Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-15S/8/2020 4020200045 13. 12. 2023 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2023:4020200045.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, D., právne zastúpený: JUDr. Máriou Konrádovou, advokátkou so sídlom Farská 8, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 102215871/2019 zo dňa 23. 09. 2019, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102215871/2019 zo dňa 23.09.2019 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101537652/2019 zo dňa 24.06.2019 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Nitra (ďalej aj „správca dane“) vydal dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/XXX zo dňa 07.10.2013 (ďalej len „dodatočný platobný výmer“), ktorým určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010 vo výške X.XXX,XX eura, proti ktorému podal žalobca odvolanie. Rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX zo dňa 03.02.2014 žalovaný dodatočný platobný výmer potvrdil. Žalobca bol povinný vyrubený rozdiel uhradiť do 14.03.2014. Žalobca vyrubenú daň z pridanej hodnoty vo výške X.XXX,XX eura neuhradil. 2. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. XXXXX/XX/XXXX-XX zo dňa 13.08.2018, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 160/2018 dňa 20.08.2018, bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu a zároveň súd oddlžil dlžníka/žalobcu tak, že žalobcu zbavil všetkých dlhov, ktoré mohli byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze. 3. V Obchodnom vestníku č. 52/2019 bolo dňa 14. 03. 2019 zverejnené oznámenie o zrušení konkurzu vyhláseného na majetok žalobcu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušil, zanikla funkcia správcu a zanikli účinky podľa § 167b ods. 1, § 167c ods. 2 a 3 a § 167d zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2018 (ďalej len „ZKR“).
4. Následne rozhodnutím č. 101537652/2019 zo dňa 24. 06. 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) správca dane podľa § 156 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume X.XXX,XX eura za neodvedenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010. 5. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu, podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 102215871/2019 zo dňa 23.09.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 6. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre správnu žalobu zo dňa 12.11.2019, doručenú súdu dňa 14.11.2019, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti viacerých rozhodnutí žalovaného, okrem iného aj napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ktoré navrhol zrušiť a priznať mu náhradu trov konania. 7. Žalobca napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, považoval za nepreskúmateľné a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, vzhľadom na to, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkou žalobcu nesporne zásadného významu. Žalobca predovšetkým namietal porušenie § 166a ods. 1 písm. a), § 166b ods. 1 písm. b), § 166c a § 166e) ods. 1, 2, a 4 ZKR, pretože žalovaný v napadnutom rozhodnutí žiadal uhradiť úroky z omeškania, ktoré sú v zmysle § 166b ZKR voči žalobcovi, ktorý bol oddlžený, nevymáhateľné. Vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010 bol na základe dodatočného platobného výmeru splatný dňa 14.03.2014. Táto skutočnosť bola správcovi dane známa a úroky z omeškania mohol vyrubiť kedykoľvek aj priebežne, rozhodne tak mal urobiť bezodkladne po 14.03.2018, keďže po tomto termíne bola výška úrokov už definitívna. O tejto pohľadávke správca dane vedel už v čase vyhlásenia konkurzu, bol preto povinný ju prihlásiť do konkurzu tak, ako to urobil s ostatnými pohľadávkami. 8. Uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/114/2019-73 zo dňa 02.12.2019 súd vylúčil žalobu týkajúcu sa preskúmania napadnutého rozhodnutia na samostatné konanie. Súdne konanie bolo ďalej vedené pod sp. zn. 15S/8/2020. 