Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-20S/167/2022 2022200366 26. 09. 2023 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200366.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Barbory Vrbovej a JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M., v právnej veci žalobkyne: A. B. C., bytom D. A. D. XXX, D. A., XXX XX, právne zastúpená JUDr. Peter Martinkovič, LL.M., advokát, so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, Kolárova 8, Trnava, za účasti ďalších účastníkov: 1/ E. E., bytom F. XXX, 2/ A. G. E., bytom G. E. XXXX/X, H., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2022/050374-002 z 30.11.2022, takto rozhodol: I. Súd návrh ďalších účastníkov konania v 1/ a 2/ rade na zrušenie uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/167/2022-67 zo dňa 17.02.2023 z a m i e t a. II. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava č. OU-TT-OVBP2-2022/050374-002 zo dňa 30.11.2022 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. III. Žalobkyni súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. IV. Ďalším účastníkom v 1/ a 2/ rade právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Dňa 18.05.2022 podali stavebníci – ďalší účastníci konania v 1/ a 2/ rade prostredníctvom ich splnomocneného zástupcu na miestne príslušný stavebný úrad žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Rodinný dom – novostavba“ na pozemku par. č. XXX/XX, k. ú. D. F., obec D. F.. Obec D. F. ako stavebný úrad vydal dňa 25.05.2022 v spojenom územnom a stavebnom konaní oznámenie o začatí stavebného konania a nariadil ústne rokovanie na deň 15.06.2022. Účastníkov konania poučil o možnosti uplatnenia námietok najneskôr na ústnom prejednaní s tým, že inak na ne nebude prihliadať. Na ústnom prejednaní sa v zastúpení žalobkyne zúčastnil splnomocnený zástupca Ing. Jozef Tischler, podľa splnomocnenia zo dňa 25.05.2022, ktorý vzniesol námietky do zápisnice týkajúce sa požiadavky dodržania minimálnych vzdialeností medzi stavebnými objektami. Žalobkyňa listom zo dňa 08.06.2022 doručeného stavebnému úradu dňa 15.06.2022 predložila zamietavé, nesúhlasné stanovisko k umiestneniu stavby na parcele č. XXX/XX v ktorom namietala umiestnenie plánovanej novostavby z dôvodu porušenia § 5 a § 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška“ alebo „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“) 2. Stavebný úrad vzhľadom na priebeh ústneho prejednania rozhodnutím č. OcU-180-002/2022-Bi zo dňa 16.06.2022 prerušil konanie a vyzval žalobkyňu, aby najneskôr do 30 dní doložila doklad akým
spôsobom navrhovaná stavba „Rodinný dom- novostavba“ na pozemku parcela č. XXX/XX, k. ú. D. F., obec D. F., bude ovplyvňovať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. Dňa 26.07.2022 žalobkyňa predložila svoje stanovisko s prílohami – odborným stanoviskom Ing. Jozefa Tischlera zo dňa 18.07.2022 a vyjadrením TIGArch, s.r.o.: I. E. B. E., autorizovaný stavebný inžinier zo dňa 14.07.2022 k navrhovanej stavbe. 3. Stavebný úrad obec Čierna Voda vydal dňa 31.08.2022 stavebné povolenie č. OcU-180-003/2022Bi, ktorým povolil stavbu „Rodinný dom – novostavba“, na pozemku par. č.XXX/XX v kat. území D. F., v obci D. F. stavebníkom E. E. a A. G. B. (J. E.), pričom určil záväzné podmienky pre uskutočnenie stavby. V odôvodnení rozhodnutia sa stavebný úrad vysporiadal s námietkami žalobkyne, ktoré zamietol. Poukázal na znenie § 4 ods. 1 ako i na ust. § 6 ods. 1, 2, 4, 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pričom uviedol, že stavba „Rodinný dom – novostavba“ je v zmysle projektovej dokumentácie umiestnená 5,01 m od rozostavaného rodinného domu na pozemku parc. č. XXX/XX, k. ú. D. F. (dom žalobkyne pozn. správneho súdu). Mal za to, že hoci je na rodinnom dome vo vlastníctve žalobkyne zo strany navrhovaného rodinného domu osadené okno z miestnosti „jedáleň“ je dodržaný § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Upriamil pozornosť na predloženú projektovú dokumentáciu protipožiarnej ochrany stavieb, svetlotechnický posudok, ako i na záväzné podmienky vo vzťahu k údržbe navrhovaného rodinného domu, k dažďovej vode, potreby osadenia protisnežných zábran. Mal za to, že dokumentácia stavby spĺňa požiadavky uvedené v ust. § 43b, §43d a 43e zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“ alebo „zák. č. 50/1976 Zb.