Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 13Sas/21/2023 0723100734 19. 03. 2024 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100734.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: XXX D., D., v zast.: JUDr. Július Jánošík, advokát so sídlom: Klincová 35, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom: Kutuzovova 8, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-24-67-2/2017-OdSP zo dňa 06. novembra 2017, v spojení s rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65201007691209/2017 zo dňa 25. júla 2017, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. VÚSZ-65201007691209/2017 zo dňa 25. júla 2017 Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (ďalej len ako „VÚSZ“) podľa § 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako ako „SZPV“) zvýšil žalobcovi výsluhový dôchodok od 1. júla 2015 zo sumy XXX,XX eur mesačne na sumu XXX,XX eur mesačne a uvoľnil žalobcovi doplatok X,XX eur za obdobie od 1. júla 2015 do 31. októbra 2016. 2. Svoje rozhodnutie prvostupňový orgán odôvodnil tým, že podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení došlo v roku 2015 k zvýšeniu dôchodkových dávok o sumu X,XX € mesačne. Za 23 rokov služobného pomeru je koeficient 17 (XX - XX = X E. X = XX + X = XX). Od 1. júla 2015 sa preto výsluhový dôchodok žalobcu mal zvýšiť o sumu X,XX € mesačne (X,XX : XX = X,XXXX E. XX = X,XXXX, F. X,XX). Pretože do 30. júna 2015 patril účastníkovi konania výsluhový dôchodok v sume XXX,XX € mesačne, od 1. júla 2015 mu patrí výsluhový dôchodok v sume XXX,XX € mesačne (XXX,XX + X,XX = XXX,XX). Na účely zvýšenia výsluhového dôchodku účastníka konania od 1. júla 2015 sa musí vychádzať zo skutočného trvania vojenskej služby účastníka konania 23 rokov, pretože úmyslom zákonodarcu podľa § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. bolo nezapočítavať do doby trvania služobného pomeru žiadnu dobu služby zhodnotenú zvýhodneným započítaním. 3. Bližšie uviedol, že podľa 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. platného a účinného v dobe vydania rozhodnutia č. VÚSZ-65201007691209 zo 16. júna 2015 i rozhodnutia č. VÚSZ- 65201007691209 z 19. marca 2016 sa zvýhodnená doba služby na účely zvyšovania výsluhových dôchodkov od 1. mája 2013 už jednoznačne nemohla zohľadňovať. Nezohľadnenie zvýhodnenej doby služby v napadnutom rozhodnutí je preto v súlade s platnou právnou úpravou. VÚSZ preto v novom konaní pri zvyšovaní
výsluhového dôchodku žalobcu od 1. júla 2015 v súlade s ustanovením § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2013 vychádzal zo skutočnej doby trvania jeho služobného pomeru 23 rokov. 4. Voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie v ktorom uviedol, že nesúhlasí s postupom Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý mu na účely zvýšenia výsluhového dôchodku podľa § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. nezapočítal do doby trvania služobného pomeru aj dobu služby zhodnotenú zvýhodneným započítaním. Nakoľko jeho služobný pomer skončil už v roku 1997, zvýhodnený zápočet nemohol získať podľa § 59 zákona č. 328/2002 Z.z.. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia preto nemal dôvod nezapočítať do doby trvania jeho služobného pomeru aj dobu služby zhodnotenú zvýhodneným započítaním. 5. Odvolateľ vyjadril svoj názor, že je potrebné rozlišovať zvýhodnený zápočet získaný podľa § 59 zákona č. 328/2002 Z.z. od zvýhodnených zápočtov získaných podľa skorších právnych predpisov, na ktoré sa podľa jeho názoru ustanovenie § 68 ods. 3 nevzťahuje. Na podporu svojho tvrdenia uviedol ustanovenia § 68 ods. 7, 8, 9, 10 a 11 zákona č. 328/2002 Z.z., z ktorých sa dá usudzovať, že existujú aj iné doby služby zhodnotené zvýhodneným započítaním. Súčasne tvrdil, že dochádza k porušeniu princípu rovnosti a k diskriminácii skupiny osôb pri valorizácii výsluhových dávok, keď jednej skupine dôchodcov sa prihliada na zvýhodnený zápočet (ak získali 15 rokov služby len spolu so zvýhodneným zápočtom) a druhej skupine dôchodcov sa odopiera tento zvýhodnený zápočet (§ 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z.). 6. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ako odvolací orgán (žalovaný) svojím rozhodnutím č. SEĽUZ-24-67-2/2017-OdSP zo dňa 06. novembra 2017 podľa § 84 ods. 4 písm. b/ SZPV, § 59 ods. 1 a 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil. 7. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že preskúmaním obsahu predloženého spisového materiálu viažuceho sa k predmetnej veci odvolací orgán zistil, že odvolateľ od 30. augusta 1974 do 31. augusta 1976 počas štúdia na vojenskej škole vykonal základnú vojenskú službu, od 1. septembra 1976 do 14. júla 1978 vykonal počas štúdia na vojenskej škole ďalšiu službu a od 15. júla 1978 do 30. septembra 1997 bol vojakom z povolania. 8. Rozhodnutím č. 65201007691209/4 - VÚSZ/DO 1 z 28. januára 1998 VÚSZ podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších (ďalej len „zákon č. 76/1959 Zb.“) žalobcovi vymeral a priznal výsluhový príspevok od 1. októbra 1997 do 60 rokov veku vo výške X.XXX Sk mesačne. V odôvodnení predmetného rozhodnutia VÚSZ uviedol, že žalobca ku dňu prepustenia zo služobného pomeru konal službu v ozbrojených silách 28 ukončených rokov. Pre nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku žalobcovi započítal dobu od 30. augusta 1974 do 30. septembra 1997 a dobu od 15. augusta 1978 do 31. decembra 1983 mu započítal zvýhodnene. 9. VÚSZ rozhodnutím č. VUSZ-65201007691209 zo 16. júna 2015 zvýšil odvolateľovi podľa § 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. výsluhový dôchodok od 1. júla 2015 zo sumy XXX,XX eura na sumu XXX,XX eura mesačne. O predmetnej dávke VÚSZ rozhodoval viackrát, naposledy odvolaním napadnutým rozhodnutím. 10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia okrem iného poukázal na zákon č. 80/2013 Z. z., ktorým sa mení a doplna zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 11. K námietkam odvolateľa odvolací orgán uvádza, že podľa § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. sa valorizujú všetky výsluhové dôchodky, teda aj dávky, ktoré boli priznané podľa predchádzajúcich právnych úprav, a podľa § 125 ods. 4 a 13 zákona č. 328/2002 Z.z. sa za výsluhové dôchodky iba považujú. Keďže mechanizmus zvyšovania výsluhových dôchodkov je jednotný pre všetky výsluhové dôchodky, pri ustanovení koeficientu podľa § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. je možné do dĺžky trvania služobného pomeru započítať v súlade s prijatým mechanizmom valorizácie výsluhových dôchodkov len skutočne skončené roky trvania služobného pomeru. II. Žaloba
12. Správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvého stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie. 13. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že prvostupňový orgán aj žalovaný nesprávne aplikovali § 68 ods. 3 SZPV. Poukazuje na to, že nepatrí do § 59 ods. 1 písm. a/ SZPV definovaného okruhu vojakov nakoľko mu bol priznaný výsluhový príspevok podľa § 33 ods. 9 zákona č. 76/1959 Zb. Uvádza, že v prvom prípade sa jedná o okruh vojakov, ktorým bola priznaná zvýhodnená doba funkcií len na nárok na dávku. V druhom prípade (žalobcu) ide o iný okruh vojakov, ktorým bola priznaná zvýhodnene započítateľná doba služby pre nárok a aj výšku dávky sprostredkovane podľa § 130 zákona č. 100/1988 Zb. V zákone č. 328/2002 Z.z. zákonodarca rozlišuje aj iné okruhy príjemcov dávok (§ 68 ods. 7-11), kde je zvýšenie stanovené za každý rok trvania služobného pomeru zhodnoteného na nárok na dávku okrem doby služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním (paušálne a nerozlišuje §59 a ani §123). 14. Uvádza, že na výklad zvyšovania výsluhovej dávky je potrebné aplikovať Zb. rozhodnutí č. 102/2011 č. 102/2011 NS SR sp.zn. 8Sžp/1/2010. Uvádza, že Slovenská republika je právny štát, ktorý je založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy - účastníka správneho konania, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy. 15. Tvrdí, že diskriminácii dochádza u vojakov (zákon č. 76/1959 Zb.), ktorým bola priznaná dávka za stanovenú dobu služby vrátane zvýhodneného zápočtu. Táto doba služby a dosiahnutý zárobok tvorili právne skutočnosti rozhodné pre stanovenie nároku a výšky výsluhovej dávky žalobcu. 16. Namieta, že VÚSZ dňa 12.7.2017 zaslal žalobcovi upovedomenie o pokračovaní správneho konania vo veci zvýšenia výsluhového dôchodku, poučenie účastníka správneho konania pred vydaním rozhodnutia a výzvu na vyjadrenie sa k meritu veci. VUSZ stanovil lehotu na vyjadrenie sa najneskôr do 7 dní po doručení upovedomenia. Upovedomenie prevzal žalobca dňa 26.7.2017. Napriek stanovenej lehote vydal VÚSZ nové rozhodnutie č. VÚSZ-6521007691209/2017 už 25.7.2017, ktoré prevzal dňa 2.8.2017. 