Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/66/2019 1019200440 14. 03. 2024 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200440.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Eva Čabrová, notár A. XX, XXX XX B., proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky, Disciplinárna komisia Notárskej komory Slovenskej republiky, Krasovského 3742/13, 851 01 Bratislava, IČO: 30 811 236, za účasti: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 19/2017-254 zo dňa 16.januára 2019, takto rozhodol: 2 I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky č. DK 19/2017-254 z 16. januára 2019 v spojení s opravným rozhodnutím Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky č. DK 19/2017-256 zo dňa 21.03.2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. III. Ďalšiemu účastníkovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 2 I. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutie žalovaného 1. Žalovaný v disciplinárnom konaní vo veci navrhovateľa – ďalšieho účastníka na skutkovom základe, že žalobca - notárskou zápisnicou č. N 246/2014, Nz 45283/2014, NCRls 46111/2014 z 18. novembra 2014 osvedčil vyhlásenie C. D., nar. X. XXXX XXXX, bytom B. XXX/XX, B. E. a F. D., G. H., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, B. E., o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. B. E. a zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXX I. XXX, a to napriek tomu, že nemal k dispozícii vyjadrenia všetkých právnych nástupcov pôvodných vlastníkov, nemal za preukázané splnenie hmotnoprávnych predpokladov vydržania, najmä existenciu nadobúdacieho
titulu, dobromyseľnosť držby a jej trvanie po zákonom stanovenú dobu, nedostatočne opísal skutočnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby, neoznačil dôkazy, ktoré jej boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností, čím závažným spôsobom porušil § 2 ods. 2, § 13, § 36 ods. 1, § 63 písm. a), § 63 písm. a) bod 1, § 63 písm. b) Notárskeho poriadku, ods. 1 I. časti Etického kódexu notára, čl. 1 ods. 2 a ods. 5 II. časti Etického kódexu notára, čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 III. časti Etického kódexu notára, - notárskou zápisnicou č. N 247/2014, Nz 45294/2014, NCRls 46119/2014 z 18. novembra 2014 osvedčil vyhlásenie C. D., nar. X. XXXX XXXX, bytom B. XXX/XX, B. E. a F. D., G. H., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, B. E., o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. B. E. a zapísaných na listoch vlastníctva č. XXX, a to napriek tomu, že nemal k dispozícii vyjadrenia všetkých právnych nástupcov pôvodných vlastníkov, nemal za preukázané splnenie hmotnoprávnych predpokladov vydržania, najmä existenciu nadobúdacieho titulu, dobromyseľnosť držby a jej trvanie po zákonom stanovenú dobu, nedostatočne opísal skutočnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby, neoznačil dôkazy, ktoré jej boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností, čím závažným spôsobom porušil § 2 ods. 2, § 13, § 36 ods. 1, § 63 písm. a), § 63 písm. a) bod 1, § 63 písm. b) Notárskeho poriadku, ods. 1 I. časti Etického kódexu notára, čl. 1 ods. 2 a ods. 5 II. časti Etického kódexu notára, čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 III. časti Etického kódexu notára, - notárskou zápisnicou č. N 248/2014, Nz 45308/2014, NCRls 46131/2014 z 18. novembra 2014 osvedčil vyhlásenie C. D., nar. X. XXXX XXXX, bytom B. XXX/XX, B. E. a F. D., G. H., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, B. E., o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. B. E. a zapísaných na listoch vlastníctva č. XXX, XXX, XXXX I. XXXX, a to napriek tomu, že nemal k dispozícii vyjadrenia všetkých vlastníkov a právnych nástupcov pôvodných vlastníkov, nemal za preukázané splnenie hmotnoprávnych predpokladov vydržania, najmä existenciu nadobúdacieho titulu, dobromyseľnosť držby a jej trvanie po zákonom stanovenú dobu, nedostatočne opísal skutočnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby, neoznačil dôkazy, ktoré jej boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností, čím závažným spôsobom porušil § 2 ods. 2, § 13, § 36 ods. 1, § 63 písm. a), § 63 písm. a) bod 1, § 63 písm. b) Notárskeho poriadku, ods. 1 I. časti Etického kódexu notára, čl. 1 ods. 2 