“), podmienky územného rozhodnutia o umiestnení stavby ako i požiadavky vyplývajúce z ust. § 47 stavebného zákona. Taktiež posúdil žiadosť z hľadísk uvedených v ust. § 62 a 63 stavebného zákona, pričom nezistil ohrozenie záujmov spoločnosti ani neprimerané obmedzenie, či ohrozenie záujmov účastníkov konania. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré bolo preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. 4. Žalovaný správny orgán mal za to, že odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu je v súlade so zákonom. Skonštatoval, že stavebný úrad postupoval v súlade s ust. §§ 3, 32 a 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „zák. č. 71/1967 Zb.“), § 62 ods. 1, § 66 ods. 1 Stavebného zákona ako i s ust. § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Uviedol, že povoľovaný rodinný dom je umiestnený od uličnej hranice vo vzdialenosti 8,02m, od pozemku par. č. XXX/XX vo vlastníctve žalobkyne 1m, a od jej rozostavaného domu na pozemku par. č. XXX/XX vo vzdialenosti 5.01m, od pozemku par. č. XXX/XX bude povoľovaný rodinný dom vzdialený 2,99m a od stavby na pozemku par. č. XXX/XX bude vzdialený 4,28m. Rodinný dom na pozemku par. č. XXX/XX (prináleží k pozemku par. č. XXX/XX) je umiestnený v zadnej časti pozemku. Stavebníci predložili svetlotechnický posudok vypracovaný I. I. C. s tým záverom, že navrhovaný rodinný dom nebude tieniť preslneniu susednej stavby na pozemku par č. XXX/XX nad mieru prípustnú. Nebude tieniť obytné miestnosti susedného rodinného domu na pozemku par č. XXX/XX pod väčším uhlom tienenia ako je maximálne vymedzený uhol tienenia 30°. Umiestnenie rodinného domu od hraníc susedných pozemkov par č. XXX/ XX vo vzdialenosti 1m a od pozemku par č. XXX/XX 4.28m vyhodnotil ako dostatočné, keďže umožňuje realizáciu stavby z vlastného pozemku, údržbu stavby a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Teda mal za to, že navrhovaný rodinný dom je umiestnený v súlade s ust. § 6 ods. 1 a 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Uviedol, že stavebník predložil všetky potrebné doklady v zmysle ust. § 58 Stavebného zákona a ust. § 8 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., k povoľovanej stavbe sa súhlasne vyjadrili dotknuté orgány. 5. Žalovaný odvolacie námietky žalobkyne neakceptoval, na rozdiel od stavebného úradu nepovažoval pozemok stavebníka za stiesnené stavebné územné podmienky, ktoré môžu vyplývať napr. z nevhodnosti polohy pozemku, jeho tvaru, veľkosti, základových pomerov, konfigurácie terénu, jeho sklonu, orientácie k svetovým stranám, z negatívneho vplyvu už existujúcej okolitej zástavby, prípadne ochranný pásiem alebo iných obmedzení vyplývajúcich z osobitných predpisov a pod. Pozemok stavebníka je o ploche 999,0m2, široký 12,52m. Mal za to, že navrhovaný rodinný dom je umiestnený v súlade s ust. § 6 ods. 1 a 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Uviedol, že pri aplikácii ust. § 6 ods. 5 vyhlášky je potrebné pri navrhovaných riešeniach posudzovať splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti, ktoré sú vymedzené v ods. 1, striktne na podklade výpočtov a meraní. Mal za to, že pri splnení podmienok je v odôvodnených prípadoch možné pripustiť aj umiestnenie okien z obytných miestností v protiľahlých stenách rodinných domov pri nedodržaní odstupových vzdialeností určených v ust. § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky. Z predloženého svetlotechnického posudku vyplýva, že rodinný dom
žalobkyne bude aj po realizácii povoľovaného rodinného domu dostatočne preslnený a presvetlený. Navrhovaný rodinný dom nemá smerom k nehnuteľnosti žalobkyne umiestnené žiadne okná z obytných miestností. Z predloženého požiarneho projektu vyplýva, že požiarne nebezpečný priestor nezasahuje do susedných nehnuteľností. Na hranici s pozemkom žalobkyne je umiestnené barierové oplotenie s výškou 2m, ktorého požiarna odolnosť je 15 min. Navrhovaná stavba je umiestnená na pozemku stavebníka a žiadnou svojou konštrukciou nezasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobkyne. Dažďové vody bude mať stavebník taktiež odvedené na svoj pozemok. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vyjadril aj k odvolacej námietke týkajúcej sa umiestnenia tepelného čerpadla, pričom zistil že nebude umiestnené menej ako 4m od rodinného domu žalobkyne a vzhľadom na barierové oplotenie nie je predpoklad, vzhľadom na výšku hladiny akustického tlaku, že navrhované tepelné čerpadlo by mohlo prekročiť hranicu akustického tlaku stanovenú zákonom o verejnom zdraví. II. Argumenty žalobkyne 6. Žalobkyňa sa žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Trnave dňa 20.12.2022 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2022/050374-002 zo dňa 30.11.2022, ktorým podľa ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie obce Čierna Voda č. OcU-180-003/2022-Bi zo dňa 31.08.2022 potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím obec Čierna Voda ako stavebný úrad povolila v zlúčenom územnom a stavebnom konaní podľa ust. § 66, § 39a ods. 4 zák. č. 50/1976 Zb. stavbu „Rodinný dom – novostavba“, na pozemku par. č.XXX/XX v kat. území D. F., v obci D. F., stavebníkom E. E. a A. G. B. (J. E.). 7. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v rámci stavebného konania vzniesla námietky v súvislosti s umiestnením stavby, v ktorých namietala, že stavba je situovaná tak, že nerešpektuje nevyhnutný právnymi predpismi požadovaný odstup od stavieb. Stavebný úrad týmto námietkam nevyhovel, pričom toto odôvodnil poukazom na ust. § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. S týmto záverom sa žalobkyňa nestotožnila. Tým, že rozostavaný rodinný dom žalobkyne má na protiľahlej strane k navrhovanému rodinnému domu okno z obytnej miestnosti „jedálne“, tak nie je naplnený predpoklad § 6 ods. 4 vyhlášky a stavebné povolenie nemalo byť vydané. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemku nesmie byť menšia ako 2m, pričom táto podmienka taktiež nie je splnená, keďže stavba bude umiestnená od pozemku par č. XXX/XX na vzdialenosť 1m. Zo strany stavebného úradu nie je poskytnuté dostatočné odôvodnenie. Žalobkyňa taktiež poukazom na znenie ust. § 6 ods. 5 vyhlášky uviedla, že zo stavebného povolenia nevyplývajú žiadne podklady výpočtov a meraní preukazujúce splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa ods. 1 alebo územného plánu zóny. Vytýkala nesprávne skutkové zistenie stavebného orgánu v súvislosti s dažďovou vodou, ktorá neohrozuje susedné nehnuteľnosti. Podľa jej názoru presah vody môže spôsobiť podmáčanie povrchu a vyvolať problémy so stabilitou, rovinatosťou a funkčnosťou terénu. Z technických parametrov absentuje riešenie požiadavky umiestnenia a hlučnosti tepelného čerpadla. Stavebný úrad sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobkyne, len konštatoval znenie právnych predpisov, vôbec neuviedol ako hodnotil tieto námietky po právnej stránke. Zhrnula, že stavebné povolenie je rýdzo formálne bez akéhokoľvek objektívneho hodnotenia materiálneho obsahu, absentuje riadne odôvodnenie tohto rozhodnutia, trpí nelogickosťou a preto je nezrozumiteľné. 8. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje žalobkyňa za nezrozumiteľné (arbitrárne), pretože z odôvodnenia nevyplýva vysvetlenie dôvodu dostatočnosti v súvislosti so vzdialenosťou medzi susediacimi stavbami a je len konštatované, že vzdialenosť 1m je dostatočná. Žalobkyňa vo svojom odvolaní uviedla viacero odvolacích námietok, ktorým sa žalovaný bližšie nevenoval len konštatoval, že dôvody sú neakceptovateľné a zotrval (parafrázoval) odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. 9. V súvislosti s konštatovaním žalovaného v odôvodnení jeho rozhodnutia, že v odôvodnených prípadoch je možné pri splnení podmienok (§6 ods. 5 vyhlášky) pripustiť aj umiestnenie okien z obytných miestnosti v priľahlých stenách rodinných domov pri nedodržaní odstupových vzdialeností určených v ust. § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky poukázala na umiestnenie okna na jej rozostavanom dome, pričom túto skutočnosť považovala za zásadnú pre posúdenie celkovej správnosti umiestnenia stavby. Konštatovala, že žalovaný sa k tejto skutočnosti v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevyjadril. Uviedla, že pokiaľ chcel správny orgán aplikovať výnimku ustanovenú v § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. bolo jeho povinnosťou sa dôsledne zaoberať naplnením zákonných predpokladov na takýto postup.
