Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 6Sf/44/2023 0723100985 09. 05. 2024 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100985.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Stapring, a. s., so sídlom Cintorínska 9, 811 08 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 411 401, právne zastúpený: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101750643/2023 zo dňa 11.07.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 27.09.2023, takto rozhodol: Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 27.09.2023 zamieta. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.09.2023 domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101750643/2023 zo dňa 11.07.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100703190/2023 zo dňa 02.03.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku uložil žalobcovi pokutu vo výške 2 936,50 eura za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku – uvedenie dane v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2017 nižšej ako daň, ktorú mal žalobca uviesť. 2. Žalobca v podanej správnej žalobe súčasne navrhol, aby správny súd podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) priznal správnej žalobe odkladný účinok. Podaný návrh odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie u neho vyvoláva obmedzenia hraničiace až s nemožnosťou výkonu činnosti a s tým spojené dodatočne vyvolané náklady predstavujúce majetkovú škodu na strane žalobcu. Napadnutým rozhodnutím, ako aj ďalšími rozhodnutiami, boli žalobcovi uložené pokuty v celkovej výške presahujúcej 60 300 eur. V prípade, ak by došlo k vymoženiu uvedených pokút, došlo by k bezdôvodnému obohateniu na strane štátu. Žalovaný eviduje voči žalobcovi pohľadávku v celkovej sume 164 600 eur, čo spôsobuje, že žalobca je v existenčnej hrozbe, čím je naplnený dôvod priznania odkladného účinku správnej žalobe vo veciach správneho trestania. Hrozba závažnej ujmy mala spočívať v znížení majetku žalobcu, čo spôsobuje hrozbu vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu, a zánik jeho entity ako takej. Tým, že pohľadávka štátu voči žalobcovi je vo vysokej sume, je nepochybne naplnená hrozba konkurzu. Vzhľadom na výroky napadnutého rozhodnutia, ako aj ďalších rozhodnutí žalovaného, a k tomu kontroverzné a nejednoznačné konanie žalovaného, je osvedčená hrozba vzniku škôd na strane žalobcu, ako aj osvedčená skutočnosť, že žalobca je ponechaný na výklade príslušných orgánov, ktoré nenesú prvky právnej istoty, ale naopak, sú sprevádzané nejasnosťou, rozpornosťou a nelogickosťou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal byť naplnený dôvod priznania odkladného účinku tejto správnej žaloby, resp. je naplnená hrozba závažnej a nezvrátiteľnej ujmy na majetku a právach žalobcu.
3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.04.2024, kde uviedol, že súčasťou návrhu žalobcu nie sú žiadne dôkazy preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Z podaných daňových priznaní žalobcu vyplýva, že žalobca aj naďalej vykonáva ekonomickú činnosť, podáva daňové priznania na dani z pridanej hodnoty aj na dani z príjmov právnickej osoby riadne a včas, nebola mu zrušená registrácia na dani z pridanej hodnoty z úradnej moci, žalobca nie je v konkurze, ani v likvidácii, nepodal návrh na výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra, a preto nie je dôvod na priznanie odkladného účinku žalobe. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal predmetný návrh žalobcu zamietnuť. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe posúdil ako nedôvodný, pretože neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie v súlade s § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. 8. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 9. Správny súd po oboznámení sa s návrhom na priznanie odkladného účinku nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca svoj návrh podložil len všeobecným tvrdením o tom, že mu hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok, avšak bez toho, aby túto hrozbu relevantným spôsobom preukázal. Žalobca síce vo všeobecnosti poukázal na celkovú výšku uložených pokút a daňovej povinnosti, ktorú voči nemu správca dane eviduje, ale toto samo o sebe nepreukazuje dôvody priznania odkladného účinku. Žalobca správnemu súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazné prostriedky, ktorých obsah by mohol súd posúdiť, a to najmä v kontexte jeho hospodárskych, majetkových a finančných pomerov (napr. vyhodnotením účtovnej závierky a výpisov z účtov). Tvrdenia o tom, že jestvuje reálna hrozba konkurzu (ktorá však nenastala, keďže toto žalobca neuviedol) u žalobcu neodôvodňuje priznanie odkladného účinku. Žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku, je povinný preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie odkladného účinku – jedná sa o jeho povinnosť tvrdenia a nie je povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Správny súd zastáva názor, že poukázanie na hypotetické následky a na následky, ktoré ešte ani nenastali, nepredstavujú dôvod na vyhovenie návrhu na nariadenie odkladného účinku žalobe. 10. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 30.05.2017, sp zn.: III.US 364/2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn.: 7Sžsk/17/2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. 11. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 12. Vzhľadom na to, že žalobca neoznačil a ani neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy alebo hrozbu následku značnej hospodárskej či finančnej škody ako prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd sa v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto správny súd v súlade s ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 13. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.