a ods. 5 II. časti Etického kódexu notára, čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 III. časti Etického kódexu notára, - notárskou zápisnicou č. N 255/2014, Nz 46506/2014, NCRls 47344/2014 z 21. novembra 2014 osvedčil vyhlásenie C. A., nar. XX. XXXX XXXX, bytom C. J. XXX/XX, H. a K. A., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. J. XXX/XX, H., o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. H. a zapísaných na listoch vlastníctva č. XXX, a to napriek tomu, že nemal k dispozícii vyjadrenie právnickej osoby príslušnej na správu nehnuteľností alebo nakladanie s nimi, nemal za preukázané splnenie hmotnoprávnych predpokladov vydržania, najmä existenciu nadobúdacieho titulu, dobromyseľnosť držby a jej trvanie po zákonom stanovenú dobu, nedostatočne opísal skutočnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby, čím závažným spôsobom porušil § 2 ods. 2, § 13, § 36 ods. 1, § 63 písm. a), § 63 písm. a) bod 3 Notárskeho poriadku, ods. 1 I. časti Etického kódexu notára, čl. 1 ods. 2 a ods. 5 II. časti Etického kódexu notára, čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 III. časti Etického kódexu notára, - notárskou zápisnicou č. N 259/2014, Nz 47254/2014, NCRls 48131/2014 z 25. novembra 2014 osvedčil vyhlásenie L. M., nar. X. XXXXXXX XXXX, trvale bytom N. H. XXX/XX, H. a O. P. M., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom P. XXX/XX, D. H., o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. N. H. a zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX I. XXXX, a to napriek tomu, že nemal za preukázané splnenie hmotnoprávnych predpokladov vydržania, najmä existenciu nadobúdacieho titulu, dobromyseľnosť držby a jej trvanie po zákonom stanovenú dobu, nedostatočne opísal skutočnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby, čím závažným spôsobom porušil § 2 ods. 2, § 13, § 36 ods. 1, § 63 písm. a) Notárskeho poriadku, ods. 1 I. časti Etického kódexu notára, čl. 1 ods. 2 a ods. 5 II. časti Etického kódexu notára, čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 III. časti Etického kódexu notára, - notárskou zápisnicou č. N 290/2014, Nz 54683/2014, NCRls 55540/2014 z 10. decembra 2014 osvedčil vyhlásenie F. Q., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom N. P. XXX a I. Q., nar. X. XXXXX XXXX, bytom N. P. XX, o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. D. a zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX I. XXXX, a to napriek tomu, že nemal za preukázané splnenie hmotnoprávnych predpokladov vydržania, najmä existenciu nadobúdacieho titulu, dobromyseľnosť držby a jej trvanie po zákonom stanovenú dobu, nedostatočne opísal skutočnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby, čím závažným spôsobom porušil § 2 ods. 2, § 13, § 36 ods. 1, § 63 písm. a) Notárskeho poriadku, ods. 1 I. časti Etického kódexu notára, čl. 1 ods. 2 a ods. 5 II. časti Etického kódexu notára, čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 III. časti Etického kódexu notára,
- notárskou zápisnicou č. N 305/2014, Nz 60624/2014, NCRls 61562/2014 z 30. decembra 2014 osvedčil vyhlásenie C. Q., nar. XX. XXXX XXXX, bytom B. XXX/XXX, B. E. a F. D., nar. XX. XXXX XXXX, bytom B. XXX/XXX, B. E., o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. B. E. a zapísaných na listoch vlastníctva č. XXX, a to napriek tomu, že nemal k dispozícii vyjadrenie právnickej osoby príslušnej na správu nehnuteľností alebo nakladanie s nimi, nemal za preukázané splnenie hmotnoprávnych predpokladov vydržania, najmä existenciu nadobúdacieho titulu, dobromyseľnosť držby a jej trvanie po zákonom stanovenú dobu, nedostatočne opísal skutočnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby, čím závažným spôsobom porušil § 2 ods. 2, § 13, § 36 ods. 1, § 63 písm. a), § 63 písm. a) bod 3 Notárskeho poriadku, ods. 1 I. časti Etického kódexu notára, čl. 1 ods. 2 a ods. 5 II. časti Etického kódexu notára, čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 III. časti Etického kódexu notára, rozhodnutím žalovaného č. DK 19/2017-254 podľa článku 16 ods. 1 písm. c) Disciplinárneho poriadku žalovaného uznal žalobcu vinným za uvedené skutky a podľa článku 2 ods. 2 písm. a) v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. b) Disciplinárneho poriadku žalovaného mu uložil disciplinárne opatrenie – peňažný trest 2000 EUR splatný v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a zaviazal ho na náhradu trov konania. 