Žalovaný len rýdzim poukazom na toto ustanovenie vo všeobecnosti konštatoval splnenie podmienok na umiestnenie stavby. Žalobkyňa nesúhlasí s názorom žalovaného, že pozemok stavebníka nemožno považovať za stiesnené územné podmienky. Mala za to, že pokiaľ je medzi dvoma stavbami voľný priestor tento sa stáva stiesneným v kontexte plánovanej výstavby. Záverom žalobkyňa uviedla, že celkové posúdenie stavby nemôže vychádzať len zo striktných aplikácii predpisov mechanicky, ale je potrebné dbať na širší kontext, akou je pohoda bývania, pričom s týmto sa žalovaný bližšie nezaoberal. 10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa navrhla správnemu súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ Správneho súdneho poriadku zrušiť v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov 11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.01.2023 v podstate zopakoval skutočnosti uvedené v rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že posudzovaný návrh zodpovedá urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia, je v súlade s verejným záujmom (územný plán obce). K pojmu pohoda bývania uviedol, že nie je definovaný ani v stavebnom zákone ani v jeho vykonávacích predpisoch, je subjektívnou kategóriu, pri zachovaní ktorej je nutné posúdiť vzájomné vplyvy susediacich stavieb. Pri jeho posúdení vychádza stavebný úrad z dikcie ust. § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Mal za to, že predmetná stavba je umiestnená v súlade s kritériami, ktoré sú v zmienenom ustanovení uvedené. 12. Ďalší účastníci konania v 1/ a 2/ rade - stavebníci vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.04.2022 (po správnosti 2023 pozn. Správneho súdu) navrhli túto zamietnuť. Žalobu považujú za nedôvodnú a napadnuté rozhodnutia za správne a zákonné. Podľa názoru ďalších účastníkov napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky zákonné požiadavky naň kladené. Prvostupňový správny orgán ako i žalovaný postupovali správne a dôsledne sa riadili zákonnými ustanoveniami, pričom posúdili umiestnenie stavby, či je v súlade s platným územným plánom, ako i platnými zákonmi a vykonávacími predpismi a to najmä ust. § 6 vyhl. č. 532/2002 Z. z. Poukázali na Stanovisko Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy k aplikácii § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. č. 532/2004-920, z ktorého stanoviska vychádzajú mnohé rozhodnutia všeobecných súdov všetkých stupňov a v zmysle ktorého o. i. vo vzťahu k stiesneným podmienkam vyplýva, že ust. § 6 ods. 4 a ods. 5 možno iba v stiesnených podmienkach, ktoré je potrebné špecifikovať v závislosti na vyhodnotení daností konkrétnej lokality a vlastností stavebného pozemku v zmysle § 5 citovanej vyhlášky. Stiesnené pomery môžu vyplývať napr. z nevhodnej polohy pozemku, jeho tvaru, veľkosti, základových pomerov, konfigurácie terénu, jeho sklonu a orientácie k svetovým stranám, z negatívneho vplyvu už existujúcej okolitej zástavby, prípadne ochranných pásiem alebo iných obmedzení vyplývajúcich z osobitných predpisov (napr. ochrana zelene) a pod. Podľa ods. 4 možno znížiť vzdialenosť protiľahlých stien rodinných domov až na 4,0 m s vylúčením umiestnenia okien obytných miestností v častiach týchto stien. Vzhľadom na to, že z hľadiska zatienenia sa podľa príslušnej STN posudzujú iba obytné miestnosti rodinných domov nie je v takýchto prípadoch potrebné zabezpečovať svetlotechnické posúdenie. K takémuto návrhu na umiestnenie stavby sa vyžadujú podrobné výpočty a merania z iných hľadísk (najmä požiarneho), len ak to vyplýva zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy, alebo ak sú pochybnosti o správnosti konkrétneho riešenia. 13. Zdôraznili, že ustanovenie § 6 ods. 5 vyhlášky platí pre riešenia podmienené takými obmedzeniami, ktoré neumožňujú aplikáciu § 6 ods. 3 ani ods. 4 vyhlášky, teda dodržanie vyhláškou daných odstupových vzdialeností. V intenciách tohto ustanovenia je potrebné pri navrhovaných riešeniach posudzovať splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti, ktoré sú vymedzené v ods. 1 striktne na podklade potrebných výpočtov a meraní. Pri splnení týchto podmienok je v odôvodnených prípadoch možné pripustiť aj umiestnenie okien obytných miestností v protiľahlých stenách rodinných domov pri nedodržaní odstupových vzdialeností určených § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky. Jedná sa o výnimočné prípady, ktoré vyžadujú osobitný prístup. Najčastejšie ide o umiestňovanie stavby v podmienkach s obmedzeniami vyplývajúcimi z daností stavebného pozemku, napr. v stavebných medzerách existujúcej zástavby, alebo pri zmenách stavieb (prístavby, nadstavby) na dlhých úzkych pozemkoch s dvorovou dispozíciou existujúcej zástavby, alebo pri samostatne stojacich rodinných domoch, keď existujúca stavba na susednom pozemku svojimi vlastnosťami - rozmerovými parametrami, dispozičným riešením, orientáciou okien z obytných miestnosti v protiľahlej stene existujúceho domu a pod. vytvára nerovnocenné podmienky pre umiestnenie stavby na susednom pozemku. V takých prípadoch vyhláška
