Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 1S/67/2023 0723100745 06. 03. 2024 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100745.1
Uznesenie 4 1S/3/2023 Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, v zastúpení advokátskou kanceláriou Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691 proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10151/2023-9., č. sp. 34945/2023 zo dňa 04.07.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: 5 1S/3/2023 Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 05.09.2023 z a m i e t a . odôvodnenie: I. 1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 05.09.2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10151/2023-9., č. sp. 34945/2023 zo dňa 04.07.2023 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný, konajúci ako odvolací orgán prostredníctvom ministra životného prostredia Slovenskej republiky, zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie žalovaného, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 3310/2023-11.1.2/bk, 6261/2023, 6824/2023-int. zo dňa 03.02.2023 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový správny orgán po vykonaní zisťovacieho konania pre zmenu navrhovanej činnosti „Nová horizontálna lakovacia linka práškových povrchových úprav Cortizo Nová Baňa“, navrhovateľa Cortizo Slovakia, a.s., Železničný rad 29, 968 01 Nová Baňa, IČO 36 030 554, rozhodol tak, že predmetná zmena navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 2. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol priznať v súlade s § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“), odkladný účinok správnej žalobe. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tým, že okamžitý výkon alebo právne následky, najmä prvostupňového rozhodnutia, hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Vo vzťahu k odkladnému účinku žalobca poukázal na princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že v danom prípade sa princíp právnej istoty spravuje dvomi protichodnými zásadami, a to prezumpciou správností rozhodnutí správnych orgánov a preventívnej opatrnosti podľa § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom
prostredí“). Podľa žalobcu je potrebné postupovať takým spôsobom, aby sa nenávratne nevylúčila ani jedna z uvedených možností, ale iba dočasne jeden princíp ustúpil druhému, teda formalistický princíp zákonnosti (založený iba na formalistickej prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov) musí ustúpiť oproti princípu predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození životného prostredia. Poukázal tiež na to, ,že ekonomický záujem navrhovateľa sa podriaďuje environmentálnemu záujmu verejnosti. Žalovaný mal za to, že, ak by správny súd žalobe nepriznal odkladný účinok, znamenalo by to nezvratný zásah do životného prostredia, a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia, by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. II. 3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 06.02.2024. Žalovaný s priznaním odkladného účinku správnej žaloby nesúhlasil, nakoľko mal za to, že nehrozí závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, ani závažná ujma na životnom prostredí, ani iný vážny nenapraviteľný následok. Žalovaný poukázal na tvrdenie žalobcu v časti 6, bod 10 žaloby, kde uvádza, že nepriznaním odkladného účinku sa umožní ďalšie skládkovanie odpadov v rozpore so záväzkami Slovenskej republiky. Podľa žalovaného sa ale nejedná o zariadenia na nakladanie s odpadmi, ale o demontáž linky práškových povrchových úprav farieb a inštaláciu novej linky lakovania, o čom svedčí aj názov navrhovanej činnosti „Nová horizontálna lakovacia linka práškových povrchových úprav Cortizo Nová Baňa“. Realizáciou navrhovanej činnosti nehrozí žiadne nebezpečenstvo nenávratného závažného poškodenia životného prostredia. V nadväznosti na uvedené žalovaný navrhol, aby súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. III. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. IV. 8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 9. Správny súd v súlade s citovaným § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie. 10. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a) stanovuje dva predpoklady, a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok, je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. (bližšie pozri uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, 13S/66/2020). 11. Správny súd po oboznámení sa s návrhom na priznanie odkladného účinku nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku žalobe. Žalobca svoj návrh podložil len všeobecným tvrdením o tom, že hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok, avšak bez toho, aby reálnu existenciu tvrdenej hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí dostatočne odôvodnil. Žalobca nevysvetlil, aká závažná ujma na životnom prostredí hrozí v prípade nepriznania odkladného účinku, a zároveň ani nepreukázal existenciu hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí, t. j. nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali hrozbu ním všeobecne tvrdeného nezvratného zásahu na životnom prostredí. Tvrdený nezvratný zásah do životného prostredia je len teoretický a žalobca ho nijako nevysvetlil. Len odkaz na § 185 písm. a) SSP v spojení s § 13 zákona o životnom prostredí ako aj na všeobecné tvrdenie hrozby závažnej ujmy v dôsledku okamžitého výkonu rozhodnutia prvého stupňa, bez prepojenia na skutkové okolnosti prípadu, je na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačujúci. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedol ani skutočnosti preukazujúce, že priznanie odkladného účinku nebude v rozpore s verejným záujmom. 12. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj osvedčiť. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok konkrétne nešpecifikoval a súdu neosvedčil, súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zastáva názor, že poukaz na hypotetické následky nepredstavuje dôvod na vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe. 13. Správny súd zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.US 364/2017
zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Tak ako už súd uviedol vyššie, nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP. 14. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku poukazom na § 188 SSP zamietol. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.