2. Žalovaný opravným rozhodnutím DK 19/2017-256 z 21. marca 2019 opravil zrejmú nesprávnosť v rozhodnutí DK 19/2017-254 spočívajúcu v nepripojení dátumu a miesta jeho vyhlásenia, a to tak, že dátum vyhlásenia je 16. 01. 2019 a miestom vyhlásenia Bratislava. II. Žaloba 3. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 28. marca 2019 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. DK 19/2017-254 z 16. januára 2019. Podľa žalobcu došlo k podstatnému porušeniu zákona a k upretiu práva žalobcu zúčastniť sa disciplinárneho konania. Žalobca včas požiadal o ospravedlnenie svojej neprítomnosti a o odročenie pojednávania. K žiadosti priložil aj lekárske potvrdenie. Podľa žalovaného však toto nebolo dostatočne konkrétne a nebolo doložené potvrdenie o práceneschopnosti. Za podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy došlo zo strany žalovaného tým, že porušil článok 13 ods. 4 a článok 17 ods. 5 Disciplinárneho poriadku žalovaného, a to tak, že rozhodnutie, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní dňa 16. januára 2019 v časti výroku rozhodnutia, nie je totožný s výrokom písomného vyhotovenia rozhodnutia z 16. januára 2019. 4. Žalovaný sa riadne nevysporiadal s otázkou premlčania disciplinárneho previnenia. Keďže Disciplinárny poriadok žalovaného ani notársky poriadok lehotu pre zánik zodpovednosti neupravuje, je nutné použiť analógiu legis a aplikovať ustanovenie § 20 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, a teda disciplinárne previnenia boli premlčané v roku 2016. Vo veci rozhodoval nezákonný senát. Člen senátu JUDr. Štefan Kutenič bol z konania a rozhodovania vylúčený, pričom toto rozhodnutie o vylúčení nebolo žalobcovi doručené. Žalobca namietal aj rozhodnutie o nevylúčení JUDr. Ivana Macáka a JUDr. Štefana Demiana z konania a rozhodovania, a namietal aj doručovanie uvedených rozhodnutí. 5. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo/24/2008, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 17/2010 a konanie pred Ústavným súdom SR II. ÚS 194/2017 a jeho rozhodnutie zo dňa 16. marca 2017. Notár pri spisovaní notárskej zápisnice podľa § 63 Notárskeho poriadku nezodpovedá za vyhlásenie účastníka, nie je jeho povinnosťou preskúmavať toto vyhlásenie. Všetky notárske zápisnice, ktorých sa napadnuté rozhodnutie žalovaného týka, obsahujú náležitosti ustanovené v § 63 Notárskeho poriadku. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.júla 2019 uviedol, že v plnom rozsahu rešpektuje napadnuté rozhodnutie. IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného 7. Žalobca v replike z 12. augusta 2019 zotrval na podanej žalobe a uviedol, že žalovaný uložil sankciu, ktorú notársky poriadok nepozná. 8. Žalovaný v duplike z 15. augusta 2023 uviedol, že vytýkaný nedostatok, podľa ktorého je žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie vo výroku rozhodnutia označené ako „peňažný trest“ považuje za chybu v písaní, pričom opravné rozhodnutie z 15. augusta 2023 bolo doručované aj žalobcovi. V záhlaví, ako aj v odôvodnení rozhodnutia bolo disciplinárne opatrenie uvedené správnym spôsobom ako „peňažná pokuta.“ Žalovaný kópiu tohto rozhodnutia priložil k duplike. 9. Ďalší účastník pribratý do konania uznesením Správneho súdu v Bratislave č.k. BA-6S/66/2019-101 zo dňa 18. januára 2024 právo na vyjadrenie sa v konaní nevyužil. V. Relevantné právne predpisy 10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 13. Podľa § 194 ods. 1 SSP sa správnym trestaním na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 14. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 15. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 17. Podľa § 34 ods. 1, ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) (ďalej len „Notársky poriadok) disciplinárna komisia má päť členov (ods. 1). Disciplinárna komisia koná
