Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Sa/74/2018 1018201294 11. 12. 2024 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201294.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Slovak Telecom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, so sídlom Továrenská 7, 828 55 Bratislava, IČO: 42 355 818, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave p o s t u p u j e vec vedenú na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-6Sa/74/2018 Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky. odôvodnenie: 1. Žalobou podľa § 247 a nasl. a podľa § 250v zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) dňa 16.05.2016, sa žalobca domáhal, aby súd rozsudkom: - rozhodnutie žalovaného označené ako „Zápis o výsledku kontroly podľa § 38 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách“ č. 1111/OŠD/2014 zo dňa 27.11.2024, ako aj rozhodnutie žalovaného oznámené žalobcovi listom č. 284/OŠD/2016 zo dňa 25.04.2016 označené ako „Vyjadrenie Odboru štátneho dohľadu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb k žiadosti spoločnosti Slovak Telecom, a. s. o sprístupnenie podkladu podľa § 38 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách“ zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie; - zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní práv žalobcu v konaní č. 179/OŠD/2015 vo veci kontroly plnenia povinnosti začať používať pridelené frekvencie do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o ich pridelení, ako aj v nadväzujúcom správnom konaní č. 4283/OSFS/2016 vo veci odobratia pridelených frekvencií, spočívajúceho vo vykonávaní úkonov na základe rozhodnutia žalovaného označeného ako „Zápis o výsledku kontroly podľa § 38 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách“ č. 1111/OŠD/2014 zo dňa 27.11.2024, ako aj na základe rozhodnutia žalovaného oznámeného žalobcovi listom č. 284/OŠD/2016 zo dňa 25.04.2016 označeného ako „Vyjadrenie Odboru štátneho dohľadu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb k žiadosti spoločnosti Slovak Telecom, a. s. o sprístupnenie podkladu podľa § 38 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách“, smerujúcich k odobraniu frekvencií v rozsahu 2570 MHz až 2620 MHz, ktoré boli žalobcovi pridelené individuálnym povolením č. 1310541001 zo dňa 30.12.2013; - prikázal žalovanému riadne sa vyrovnať s námietkami žalobcu uvedenými v liste č. 5755/2015 zo dňa 30.01.2015 označenom ako „Vyjadrenie kontrolovaného subjektu“ a preukázateľne oboznámiť žalobcu s tým, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu uvedenými v liste č. 5755/2015 zo dňa 30.01.2015 označenom na „Vyjadrenie kontrolovaného subjektu“ a uviedol dôvody, na základe ktorých posúdil opodstatnenosť námietok žalobcu k zisteným nedostatkom; - nahradiť navrhovateľovi (žalobcovi) trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, č. k. 5Sžnz/4/2016-88 zo dňa 06.10.2016 vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému na ďalšie konanie s poukazom na v tom čase nové znenie ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), v spojení s § 13 ods. 1 SSP, § 10 SSP, § 11 SSP a § 491 ods. 1 SSP, ktoré nadobudli účinnosť po začatí súdneho konania dňa 01.07.2016. Krajský súd v Bratislave uznesením, č. k. 6Sa/48/2018-106 zo dňa 04.07.2018 postúpil vec Najvyššiemu súdu SR, v odôvodnení ktorého poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), sp. zn. II. ÚS 202/2017 zo dňa 25.07.2017. Najvyšší súd SR však uvedené postúpenie neakceptoval a vec vrátil bez rozhodnutia prípisom zo dňa 11.09.2018 späť Krajskému súdu v Bratislave. 3. Podľa ustanovenia § 491 ods. 2 SSP „Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.“ 4. Podľa § 97 SSP „Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").“ 5. Podľa § 9 ods. 1 SSP „Konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.“ 6. Podľa § 18 ods. 2 SSP „Ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný.“ 7. Podľa § 18 ods. 5 SSP „Právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení veci zachované.“ 8. Podľa § 11 ods. 1 OSP „Konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.“ 9. Podľa § 104a ods. 1 OSP „Súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať o veci samej.“ 10. Podľa § 246 ods. 2 písm. a) OSP Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný na preskúmavanie rozhodnutí a postupu ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ak to ustanoví zákon. 11. Podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z. z.“) „Na preskúmanie rozhodnutí a postupov úradu je vecne príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky.“ 12. Podľa § 246 ods. 2 písm. b) OSP „Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný na konanie podľa štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je žalovaným ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.“ 13. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“) „Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.“ 14. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) „Ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“
15. Najvyšší súd SR pri posúdení otázky vecnej a miestnej príslušnosti v predmetnej veci (postúpenie veci na Krajský súd v Bratislave uznesením, č. k. 5Sžnz/4/2016-88 zo dňa 06.10.2016) dospel k záveru, že nadobudnutím účinnosti Správneho súdneho poriadku došlo k zásadným zmenám pri skúmaní podmienok konania a pokiaľ ide o vecnú príslušnosť Najvyššieho súdu SR, tá je taxatívne upravená v § 11 SSP. Z tohto ustanovenia však nevyplýva, že by bol najvyšší súd vecne príslušný na preskúmanie rozhodnutí, vrátane konaní o nezákonnom zásahu a postupu ústredných orgánov štátnej správy tak, ako tomu bolo za účinnosti OSP. Najvyšší súd SR v odôvodnení ďalej uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 491 ods. 2 druhej vety SSP, podľa ktorého, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, pokiaľ je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že rozhodovanie o vecnej príslušnosti v danej veci podľa ustanovení SSP nie je v neprospech žalobcu, pretože žalobca bude mať možnosť v ďalšom konaní podať proti rozhodnutiu krajského súdu kasačnú sťažnosť, a teda konanie o správnej žalobe bude namiesto pôvodne jednoinštančného dvojinštančné. 