9. Uznesením č. k. 15S/8/2020-103 zo dňa 10.01.2022 Krajský súd v Nitre zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.11.2021 uviedol, že skutočnosti uvedené žalobcom v podanej žalobe nie sú dôvodom na nevyrubenie sankcie, resp. úroku z omeškania v zmysle § 156 Daňového poriadku; namietané skutočnosti neboli ani dôvodom, ktorý by preukazoval nesprávnosť výpočtu úroku z omeškania a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správca dane vyrubil úrok z omeškania rozhodnutím zo dňa 24. 06. 2019 /v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 156 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku/, t. j. po zrušení konkurzu a oddlžení žalobcu, a teda ide o daňový nedoplatok, ktorý vznikol po rozhodujúcom dni a nie je oddlžením formou konkurzu dotknutý. V danom prípade sa nejednalo o pohľadávku správcu dane na účely konkurzu, ktorá vznikla do rozhodujúceho dňa. Za pohľadávky na účely konkurzu sa považujú daňové nedoplatky, t. j. dlžné sumy po lehote splatnosti. Z uvedeného dôvodu považoval žalovaný námietku žalobcu o tom, že správca dane bol povinný prihlásiť pohľadávku z titulu úroku z omeškania do konkurzu spolu s ostatnými pohľadávkami v kontexte uvedených skutočností za právne irelevantnú. Správca dane napadnutým rozhodnutím vyrubil úrok z omeškania v súlade s § 156 Daňového poriadku a ZKR, nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych predpisov, ani k porušeniu procesných ustanovení a rozhodnutím žalovaného nebol žalobca ukrátený na svojich právach. Z uvedeného dôvodu
sa žalovaný pridržal skutočností uvedených v napadnutom rozhodnutí a žiadal, aby súd bezdôvodne podanú žalobu zamietol. IV. Replika žalobcu 11. Dňa 03.03.2022 bola súdu doručená replika žalobcu, v ktorej uviedol, že po podaní žaloby pristúpil správca dane k vymáhaniu úrokov z omeškania, na základe čoho podal žalobca podnet na prokuratúru na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. 101999944/2020 zo dňa 17.12.2020 o nevyhovení jeho námietkam (ďalej len „rozhodnutie o námietkach“) proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku č. 101841759/2020 zo dňa 26.11.2020. Na základe uvedeného podnetu podala Krajská prokuratúra v Nitre protest prokuratúra zo dňa 01.06.2021, v ktorom navrhla, aby protestom napadnuté rozhodnutie o námietkach bolo zrušené. Rozhodnutím č. 318284/2021 zo dňa 02.07.2021 Daňový úrad Nitra vyhovel protestu prokurátora a rozhodnutie o námietkach zrušil. V uvedenom rozhodnutí o vyhovení protestu prokurátora správca dane uviedol, že sa plne stotožnil s jeho právnym názorom, a to aj s poukazom na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021. Žalobca z tohto dôvodu očakával, že žalovaný zruší aj všetky rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania, t. j. aj napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné. Z nepochopiteľných dôvod žalovaný svoje rozhodnutia nezrušil, ale doručil súdu vyjadrenie zo dňa 15.11.2021, kde zotrval na svojich pôvodných tvrdeniach. 12. Ďalšie podania účastníkov konania neboli súdu predložené. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 13. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. NR-15S/8/2020. 14. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na nariadenom pojednávaní dňa 13.12.2023, keď boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“). 15. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2013, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 16. Podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považujú zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom. 17. Podľa § 166e ods. 2 ZKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. 18. Podľa § 166e ods. 4 ZKR, na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.