a rozhoduje v trojčlennom senáte. Konanie a rozhodovanie disciplinárnej komisie a zloženie jej senátov upraví disciplinárny poriadok. (ods. 3). 18. Podľa § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku v znení účinnom v čase spáchania skutkov, osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu,6) najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá 1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, 2.vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, 3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností, c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 19. Podľa § 89 ods. 1 Notárskeho poriadku štátny dohľad nad činnosťou notárov podľa § 3 ods. 1 a komory vykonáva ministerstvo. 20. Podľa § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku disciplinárnym previnením je zavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitného predpisu, zavinené závažné alebo opätovné porušenie iných povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z Etického kódexu notára, z interného predpisu komory alebo uznesenia komory, správanie, ktorým sa závažným alebo opätovným spôsobom narúša dôstojnosť a vážnosť notárskej profesie a pokračovanie vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom činnosti notára. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie notára, ktoré má za následok prieťahy v dedičskom konaní alebo disciplinárnom konaní, a tiež nerešpektovanie právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia. 21. Podľa § 91 ods. 2 Notárskeho poriadku za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie. 22. Podľa § 91 ods. 3 Notárskeho poriadku disciplinárnymi opatreniami sú: a) písomné pokarhanie, b) peňažná pokuta až do výšky 3 300 eur, c) pozastavenie výkonu notárskeho úradu na dobu najmenej dvoch mesiacov a najviac 24 mesiacov, d) zbavenie notárskeho úradu. 23. Podľa § 92 Notárskeho poriadku návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister, predseda krajského súdu a prezident komory (ďalej len „navrhovateľ“) do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Notár alebo kandidát si môže v disciplinárnom konaní zvoliť obhajcu z radov advokátov alebo notárov. 24. Podľa § 93 ods. 1 až ods. 3 Notárskeho poriadku disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárna komisia prostredníctvom svojich senátov (ods. 1). Rozhodnutie o disciplinárnom opatrení odošle disciplinárna komisia v lehote 30 dní odo dňa vydania rozhodnutia (ods. 2). Proti rozhodnutiu o disciplinárnom opatrení nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia (ods. 3). 25. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. b) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR disciplinárnymi opatreniami sú: peňažná pokuta až do výšky 3 300 €. 26. Podľa čl. 8 ods. 1, ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR disciplinárne konanie sa začína na návrh. Návrh na začatie disciplinárneho konania (ďalej len disciplinárny návrh) podáva
navrhovateľ v písomnej forme a adresuje ho predsedovi disciplinárnej komisie na adresu sídla komory (ods. 1). Návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister spravodlivosti SR alebo prezident komory do jedného roka odo dňa, kedy sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Vo veciach súvisiacich s činnosťou notára ako súdneho komisára návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať za tých istých podmienok aj predseda príslušného krajského súdu (ods. 2). 27. Podľa čl. 13 ods. 4 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR po porade senátu vyhlási predseda senátu rozhodnutie, ktoré musí obsahovať okrem výroku aj jeho stručné odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. 28. Podľa čl. 16 ods. 1 písm. c) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR senát rozhodnutím: uzná disciplinárne obvineného za vinného, ak sú splnené podmienky. 29. Podľa čl. 16 ods. 2 písm. a) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR senát rozhodnutím uzná disciplinárne obvineného za vinného, ak bolo nepochybne preukázané, že sa stal skutok, ktorý je predmetom disciplinárneho návrhu, že ho spáchal disciplinárne obvinený a že tento skutok je disciplinárnym previnením a uloží mu disciplinárne opatrenie podľa čl. 3 tohto disciplinárneho poriadku: - v prípade uloženia disciplinárneho opatrenia pozastavenia výkonu notárskeho úradu rozhodne aj na aké obdobie ho pozastavuje a uvedie aj jeho začiatok a koniec, - v prípade, že disciplinárne obvinený porušil svoju povinnosť (čl. 2 ods. 2 písm. a) tohto disciplinárneho poriadku) niečo vykonať v určenej lehote rozhodne aj o náhradnej lehote, - v prípade