17. Uvedený postup Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia považuje žalobca za v rozpore s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, teda správny orgán odoprel právo účastníka správneho konania na poskytnutie inej právnej ochrany podľa č. 46 ods. l Ústavy SR. Ide o jeden z pilierov zákonnosti administratívneho konania, ktorý vyvažuje postavenie účastníka administratívneho konania oproti mocenskému postaveniu orgánu verejnej správy, ktorý z titulu verejnej moci danej mu zákonom vedie a ovláda konanie. Uvedený nezákonný postup je v zmysle konštantnej judikatúry dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. 18. Žalobca v odvolaní voči rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia poukazoval na negovanie zásady sociálneho zabezpečenia o zachovaní nárokov, na neprípustnú retroaktivitu, na porušenie princípu právnej istoty a legálne nadobudnutých práv, ako aj k diskriminácii skupiny osôb pri valorizácii výsluhových dávok. Týmito námietkami sa však Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a ani žalovaný nezaoberali. Napadnuté rozhodnutia preto neobsahovali dostatočné odôvodnenie. III. Vyjadrenie žalovaného 19. Vo vyjadrení zo dňa 19.10.2023 žalovaný vyslovil nesúhlas s námietkami žalobcu a žiada žalobu zamietnuť. 20. Žalovaný v prvom rade namieta oneskorené podanie žaloby, nakoľko žaloba žalobcu je síce označená dátumom 12. január 2018, zároveň však bola príslušnému súdu elektronicky doručená až 30. augusta 2023. Žalobca sám nijakým spôsobom nepreukazuje dodržanie lehoty podľa § 181 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
21. Vo veci samej uvádza, že žalobca bol na základe rozkazu č. 242 z 22. septembra 1997 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v súlade s § 26 ods. 1 písm. f) zákona č. 76/1959 Zb., podľa ktorého sa zo služobného pomeru vojaka z povolania prepustia vojaci na vlastnú žiadosť po splnení prevzatého záväzku. V nadväznosti na skončenie služobného pomeru žalobcu, VÚSZ na základe rozhodnutia č. 65201007691209/4 z 28. januára 1998 priznal žalobcovi podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. výsluhový príspevok od 1. októbra 1997 do dovŕšenia 60 rokov veku. V odôvodnení predmetného rozhodnutia je špecifikovaná doba, ktorá bola započítaná pre vznik nároku na výsluhový príspevok a jeho výšku, a to v trvaní 23 rokov skutočného trvania služobného pomeru a 5 rokov zvýhodnenej započítateľnej doby, spolu 28 skončených rokov. 22. V súlade s § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon č. 114/1998 Z.z.“) sa výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12 %. S účinnosťou od 1. júla 2002 sa v súlade s § 125 ods. 13 SZPV výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 89 ods. 2 a 3, § 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z. z. sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10 %. 23. VÚSZ vychádzal v prvostupňovom správnom rozhodnutí pri rozhodovaní o výške zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu z ustanovenia § 68 ods. 3 SZPV, podľa ktorého sa do doby trvania služobného pomeru na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním podľa § 59 a doba služobného pomeru zvýšená podľa § 123 ods. 2 písm. a) s tým, že ak doba trvania služobného pomeru bez započítania doby výkonu služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním podľa § 59 je menej ako 15 rokov, ustanovený koeficient je číslo 1. Vzhľadom na citovanú právnu úpravu bola výška výsluhového dôchodku žalobcu zvýšená podľa doby skutočného trvania jeho služobného pomeru. 24. Ďalej sa žalovaný vyjadruje, že nesprávne právne posúdenie veci spočíva podľa názoru žalobcu v nesprávnej aplikácii § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. VÚSZ mal podľa názoru žalobcu rozhodnúť o zvýšení jeho výsluhového dôchodku, pričom do doby trvania jeho služobného pomeru mala byť započítaná aj doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním, t.j. spolu 28 rokov doby služobného pomeru, namiesto 23 rokov bez zvýhodneného zápočtu. Žalobca uvedené zdôvodňuje odkazom na znenie § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z., v zmysle ktorého „minister môže vo svojej pôsobnosti ustanoviť, že sa na vznik nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok započítava zvýhodnene doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti (...)