19. Podľa § 158 ods. 5 Daňového poriadku, po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. 20. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušiť, a to postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. 21. Správny súd sa prioritne zaoberal otázkou momentu vzniku pohľadávky správcu dane z titulu úroku z omeškania a jej vymáhateľnosti v zmysle ZKR. Po oboznámení sa s administratívnym spisom, napadnutým rozhodnutím a prvostupňovým rozhodnutím, správny súd zistil, že správca dane pri vyrubení úroku z omeškania v sume 5.097,10 eura uviedol ako deň splatnosti dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010 dátum 14.03.2014 a úrok z omeškania vypočítal ku dňu 14.03.2018. Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 13.08.2018, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 160/2018 dňa 20.08.2018, bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz. Ustanovenie § 166b ods. 1 písm. d) ZKR dáva jasnú odpoveď na otázku týkajúcu sa (ne)vymáhateľnosti úroku z omeškania v spojení s porušením daňovej povinnosti spred oddlženia fyzickej osoby a vyhlásenia konkurzu. Ak k porušeniu povinnosti došlo pred rozhodujúcim dňom, pokuta alebo sankcia za takéto porušenie je nevymáhateľná. Právo správcu dane vyrubiť žalobcovi úrok z omeškania jednoznačne vzniklo pred rozhodným dňom (porušenie povinnosti uhradiť daň v lehote do 14.03.2014). Je teda nepochybné, že správca dane úrok z omeškania za neodvedenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubil prvostupňovým rozhodnutím po zrušení konkurzu na majetok žalobcu, ale za porušenie povinnosti pred vyhlásením konkurzu na majetok žalobcu. 22. V súvislosti so vznikom pohľadávky na úroku z omeškania správny súd poukazuje aj na podstatný obsah odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27. 01. 2021(vrátane tam uvedeného označenia jednotlivých bodov odôvodnenia), v ktorom vyslovil okrem iného tento právny názor: „35. Veľký senát kasačného súdu vychádzal pri posúdení veci z účelu reštrukturalizácie, ktorým je predovšetkým usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku vo forme postupného (aspoň čiastočného) uspokojenia veriteľov v súlade s reštrukturalizačným plánom, s primárnym cieľom zachovania dlžníka a jeho podnikateľskej činnosti. Za týmto účelom sa v prísne formalizovanom a transparentnom procese upravenom zákonom o konkurze a reštrukturalizácii zisťuje majetok dlžníka, jeho záväzky a tiež spôsobilosť opätovného začlenenia dlžníka do trhového prostredia a pokračovania jeho podnikania, pri čo najvyššej miere splatenia minulých záväzkov (a priebežného uspokojovania nových). Rozsah a výška záväzkov dlžníka voči veriteľom sa stabilizuje vo forme prihlásenia pohľadávok zo strany veriteľov v stanovenej lehote s tým, že včas neprihlásené pohľadávky, ktoré sa skutkovo viažu k obdobiu pred povolením reštrukturalizácie, sa stanú voči dlžníkovi nevymáhateľnými. To znamená, že na pohľadávky existujúce v čase vyhlásenia reštrukturalizácie, ktoré neboli v určenej lehote prihlásené v reštrukturalizačnom konaní, sa v procese reštrukturalizácie a ani v ďalšej budúcnosti podnikateľského subjektu neprihliada. Je teda vylúčené, aby po ukončení reštrukturalizácie dlžníka zaťažovali záväzky majúce pôvod v období spred vyhlásenia reštrukturalizácie, pretože tie boli bez výnimky transformované do reštrukturalizačného plánu a nahradili dovtedy existujúce záväzky. 36. Veľký senát kasačného súdu sa stotožňuje s názorom predkladajúceho senátu (vyjadreným v rozhodnutí sp. zn. 1Sžfk/23/2018 zo dňa 21.1.2020, bod 39), že v reštrukturalizačnom konaní sa rozdeľujú záväzky dlžníka voči veriteľom na predreštrukturalizačné (§ 120 ods. 1 ZKR) a reštrukturalizačné, resp. prednostné (§ 120 ods. 2 ZKR), pričom za predreštrukturalizačné sa považujú tie, ktoré vznikli v čase pred povolením reštrukturalizácie. Na tieto pohľadávky sa viaže povinnostiach ich prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní, inak ich vymáhateľnosť voči dlžníkovi (za predpokladu splnenia ďalších zákonných podmienok) zaniká. Rozhodujúcim dňom, ktorý rozdeľuje pohľadávky voči dlžníkovi na uvedené dve skupiny, je teda dátum vyhlásenia reštrukturalizácie. 