pripúšťa aj odlišné riešenia s podmienkou individuálneho komplexného hodnotenia vrátane potrebných výpočtov a meraní. Môže pritom ísť o posúdenie osvetlenia a preslnenia obytných priestorov, posúdenie z hľadiska požiarnej ochrany (najmä obmedzenia šírenia požiaru na susedné stavby - výpočet sálania a pod.), posúdenie hluku, zápachu, alebo prašnosti, príp. elektromagnetického žiarenia a pod. Určenie potreby meraní a výpočtov závisí aj od stanovísk príslušných dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré chránia verejné záujmy v zmysle osobitných predpisov. V súlade so zásadou správneho konania, podľa ktorej rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, je potrebné v intenciách § 37 ods. 3 a § 62 ods. 3 stavebného zákona zabezpečiť stanoviská príslušných orgánov štátnej správy, pričom je v právomoci stavebného úradu posúdiť rozsah a spôsob zisťovania podkladov v súlade s § 32 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V takom prípade môže stavebný úrad požadovať stanovisko príslušného orgánu štátnej správy, aj keď to osobitný predpis neustanovuje. 14. Podľa ďalších účastníkov konania z napadnutého rozhodnutia žalovaného celkom zrejme vyplýva, že žalovaný postupoval v zmysle ustanovenia § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pričom zároveň upriamil pozornosť na chybu v odôvodnení prvostupňového správneho orgánu, ktorý svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou § 6 ods. 4 vyhlášky. Svoj postup a aj rozhodnutie ponechať prvostupňové rozhodnutie v platnosti žalovaný náležite odôvodnil, a to splnením podmienok podľa § 6 ods. 5 a ods. 1 vyhlášky zo strany dotknutých účastníkov konania. Poukázal pri tom na potrebu súčasnej aplikácie a striktného dodržania všeobecných požiadaviek uvedených v § 6 ods. 1. vyhlášky, čím postupoval presne i v súlade s vyššie uvedeným stanoviskom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Uviedli, že žalobkyňa sa vo svojej žalobe zaoberá prevažne argumentáciou týkajúcou sa ustanovenia § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a nesplnením podmienok podľa uvedeného ustanovenia s poukazom na existenciu okna do obytnej miestnosti rodinného domu žalobkyne, pričom sa však žalovaný s uvedenou problematikou v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal a vysvetlil svojej úvahy a dôvody pre postup podľa § 6 ods. 5 vyhlášky. Z uvedeného dôvodu tieto žalobné námietky žalobkyne dotknutí účastníci považujú za v celku nedôvodné a bezpredmetné, keďže je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nepostupoval v zmysle § 6 ods. 4 vyhlášky, ale v zmysle § 6 ods. 5 vyhlášky v spojení s § 6 ods. 1 vyhlášky. 15. Za nesprávne považovali tvrdenie žalobkyne, že „zo stavebného povolenia nevyplývajú žiadne podklady výpočtov a meraní preukazujúce splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa ods. 1.“ Aj v zmysle citovaného stanoviska Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky číslo : 532/2004 – 920 vyplýva, že v tomto prípade (posudzovanie splnenia požiadaviek na vzájomné vzdialenosti, ktoré sú vymedzené v § 6 ods. 1 striktne na podklade potrebných výpočtov a meraní) sa má jednať o komplexné posudzovanie osvetlenia a preslnenia obytných priestorov, posúdenie z hľadiska požiarnej ochrany (najmä obmedzenia šírenia požiaru na susedné stavby - výpočet sálania a pod.), posúdenie hluku, zápachu, alebo prašnosti, príp. elektromagnetického žiarenia a pod. Žalovaný i prvostupňový stavebný orgán posudzovali splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa § 6 ods. 1 vyhlášky, na základe výpočtov a meraní obsiahnutých v dokumentoch predložených v rámci stavebného konania dotknutými účastníkmi, a to v Svetelnotechnickom posudku pre novostavbu rodinného domu na pozemku parc. č. XXX/XX, pre k. ú. D. F., vypracovanom I. I. C., a tiež v Projekte stavby pre stavebné povolenie – Protipožiarna ochrana, stavba: rodinný dom na pozemku parc. č. XXX/XX, pre k. ú. D. F., vypracovanom E. A., a na tieto vo svojom rozhodnutí i náležite poukazujú. Zároveň z napadnutého rozhodnutia celkom zrejme vyplývajú i výpočty a posudzovanie hlučnosti tepelného čerpadla DAIKININ, ktoré má byť podľa projektu umiestnené pri hranici pozemku žalobkyne. Z uvedeného dôvodu považujú ďalší účastníci žalobné námietky žalobkyne za nedôvodné. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež rozhodnutie žalovaného vychádzajú z riadne a dôsledne posúdených podkladov, výpočtov a meraní, obsiahnutých jednak vo vyššie označených odborných posudkoch a projektoch (ktoré preukazujú neexistenciu negatívnych vplyvov na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne), a tiež zo záväzných stanovísk príslušných orgánov a dotknutých inštitúcií. 16. Námietku žalobkyne ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu stavebným úradom vo vzťahu k dažďovej vode ďalší účastníci túto považujú za čisto hypotetickú, bez relevantného preukázania tvrdení žalobkyne. Ďalej uviedli, že žalobkyňa nepostrehla, že dom na parcele č. XXX/XX pre k. ú. D. F. nie je jej domom, ale domom susediacim (dom žalobkyne je postavený na parcele č. XXX/XX pre k. ú. D. F.) vedľa povoľovaného rodinného domu z druhej strany a tento skutočne nemá okná smerom k povoľovanému domu. Taktiež ďalšie žalobné námietky považujú za nedôvodné, žalovaný náležite a zrozumiteľne odôvodnil, prečo považuje vzdialenosti medzi susediacimi stavbami za dostatočné.