“. Žalobca ďalej tvrdí, že nepatrí do takto definovaného okruhu vojakov, keďže mu bol priznaný výsluhový príspevok podľa § 33 ods. 9 zákona č. 76/1959 Zb. Žalovaný považuje argumentáciu žalobcu za nesprávnu. Z § 33 ods. 9 zákona č. 76/1959 Zb. vyplýva, že pre vznik nároku na výsluhový príspevok a určenie jeho výšky sa berie do úvahy doba skutočného trvania služobného pomeru profesionálneho vojaka, vrátane zvýhodneného zápočtu doby služby. Z predmetného ustanovenia v žiadnom prípade nemožno odvodzovať mechanizmus zvyšovania výsluhových dôchodkov v čase vydania prvostupňového správneho rozhodnutia. Žalobca chybne nerozlišuje nárok na výsluhový dôchodok (príspevok) a nárok na zvýšenie výsluhového dôchodku. Ide o dva samostatné právne inštitúty upravené osobitnou právnou úpravou. Napriek tomu, že žalobcovi bol započítaná zvýhodnená doba služby pre vznik nároku na výsluhový príspevok a jeho výšku (pri prvom priznaní dávky výsluhového zabezpečenia), neznamená to, že sa má zvýhodnená doba služby započítať aj pri každom ďalšom zvyšovaní už priznanej dávky. Pri valorizácii výsluhových dôchodkov je právne irelevantné, či pre vznik nároku na výsluhový dôchodok bola započítaná doba služby so zvýhodneným zápočtom alebo nie. 25. Žalobca v žalobe taktiež tvrdí, že dochádza k diskriminácii vojakov, ktorým bola priznaná dávka podľa zákona č. 76/1959 Zb., a to za skutočne odslúžené roky trvania služobného pomeru vrátane zvýhodneného zápočtu. K tvrdeniu žalobcu je podľa žalovaného potrebné objasniť, že nie je možné považovať za diskrimináciu nezapočítanie zvýhodnenej doby služby pre účel zvýšenia výsluhového dôchodku, ak platná právna úpravu takú možnosť ani nepripúšťa. Od 1. júla 2002 je účinný zákon č. 328/2002 Z.z., ktorý sa odvtedy aplikuje aj na skôr priznané výsluhové dôchodky resp. výsluhové príspevky. S účinnosťou od 1. mája 2013 bol schválený zákon č. 80/2013 Z.z, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 80/2013 Z.z.“), ktorým došlo k úprave spôsobu zvyšovania výsluhových dôchodkov. Z dôvodovej správy k zákonu č. 80/2013 Z.z. vyplýva, že jeho cieľom bolo vytvoriť legislatívne predpoklady pre zníženie výdavkov na osobitný systém sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov, zároveň sa mení mechanizmus valorizácie dôchodkov z výsluhového zabezpečenia tak, aby sa zvyšovanie približovalo zvyšovaniu dôchodkových dávok v civilnej sfére. Základom pre mechanizmus valorizácie sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkových dávok ustanovená vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení. Táto pevná suma sa delí číslom 30, čo zodpovedá priemernej dobe trvania služobného pomeru 30 rokov a prepočíta sa koeficientom, zohľadňujúcim počet skutočne skončených rokov trvania služobného pomeru. 26. V ďalšej časti podanej žaloby z 12. januára 2018 namieta žalobca odňatie možnosti vyjadriť sa v správnom konaní, keďže napriek tomu, že bol podaním č. VÚSZ-65201007691209/2016 z 12. júla 2017 upovedomený o pokračovaní v správnom konaní vo veci zvýšenia výsluhového dôchodku a poučený o možnosti vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie v lehote 7 dní, žalovaný vydal pred uplynutím predmetnej lehoty prvostupňové správne rozhodnutie. Žalovaný nepovažuje námietku žalobcu ohľadne odňatia možnosti vyjadriť sa v správnom konaní za dôvodnú, keďže predmetné konanie prebiehalo dlhšie obdobie z dôvodu opakovaného zrušenia prvostupňového správneho rozhodnutia a následného opätovného rozhodovania prvostupňového správneho orgánu, ktorý však celý čas vychádza z tých istých právnych podkladov, ktoré sú žalobcovi známe. Žalobcovi bolo v priebehu správneho konania opakovane umožnené vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia (podanie č. VÚSZ-65201007691209/2016 z 30. augusta 2016, podanie č. VÚSZ-65201007691209/2016 z 20. januára 2017), túto možnosť však nevyužil. Žalobca má za to, že v priebehu správneho konania bola naplnená povinnosť v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a nedostatok, na ktorý žalobca upozorňuje nemohol mať vplyv na zákonnosť prvostupňového správneho rozhodnutia. Pre doplnenie žalovaný uvádza, že predmetom správneho konania a následného rozhodovania bola valorizácia žalobcovho výsluhového dôchodku v roku 2017, pri ktorom sa nevykonávalo žiadne dokazovanie. Skutkové okolnosti boli dané a nezmenené a žalobca bol s nimi opakovane oboznamovaný pri predchádzajúcich valorizačných rozhodnutiach. 27. V závere podanej žaloby z 12. januára 2023 žalobca namieta nedostatočné zdôvodnenie tak prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho rozhodnutia. Žalobca sa však pri zdôvodnení uvedenej námietky obmedzuje len na citovanie judikatúry súdov, bez konkrétneho poukazu na to, v čom ma spočívať nedostatočnosť zdôvodnenia žalovaného v napadnutých správnych rozhodnutiach. Žalovaný považuje zdôvodnenie napadnutých správnych rozhodnutí za dostatočné, prvostupňový a druhostupňový správny orgán sa zrozumiteľne a jasne vysporiadali so skutkovými okolnosťami v nadväznosti na platnú právnu úpravu. Žalobca síce uvádza, že v napadnutom rozhodnutí absentovalo vyhodnotenie tvrdení účastníka konania, nie je však jasné akých, keďže opäť svoj argument nekonkretizuje. 