37. Veľký senát sa prikláňa k názoru senátu 1S, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania za oneskorené zaplatenie daňového nedoplatku žalobcu na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2011 je v časti odo dňa splatnosti uvedenej dane (31.1.2012) až do dňa povolenia reštrukturalizácie žalobcu (19.12.2014), pohľadávkou predreštrukturalizačnou, ktorá vznikla pred
rozhodujúcim dňom. K otázke zákonnosti vyrubenia úroku z omeškania za trvanie omeškania po dni začatia reštrukturalizačného konania voči žalobcovi môže veľký senát len poukázať na ustanovenie § 156 ods. 2 piata až siedma veta daňového poriadku, ktoré umožňuje správcovi dane vyrubiť úrok z omeškania voči daňovému dlžníkovi v reštrukturalizácii len za dobu do začatia reštrukturalizačného konania. Za obdobie trvania omeškania so zaplatením predreštrukturalizačných pohľadávok po rozhodujúcom dni už správcovi dane úroky z omeškania nepatria. Tie sa v zmysle § 138 ods. 2 ZKR do reštrukturalizačného plánu nezahŕňajú a po potvrdení plánu súdom sa považujú v celom rozsahu za odpustené. 38. V zmysle § 2 písm. b/ daňového poriadku sa za daň považuje aj úrok z omeškania za oneskorené splnenie daňovej povinnosti. Daňový poriadok rozlišuje medzi daňovou pohľadávkou a daňovým nedoplatkom, pričom za kritérium tohto rozlíšenia označuje ich splatnosť. Pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti je daňovou pohľadávkou, zatiaľ čo dlžná suma dane (vrátane úroku z omeškania) po lehote splatnosti je daňovým nedoplatkom (§ 2 písm. e/, f/ daňového poriadku). Daňová pohľadávka sa vo všeobecnosti stáva splatnou jej vyrubením, pričom za vyrubenú sa považuje rozhodnutím správcu dane vydaným podľa § 63 daňového poriadku, prípadne podaním daňového priznania alebo zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie (§ 68 ods. 4 písm. a/, b/, c/ daňového poriadku). 39. Veľký senát je tej mienky, že ustanovenia daňového poriadku upravujúce otázky vzniku a splatnosti pohľadávok daňovej správy na úrokoch z omeškania voči daňovým dlžníkom v reštrukturalizácii je nutné vykladať predovšetkým s prihliadnutím na vyššie spomenutý účel reštrukturalizácie sledovaný zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je v pomere špeciality k všeobecným ustanoveniam daňového poriadku. Napokon daňový poriadok výslovne v § 158 ods. 5 stanovuje, že po povolení reštrukturalizácie postupuje správca dane pri uplatňovaní pohľadávok voči daňovému dlžníkovi podľa ZKR. 40. Veľký senát poukazuje na to, že v súvislosti s riešením daňových pohľadávok štátu voči daňovým dlžníkom na úrokoch z omeškania zo starších daňových nedoplatkov obsahoval podrobnejšiu úpravu zákon o správe daní, ktorý stanovil, že za pred reštrukturalizačnú daňovú pohľadávku, ktorú bolo treba prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní, sa považovala i pohľadávka, ktorá nebola vyrubená (vrátane pohľadávky na úrokoch), pričom úroky sa považovali za daňovú pohľadávku, ak mohli byť vyrubené do povolenia reštrukturalizácie (§ 95 ods. 1, 3, 8 zákona o správe daní). Daňový poriadok, ktorý zrušil a nahradil zákon o správe daní, takúto explicitnú právnu úpravu neprevzal, no príslušné ustanovenia daňového poriadku je podľa názoru veľkého senátu nutné interpretovať v intenciách spomenutej predchádzajúcej právnej úpravy. 