uloženia disciplinárneho opatrenia peňažnej pokuty rozhodne aj v akej lehote má byť peňažná pokuta zaplatená, ktorá však nemôže byť dlhšia ako 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 30. Podľa čl. 17 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR písomné vyhotovenie rozhodnutia vypracuje predseda senátu, uvedie v ňom, v akom zložení senát rozhodoval, označenie navrhovateľa, disciplinárne obvineného a jeho obhajcu, ak ho mal, označenie prejednávanej veci, znenie výroku s opísaním skutku a právnou kvalifikáciou disciplinárneho previnenia a uvedením disciplinárneho opatrenia, ak sa ukladá, výrok o trovách konania, ak ich znáša disciplinárne obvinený, odôvodnenie, poučenie o opravnom prostriedku a dátum a miesto vyhlásenia. 31. Podľa čl. 22 ods. 1 a ods. 6 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR písomnosti doručované podľa tohto disciplinárneho poriadku sa doručujú zásadne doporučene s doručenkou do vlastných rúk (ods. 1). Ak si disciplinárne obvinený zvolí obhajcu, písomnosti adresované disciplinárne obvinenému sa doručujú aj jeho obhajcovi, pričom sa aj na neho vzťahujú ustanovenia tohto článku o doručovaní (ods. 6). 32. Podľa čl. 23 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR v prípade, že vo veci bolo vydané rozhodnutie, ktorým disciplinárne obvinený bol uznaný za vinného, trovy konania, ktoré vznikli komore, znáša disciplinárne obvinený. VI. Právne posúdenie správnym súdom 33. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Krajským súdom v Bratislave bola vec vedená pod sp. zn. 6S/66/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu, kde je vec vedená pod sp. zn. BA-6S/66/2019.
34. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 14.marca 2024, a to podľa § 107 ods. 2 SSP, nakoľko žiaden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania, a zároveň boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP, keďže oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na web stránke dňa 22.02.2024. 35. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky č. DK 19/2017-254 z 16. januára 2019 o uznaní žalobcu vinného za skutky uvedené v rozhodnutí a o uložení disciplinárneho opatrenia – peňažného trestu 2000 EUR. 36. Z ustanovenia § 197 SSP vyplýva, že správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, alebo podľa jeho uváženia dokazovanie môže aj doplniť. Konanie správneho súdu v plnej jurisdikcii (§ 197 SSP) vyplýva z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje každému právo, aby súd rozhodol o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu, pričom judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva za trestné považuje aj konania, ktoré možno označiť ako priestupky, iné správne delikty či disciplinárne delikty (napr. Maurer c/a Rakúsko z 18.02.1997, Bendenoun c/a Francúzsko z 24.02.1994). 37. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné Engelove kritériá: a) či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b) povaha protiprávneho konania, c) povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne. Na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o priestupku zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru. 38. Správny súd sa primárne zaoberal námietkou žalobcu o „premlčaní disciplinárneho previnenia“ podľa zákona č. 372/1990 Zb. v dvojročnej lehote od jeho spáchania. Žalobca zastáva názor, že na vec disciplinárneho trestania sa má analogicky použiť zákon č. 372/1990 Zb. Argument žalobcu nie je správny z nasledovných dôvodov: k zániku zodpovednosti za disciplinárny delikt môže prísť len za podmienok výslovne určených v zákone (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/71/2015 zo dňa 1.12.2016 publikovaný pod č. R 39/2017). V tomto prípade ide o Notársky poriadok (zákon č. 323/1992 Zb.), ktorý v žiadnom zo svojich ustanovení neupravuje podmienky zániku zodpovednosti za disciplinárny delikt, teda neupravuje lehotu, v ktorej by bol správny orgán povinný o delikte právoplatne rozhodnúť. V ustanovení § 92 Notárskeho poriadku je upravená len subjektívna a objektívna lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že ministerka spravodlivosti podala disciplinárny návrh dňa 10.11.2017, ktorý bol doručený žalovanému dňa 15.11.2017, t.j. do troch rokov od spáchania skutkov, ktoré boli posúdené ako disciplinárne previnenie. 