Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 6Svo/2/2023 0723100583 25. 09. 2024 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100583.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: NEUMAHR TLAČIAREŇ, s r.o., Mlynská dolina 5, 842 29 Bratislava, IČO: 35 714 131, právne zastúpený: 1/ BARRISTER LEGAL s. r. o., Radvanská 28, 811 01 Bratislava, IČO: 46 225 234, 2/ URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, 811 03 Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 50 349 287, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 017364/2023/oPPA zo dňa 05.06.2023, o opätovnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.08.2023, takto rozhodol: Správny súd opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 04.08.2023 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.08.2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 017364/2023/oPPA zo dňa 05.06.2023, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie č. záznamu: 015355/2023, č. spisu: 010885/2023/oPČ zo dňa 16.02.2023. 2. Žalobca v žalobe požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“). 3. Správny súd uznesením č.k. 6Svo/2/2023-152 zo dňa 26.04.2024 návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 04.08.2023 zamietol. 4. Podaním zo dňa 04.06.2024 žalobca opätovne požiadal o priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 04.08.2023 (ďalej aj „opätovný návrh“). Mal za to, že v spojení s ostatnými prílohami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť opätovného návrhu, je skutočnosť o začatí exekúcie voči žalobcovi (príloha č. 2) dostatočnou zmenou skutkových okolností oproti tým, ktoré existovali v čase podania pôvodného návrhu, a preto je podanie opätovného návrhu v plnom rozsahu dôvodné. Uviedol, že v čase meritórneho rozhodnutia by vymožením exekvovanej sumy mohlo dôjsť ku katastrofálnym hospodárskym následkom žalobcu ako ekonomického subjektu a zamestnávateľa, pre ktorého bude aj prípadné vyhovujúce rozhodnutie o správnej žalobe len formálnym zadosťučinením, ktorým sa minie materiálny účinok správnej žaloby. Podstatou priznania odkladného účinku je zabezpečiť pre žalobcu taký stav, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie žalovaného nevyvolávalo žiadne negatívne právne účinky do právoplatného rozhodnutia o správnej žalobe, pretože len takýto právny postup dokáže objektívne ochrániť jeho subjektívne práva a nevytvorí podklad pre prípadné ďalšie súdne spory. Prípadnou úhradou dlžnej sumy vo výške 35 640 eur, ktorou žalobca toho času nedisponuje a následným vyhovením správnej žalobe, bude žalobca následne opätovne nútený vynakladať ďalšie finančné prostriedky na vedenie civilného sporového konania o vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžf/18/2018 o odklade vykonateľnosti. Následne poukazoval na nezákonný postup žalovaného
vo veci s odkazmi na judikatúru. Uviedol, že je absolútne v rozpore s verejným záujmom, aby žalovaný poskytol nenávratnú pôžičku a v snahe o vymáhanie jej časti späť došlo k zmareniu celej sumy pôžičky, a to ekonomickou likvidáciou žalobcu. Pokiaľ išlo o zákonnú podmienku osvedčenia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, finančnej škody, či inej závažnej ujmy, dal do pozornosti prílohy č. 4 až 7 návrhu vo vzťahu k exekučne vymáhateľnej pohľadávke vo výške 36 640 eur, ktorej exekučným titulom je nezákonné rozhodnutie. Žalobca predložil: - Daňové priznanie k DPH žalobcu za obdobie 03/2024 – z ktorého vyplýva pre žalobcu ako mesačného platcu DPH vlastná daňová povinnosť na úhradu 822,35 eura; - Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby žalobcu za obdobie roka 01/-12/2023, z ktorého vyplýva, že výsledok hospodárenia za účtovne obdobie pred zdanením je v negatívnej výške -25 008,44 eura; - Účtovnú závierku žalobcu za obdobie roka 01/-12/2023, z ktorej vyplýva, že výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení je v negatívnej výške -25 126 eur; - Účtovnú závierku žalobcu zostavenú k 31.03.2024, z ktorej vyplýva, že výsledok hospodárenia k 31.03.2024 je v negatívnej výške -10 679 eur. Na základe vyššie uvedeného konštatoval, že toho času nemá žiadny voľný finančný majetok, z ktorého by bol schopný uhradiť vymáhanú pohľadávku, pričom jej vymáhaním, resp. nepriznaním odkladného účinku hrozí prehlbovanie jeho negatívnej ekonomickej situácie, čo môže v konečnom dôsledku spôsobiť ekonomickú likvidáciu žalobcu a zmarenie aj ostatných finančných prostriedkov z nenávratnej finančnej pôžičky, ako aj docieliť stratu pracovných miest, pričom výhody pre žalovaného a ani pre verejný záujem neplynú žiadne. Fungovanie žalovaného ako štátneho orgánu by priznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe nebolo nijakým spôsobom ohrozené. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe nebude ohrozená ani príjmová stránka štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a ani príjmová stránka rozpočtu Európskej únie, pretože istina je zanedbateľnou čiastkou vo vzťahu k rozpočtom. Záverom poukázal na princíp proporcionality. 5. Žalovaný sa k návrhu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 24.07.2024. Uviedol, že zotrváva na svojej skoršej argumentácii a že nespochybňuje právo žalobcu podať opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Poukázal na to, že žalobcom tvrdená nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nie je zákonným predpokladom priznania odkladného účinku v zmysle § 185 SSP. Skutočnosť dlhodobo negatívnych hospodárskych výsledkov a existencie množstva záväzkov po lehote splatnosti do dnešného dňa nemala za následok vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu, preto podľa žalovaného nie je dôvod racionálne predpokladať, že by touto skutočnosťou bol až výkon exekúcie pre pohľadávku žalobcu vyplývajúcu z rozhodnutia. Z verejných dostupných zdrojov (https:// finstat.sk/35714131) vyplýva, že žalobca existuje ako obchodná spoločnosť od roku 1997 a jeho celkové aktíva predstavujú sumu 920 015 eur, z čoho dlhodobý hmotný majetok tvorí 828 141 eur. Za rok 2023 dosiahol celkové tržby 539 942 eur. V predchádzajúcich rokoch dosiahol žalobca nasledovné tržby: za rok 2022 vo výške 731 027 eur, za rok 2021 vo výške 626 778 eur, za rok 2020 vo výške 539 178 eur a za rok 2019 vo výške 744 485 eur. Pokiaľ ide o výsledky hospodárenia z predchádzajúcich rokov, za rok 2022 dosiahol žalobca zisk 8 749 eur, predtým v roku 2021 zisk 255 eur, v roku 2020 zisk 1 861 eur a v roku 2019 dokonca stratu -4 723 eur. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca vykazuje dlhodobo napriek relatívne vysokým tržbám a vyššej hodnote dlhodobého hmotného majetku nepomerne nízke zisky alebo dokonca stratu. Nakoľko s týmito výsledkami hospodárenia prevádzkuje žalobca svoju podnikateľskú činnosť minimálne od roku 2019, je predpoklad, že napriek týmto hospodárskych výsledkom má pre žalobcu táto podnikateľská činnosť ekonomický zmysel bez negatívnych následkov v podobe vyhlásenia konkurzu. V nadväznosti na tieto skutočnosti tak žalovanému nie je zrejmé, prečo by práve výkon exekúcie s jej nákladmi v celkovej hodnote 35 460 eur mal mať pre žalobcu likvidačné následky. Existuje racionálny predpoklad, že obchodná spoločnosť fungujúca od roku 1997 by sa v prípade hrozby konkurzu v dôsledku exekúcie na sumu 35 460 eur snažila vyhnúť tejto forme zániku buď externým zdrojom financovania, alebo speňažením menšej časti hmotného majetku, ktorý 25-násobne presahuje exekvovanú sumu. K rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom žalovaný uviedol, že verejný záujem v danom prípade predstavuje včasné vymáhanie časti poskytnutého nenávratného finančného príspevku. V súvislosti s argumentáciou žalobcu o prepadnutí poskytnutého nenávratného finančného príspevku v dôsledku jeho potenciálnej likvidácie, následkom čoho by malo podľa žalobcu dôjsť aj k zmareniu účelu jeho poskytnutia pre nevyužívanie technológie v prevádzke a v uvedenom kontexte aj v nadväznosti na fakt, že predmetom projektu bolo zakúpenie a inštalácia technológie, ktorá podlieha technickému aj morálnemu opotrebeniu, je potrebné túto argumentáciu žalobcu považovať vo vzťahu k preukazovaniu podmienok podľa § 185 písm. a) SSP za právne irelevantnú. Vo vzťahu
k verejnému záujmu uviedol, že pohľadávka žalovaného je verejnou pohľadávkou štátu a činnosť žalovaného pri jej vymáhaní je zároveň ochranou finančných záujmov EÚ. Na základe uvedeného navrhol zamietnuť návrh žalobcu. 6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 7. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 8. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 10. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 11. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom, t. j. len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku však nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd nemá o odkladnom účinku rozhodovať len na podklade návrhu, ale so znalosťou administratívneho spisu a vyjadrenia žalovaného. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa v svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 13. Žalobca je povinný tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe, a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň
musí ísť o následok takej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. 14. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté rozhodnutie, ale zisťuje len existenciu vyššie uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. To znamená, že námietky žalobcu o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia nemajú pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnu relevanciu. 15. Vydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej vo vzťahu k následnému opätovnému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku, ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.11.2018, sp. zn. 27Sa/11/2018, ods. 14, A., B., C., D., E., D., C., F. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 934). Správny súd teda môže priznať správnej žalobe odkladný účinok aj na základe opätovného návrhu žalobcu, ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu a zároveň, ak žalobca osvedčí podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplývajúce z § 185 SSP. 16. Z hľadiska uvedených východísk správny súd posudzoval opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 17. Preskúmaním žalobcovho opätovného návrhu s prílohami správny súd zistil, že k zmene pôvodného stavu došlo na základe vydaného upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 21.02.2024. Žalobca ďalej predložil daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 03/2024, daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2023, účtovnú závierku zostavenú ku dňu 31.12.2023, účtovnú závierku zostavenú ku dňu 31.03.2024. Uvedenými prílohami žalobca preukazoval negatívny výsledok hospodárenia. 18. Správny súd uvádza, že ani samotné začatie exekúcie bez toho, aby boli naplnené podmienky ustanovené v § 185 písm. a) SSP, nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu resp. o hrozbu závažnej ujmy žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. 19. Z verejne prístupného zdroja G. správny súd zistil, že celkové aktíva žalobcu predstavujú sumu 920 015 eur, dlhodobý hmotný majetok tvorí 828 141 eur. Za rok 2023 dosiahol celkové tržby 539 942 eur. 20. Za uvedeného stavu správny súd nevzhliadol ako dôvodnú námietku žalobcu, že úhradou dlžnej sumy vo výške 35 640 eur dôjde ku katastrofálnym hospodárskym následkom žalobcu ako ekonomického subjektu a zamestnávateľa. 21. Nie je pravdivá ani argumentácia žalobcu, v zmysle ktorej podstatou priznania odkladného účinku je zabezpečiť pre žalobcu taký stav, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie žalovaného nevyvolávalo žiadne negatívne právne účinky do právoplatného rozhodnutia o správnej žalobe, pretože len takýto právny postup dokáže objektívne ochrániť jeho subjektívne práva a nevytvorí podklad pre prípadné ďalšie súdne spory. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/24/2017 z 13. júna 2018).
22. Žalobcom tvrdená nezákonnosť napadnutého rozhodnutia taktiež nepredstavuje dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe správny súd nijako neskúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zaoberá sa preukázaním existencie podmienok iba podľa § 185 SSP. V praxi sa môže stať, že vo veci sú dané dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žaloby a zároveň je žaloba z meritórneho hľadiska nedôvodná a naopak, návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je nedôvodný alebo neodôvodnený, no z meritórneho hľadiska je žaloba opodstatnená. Inými slovami, priznanie odkladného účinku správnej žalobe neprejudikuje jej opodstatnenosť v merite veci a naopak. 23. Správny súd uvádza, že žalobca nesplnil podmienku predpokladanú § 185 písm. a) SSP, podľa ktorej okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Už samotné nesplnenie tejto podmienky zakladá nevyhovenie návrhu žalobcu. 24. V danom prípade správny súd vzhliadol aj rozpor s verejným záujmom, pričom v prejednávanej veci sa verejný záujem týka riadneho a zákonného nakladania s finančnými prostriedkami z verejných zdrojov (štátny rozpočet a zdroje EÚ). Argumentácia žalobcu, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nebude ohrozená ani príjmová stránka štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a ani príjmová stránka rozpočtu Európskej únie nakoľko istina je zanedbateľnou čiastkou vo vzťahu k rozpočtom nemá oporu vo vymedzení pojmu, čo predstavuje verejný záujem. 25. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. 26. Vzhľadom k tomu, že žalobca nesplnil zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd podľa § 188 SSP opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).
(§ 139