41. Majúc na zreteli uvedené východiská veľký senát konštatuje, že právoplatným rozhodnutím o vyrubení sa daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania stáva splatnou a uplynutím lehoty na plnenie nadobúda status daňového nedoplatku. Splatnosť takejto pohľadávky však nie je podmienkou jej vzniku. Vznik pohľadávky na úrokoch z omeškania sa viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú existencia splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti v lehote splatnosti a trvanie omeškania so zaplatením dane (plynutie času), pričom od dĺžky trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky. Sadzbu úrokov z omeškania stanovuje právny predpis (§ 156 ods. 2 daňového poriadku). 42. Možno preto uzavrieť, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená. Právny dôvod i výška takejto pohľadávky pre účely jej prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní sú správcovi dane ako veriteľovi známe, a preto skutočnosť, že úroky z omeškania neboli vyrubené rozhodnutím, nebráni správcovi dane ich vyčísleniu až do dňa začatia reštrukturalizačného konania a prihláseniu tejto pohľadávky v uvedenom konaní. 43. Rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania predstavuje autoritatívne potvrdenie výšky pohľadávky a určenie dňa jej splatnosti, pričom má deklaratórnu povahu a slúži predovšetkým na ďalší postup správcu dane pre prípad jej vymáhania. Bez rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania dlžník nemá sankcionovateľnú právnu povinnosť úrok zaplatiť, z hľadiska práva však niet prekážky, ktorá by bránila správcovi dane uplatneniu takejto pohľadávky prihláškou v reštrukturalizačnom konaní odo dňa jej splatnosti až do začatia reštrukturalizačného konania. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že právna
úprava úrokov z omeškania je z hľadiska systematiky daňového poriadku zaradená do piatej časti tohto zákona (§ 154 a nasl. - zodpovednosť za porušenie povinností) pod sankcie. 44. Veľký senát poukazuje na to, že daňový poriadok umožňuje správcovi dane vyrubiť úroky z omeškania i priebežne, pričom výslovne počíta v prípade daňového dlžníka v reštrukturalizácii s vyrubením úrokov za každý deň omeškania odo dňa splatnosti daňového nedoplatku do začatia reštrukturalizačného konania (§ 156 ods. 2). Ako však už veľký senát uviedol, rozhodnutie o vyrubení len autoritatívne deklaruje existenciu daňovej pohľadávky na úrokoch z omeškania a určuje jej splatnosť. 45. Veľký senát tiež upozorňuje na dôvodovú správu k bodu 13 (k § 120 ods. 2) zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 01.03.2017 novelizovaný zákon o konkurze a reštrukturalizácii, k otázke rozlíšenia „starého dlhu“ a „nového dlhu“ dlžníka v úpadku, v ktorej sa konštatuje, že splatnosť pohľadávky nie je podmienkou vzniku pohľadávky a správnym postupom pre rozlíšenie starého a nového dlhu (v reštrukturalizácii prezentovaného inštitútom prednostnej pohľadávky) sú výlučne skutkové okolnosti vzniku pohľadávky. Aj z toho je zrejmé, že určenie splatnosti pohľadávky správcu dane na úrokoch z omeškania nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení nie je podmienkou vzniku a prihlásenia pohľadávky na úrokoch v reštrukturalizačnom konaní. Výška a splatnosť takto prihlásených nevyrubených pohľadávok na úrokoch sa určí až v reštrukturalizačnom pláne, z ktorého vyplynie rozsah a spôsob uspokojenia veriteľa a ktorý sa po jeho potvrdení zo strany príslušného súdu stane záväzným pre všetkých účastníkov plánu (§ 132 ods. 1 ZKR) 46. Ani sťažovateľom tvrdené (a žiaľ nedostatočne skutkovo i argumentačne podložené) neplnenie reštrukturalizačného plánu zo strany žalobcu nemá žiadny vplyv na nevymáhateľnosť neprihlásených pred reštrukturalizačných pohľadávok na úrokoch z omeškania. Neplnenie plánu zo strany dlžníka má v zmysle § 159 ZKR za následok, že sa plán stáva voči neuspokojenému účastníkovi plánu (veriteľovi) neúčinným, avšak len vo vzťahu k pohľadávke (záväzku), ktorá mu vyplynula z plánu. Keďže sporné pohľadávky sťažovateľa sa v dôsledku ich neprihlásenia v reštrukturalizačnom konaní nestali súčasťou plánu, sú sťažovateľove tvrdenia o neúčinnosti plánu voči nemu neopodstatnené. 