39. Notársky poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení neodkazuje na primerané použitie zákona č. 372/1990 Zb., či už v otázke zániku zodpovednosti za disciplinárny delikt alebo v akejkoľvek inej otázke. Je potrebné si uvedomiť, že judikatúra ESĽP aj Dohovor poskytujú obvineným z disciplinárnych deliktov viac práv v otázke kvalifikácie skutku ako trestného, aplikáciu trestnoprávnych zásad pri ukladaní trestov, a preto majú v tejto otázke prednosť pred zákonmi. Vzhľadom na to sa na trestanie za disciplinárne delikty primerane aplikujú zásady trestného práva, nie však priestupkového práva. Hoci aj trestné právo obsahuje ustanovenia o zániku zodpovednosti za trestný čin, je nevyhnutné mať na pamäti, že ide o explicitnú právnu úpravu pre oblasť trestných činov, ktorá pri disciplinárnych deliktoch notárov
podľa Notárskeho poriadku chýba. Aplikácia zákona č. 372/1990 Zb. na disciplinárny delikt žalobkyne nevyplýva ani z judikatúry ESĽP o disciplinárnych deliktoch. Navyše, Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (91)1 sa nevzťahuje na disciplinárne sankcie. Okrajovo možno pripomenúť aj zásadu nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege s významom a contrario. Teda ak zákon výslovne neurčí, že pri konkrétnom skutku alebo disciplinárnom delikte došlo k zániku zodpovednosti márnym uplynutím výslovne špecifikovanej lehoty, je potrebné mať za to, že skutok je naďalej deliktom, ktorý je sankcionovateľný. Tak sa stalo aj v predmetnej právnej veci a žalovaný správne vo veci disciplinárneho deliktu žalobcu meritórne konal. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4Asan/8/2020 zo dňa 1.6.2021. 40. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalovaný dňa 30.11.2017 vymenoval senát pre disciplinárne konanie vedené proti žalobcovi pod číslom DK 19/2017 v zložení – JUDr. Ivan Macák, predseda senátu, JUDr. Mária Zimanová, člen senátu a JUDr. Štefan Kutenič, člen senátu. Súd ďalej zistil, že žalobca bol predvolaný na pojednávanie na deň 14.06.2018 o 13.30 hod., voči ktorému žalobca podal cestou právneho zástupcu žiadosť o odročenie. Z dôvodu podania námietky zaujatosti ministrom spravodlivosti SR voči členovi senátu JUDr. Kuteničovi, bolo pojednávanie dňa 14.06.2018 odročené. Dňa 26.06.2018 podal žalobca námietku zaujatosti voči JUDr. Ivanovi Macákovi. Dňa 16.08.2018 žalovaný rozhodol, že JUDr. Štefan Kutenič je vylúčený z rozhodovania a novým členom senátu sa stal JUDr. Štefan Damian. Doklad o doručovaní tohto rozhodnutia žalobcovi a ministrovi spravodlivosti SR je založený v administratívnom spise. Rozhodnutím žalovaného z 24.08.2018 nebol JUDr. Ivan Macák vylúčený z rozhodovania a konania v disciplinárnej veci žalobcu DK 19/2017. Súd zistil, že v administratívnom spise sa nachádza doklad o doručovaní tohto rozhodnutia žalobcovi a JUDr. Ivanovi Macákovi. Správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu absencie dokladu o doručení rozhodnutia o nevylúčení JUDr. Ivana Macáka z disciplinárneho konania disciplinárnemu navrhovateľovi, takúto námietku v disciplinárnom konaní nevzniesol. Z obsahu podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 12.10.2018 vyplýva, že tento namieta, že nebolo žalobcovi doručené rozhodnutie týkajúce sa JUDr. Kuteniča, avšak v administratívnom spise je doklad o doručovaní tohto rozhodnutia žalobcovi založený. 41. K námietke žalobcu o pojednávaní žalovaného, hoci sa včas ospravedlnil a predložil lekárske potvrdenie F. F. E. zo dňa 10.1.2019, správny súd uvádza, že v administratívnom spise je založená žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo dňa 14.01.2019, ku ktorej je priložená lekárska správa F. F. E. chirurga z 10.01.2019. Z jej obsahu vyplýva, že žalobca je liečený pre chirurgické ochorenie, urobená operácia. Vzhľadom na povahu a závažnosť ochorenia, žalobca nie je schopný bez rizika závažného zhoršenia zdravotného stavu, zúčastniť sa pojednávania dňa 16.01.2019 v Bratislave. Predpokladaná doba liečenia sú 3 mesiace. Doklad o práceneschopnosti k žiadosti priložený nebol. Správny súd konštatuje, že žalovaný sa ospravedlním žalobcu v rozhodnutí zaoberal. Podľa názoru správneho súdu žalovaný správne vyhodnotil žiadosť o ospravedlnenie žalobcu z pojednávania. Z lekárskeho potvrdenia