trvalého pobytu podnikateľa alebo jeho zrušením,
g) dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania; to neplatí, ak živnostenský úrad začal konanie o zrušení živnostenského oprávnenia podľa § 58 ods. 1 písm. c) alebo § 58 ods. 2 písm. a) alebo konanie o uložení pokuty podľa tohto zákona. VII. Posúdenie veci správnym súdom 27. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 28. Žalobca v konaní nespochybnil vznik jeho povinného sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 293ey ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení v súvislosti s výškou jeho príjmu dosiahnutého z podnikateľskej činnosti v rozhodnom období (rok 2019). 29. Nedostatok svojho statusu samostatne zárobkovo činnej osoby v období, za ktoré mu rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bolo poistné v celkovej sume 542,97 eur predpísané, a v súvislosti s tým aj nezákonnosť rozhodnutia žalovanej, videl v tom, že mu v tomto období bolo znemožnené vykonávať živnostenskú činnosť vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva, ktorými bol všetkým osobám zakázaný vstup do priestorov predajní s elektroinštalačným materiálom potrebným na jeho činnosť, ako aj do priestorov podnikateľských subjektov a inštitúcií kde sa uskutočňovali práce s elektrickými zariadeniami, respektíve do prevádzok poskytujúcich služby a v maloobchodných prevádzkach kde sa uskutočňovali práce s elektrickými zariadeniami, prípadne v tom, že vstup do predajní s elektroinštalačným materiálom a možnosť vykonávania elektroinštalačných prác v interiéroch boli podmienené splnením protiústavne vyžadovaných požiadaviek – predložením potvrdenia o testovaní alebo potvrdenia o zaočkovaní a prekrytím dýchacích ciest. S týmito zákazmi – obmedzeniami žalobca spájal zánik svojho oprávnenia na výkon svojej podnikateľskej činnosti. 30. Predmetom posudzovania v tomto konaní však neboli opatrenia prijaté štátnymi orgánmi na zabránenie šíreniu ochorenia COVID-19, hoci o ich ústavnosti, účelnosti či v niektorých prípadoch dokonca logickosti by bolo možné polemizovať, v súvislosti s predmetom tohto konania to nebolo relevantné. 31. Prijaté opatrenia bez pochybností mohli sťažiť výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, rovnako ako mohli sťažiť alebo sťažili výkon podnikateľskej činnosti iných fyzických a právnických osôb, ale aj bežný život alebo fungovanie nepodnikateľských subjektov. 32. Zo žiadneho právneho predpisu použitého v argumentácii žalobcu však nevyplýva zákaz nákupu elektroinštalačného materiálu, keď v predmetnom období bola upravená možnosť nákupu tovaru na diaľku, pričom výdajné miesta tovarov neboli uzavreté a zároveň zákaz otvoriť maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytujúce služby sa nevzťahoval na zásielkový predaj tovarov zakúpených na diaľku a výdaj tovarov zakúpených na diaľku, vydávaných prostredníctvom technických zariadení, najmä balíkomatov, boxov na zásielky a iných obdobných technických zaradení. 33. Čo sa týka zákazu vstupu do priestorov podnikateľských subjektov a inštitúcií za účelom uskutočňovania prác - montáže, rekonštrukcie alebo údržby elektrických zariadení, tak k uvedenému správny súd uvádza, že v predmetnom období boli upravené aj v tomto smere, a to napr. zákaz sa nevzťahoval na osobu, ktorá sa preukáže potvrdením o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo potvrdením o negatívnom výsledku antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVlD-19, na osobu, ktorá prekonala ochorenie COVlD-19 a mala o jeho prekonaní doklad nie starší ako tri mesiace, osobu zaočkovanú proti ochoreniu COVID-19 aj druhou dávkou vakcíny a od tohto očkovania uplynulo aspoň 14 dní, osobu, ktorej zdravotný stav alebo zdravotná kontraindikácia
neumožňovala vykonanie testu na ochorenie COVID-19. Skutočnosť, že žalobca sa na základe svojho vlastného subjektívneho rozhodnutia nezaradil medzi spomenuté výnimky, nemôže zakladať objektívne prekážky pre výkon jeho podnikateľskej činnosti. 34. Spôsoby nadobúdania tovaru, vrátane tovaru elektroinštalačného, bez priameho vstupu do predajne sú teda všeobecne známe, pričom pokiaľ žalobca nemal záujem vykonávať svoju podnikateľskú činnosť za dodržiavania obmedzujúcich opatrení, ide o jeho subjektívne rozhodnutie, s ktorým zákon zánik sociálneho poistenia nespája. 35. V predmetnej veci nejde o žiaden z prípadov zániku živnostenského oprávnenia vymenovaných v ustanovení § 57 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní a v súvislosti s tým ani prípadom zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia podľa § 21 ods. 4 vety prvej zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého povinné poistenie zaniká odo dňa, od ktorého samostatne zárobkovo činná osoba nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie svojej činnosti. Žalobca pritom nevykonal a ani netvrdil vykonanie žiadnych úkonov či existenciu okolností spájaných podľa zákona s dočasným zánikom povinnosti platiť povinné poistenie. 36. Pokiaľ žalobca argumentoval rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky - jeho Nálezom sp. zn. PL.ÚS 4/2021, je potrebné konštatovať, že predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie ústavnosti časti protiepidemiologickej legislatívy, ustanovení zákona o ochrane verejného zdravia č. 355/2007 Z.z., pričom rozhodnutie ani v ňom vyslovený právny názor ústavného súdu nemá zásadný vplyv na priebeh tohto konania, keďže v predmetnom období júl 2021 až september 2021, žalobcom spomínané obmedzenia ani uložené neboli. 37. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky rozhodnutia žalovanej a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, súd správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Poučenie: 2 TT-47Sa/6/2022 Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).