28. Vo vzťahu k žalobou napadnutému rozhodnutiu neexistuje žiadny zrušovací dôvod vyplývajúci z § 191 ods. 1 SSP, nakoľko dané rozhodnutie bolo vydané na základe účinných právnych predpisov, vydal ho orgán, ktorý bol na to zo zákona oprávnený, vychádza zo správneho právneho posúdenia predmetnej právnej veci, je zrozumiteľné a riadne odôvodnené, pričom odôvodnenie rozhodnutia dáva dostatočnú odpoveď na to, prečo orgán verejnej správy rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia, orgán verejnej správy, ktorý rozhodnutie vydal, dostatočne zistil skutkový stav, pričom vychádzal z jednotlivých podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, zistený skutkový stav je plne súladný s administratívnym spisom, pričom aj v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu druhostupňového rozhodnutia postupoval orgán verejnej správy v súlade s relevantnými ustanoveniami právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetné konanie. IV. Replika žalobcu 29. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý k tvrdenému zmeškaniu lehoty na podanie žaloby uvádza, že v konaní o ústavnej sťažnosti č. I.ÚS 624/2023-33, bolo zdokladované a preukázané, že
žalobca podal žalobu včas, ale Krajský súd v Bratislave vo veci nekonal, vec nezapísal do súdneho registra čím vznikli prieťahy v konaní. 30. VÚSZ v prvostupňovom rozhodnutí (ako i žalovaný) o zvýšení poberanej dávky (pôvodne výsluhový príspevok považovaný za výsluhový dôchodok) vychádzal z § 18 ods. 3 SZPV, podľa ktorého sa do doby trvania služobného pomeru na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba služby zhodnotená zvýhodneným započítaním podľa § 59 a doba služobného pomeru zvýšená podľa § 123 ods. 2 písm. a/ SZPV. 31. Žalobca uvádza, že zvýhodnený zápočet nezískal podľa uvedených ustanovení zákona, nakoľko odišiel do zálohy ešte pred vznikom osobitného systému sociálneho zabezpečenia v roku 1997, kedy mu bol priznaný výsluhový príspevok za 28 rokov služby. Zvýhodnený zápočet podľa § 59 citovaného zákona sa používa len pre nárok (a to len v prípade ak doba služby nedosahuje 15 rokov) a nie aj výšku dávky, tak ako to bolo v prípade žalobcu. Žalovaný si bol vedomý, že text § 68 ods. 3 citovaného zákona nezahŕňal v čase vydania napadnutého rozhodnutia v sebe všetky druhy zvýhodnených zápočtov (podľa predpisov pred 1.5.1998, resp. 1.7.2002) a preto bol pripravený návrh novely zákona č. 328/2002 Z.z., kde bol tento nedostatok napravený a to až po nadobudnutí právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia. 32. V čase vydania preskúmavaného rozhodnutia číslo: SEĽUZ-24-67-2/2017-OdSP z 06.11.2017 ešte nebola prijatá právna úprava vylučujúca zohľadnenie zvýhodneného zápočtu pri valorizácii výsluhového príspevku považovaného za výsluhový dôchodok u tých dôchodcov. Znenie § 143aj zákona č. 328/2002 Z.z., novelizované zákonom č. 153/2019 Z.z., nemôže byť aplikované retroaktívne na preskúmavané rozhodnutie, keďže novela odstraňujúca nedostatok bola prijatá až po právoplatnosti rozhodnutia. V. Duplika žalovaného 33. Vo svojom vyjadrení žalovaný zotrváva na svojom vyjadrení k žalobe v celom rozsahu a žalobou napadnuté rozhodnutia považuje za zákonné a náležite odôvodnené, pričom neobsahujú žiadne vady, pre ktoré by mali byť zrušené. 34. Žalovaný aj naďalej trvá na názore, že žaloba z 12. januára 2018 bola žalobcom podaná oneskorene, a preto nie sú splnené podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného. 35. V kontexte žalobcovho konštatovania, že „zvýhodnený zápočet nezískal podľa uvedených ustanovení zákona, nakoľko odišiel do zálohy ešte pred vznikom osobitného systému sociálneho zabezpečenia v roku 1997, kedy mu bol priznaný výsluhový príspevok za 28 rokov služby“ žalovaný ozrejmuje, že žalobcovi bol v roku 1998 priznaný výsluhový príspevok, a to podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb.. Podľa v tom čase platnej právnej úpravy sa pre vznik nároku na výsluhový príspevok a jeho výšku považovala za dobu konania služby „doba služby započítateľná podľa predpisov o sociálnom zabezpečení včítane zvýšeného zápočtu doby služby