Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 3S/57/2024 1019200322 14. 11. 2024 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200322.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: Púchovská kultúra, s.r.o. – so sídlom Hoeningovo nám. 2022, 020 01 Púchov, IČO: 50 648 616, práv. zast.: JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Treskoňova 1, 014 01 Bytča, IČO: 47 253 223 – v mene ktorej koná JUDr. Anton Školek, konateľ a advokát, proti žalovanému: Rada pre mediálne služby (predtým Rada pre vysielanie a retransmisiu ), so sídlom Palisády č. 36, 811 06 Bratislava, IČO: 30 844 151 , o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/4/2019 zo dňa 23.01.2019, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania voči žalobcovi
nepriznáva.
odôvodnenie: I. Konanie pred správnym orgánom 1. Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada alebo žalovaný“), ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.“) rozhodnutím č. RP/4/2019 zo dňa 23.01.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) postupom podľa ustanovenia § 71 zákona č. 308/2000 Z. z. rozhodla, že žalobca ako účastník správneho konania č. 297/ SKL/2019 (pôvodne správne konanie č. 1317/SKL/2018) porušil povinnosť ustanovenú v § 15a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 06.08.2018, 08.08.2018 a dňa 10.08.2018 vysielal programovú službu PuTV bez udelenej licencie, za čo mu uložila podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 9 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 1. 659 eur. 2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že na zasadnutí dňa 23.05.2018 prijal uznesenie o zániku licencie č. TD/187 na vysielanie televíznej programovej služby PuTV ku dňu 21.11.2017, o čom bol žalobca informovaný listom zo dňa 01.06.2018, ktorý prevzal dňa 04.06.2018. Žalobca listom doručeným žalovanému dňa 21.05.2018 požiadal o udelenie novej licencie na vysielanie televíznej programovej služby a žalovaný rozhodnutím č. TD/199/2018 zo dňa 12.09.2018 (právoplatné dňa 25.10.2018) udelil žalobcovi novú licenciu č. TD/199 na digitálne televízne vysielanie programovej služby PuTV. Žalobca v období od 21.11.2017 do 12.09.2018 nemal udelenú licenciu na vysielanie televíznej programovej služby. Žalobca doručil žalovanému dňa 11.9.2018 záznamy vysielania z dní 6.8.2018, 8.8.2018 a 10.8.2018 a monitoringom predmetných záznamov bolo zistené, že v dňoch 6. 8. 2018 v čase od cca 08:00 hod. do 10:00 hod., 8. 8. 2018 v čase od cca 12:00 hod. do 14:00 hod. a 10. 8. 2018 v čase od cca 18:00 hod. do 20:00 hod. bolo vykonávané vysielanie programovej služby PuTV. Po
začatí správneho konania žalobca písomne vo vyjadrení potvrdil, že vysielal programové služby PuTV aj po doručení mu rozhodnutia o zániku licencie č. 7D/187 dňa 04.06.2018 a to až do udelenia novej licencie č. TD/199. Tým mal žalovaný potvrdené, že žalobca nemal platnú licenciu pri vysielaní v dňoch 6.8.2018, 8.8.2018 a 10.8.2018 , čím porušil ust. § 15a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, že vychádzajúc z tretej vety § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. mohol v prípade vysielania bez oprávnenia udeliť pokutu i bez predchádzajúceho upozornenia na porušenie tohto ustanovenia. 3. Pri určovaní výšky pokuty žalovaný zohľadnil aj závažnosť správneho deliktu, mieru zavinenia žalobcu, rozsah a dosah vysielania žalobcu, trvanie a následky porušenia povinnosti žalobcom, spôsob porušenia povinnosti účastníkom konania a vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti a zákonom stanovený rozsah pre uloženie sankcie, z ktorého žalovaný vychádzal (od 1.659 eur do 165.969 eur), sankciu vo výške 1.659 eur považovala za odôvodnenú a zodpovedajúcu závažnosti prejednávanej veci. Žalovaný uviedol, že neeviduje ako vysielateľa osobu , ktorá nie je držiteľom licencie, preto nemôže voči takej osobe ani vymáhať plnenie povinností, ktoré vysielatelia musia spĺňať. Vyhodnotil ako opodstatnené uložiť sankciu vo forme pokuty, ale nakoľko nie je závažnosť správneho deliktu taká vysoká, neurčil ju v strednej, príp. na hornej hranici zákonom stanoveného rozsahu. Výšku uloženej pokuty na spodnej hranici zákonom stanoveného rozsahu odôvodnil žalovaný tým, že žalobca bol objektívne zodpovedný za správny delikt a išlo u neho o prvé porušenie. II. Žaloba 4. Žalobca sa domáhal žalobou doručenou Krajskému súd v Bratislave dňa 06.03.2019 preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. RP/4/2019 zo dňa 23.01.2019, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 1.659 eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 15a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 06.08.2018, 08.08.2018 a dňa 10.08.2018 vysielal programovú službu PuTV bez udelenej licencie. 