16. Správny súd v Bratislave v rámci skúmania podmienok konania (§ 97 SSP) prihliadol na ustálenú rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít vo vzťahu k otázke vecnej príslušnosti súdu v konaniach o preskúmavanie rozhodnutí a postupu ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ak to ustanoví zákona a v konaniach o ochrane pred nezákonným zásahom začatých za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v ktorých bola daná vecná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa uvedeného predchádzajúceho procesného predpisu. V obdobnej veci bol Ústavným súdom SR (ďalej len „ústavný súd“) vydaný nález, sp. zn. II. ÚS 202/2017 zo dňa 25.07.2017, v ktorom ústavný súd okrem iného konštatoval: „V okolnostiach prerokúvanej veci bolo nevyhnutné, aby výklad a aplikácia práva zo strany najvyššieho súdu boli v súlade so základným účelom základného práva na zákonného sudcu, ktorým je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť o nej, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový (k účelu základného práva na zákonného sudcu pozri napr. IV. ÚS 479/2013). Odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, pri ktorom absentuje systematický výklad ustanovení Správneho súdneho poriadku a ktorý obchádza všeobecne uznanú zásadu perpetuatio fori, je podľa názoru ústavného súdu za hranicou ústavnej udržateľnosti, keďže výklad a aplikácia príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku najvyšším súdom v napadnutom konaní popiera zároveň základný účel základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Pri uplatňovaní základného práva na zákonného sudcu správnymi súdmi totiž neprichádza do úvahy jeho zužujúci výklad a ani také interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho arbitrárne (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).“ 17. Okrem nálezu ústavného súdu, uvedeného v predchádzajúcom bode odôvodnenia, boli Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky vydané v obdobných prípadoch rozhodnutia, sp. zn. 5Spp/1/2023 zo dňa 16.08.2023 a sp. zn. 8Spp/1/2024 zo dňa 27.06.2024. V bode 18. odôvodnenia druhého z uvedených rozhodnutí Najvyšší správny súd SR uviedol: „Najvyšší správny súd vychádzajúc z citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozn. nález, sp. zn. II. ÚS 202/2017 z 25.07.2017) uzavrel, že formálna záväznosť uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžnz/2/2016 zo 4. októbra 2016, keď toto nebolo zrušené zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky, odpadla práve vydaným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky.“ 18. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že formálna záväznosť uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 5Sžnz/4/2016-88 zo dňa 06.10.2016, o postúpení predmetnej veci Krajskému súdu v Bratislave na základe vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, odpadla. V čase začatia konania bol v predmetnej veci podľa § 246 ods. 2 písm. a) a b) OSP vecne príslušným súdom Najvyšší súd SR (Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb je iným orgánom s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky a zároveň osobitný predpis – zákon č. 351/2011 Z. z. – ku dňu podania žaloby ustanovoval, že na preskúmanie rozhodnutí a postupov žalovaného je vecne príslušný Najvyšší súd SR), pričom podľa zákonnej zásady perpetuatio fori (§ 11 ods. 1 OSP, § 9 ods. 1 SSP) sa dané okolnosti
vecnej príslušnosti nezmenili, a to ani po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku. Výklad prechodného ustanovenia § 491 ods. 2 SSP, ktorý viedol Najvyšší súd SR k postúpeniu veci Krajskému súdu v Bratislave, je potrebné považovať za nesúladný s Ústavou SR a vo svojich dôsledkoch znamená porušenie základného práva účastníka konania, ako to konštatoval aj ústavný súd (obdobne bod 21. uznesenia Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 8Spp/1/2024 zo dňa 27.06.2024). 19. Správny súd opätovne poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 8Spp/1/2024 zo dňa 27.06.2024, v odôvodnení ktorého Najvyšší správny súd SR uvádza „Aj napriek absencii výslovného zakotvenia zásady perpetuatio fori v prechodných ustanoveniach Správneho súdneho poriadku (na rozdiel od § 470 ods. 4 Civilného sporového poriadku) bude jej uplatnenie v konaniach začatých predo dňom nadobudnutia účinnosti Správneho súdneho poriadku predurčené práve výkladom § 491 ods. 2 prvej vety SSP. K právnym účinkom, ktoré má na mysli citované ustanovenie Správneho súdneho poriadku, patria tak právne účinky spojené s podaním žaloby, a to v konkrétnych okolnostiach veci sťažovateľky podanie žaloby najvyššiemu súdu, a síce začatie konania vo veci ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v OSP a založenie a trvanie vecnej príslušnosti najvyššieho súdu v tejto veci (§ 11 ods. 1 OSP), ako aj posúdenie vlastnej príslušnosti v rámci skúmania podmienok konania zo strany samotného najvyššieho súdu po podaní žaloby... Záver, ku ktorému najvyšší súd izolovanou aplikáciou a výkladom § 491 ods. 1 v spojení s § 10 a § 11 SSP a s prihliadnutím na § 491 ods. 2 druhú vetu SSP dospel (možnosť „zmeny vecnej príslušnosti súdu“ v konaniach o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy začatých počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku), požiadavku systematického výkladu Správneho súdneho poriadku nerešpektuje. Najvyšší súd sa predovšetkým nezaoberal výkladom a aplikáciou ustanovenia, ktoré ustanovuje zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných predo dňom nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy, a neprihliadol na všeobecne akceptovanú zásadu trvania príslušnosti súdu, obsiahnutú v úvodných častiach oboch procesných kódexov, čo spôsobuje arbitrárnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu v rozpore so zárukami vyplývajúcimi zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“ 20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, rešpektujúc rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, súd rozhodol podľa § 18 ods. 2 SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 21. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude kompletný spis postúpený Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky, na ktorý prešiel od 1. augusta 2021 výkon súdnictva v danej veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. d/ SSP).