Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-14S/32/2023 2023200072 15. 11. 2023 JUDr. Vladimíra Slobodová LL.M ECLI:SK:SpSBA:2023:2023200072.3
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., bytom D. XXX/X, E., zastúpeného: Advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, IČO: 47 254 581, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, Trnava, IČO: 00 151 866, za účasti: 1. F. G., bytom B. H. X, I. J., 2. B. C., bytom D. XXX/X, E., 3. K. H., bytom D. XXX/X, E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2023/004570-003 zo dňa 27. februára 2023 a o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 27. apríla 2023 zamieta. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Trnave dňa 27. apríla 2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2023/004570-003 zo dňa 27. februára 2023, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu, obce Brestovany č. Výst.BRE-158/2020/Sá-28 zo dňa 12. októbra 2022, ktorým tento podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) dodatočne povolil zmenu stavby „Prístavba a stavebné úpravy rodinného domu“, na pozemkoch registra „C“ parc.č. 57/1 a 57/5, v kat. ú. B. E., pre stavebníka F. G.. 2. Zároveň žalobca navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok v zmysle § 185 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Dôvodil, že pri opakovanom výkone dohľadu iniciovanom žalobcom boli vo vzťahu k stavebníkovi p. G. zistené viaceré porušenia uloženého zákazu bez toho, aby stavebný úrad vydal aj písomné rozhodnutie o zastavení stavebnej činnosti, čím stavebníkovi umožnil pokračovať ďalej, čo bolo žalovanému vytknuté už v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/9/2021 zo dňa 05. decembra 2022. Ďalej poukázal na závery Krajského súdu v Trnave, vyslovené v rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia sp. zn. 11Co/37/2022 zo dňa 23. júna 2022, ktorý ohľadom konania stavebníka p. G. konštatoval, že „postavil bez stavebného povolenia, teda bez možnosti navrhovateľa uviesť svoje námietky voči tejto stavbe, zákaz ŠSD pokračovať v stavebných prácach nerešpektuje, navyše týmito prácami ohrozil aj bezpečnosť navrhovateľa (výkon stavebných prác v ochrannom pásme plynárenského zariadenia), a preto mal odvolací súd za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov. Doterajšie prostriedky právnej ochrany zlyhali, odporca nerešpektuje zákaz nariadený mu štátnym stavebným dohľadom, pokračuje v stavebných prácach bez stavebného povolenia. Navrhovateľ sa snažil dovolať ochrany svojich práv v stavebnom konaní, avšak bezúspešne, nakoľko napriek zákazu odporca naďalej v stavebných prácach pokračuje. Súd tak mal za to, že je dôvodné ochrániť práva navrhovateľa na pohodu bývania, ochranu súkromia a bezpečnosť jeho rodinného domu a rodiny dočasnou úpravou pomerov medzi stranami sporu, ...“. K uvedenému doplnil, že p. G. následne využil vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného a od 12. apríla 2023 pokračuje vo vykonávaní stavebných prác ďalej. Preto sa žalobca domnieval, že vzhľadom na pokračovanie v stavebných prácach aj napriek
zákazu sa je možné dôvodne domnievať, že ak nedôjde k priznaniu odkladného účinku správnej žalobe, tak do zrušenia rozhodnutia žalovaného už p. G. dokončí všetky ním zamýšľané stavebné práce a to napriek doposiaľ označeným početným pochybeniam žalovaného, stavebného úradu, ale aj samotného p. G.. Taktiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/15/2020 zo dňa 05. marca 2020, ktorým bolo rozhodnuté o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Napokon dodal, že v prípade, ak by správny súd v prejednávanej veci nepriznal odkladný účinok správnej žalobe, predmetné pochybenia by sa nielen stali neodstrániteľnými, viedli by k ďalším súdnym sporom, ale s najväčšou mierou pravdepodobnosti by vznikli aj nové a nie je vylúčené, že do skončenia tohto správneho konania by boli predmetné stavby p. G. aj skolaudované tak, ako sa to stalo po zrušení stavebného povolenia v konaní na Krajskom súde v Trnave vedenom pod sp. zn. 20S/91/2016. Žalobca by tak v prípade, ak by do skončenia tohto konania a zrušenia napadnutých uznesení bolo vydané rozhodnutie o povolení kolaudácie, nemal možnosť nielen že predmetnú kolaudáciu odporovať, ale tento by sa o nej ani nedozvedel, keďže nepatrí medzi okruh účastníkov kolaudačného konania. V závere zdôraznil, že práce na predmetných stavbách nabrali vysoké tempo, sú vykonávané do neskorých večerných hodín, a to zrejme v snahe čo najviac pokročiť v stavebných prácach a prípadne aj urýchlene stavbu skolaudovať. Naplnenie podmienky iného vážneho nenapraviteľného následku podľa žalobcu spočíva v tom, že predmetné stavebné práce sú vykonávané aj v ochrannom pásme plynárenského zariadenia, a to svojvoľne, pričom p. G. opakovane nedodržal ani ním samým predkladané projekty a ich dodatky, čomu by žalobca v prípade kolaudácie nemal možnosť odporovať, hoci naplnenie podmienky verejného záujmu konštatoval aj Krajský súd v Trnave už v konaní vedenom pod sp. zn. 14S/9/2021. 3. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. TT-14S/32/2023. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu. 4. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním zo dňa 09. júna 2023, v ktorom navrhol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť, nakoľko povoľovaná stavba je v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami obce Brestovany a stavebník predložil všetky doklady v zmysle § 8 a 9 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. K predmetnej stavbe sa vyjadrili dotknuté orgány, ktoré hája záujmy spoločnosti podľa osobitných predpisov. Ich stanoviská sú súhlasné a nimi stanovené podmienky sú súčasťou napadnutého rozhodnutia. V stavebnom konaní si odvolatelia uplatnili námietky, s ktorými sa stavebný úrad zaoberal a v napadnutom rozhodnutí sa s nimi vysporiadal. 5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 9. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.
10. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako nesmie byť ujma nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30. mája 2017 z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). 11. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu resp. o hrozbu závažnej ujmy žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/24/2017 z 13. júna 2018). 12. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. 13. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 14. Po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej žalobe správny súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by mal priznať správnej žalobe odkladný účinok, nakoľko neosvedčil žiadnymi relevantnými dôkazmi predpoklady jeho priznania, ktoré prichádza do úvahy iba za takého stavu, ak bola v konaní osvedčená existencia takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu, že ak nedôjde k priznaniu odkladného účinku tejto správnej žalobe, tak do zrušenia rozhodnutia žalovaného už p. G. dokončí všetky ním zamýšľané stavebné práce a to napriek doposiaľ označeným početným pochybeniam žalovaného, stavebného úradu, ale aj samotného p. G.. Žalobca hrozbu závažnej ujmy videl aj v tom, že ak by správny súd nepriznal odkladný účinok správnej žalobe, predmetné pochybenia by sa nielen stali neodstrániteľnými, viedli by k ďalším súdnym sporom, ale s najväčšou mierou pravdepodobnosti by vznikli aj nové a nie je vylúčené, že do skončenia tohto správneho konania by boli predmetné stavby p. G. aj skolaudované. Ďalej uviedol, že práce na predmetných stavbách nabrali vysoké tempo, sú vykonávané do neskorých večerných hodín, a to zrejme v snahe čo najviac pokročiť v stavebných prácach a prípadne aj urýchlene stavbu skolaudovať. Naplnenie podmienky iného vážneho nenapraviteľného následku podľa žalobcu
spočíva v tom, že predmetné stavebné práce sú vykonávané aj v ochrannom pásme plynárenského zariadenia, a to svojvoľne, pričom p. G. opakovane nedodržal ani ním samým predkladané projekty a ich dodatky, čomu by žalobca v prípade kolaudácie nemal možnosť odporovať. Správny súd v takto formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy. Žalobca v návrhu neoznačil a ani nepredložil súdu žiadne konkrétne dôkazy osvedčujúce tvrdenia žalobcu o hrozbe závažnej ujmy. Žalobca žiadne dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok, hodnoverne neosvedčil. Relevantný nie je v danom prípade ani poukaz žalobcu na nariadené neodkladné opatrenie v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 11Co/37/2022, nakoľko uvedené nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia stavebného úradu o dodatočnom stavebnom povolení predmetnej stavby stratilo platnosť. Rovnako aj tvrdenie žalobcu o porušení uloženého zákazu bez toho, aby stavebný úrad vydal aj písomné rozhodnutie o zastavení stavebnej činnosti sa vzťahuje k obdobiu pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Taktiež na rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe v prejednávanej veci nemá vplyv poukaz žalobcu na pochybenia vytknuté žalovanému v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/9/2021, keďže ide o samostatné konanie, pričom na rozhodovanie v konkrétnej veci nemajú vplyv pochybenia nastanuvšie v inom konaní. Dôvodný preto nie je ani argument, že v konaní vedenom na Krajskom súdu v Trnave sp. zn. 20S/15/2020 bol uznesením zo dňa 05. marca 2020 správnej žalobe priznaný odkladný účinok. Správny súd preto v takto formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy. Žalobca v návrhu neoznačil a ani nepredložil súdu žiadne konkrétne dôkazy osvedčujúce tvrdenia žalobcu o hrozbe závažnej ujmy. Žalobca žiadne dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok, hodnoverne neosvedčil. Správny súd nemôže priznať správnej žalobe odkladný účinok a prelomiť účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy len na základe všeobecných, neosvedčených tvrdení žalobcu o hrozbe závažnej ujmy. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 15. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žaloby, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku nijakým spôsobom neodôvodnil a správnemu súdu neosvedčil. 16. Taktiež je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. 17. Správny súd má za to, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe a preto návrh žalobcu zamietol v súlade s ustanovením § 188 SSP a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 18. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).
(§ 139