5. Žalobca potvrdil, že pôvodná licencia č. 187/TD mu zanikla len z dôvodu, že opomenul svoju povinnosť dať si zapísať pôvodnú licenciu do Obchodného registra. Žalobca tvrdil, že bol upovedomený o začatí správneho konania o možnom zániku licencie, rozhodnutie o zániku pôvodnej licencie TD/187 mu bolo doručené dňa 04.06.2018, dňa 18.05.2018 podal žalovanému žiadosť o udelenie novej licencie, ktorá mu bola vydaná dňa 12.09.2018 pod č. TD/199. Žalobca potvrdil vysielanie bez platnej licencie s odôvodnením, že išlo o skúšobné vysielanie. 6. Žalobca namieta druh uloženej mu sankcie – pokuty, lebo je podľa jeho názoru hierarchicky štvrtou najvyššou v § 64 zákona č. 308/2000 Z. z.. Namieta aj prísnosť výšky uloženej pokuty hoc uloženej na spodnej hranici, lebo pre neho ako malého lokálneho vysielateľa tým ohrozené jeho ďalšie pôsobenie. Žalobca však nenamieta, že porušil § 15a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. Podľa názoru žalobcu síce mal žalovaný oprávnenie podľa tretej vety § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. pristúpiť priamo k uloženiu pokuty bez predchádzajúceho upozornenia v prípade vysielania bez oprávnenia, ale mal prihliadať na okolnosti uvedené v § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. aj pri výbere druhu sankcií, lebo on sa priznal k porušeniu povinnosti, závažnosť deliktu bola nepatrná, vysielateľ uvedeným konaním nezískal žiadny prospech a vynaložil maximálne úsilie a súčinnosť so žalovaným. Žalobca poukázal na to, že je ako právnická osoba založená Mestom Púchov, ktorý je zároveň jediným spoločníkom. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 25.04.2019, žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Podľa jeho názoru je napadnuté rozhodnutie riadne odôvodnené vrátane výšky uloženej pokuty. Mal preukázané, že žalobca nemal v období od 21.11.2017 do 12.9.2018 udelenú licenciu na vysielanie a napriek tomu vysielal v dňoch 6.8.2018, 8.8.2018, 10.8.2018. Odvolal sa na § 15a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., ktorý zakazuje vysielanie bez udelenej licencie a žalobca je objektívne zodpovedný za správny delikt. Nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že pokuta je hierarchicky štvrtou najvyššou sankciou podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. a že sú sankcie uvedené v tomto ustanovení zoradené podľa miery závažnosti porušenia zákonných povinností. Pri určovaní
druhu sankcie vychádzal z tretej vety § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., lebo žalobca vysielal bez oprávnenia. Zákon č. 308/2000 Z. z. stanovuje rozsah pre uloženie pokuty za porušenie povinnosti ustanovenej v § 15a ods. 1 v rozpätí 1 659 eur až 165 969 eur, preto aj uložená pokuta vo výške 1 659 eur nevybočuje z rámca, bola uložená v minimálnej výške, zodpovedala závažnosti prejednávanej veci a žalovaný ju považuje za primeranú. Rovnako žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že by mal na okolnosti uvedené v § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. prihliadať aj pri výbere druhu sankcie, lebo toto ustanovenie sa vzťahuje výhradne pri stanovení výšky pokuty. Jasne v odôvodnení uviedol na strane 6, že „nakoľko Rada osobu, ktorá nie je držiteľom licencie neeviduje ako vysielateľa, nemôže voči nemu ani vymáhať plnenie povinností, ktoré vysielatelia musia spĺňať. Na základe okolností prípadu a nižšie uvádzaných kritérií dospela Rada k záveru, že je opodstatnené uložiť účastníkovi konania sankciu vo forme pokuty, avšak závažnosť predmetného správneho deliktu nie je taká vysoká, aby musela byť pokuta uložená v strednej, príp. na hornej hranici zákonom stanoveného rozsahu určeného pre porušenie predmetnej povinnosti“. Na toto svoje odôvodnenie žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe odkázal. Za irelevantný argument žalobcu považuje to, že jediným spoločníkom žalobcu je mesto Púchov, lebo za porušenie povinností objektívne zodpovedá len subjekt, ktorý porušil svoju povinnosť. Nesplnenie povinnosti žalobcu zapísať predmet podnikania do Obchodného registra SR nie je administratívnou chybou, ako to označil žalobca. IV. Replika žalobcu 8. Žalobca na podanej správnej žalobe trval. Podľa jeho názoru mu z jazykovo – gramatického a logického výkladu § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. vyplýva, že žalovaný môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia v prípade vysielania bez oprávnenia, ale nie je povinný uložiť pokutu vysielateľovi pri vysielaní bez oprávnenia vždy bez predchádzajúceho upozornenia. Vzhľadom na podľa neho nízku mieru závažnosti porušenia povinnosti mal žalovaný podľa § 64 ods. 1 citovaného zákona možnosť uložiť mu hierarchicky nižšie uvedený druh sankcie. V. Konanie a rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“ alebo „kasačný súd“) rozsudkom č. k. 4Stk/6/2023 - 68 zo dňa 27.03.2024 zrušil rozsudok KS v Bratislave č. k. 6S/46/2019-38 zo dňa 26.01.2023 (ďalej len „prvý rozsudok“) a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozsudku zaujal kasačný súd k veci vlastné stanovisko ( viď ods. 38.1. až 38.5. odôvodnenie tohto rozsudku). VI. Konanie na správnom súde 10. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/46/2019. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená po zrušení prvého rozsudku kasačným súdom pod sp. zn. 3S/57/2024. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. 11. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe a súc viazaný závermi kasačného súdu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 14.11.2024. VII. Relevantná právna úprava
12. Správny súd v prvom rade uvádza, že zákonom č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) bol s účinnosťou od 1.8.2022 zrušený zákon č. 308/2000 Z. z. a regulátorom v oblasti vysielania a retransmisie sa stala Rada pre mediálne služby ako právny nástupca Rady pre vysielanie a retransmisiu (§ 236 zákona č. 264/2022 Z. z.). Správny súd preto konal s Radou pre mediálne služby ako žalovaným v predmetnej právnej veci. 13. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), preto správny súd na vec aplikoval zákon č. 308/2000 Z. z. 14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 17. Podľa § 177 ods. 1 SSP, s právnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 19. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. 20. Podľa § 5 ods. 1 písm. g), h) zákona č. 308/2000 Z. z., do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia. 21. Podľa § 15a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., vysielanie bez udelenej licencie sa zakazuje; to sa nevzťahuje na analógové vysielanie osôb podľa § 2 ods. 3 a 4, a na analógové vysielanie vysielateľa na základe zákona a vysielanie prostredníctvom internetu. 22. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti. 23. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., sankciu podľa odseku 1 písm. d) rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a) a c), ods. 3 písm. k), § 20 ods. 1 a 4, § 30,
ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b)] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods.1 písm. e)]. 24. Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému. 25. Podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z., uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila. 26. Podľa § 65 zákona č. 308/2000 Z.z., povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona môže rada vysielateľovi uložiť, ak vysielateľ vysielal programy alebo iné zložky programovej služby v rozpore s § 16 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) a b), § 19 a § 20 ods. 1 a 4 a je účelné a potrebné, aby sa verejnosť o tom porušení dozvedela; rozsah, formu a vysielací čas určí rada. 27. Podľa § 66 zákona č. 308/2000 Z. z., ak vysielateľ odvysielaním programu závažným spôsobom porušil povinnosti podľa § 16 ods. 2 písm. c) a ods. 3 písm. b), § 19 a § 20 ods. 1 a 4, rada pozastaví vysielanie tohto programu alebo jeho časti, a to najviac na 30 dní. 28. Podľa § 67a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., ak vysielateľ aj napriek uloženým sankciám opakovane úmyselne a závažným spôsobom porušuje povinnosti ustanovené v § 19 ods. 1 písm. b) alebo c), rada mu odníme licenciu. 29. Podľa § 67 ods. 9 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z., rada uloží pokutu od 1 659 eur do 165 969 eur: a) tomu, kto bez oprávnenia poskytuje retransmisiu alebo bez oprávnenia vysiela. 30. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom 31. Predmetom súdneho prieskumu je zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. RP/4/2019 zo dňa 23.01.2019, ktorým žalovaný uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.659 eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 15a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 06.08.2018, 08.08.2018 a dňa 10.08.2018 vysielal programovú službu PuTV bez udelenej licencie. 32. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b/, e/, f/, i/, j/ alebo c) rozhoduje podľa § 192 (§ 120 SSP). 33. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 34. V administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj či následky ním vzniknuté môžu mať vplyv na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu.