výkonného letca a výkonu funkcií zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti“ (§ 33 ods. 9 zákona č. 76/1959 Zb.). Z dikcie citovaného ustanovenia je zrejmé, že zvýhodnený zápočet doby služby bol použitý pre posúdenie vzniku nároku na výsluhový príspevok a určenie jeho výšky. Následná valorizácia, t.j. zvýšenie priznaného výsluhového príspevku resp. neskôr dôchodku predstavuje osobitný právny inštitút, odlišný od samotného nároku na výsluhový dôchodok, ktorý sa riadi inými pravidlami než posudzovanie nároku na konkrétnu dávku výsluhového zabezpečenia. Zároveň žalobca „nezískal zvýhodnený zápočet“ v zmysle, že by disponoval univerzálnym právom platným naprieč meniacou sa právnou úpravou na zvýhodnené započítanie rokov trvania služobného pomeru v rozsahu 5 rokov. 36. Prvostupňový správny orgán rozhodol na základe rozhodnutia č. VÚSZ- 65201007691209/2017 z 25. júla 2017 o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcu, a to podľa v tom čase platnej právnej úpravy obsiahnutej v § 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z., ktorá pochopiteľne nahradila skoršiu právnu úpravu. Podľa § 68 zákona č. 328/2002 Z.z. sa v rozhodnom období valorizovali všetky výsluhové dôchodky, to znamená, že aj tie, ktoré boli priznané podľa staršej právnej úpravy. Ustanovenie § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. stanovovalo jednotný mechanizmus pre zvyšovanie všetkých výsluhových
dôchodkov priznaných a vyplácaných do 30. júna príslušného kalendárneho roka, v rámci ktorého sa do doby trvania služobného pomeru nezapočítavala doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním podľa § 59 zákona č. 328/2002 Z.z.. Odkaz na ustanovenie § 59 zákona č. 328/2002 Z.z. je potrebné vnímať aj z toho hľadiska, že v celom texte zákona je otázka priznania zvýhodneného započítania riešená výlučne v predmetnom ustanovení, a preto zákonodarca pri formulácii § 68 ods. 3 použil odkaz práve na § 59, aby bolo jednoznačne zadefinované o čo ide, keď sa spomína „doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním“. Zákon č. 328/2002 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu uvedeného pojmu. Ustanovenie § 59 zákona č. 328/2002 Z.z. v sebe subsumuje nie len zvýhodnené započítanie priznané od účinnosti zákona č. 80/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa SZPV a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 80/2013 Z.z.“), ale aj zvýhodnene započítanú dobu služby priznanú podľa staršej právnej úpravy. SZPV explicitne vo svojom znení nerieši vplyv zvýhodneného zápočtu priznaného podľa predchádzajúcej právnej úpravy na valorizáciu dávok výsluhového zabezpečenia, je však zrejmá vôľa zákonodarcu, korešpondujúca aj so znením dôvodovej správy, zohľadňovať pri valorizácii dôchodkov výlučne skutočne skončené roky trvania služobného pomeru. VI. Relevantná právna úprava 37. Podľa § 33 ods. 1 písm. c/ zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru podľa § 26 ods. 1 písm. a) až c) a e) až g) a ods. 2 patrí výsluhový príspevok do 60 rokov veku vo výške 30% platu, ak konali službu v ozbrojených silách po dobu najmenej 20 rokov. Táto výmera sa zvyšuje za 21. a každý ďalší ukončený rok služby o 1% platu. 38. Podľa § 89 ods. 3 zákona č 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov, Výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12%. Ak však bol poberateľ tejto dávky prijatý do služobného pomeru uvedeného v § 53 ods. 1 nárok na ňu zaniká dňom účinnosti tohto zákona. 39. Podľa § 68 ods. 1 SZPV, výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11. 40. Podľa § 68 ods. 2 SZPV, výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú odo dňa ich priznania v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11. 41. Podľa § 68 ods. 3 SZPV, výsluhový dôchodok sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení a čísla 30, a takto zistená suma sa vynásobí ustanoveným koeficientom. Koeficient za 15 rokov trvania služobného pomeru sa ustanovuje číslom 1 a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním podľa § 59 a doba služobného pomeru zvýšená podľa § 123 ods. 2 písm. a) s tým, že ak doba trvania služobného pomeru bez započítania doby výkonu služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním podľa § 59 je menej ako 15 rokov, ustanovený koeficient je číslo 1. 42. Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
43. Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. 44. Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom 45. Podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. VII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 46. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z.z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. a. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 19.03.2024 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti žalobcu, jeho zástupcu a zástupkyne žalovanej, pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. b. Na nariadenom pojednávaní žalobca ako aj jeho právny zástupca zotrvali na svojich doterajších námietkach a vyjadreniach vo veci. Žiadali napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Zástupkyňa žalobkyne taktiež zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach vo veci a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 47. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 48. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým bol žalobcovi zvýšený výsluhový dôchodok od 1. júla 2015 zo sumy XXX,XX eur mesačne na XXX,XX eur mesačne a ďalej žalobcovi uvoľnený doplatok X,XX eur za obdobie od 01. júla 2015 do 31. októbra 2016. 49. Správny súd v Bratislave po preskúmaní napadnutých rozhodnutí, ako aj postupu, ktorý vydaniu predchádzal, dospel k právnemu záveru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Správne orgány v čase rozhodovania postupovali v zmysle platnej zákonnej úpravy § 68 ods. 1, ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení so zákonom č. 461/2003 Z. z., z ktorých nesporne vyplýva, že pre rozhodný rok bola stanovená pevná suma 5,20 eura zvýšenia starobného dôchodku. Zvýšenie výsluhového dôchodku vyplývajúce z osobitného zákona č. 328/2002 Z.z., upravujúce aj výsluhový dôchodok žalobcu ako profesionálneho vojaka, predstavovalo podiel sumy X,XX eura a čísla 30 a následne vynásobenie príslušným koeficientom - v prípade žalobcu za 23 rokov služobného pomeru, koeficient rovnajúci sa číslu 17.
50. Súd sa stotožnil s odôvodnením žalovaného správneho orgánu vyjadreným v napadnutom rozhodnutí, že zvýšenie výsluhových dôchodkov vyjadruje mieru zásluhovosti v sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a zároveň zohľadňuje možnú uplatniteľnosť výsluhových dôchodcov v civilnom prostredí na trhu práce. Je nesporné, že poberateľ výsluhového dôchodku, ktorému bola na priznanie nároku zhodnotená doba služby 30 rokov a viac, má výrazne nižšiu šancu na získanie starobného dôchodku z civilného systému ako taký poberateľ výsluhového dôchodku, ktorému bola na tento dôchodok zhodnotená kratšia doba služby. Platný mechanizmus valorizácie výsluhového dôchodku túto skutočnosť zohľadňuje, a preto je zvýšenie výsluhového dôchodku približne rovnaké ako zvýšenie starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia u tých poberateľov, ktorým bola pre vznik nároku na výsluhový dôchodok zhodnotená doba služby 30 rokov. Pri úprave pravidiel valorizácie výsluhových dôchodkov profesionálnych vojakov sa prihliadlo na to, že tieto dôchodky na rozdiel od starobných dôchodkov sa poskytujú ešte v období predpokladanej ekonomickej aktivity ich poberateľov, čo je aj žalobcov prípad (výsluhový príspevok mu bol priznaný vo veku jeho 43 rokov). Súčasný systém valorizácie poberateľov výsluhových dôchodkov v období fyzickej staroby zaručuje minimálne rovnakú, väčšinou však vyššiu mieru valorizácie ako poberateľom starobných dôchodkov zo všeobecného systému sociálneho poistenia 51. K namietanej diskriminácii a porušeniu práva žalobcu nezohľadnením doby získanej zvýhodneným započítaním pri valorizácii jeho výsluhového dôchodku v prípade zmeny v spôsobe valorizácie výsluhových dôchodkov sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 269/2019 z 2. októbra 2019, v ktorom uviedol: „Zmenou právnej úpravy valorizácie dávky výsluhového zabezpečenia (výsluhového dôchodku) došlo k zmene spôsobu jeho valorizácie a takáto zmena týkajúca sa rovnako všetkých bývalých príslušníkov Policajného zboru nemôže byť považovaná za diskriminačnú. Výsledok rokovania o návrhoch zákonov Národnej rady Slovenskej republiky ako zákonodarného orgánu, t.j. prijatie zmeny zákona, nemôže napĺňať znaky diskriminácie v zmysle zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. Totiž zákon (prípadne jeho zmena) môže byť podrobený „iba“ ústavnému prieskumu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,Ústava„) o súlade zákonov s Ústavou (vrátane čl. 12 ods. 2 Ústavy o zákaze diskriminácie) a kým o zákone Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o jeho súlade nevysloví jeho nesúlad, platí prezumpcia jeho ústavnosti.