Taktiež podstatným hľadiskom posúdenia umiestnenia predmetnej stavby je splnenie všeobecných požiadaviek uvedených v ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorú žalovaný precízne posudzoval. Nesúhlasili ani s tým, že žalovaný neposudzoval splnenie podmienok pohody bývania, keďže toto žalovaný posudzoval v rámci splnenia všetkých požiadaviek podľa ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. 17. Záverom dotknutí účastníci konania uvádzajú, že uvedený prípad, stavba rodinného domu predstavuje klasickú situáciu stretu dvoch vlastníckych práv - vlastníckeho práva žalobkyne, ktorá si chce užívať nerušený výkon svojho práva k pozemku a nehnuteľnosti na ňom postavenej a vlastníckeho práva suseda - stavebníka, ktorý chce tiež realizovať svoje vlastnícke právo k pozemku tým, že si na ňom chce postaviť rodinný dom. Tieto práva, ak by boli vykonávaná absolútne, sa navzájom vylučujú. Preto nie je možné k veci pristupovať tak, že obe tieto práva zostanú absolútne nedotknuté, tzn. v prípade žalobkyne tak, že sa vlastnosti jej nehnuteľností, nezmenia. Zmenia, a právo tomu nie je schopné zabrániť. Právo môže iba zabezpečiť, aby k týmto zmenám došlo v primeranej miere. Zákon z tohto dôvodu stanovuje určité kogentné požiadavky na zamýšľanú stavbu rodinného domu, ako v danom prípade, ktorými obmedzuje právo stavebníka a chráni práva vlastníkov susedných nehnuteľností. Práve otázka dodržania týchto limitov bola otázkou v konaní o povolení predmetnej stavby, pričom podľa názoru dotknutých účastníkov konania správne orgány (ako žalovaný tak i prvostupňový správny orgán) dodržali podmienky uvedené vo všetkých právnych predpisoch, jednak stavebnom zákone, vyhláške č. 532/2002 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ale i ostatných osobitných predpisoch na úseku stavebného práva, a zároveň prihliadali na naplnenie zásady proporcionality medzi oprávnenými záujmami vlastníka – stavebníka (dotknutých účastníkov) a vlastníka susednej stavby – žalobkyne. Zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré sú pre stavebný úrad záväzné, ale tiež z predložených posudkov a projektov, nevyplýva, že by predmetná stavba rodinného domu dotknutých účastníkov negatívne ovplyvňovala žalobkyňu, že by bol žalobkyni spôsobený neprimeraný zásah do jej práv, či do pohody bývania a žalobkyňa ani nepredložila a ani nenavrhla taký dôkaz, z ktorého by ňou tvrdené skutočnosti (narušenie pohody bývania a iné negatívne vplyvy na jej nehnuteľnosti) vyplývala. Napadnuté rozhodnutie žalovaného a ním potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, podľa názoru dotknutých účastníkov konania, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, je náležitým spôsobom odôvodnené, sú v ňom uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie v súvislosti s tým, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a ako správny orgán použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, tiež sa dostatočne vysporadúva aj s námietkami žalobkyne, preto je možné ho považovať za súladné so zákonom. IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava 18. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z. z.“) a svoju činnosť začal od 01. júna 2023. 19. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. 20. Podľa ust. § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 21. Z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 20S 167/2022-67 zo dňa 17.02.2023 priznal správnej žalobe odkladný účinok až do rozhodnutia vo veci samej. 22. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (ust. §§ 10, 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP) po oboznámení sa s obsahom spisu a administratívnymi spismi žalovaného, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúce ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§135 ods. 1 SSP), postupom podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
23. Právny zástupca žalobkyne zotrval na dôvodoch žaloby ako i na žalobnom návrhu. Zdôraznil, že súd by mal brať na zreteľ aj materiálne stránky rozhodnutia. Poukázal na to, že nedodržanie vzdialenosti má ďalekosiahle materiálne dopady s ktorými sa správne orgány nevysporiadali tak, aby mala žalobkyňa jasnú vedomosť, na základe akých myšlienkových úvah sa správny orgán vysporiadal s jej námietkami. Vzdialenosti nie sú dodržané, sú v rozpore s vyhláškou. Upriamil pozornosť na všeobecné pravidlo pri dodržaní vzájomných vzdialeností podľa § 6 ods. 3 vyhlášky, pričom výnimka zo všeobecného pravidla je upravená v § 6 ods. 4 vyhlášky. Nebolo správnym orgánom preskúmavané, že zo strany nehnuteľnosti žalobkyne sa nachádza okno z jedálne. Nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že sa správny orgán vysporiadal so všetkými uvádzanými argumentami, a ani ohľadne otázky pohody bývania, ktorá nebude dodržaná. Z odôvodnenia žalovaného nevyplýva, akými úvahami sa spravoval. Taktiež mal za to, že povoľovaná stavba bude mať vplyv na hodnotu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne a údržba povoľovanej nehnuteľnosti nebude možná bez možnosti vstupu na jej pozemok. Previs strechy povoľovanej nehnuteľnosti bude neprimerane zasahovať do vlastníckeho práva žalobkyne. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 24. Právna zástupkyňa ďalších účastníkov konania v 1/ a 2/ rade zotrvala na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k žalobe. Poukázala na stanovisko Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky k § 6 ods. 5 vyhlášky, na ktoré žalovaný vo svojom rozhodnutí poukazuje. Považuje za celkom zrejmé, ako posudzoval žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne o znehodnotení jej nehnuteľností uviedla, že je to čisto v hypotetickej rovine, zdôraznila, že stavba ďalších účastníkov 1/ a 2/ rade do času podania žaloby ako i oboznámenia sa s priznaným odkladným účinkom žalobe bola na základe právoplatného stavebného povolenia postavená až po strechu, takže ako uviedla, je otázne, kto bude mať väčšiu škodu. Žalobu považuje za nedôvodnú a rozhodnutie žalovaného za vecne správne, preto ju navrhuje zamietnuť. 25. Podľa ust. § 39a ods. 4 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) platný v rozhodnom čase, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. 26. Podľa ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. 27. Podľa ust. § 62 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a), c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. 28. Podľa ust. § 66 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní
stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. 29. Podľa ust. § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 30. Podľa ust. § 1 písm. a) vyhlášky č. 532/2002 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, vyhláška ustanovuje podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, ktorými sú požiadavky na územnotechnické riešenie výstavby, požiadavky na stavebnotechnické riešenie stavby a požiadavky na účelové riešenie stavby, 31. Podľa ust. § 2 ods. 1 vyhlášky, podľa tejto vyhlášky sa postupuje pri projektovaní a schvaľovaní územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a pri umiestňovaní, projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudovaní, užívaní a odstraňovaní stavby. 32. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky, umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. 33. Podľa ust. § 5 ods. 1 vyhlášky, pozemok určený na zastavanie musí svojimi vlastnosťami, predovšetkým polohou, tvarom, veľkosťou a základovými pomermi, umožňovať uskutočnenie navrhovanej stavby a jej bezpečné užívanie. 34. Podľa ust. § 6 ods. 1 vyhlášky, vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. 35. Podľa ust. § 6 ods. 3 vyhlášky, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. 36. Podľa ust. § 6 ods. 4 vyhlášky, v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. 37. Podľa ust. § 6 ods. 5 vyhlášky, iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. 38. Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 39. Podľa ust. § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 40. Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
V. Právne posúdenie veci správnym súdom 41. Správny súd po prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v rozsahu žalobných námietok dospel k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. 42. Správny poriadok v ust. § 47 stanovuje všeobecné náležitosti rozhodnutia. Medzi obsahové náležitosti rozhodnutia okrem iného patrí aj jeho odôvodnenie. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť presvedčivé a musí obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Úzko súvisí so zásadou materiálnej pravdy, ktorou je správne konanie ovládané a na základe, ktorej je správny orgán povinný úplne a presne zistiť skutkový stav a zaobstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán reaguje na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci, medzi ktorými musí byť logický vzťah. 43. Z odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu vyplýva, že stavba „rodinný dom – novostavba“ je podľa projektovej dokumentácie umiestnená 5,01 m od rozostavaného rodinného domu na pozemku parc. č. XXX/XX, k. ú. D. F. (domu žalobkyne, pozn. správneho súdu). Obec D. F. vydala stavebné povolenie na stavbu „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. XXX/XX, k. ú. D. F. pre stavebníka A. C. (žalobkyňa). Z projektovej dokumentácie vyplýva, že na rodinnom dome vo vlastníctve žalobkyne je zo strany navrhovaného rodinného domu na pozemku parc. č. XXX/XX, k. ú. D. F. osadené okno z miestnosti „jedáleň“. Z uvedeného mal za to, že je dodržaný § 6 ods. 4 vyhlášky, z ktorého vyplýva, že v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností. Žalobkyňa v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu namietala nenaplnenie predpokladu aplikácie § 6 ods. 4 vyhlášky, pričom mala za to, že stavebné povolenie nemalo byť vydané. Zároveň namietala, nesplnenie podmienky vzdialenosti rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov, ktorá nesmie byť menšia ako 2 m. Poukázala na to, že stavba bude umiestnená od pozemku parc. č. XXX/XX vo vzdialenosti 1,00 m. Žalovaný správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pozemok stavebníka o ploche 999,0 m2, ktorý je široký 