35. Právnym základom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia bol zákon č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách, ktorý stanovuje postavenie a pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu a práva a povinnosti vysielateľa, prevádzkovateľa retransmisie, poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a právnických osôb alebo fyzických osôb uvedených v § 2 ods. 3 a 4. 36. V oblasti výkonu štátnej správy zákona o vysielaní a retransmisii ustanovenie § 5 ods. 1 písm. g) v prípade potreby oprávňuje Radu dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. 37. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že dňa 19.11.2018 bolo žalobcovi doručené oznámenie začatia správneho konania zo dňa 24.10.2018. Z predmetného oznámenia vyplýva, že predmetom správneho konania je možné porušenie povinnosti ustanovenej v § 15a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s možným vysielaním bez udelenej licencie. Žalobca žalovanému najprv nezaslal vyjadrenie k veci, preto ho žalovaný opätovne vyzval vyjadriť sa listom zo dňa 03.12.2018, ktorý mu bol doručený dňa 13.12.2018. Vyjadrenie žalobcu k veci bolo žalovanému doručené dňa 19.12.2018. Žalobca nemal v období od 21.11.2017 do 12.09.2018 udelenú licenciu na vysielanie a o udelenie novej licencie na vysielanie televíznej programovej služby požiadal dňa 21.05.2018, žalovaný mu udelil novú licenciu č. TD/199 rozhodnutím č. TD/199/2018 zo dňa 12.09.2018 (právoplatné dňa 25.10.2018). Žalobca potvrdil, že v dňoch 6.8.2018, 8.8.2018, 10.8.2018 vysielal bez oprávnenia. Následne žalovaný vydal dňa 23.1.2019 rozhodnutie č. RP/4/2019 s výrokom ako je uvedené už vyššie v odôvodnení tohto rozsudku. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená pokuta 1.659 eur. Na strane druhej žalobca v žalobe explicitne namieta druh sankcie, ktorý mu bol uložený a výšku pokuty majúc ju za neprimeranú. 38. NSS SR ako kasačný súd svojím rozsudkom č. k. 4Stk/6/2023 - 68 zo dňa 27.03.2024 zrušil rozsudok KS v Bratislave č.k. 6S/46/2019-38 zo dňa 26.01.2023, ktorého závermi bol správny súd viazaný. NSS SR v odôvodnení svojho rozsudku k veci uviedol: 38.1. „.... ustanovenie § 64 ods. 1 vymedzuje katalóg sankcií, ktoré sa môžu uložiť za protiprávne konania podľa zákona o vysielaní, nejedná sa však o univerzálny zoznam sankcií, ktorý by bol paušálne a bez akýchkoľvek obmedzení uplatniteľný pri akomkoľvek protiprávnom konaní.“ (ods. 36); 38.2. Zákon č. 308/2000 Z. z. v „§ 65 (Oznam o porušení zákona), § 66 (Pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti) a § 67a (Odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti) jasne pomenúva správne delikty, za ktoré sa tá-ktorá sankcia ukladá. Správny delikt spočívajúci v porušení § 15a ods. 1 zákona o vysielaní pritom nie je uvedený ani v jednom z uvedených zákonných ustanovení (§ 65, § 66 a § 67a zákona o vysielaní)“ a preto je „nesprávny názor, že v prípade protiprávneho konania žalobcu (vysielanie bez udelenej licencie) prichádzali do úvahy aj sankcie: oznam o porušení zákona, pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti a odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti“ (ods. 37). 38.3. Predmetné zákonné ustanovenia „vymedzujú správne delikty, za ktoré sa ukladajú príslušné sankcie ale aj subjekt, ktorému sa sankcia ukladá a ktorý je v § 65, § 66 a § 67a označený ako vysielateľ“ (ods. 38). Ďalej v odôvodnení uviedol, že v čase spáchania správneho deliktu nebol žalobca držiteľom licencie, nemohli mu byť uložené sankcie ako odňatie licencie, príp. povinnosť odvysielať porušenie zákona alebo pozastaviť vysielanie. Sankcie uvedené v predmetnom ustanovení § 64 ods. 1 nie sú usporiadané hierarchicky podľa ich závažnosti, preto ani nemohol žalovaný uložiť žalobcovi ktorúkoľvek sankciu podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. 