47. Z uvedených dôvodov dospel veľký senát k záveru, že správca dane bol oprávnený i povinný pohľadávku na úrokoch z omeškania voči žalobcovi prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní v ustanovenej lehote aj napriek tomu, že táto pohľadávka nebola vyrubená rozhodnutím vydaným podľa § 63 daňového poriadku. Toto ustanovenie daňového poriadku v reštrukturalizačnom konaní napokon ani nebolo možné uplatniť s ohľadom na princíp ius specialis zakotvený v § 158 ods. 5 daňového poriadku (bod 39 tohto rozsudku). Keďže tak správca dane v prejednávanom prípade neurobil, právo vyrubiť a vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom zanikla (§ 84 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku, § 155 ods. 2 ZKR). 48. Veľký senát sa stotožňuje s predkladajúcim senátom v tom, že možnosť vyrubenia a vymáhania úrokov z omeškania za oneskorené splnenie daňovej povinnosti pochádzajúce z obdobia s pred vyhlásenia reštrukturalizácie voči žalobcovi, a to na základe rozhodnutí vydaných po povolení reštrukturalizácie (a dokonca i po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom), by popieralo účel reštrukturalizácie popísaný v bode 35 tohto rozhodnutia a malo by za následok nezákonné zvýhodnenie štátu v zastúpení správcom dane ako jedného z veriteľov predreštrukturalizačnej pohľadávky pred ostatnými veriteľmi.“ 23. Rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021 sa týkal posudzovania úrokov z omeškania v súvislosti s reštrukturalizáciou, ale je aplikovateľný aj na posudzovanie úrokov z omeškania v súvislosti s konkurzným konaním, resp. oddlžením podľa štvrtej časti ZKR, o čom svedčí novšia rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorý aplikujúc vyššie uvedené rozhodnutie rozhodol vo veciach vedených pod sp. zn. 8Sžfk/52/2021 dňa 06. 07. 2021, sp. zn. 5Sžfk/3/2021 dňa 30. 06. 2021, sp. zn. 8Sžfk/34/2021 dňa 26. 06. 2021, ktoré sa týkali oddlženia daňového subjektu. Tento právny názor teda možno aplikovať aj v predmetnej veci, keďže ide tiež o vyrubenie úrokov z omeškania za obdobie predchádzajúce oddlženiu žalobcu, teda o pohľadávku na úroku z omeškania, ktorá vznikla pred oddlžením, aj keď bola vyrubená až po zrušení konkurzu na žalobcu.
24. Žalobca namietal v žalobe nevymáhateľnosť vyrubeného úroku z omeškania a túto námietku súd vyhodnotil ako dôvodnú. Určujúcou skutočnosťou bolo porušenie právnej povinnosti žalobcu, ktorá založila vznik práva žalovaného na úrok z omeškania. Napadnutým rozhodnutím žalovaný vyrubil žalobcovi úrok z omeškania za obdobie od 14.03.2014 do 14.03.2018, teda za čas pred rozhodným dňom v zmysle § 166a ods.1 písm. a) ZKR. Uvedená pohľadávka sa účinkami oddlženia žalobcu stala nevymáhateľnou a na túto skutočnosť mal prihliadať aj správca dane a žalovaný. Uvedenou právnou úpravou sa zabezpečuje jeden z cieľov oddlženia a poskytuje sa dlžníkovi možnosť začať odznova bez toho, aby bolo možné od neho vymáhať „staré dlhy“ pochádzajúce z obdobia spred oddlženia. Z uvedených dôvodov správny súd žalobnú námietku týkajúcu sa nevymáhateľnosti vyrubeného úroku z omeškania vyhodnotil ako dôvodnú. 25. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov Najvyššieho súdu SR, s ktorými sa správny súd stotožňuje v celom rozsahu, správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s ustanovením § 191 ods. 3 SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 26. V ďalšom konaní bude povinnosťou správcu dane, ktorý je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom súdu (§ 191 ods. 6 SSP), zohľadniť prezentovaný právny názor a postupovať primeraným procesným spôsobom. 27. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 28. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. /§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. a) SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.