Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-21S/35/2023 4023200072 23. 08. 2023 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2023:4023200072.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: VK Company House s.r.o., so sídlom Vrančovičova 1200/2, 841 03 Bratislava, IČO: 46 595 635, právne zastúpený: STEINIGER | law firm, s. r. o., so sídlom Jasovská 17, 851 07 Bratislava, IČO: 47 238 135, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 103103311/2022 zo dňa 14.11.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 23.01.2023 zamieta. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 23.01.2023 doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 23.01.2023 (ďalej len „správna žaloba“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti 37 rozhodnutí žalovaného a zároveň aj priznania odkladného účinku tejto správnej žalobe. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 21S/5/2023-1216 zo dňa 24.01.2023 vylúčil každé rozhodnutie žalovaného na samostatné konanie, a teda okrem iného na samostatné konanie vylúčil aj preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 103103311/2022 zo dňa 14.11.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Levice (ďalej len „správca dane“) č. 101565619/2022 zo dňa 25.05.2022, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2019 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov. 2. Žalobca v správnej žalobe okrem iného navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tým, že má za to, že vzhľadom na celkovú výšku rozdielu dane z pridanej hodnoty za všetky kontrolované obdobia určenú na základe 37 rozhodnutí správcu dane mu okamžitým výkonom rozhodnutí správcu dane hrozí nenapraviteľná majetková ujma, nakoľko už mu bola v rámci prebiehajúceho daňového exekučného konania doručená daňová exekučná výzva č. 100066958/2023 zo dňa 09.01.2023 na vymoženie daňového nedoplatku v celkovej výške XXX.XXX,XX EUR, ktorú pripojil ako prílohu k správnej žalobe. 3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 27.07.2023. Žalovaný k odkladnému účinku uviedol, že rozhodnutie správcu dane je právoplatné a vykonateľné. Žalobcovi vznikol nedoplatok, ktorý je správca dane oprávnený vymáhať a jeho neuhradenie je v rozpore s verejným záujmom. Navyše podľa jeho názoru žalobca v konaní nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by mal byť správnej žalobe priznaný odkladný účinok, ani neosvedčil, že by mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma či vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti. Ďalej dodal, že žalobca síce uvádza rôzne dôvody, avšak
žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal opodstatnenosť svojho návrhu. Žalovaný preto navrhol, aby súd návrhu nevyhovel. 4. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“). 5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Podľa § 186 ods. 2 SSP odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 10. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 11. Súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 12. Procesným predpokladom rozhodnutia súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého: „Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.“ Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie takejto hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorý musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 13. Súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal pre prípad uskutočnenia výkonu napadnutého rozhodnutia (spolu s ostatnými napadnutými rozhodnutiami žalovaného v iných súdnych konaniach) na hrozbu vzniku nenapraviteľnej majetkovej škody na jeho právach a právom chránených záujmoch. Hrozbu takýchto následkov žalobca dôvodil primárne daňovou exekučnou výzvou doručenou od daňového úradu a celkovou výškou daňového nedoplatku vo výške XXX.XXX,XX EUR. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných predpokladov možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu, súd v takto formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy. Súd dospel k záveru, že žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej finančnej a hospodárskej škody. 14. Súd konštatuje, že samotné predloženie daňovej exekučnej výzvy neznamená automaticky preukázanie predpokladov vyžadovaných ustanovením § 185 písm. a) SSP, resp. žalobcom tvrdenej hrozby značnej hospodárskej škody a finančnej škody či nenapraviteľného následku. V prvom rade je potrebné poznamenať, že v prebiehajúcom konaní sa rozhoduje o odkladnom účinku žaloby proti napadnutému rozhodnutiu, predmetom ktorého je suma vo výške XX.XXX,XX EUR. Pokiaľ sa v iných konaniach rozhoduje o odkladných účinkoch vo vzťahu k ďalším sumám, na tieto rozhodovanie v predmetnej veci nemá dosah. Je nepochybné, že suma, ktorá je predmetom predloženej daňovej exekučnej výzvy (XXX.XXX,XX EUR), vo všeobecnosti nie je zanedbateľná, resp. pre bežnú osobu vysoká, túto však treba vnímať v kontexte s ďalšími skutočnosťami, ktorými je predovšetkým finančná situácia žalobcu. Žalobca k návrhu nepredložil žiadne podklady, z ktorých by pri posudzovaní jeho finančného zázemia bolo možné vychádzať, a ktoré by mohli za určitých okolností odôvodniť priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Vo svojej argumentácii len všeobecne skonštatoval, že ide o vysokú sumu a bola mu doručená daňová exekučná výzva. Pokiaľ ide o potenciál exekučnej výzvy (realizácie napadnutého rozhodnutia) ovplyvniť ekonomické rozhodovanie žalobcu, tento je nepopierateľný, avšak sám osebe nedosahuje intenzitu hrozby vyžadovanej ustanovením § 185 písm. a) SSP. Zároveň súd dodáva, že nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 15. Súd o základných majetkových pomeroch žalobcu z verejne dostupných zdrojov (www.registeruz.sk, www.finstat.sk) zistil, že žalobca má negatívny hospodársky výsledok a hospodári s účtovnou stratou, avšak jeho celkové výnosy za rok 2022 dosahovali vyše XXX XXX EUR, z toho tržby za tovar, výrobky a služby vyše XXX XXX EUR. V tejto súvislosti treba podotknúť, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu právoplatne uložených povinností. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok. Jeho priznanie (odkladného účinku) odôvodňuje prechodný stav, kedy by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie daňovým poriadkom predpokladaný následok nedobrovoľného zaplatenia daňových nedoplatkov vyplývajúcich z právoplatných rozhodnutí daňových orgánov. 16. Navyše žalobca nijako neosvedčil, že by priznaním odkladného účinku nedošlo k rozporu s verejným záujmom, čo je druhým predpokladom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP. Verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní, pričom v danom prípade bol žalobcovi určený rozdiel dane na úhradu za to, že dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť. 17. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, či iný zákonom definovaný následok ani absenciu rozporu s verejným záujmom, neboli naplnené
základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 18. Zároveň súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).