38.4. NSS SR poukázal na tvrdenie žalobcu, že okrem peňažnej pokuty mu mohla byť uložená ako sankcia upozornenie na porušenie zákona podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. Pritom „upozornenie na porušenie zákona ako sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona o vysielaní sa výslovne neviaže na status vysielateľa, a teda by ako postih prichádzalo do úvahy aj v prípade žalobcu, ktorý v čase spáchania správneho deliktu postavenie vysielateľa nemal, keďže vysielal bez oprávnenia“ (ods. 42). Z ustanovenia § 67 ods. 9 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. mu vyplýva, že „ rada ukladá pokutu od 1.659 eur do 16.5969 eur tomu, kto bez oprávnenia poskytuje retransmisiu
alebo bez oprávnenia vysiela“. Na podporu svojich záverov NSS SR citoval z rozhodnutia ústavného súdu – sp. zn. II. ÚS 387/2018 zo dňa 5. septembra 2018, odseky: „17. Zákonodarca sankcie za správne delikty (ktoré sú mimochodom prevažne peňažnej povahy) najčastejšie ohraničí vyjadrením, že správny orgán uloží pokutu do určitej výšky peňažnej sumy, prípadne že uloží pokutu od určitej výšky peňažnej sumy do určitej výšky peňažnej sumy, alebo uvedie, že správny orgán môže uložiť pokutu, čím mu dá možnosť od jej uloženia upustiť. To ilustruje rôzne variácie hraníc, v rámci ktorých je správny orgán oprávnený sa pohybovať pri úvahe o výške (v tomto prípade peňažnej) sankcie za správny delikt. To, ako je ustanovenie zákona o sankcii naformulované, je výlučne vecou a taktiež zodpovednosťou zákonodarného orgánu a moderácia správnej sankcie, či už správnym orgánom, alebo súdom, je možná len v rámci zákonodarným orgánom stanovených hraníc. 18. Úradu zákon o verejnom obstarávaní v znení účinnom v čase jeho rozhodovania jasne zadefinoval, že za porušenie povinností uvedených v § 149 ods. 1 „úrad uloží“ (čiže nemá možnosť od uloženia sankcie upustiť) pokutu... “. 38.5. NSS SR ďalej k veci uviedol, že „V súdenej veci je potom zrejmé, že ustanovenie § 64 ods. 9 písm. a) zákona o vysielaní je ustanovením, z ktorého vyplýva vymedzenie skutkovej podstaty správneho deliktu („tomu, kto bez oprávnenia poskytuje retransmisiu alebo bez oprávnenia vysiela“ viažuce sa na znenie § 15a ods. 1 citovaného zákona), ako aj druh sankcie (pokuta), jej rozpätie (1.659 eur až 165.969 eur), lebo zákonodarca použil slovné spojenie „Rada uloží pokutu...“. 39. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca namietal druh uloženej mu sankcie ako aj jej výšku, nezákonnosť rozhodnutia pre nedostatok odôvodnenia. Aj keď žalobca žalobný dôvod v správnej žalobe neoznačil konkrétnym písmenom § 191 ods. 1 SSP, vzhľadom na princíp iura novit curia a pri materiálnom posudzovaní správnej žaloby si správny súd ustálil, že žalobné body možno subsumovať pod § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP . 40. Súd vyhodnotil za nedôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa toho, že žalovaný nepoužil sankciu písomného upozornenia na porušenie zákona, pritom on sa k správnemu deliktu priznal. Zákon č. 308/2000 Z. z. výslovne v § 15a ods. 1 zakazuje vysielanie bez udelenej licencie a porušenie predmetnej povinnosti je obligatórne spojené s povinnosťou žalovaného uložiť ako druh sankcie pokutu v presne vymedzenom rozsahu. Podľa názoru súdu povinnosť uložiť pokutu ako sankciu, čiže neupustiť od jej uloženia resp. neuložiť inú sankciu vyplýva už z gramatického výkladu slovného spojenia „..uloží pokutu..