12,52 m, nemožno považovať za stiesnené územné podmienky, napriek tomuto pochybeniu stavebného úradu nechal predmetné rozhodnutie v platnosti, pretože stavebníci preukázali, že umiestnenie stavby rodinného domu spĺňa podmienky ust. § 6 ods. 1 a 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Skonštatoval, že pri aplikácii ust. § 6 ods. 5 vyhlášky žalovaný posudzoval splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti, ktoré sú uvedené v ods. 1 striktne na podklade výpočtov a meraní (povoľovaný rodinný dom je umiestnený od uličnej hranice vo vzdialenosti 8,02 m, od pozemku par. č. XXX/XX vo vlastníctve žalobkyne vo vzdialenosti 1 m a od jej rozostavaného domu na pozemku par. č. XXX/XX vo vzdialenosti 5,01 m, od pozemku par č. XXX/XX bude vzdialený 2,99 m a od stavby na pozemku par. č. XXX/XX bude vzdialený 4,28 m). Uviedol, že pri splnení týchto podmienok je v odôvodnených prípadoch možné pripustiť aj umiestnenie okien z obytných miestností v protiľahlých stenách rodinných domov pri nedodržaní odstupových vzdialeností určených v § 6 ods. 3 a 4 uvedenej vyhlášky. Umiestnenie rodinného domu od hraníc pozemkov par. č. XXX/XX vo vzdialenosti 1 m a od pozemku XXX/XX 4,28 m považoval žalovaný za dostatočné, keďže takéto umiestnenie umožňuje realizáciu stavby, údržbu stavby z vlastného pozemku a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. 44. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný správny orgán aplikoval § 6 ods. 1 a 5 vyhlášky dôvody, ktoré ho však k tomu viedli, z odôvodnenia rozhodnutia nevyplývajú, absentuje zhodnotenie špecifík zisteného skutkového stavu pre splnenie aplikácie § 6 ods. 1 a 5 vyhlášky. Bez toho, aby bola vyhodnotená danosť konkrétnej lokality a vlastnosti stavebného pozemku (tvar alebo veľkosť pozemku, negatívny vplyv už existujúcej zástavby – najmä keď vytvára nerovnocenné podmienky pre umiestenie stavby) je predčasné konštatovať splnenie podmienok pre aplikáciu § 6 ods. 1 a 5 vyhlášky, ktoré možno aplikovať iba v stiesnených podmienkach, a aj to len výnimočne, striktne na podklade potrebných výpočtov a meraní. Aplikáciu ust. § 6 ods. 1 a 5 vyhlášky je nutné riadne a komplexne odôvodniť, čo
v danom prípade nebolo splnené. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nevyplýva úvaha správneho orgánu, na základe akých skutkových zistení dospel k záveru o vhodnosti umiestnenia povoľovanej nehnuteľnosti na pozemku stavebníkov parc č. XXX/XX k. ú. D. F.. 45. Správny súd dáva do pozornosti, že správne konanie na oboch stupňoch správnych orgánov vytvára jeden celok a je v súlade s apelačným princípom prípustné, aby druhostupňový správny orgán ponechal v platnosti stavebné povolenie, ale to len za predpokladu, že vo svojom rozhodnutí zhojí prípadné skutkové ako i právne nedostatky. Žalovaný samostatne hodnotí vec zo skutkovej a právnej stránky. Preskúmavanie rozhodnutia prvostupňového konania v odvolacom konaní je limitované koncentračnou zásadou, na ktorej je územné ako i stavebné konanie vybudované, preto žalovaný nemôže v odvolacom konaní posudzovať nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli vznesené po uplynutí lehoty stanovenej správnym orgánom na predkladanie námietok (§ 61 ods. 1 Stavebného zákona). Pokiaľ však takéto skutočnosti, alebo dôkazy boli vznesené, je povinný v odôvodnení rozhodnutia, hoci aj stručne, zdôvodniť, z akých dôvodov na tieto neprihliadol. 46. Nedostatok dôvodov rozhodnutia žalovaného bránilo správnemu súdu vec posúdiť po právnej stránke, preto sa ďalšími žalobnými námietkami nezaoberal. Taktiež sa správny súd nezaoberal návrhom ďalších účastníkov konania v 1/ a 2/ rade na zrušenie uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/167/2022-67 zo dňa 17.02.2023, ktorým bol priznaný odkladný účinok správnej žalobe, a to z dôvodu rozhodnutia súdu vo veci samej, dôsledkom čoho zanikne priznaný odkladný účinok po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci samej. 47. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 190 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 48. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude riadne sa vysporiadať s navrhovaným umiestnením stavby, či je vhodné túto umiestniť podľa predmetnej projektovej dokumentácie a v nadväznosti na riadne zistený a vyhodnotený skutkový stav, uviesť úvahu, prečo je možné umiestniť predmetnú stavbu pri nedodržaní 2 m vzdialenosti od susedného pozemku v zmysle § 6 ods. 1 a 5 vyhlášky. Zároveň nič nebráni žalovanému, aby sa vo svojom ďalšom rozhodnutí dôsledne vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalobkyne vyššie naznačeným spôsobom, teda za dodržania koncentračnej zásady ovládajúcej stavebné konanie. 49. O náhrade trov v konaní úspešnej žalobkyne rozhodol súd podľa § 167 ods.1 SSP s tým, že podľa § 175 ods. 2 SSP o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 50. O náhrade trov konania ďalších účastníkov konania v 1/ a 2/ rade, rozhodol správny súd poukazom na ust. § 169 SSP tak, že im ich náhradu nepriznal, keďže im žiadne v súvislosti s plnením povinnosti uloženej súdom nevznikli. 51. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.