“ 52. Potrebné je zdôrazniť, že je právom každého štátu, aby zákonom stanovil kritéria upravujúce spôsob valorizácie už skôr priznaných dôchodkov vrátane výsluhových. V prípade úpravy výsluhových dôchodkov ide o samostatný, autonómny systém odlišný od systému všeobecného dôchodkového poistenia, ktorý je upravený v osobitnom právnom predpise, a to v zákone č. 328/2002 Z.z.. V prípade výsluhových dôchodcov bol zákonom stanovený spôsob ich valorizácie, pričom štát má plné právo rozhodnúť o kritériách na priznanie výsluhového dôchodku, ako aj spôsobe valorizácie výsluhových dôchodkov, a to aj rozdielne počas doby ich vyplácania. Potom však takúto skutočnosť nie je možné v žiadnom prípade pokladať za diskriminačnú a ani protiústavnú. Súd vyhodnotil vznesenú námietku žalobcu za nedôvodnú. 53. Prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán priznali žalobcovi valorizáciu jeho výsluhového dôchodku na základe v tom čase platnej a účinnej právnej úpravy, ktorá sa týkala všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu. 54. Pokiaľ sa jedná o námietku žalobcu, že nepatrí do okruhu vojakov definovaného § 59 SZPV, nakoľko mu bol priznaný výsluhový príspevok (v súčasnosti považovaný za dôchodok) podľa zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov, správny súd poukazuje na to, že skutočne bol žalobcovi v zmysle § 33 ods. 1 písm. c/ zákona č. 76/1959 Zb. pôvodne priznaný výsluhový príspevok, tento príspevok bol podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov pretransformovaný na výsluhový dôchodok. Ďalej boli tieto výsluhové dôchodky opätovne transformované a ďalej vyplácané na základe SZPV. Pričom z dôvodovej správy zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov ako aj dôvodovej správy k SZPV nám vyplýva, že ide o súbor ustanovení upravujúcich transformáciu doterajších dávok do nového systému tak, že doterajší dlhodobo (do 60 rokov veku) poskytovaný výsluhový príspevok poskytovaný podľa § 33 ods. 1 písm. c/ zákona č. 76/1959 Zb. sa stáva najskôr výsluhovým dôchodkom podľa zákona č. 114/1998 Z.z. a následne výsluhovým dôchodkom podľa zákona č. 328/2002 Z.z.. Vzhľadom na čo ak § 68 ods. 3 SZPV
odkazuje v poslednej vete odkazuje na dobu výkonu služby zhodnotenú zvýhodneným započítaním podľa § 59 SZPV, je tým myslená aj doba služby zhodnotená zvýhodneným započítaním podľa zákona č. 76/1959 Zb. ako aj zákona č. 114/1998 Z.z.. 55. Pokiaľ ide o postup správnych orgánov, krajský súd nezistil vadu, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Napriek tomu, že žalobca namieta odňatie možnosti vyjadriť sa v správnom konaní, keďže napriek tomu, že bol podaním č. VÚSZ-65201007691209/2016 z 12. júla 2017 upovedomený o pokračovaní v správnom konaní vo veci zvýšenia výsluhového dôchodku a poučený o možnosti vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie v lehote 7 dní, žalovaný vydal pred uplynutím predmetnej lehoty prvostupňové správne rozhodnutie, správny súd takejto námietke žalobcu nevyhovie. Predmetné administratívne konanie týkajúce sa žalobcu prebiehalo po dlhšiu dobu a to aj z dôvodu opakovaného zrušenia prvostupňového správneho rozhodnutia a následných opätovných rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že po celý čas administratívneho konania vychádzal správny orgán z tých istých právnych podkladov, ktoré aj sú žalobcovi známe, teda neprišlo k prekvapujúcemu rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a taktiež podklady na základe ktorých orgán prvého stupňa rozhodol boli žalobcovi známe. Zároveň ani žalobca vo svojom odvolaní nespochybnil podklady z ktorých správny orgán prvého stupňa vychádzal a nenavrhol ani ich doplnenie novými dôkazmi. Predmetom konania bola valorizácia výsluhového dôchodku žalobcu v roku 2017, pri ktorom sa nevykonávalo dokazovanie, skutkový stav nebol medzi účastníkmi sporný a žalobca bol s ním oboznámený. Správny súd v tejto časti ešte dodáva, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie tvorí jeden celok, a ako taký napĺňal atribúty vyžadované ust. § 47 správneho poriadku. Je z neho zrejmé, podľa akých ustanovení právnych predpisov žalovaný postupoval a akými správnymi úvahami sa riadil pri aplikácií právnych predpisov na zistený skutkový stav. 56. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 57. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mal úspech vo veci. Keďže žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).