“. Týmto súd aj odpovedá na úlohu danú mu kasačným súdom v ods. 42 zrušujúceho rozsudku č. k. 4Stk/6/2023 - 68 zo dňa 27.03.2024 (t.j. či za správny delikt žalobcu pripadali do úvahy sankcie: upozornenie a aj pokuta alebo výlučne pokuta). Súd vychádza z toho, že §64 ods. 2 tretia veta zákona č. 308/2000 Z. z. dáva žalovanému len možnosť, nie povinnosť, uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia pri konkrétnom správnom delikte - vysielaní bez oprávnenia. A v tomto konkrétnom prípade žalovaný túto možnosť využil a aj to v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne odôvodnil (okrem iného aj samotnou právnou úpravou ako aj charakterom správneho deliktu). Správny súd má za to, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne odôvodnil výber sankcie (pr.: že pri určovaní druhu sankcie vychádzal z tretej vety § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., lebo žalobca vysielal bez oprávnenia.; ....) 41. Súd neprisvedčil ani žalobnej námietke žalobcu, podľa ktorej mal žalovaný posudzovať druh ukladanej sankcie podľa tých istých kritérií, ktoré sú uvádzané v § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. Predmetné ustanovenie sa viaže čisto len na pokutu ako druh sankcie a na výšku pokuty, čo vyplýva z samotného textu („pokutu určí podľa...“). Správny súd súhlasí s názorom kasačného súdu, že ustanovenie § 64 ods. zákona č. 308/2000 Z. z. neobsahuje sankcie hierarchicky usporiadané podľa závažnosti správneho deliktu. 42. Čo sa týka námietky ohľadom výšky uloženej pokuty, súd je toho názoru, že žalovaný posúdil závažnosť správneho deliktu, mieru zavinenia, rozsah a dosah vysielania ako aj trvanie a následky porušenia povinností. Závažnosť správneho deliktu spočívala v porušení povinnosti ustanovenej v § 15a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., vysielanie bez licencie v presne určené dni . Pokuta bola uložená vo výške, ktorú pripúšťa právna úprava v § 67 ods. 9 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. viažuca sa priamo na vysielanie bez oprávnenia, a v odôvodnení bolo dostatočne odôvodnené, prečo bola určená v minimálnej výške (išlo o prvé porušenie). Správny súd považuje uloženú sankciu – pokutu vo výške 1.659 eur za primeranú správnemu deliktu, zabezpečujúcu preventívnu aj výchovnú funkciu s tým, že žalobca sa bude snažiť v budúcnosti podobnému konaniu vyvarovať. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia je detailná
analýza kritérií relevantných pre určenie výšky pokuty, ktorá je dostatočná aj pre záver o dôvodnosti výberu pokuty ako relevantného druhu sankcie v súdenej veci (namiesto upozornenia na porušenia zákona podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona o vysielaní). 43. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného má podklad vo vykonanom dokazovaní a zodpovedá zásadám správneho uváženia. Tým bol naplnený právny dôvod pre uloženie pokuty. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Správna žaloba preto podľa názoru súdu neobsahuje žiadne relevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť alebo vyvrátiť závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný postupoval v sankčnom konaní v súlade so zákonom č. 308/2000 Z. z. a správnym poriadkom, správne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie riadne, logicky a dostatočne odôvodnil (§ 47 správneho poriadku). Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a záverov kasačného súdu z jeho rozsudku 4Stk/6/2023 - 68 zo dňa 27.03.2024 správny súd žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 SSP ako nedôvodnú. 44. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil a v neposlednom rade aj preto, že ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. Z rovnakého dôvodu správny súd nepriznal žalovanému aj právo na náhradu trov kasačného konania (sp. zn. 6Sžk/37/2018). 45. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.