nie je zrejmá informácia, kedy bol žalobca operovaný, či bol hospitalizovaný alebo nie. Právom účastníka administratívneho konania nie je, aby jeho žiadosti o odročenie pojednávania bolo vždy vyhovené, jeho právo je zachované, ak sa jeho žiadosťou orgán verejnej správy podrobne zaoberá a vyhodnocuje ju. Vyhodnotenie žiadosti o odročenie pojednávania musí spĺňať princípy zákonnosti a logického uvažovania orgánu verejnej správy, ktoré správny súd hodnotí pri preskúmavaní zákonnosti konečného rozhodnutia. V prípade, že orgán verejnej správy vyhodnotil žiadosť o odročenie pojednávania ako nedôvodnú, hoci na strane účastníka konania existujú vážne dôvody, pre ktoré sa nemohol zúčastniť pojednávania, a tieto hodnoverne preukázal napríklad listinnými dôkazmi, v konaní sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Ak však účastník konania hodnoverným spôsobom nepreukáže existenciu dôvodov na odročenie pojednávania, potom nie je daný ani dôvod na odročenie pojednávania. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní dňa 16.1.2019 preukazoval len lekárskym potvrdením F. F. E. zo dňa 10.1.2019 bez bližšej špecifikácie ochorenia, vykonania chirurgického zákroku a prípadnej hospitalizácie a bez predloženia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, preto žalovaný dôvodne pokračoval v konaní s tým, že vychádzal z písomného vyjadrenia žalobcu k disciplinárnemu návrhu a jej viacerých podaní založených v administratívnom spise. Nemožno preto hovoriť o absolútnom odňatí jeho práva na vyjadrenie. Bolo v záujme žalobcu, aby sa zúčastnil ústneho pojednávania, na ktoré bola riadne a včas predvolaný, a v prípade, že u neho existovali závažné dôvody, pre ktoré sa nemohol pojednávania zúčastniť, bol povinný ich hodnoverne preukázať, čo sa nestalo. Žalovaný mu z uvedeného dôvodu neuprel právo vyjadriť sa vo veci. 42. V zmysle čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 17 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR predseda senátu po porade senátu vyhlási rozhodnutie, ktoré musí obsahovať výrok (aj stručné
odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku). Vyhlásený výrok musí pozostávať z opisu skutku a právnej kvalifikácie disciplinárneho previnenia a uvedenie disciplinárneho opatrenia, ktoré sa ukladá. 43. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. V disciplinárnom konaní je predmetom konania posudzovanie disciplinárneho previnenia účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe konania, resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil disciplinárneho previnenia skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá disciplinárne opatrenie, čo sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 5.11.2009, sp. zn. 6 Sžo 255/2010 zo dňa 22.6.2011). 44. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že výrok rozhodnutia vyhlásený na pojednávaní disciplinárnej komisie dňa 16.1.2019 nie je identický s výrokom napadnutého rozhodnutia č. DK 19/2017-254 zo dňa 16.1.2019, čím neboli dodržané ustanovenia čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 17 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR. Uvedený nedostatok nemožno vnímať ani ako chybu v písaní, ktorú by bolo možné odstrániť vydaním opravy zápisnice (napríklad III. ÚS 170/2011). Ide o vadu, ktorá mala vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.1.2019, pretože jeho písomnému zneniu musí nevyhnutne predchádzať vyhlásenie rozhodnutia na pojednávaní disciplinárnej komisie v identickom znení výroku, tak aby bol nezameniteľný s iným výrokom. 45. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov, judikatúry súdov SR aj ESĽP dospel správny súd k záveru, že v konaní žalovaného sa vyskytla vada spočívajúca v rozpore medzi výrokom vyhláseného rozhodnutia na pojednávaní dňa 16.1.2019 a výrokom uvedeným v písomnom rozhodnutí zo dňa 16.1.2019, ktorá mala negatívny vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd preto rozhodnutie žalovaného č. DK 19/2017-254 z 16.01.2019 v spojení s jeho opravným rozhodnutím č. DK 19/2017-256 zo dňa 21.03.2019 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. 46. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). 47. Žalovaný v ďalšom konaní vo veci opätovne rozhodne s tým, že výrok vyhláseného rozhodnutia na pojednávaní a výrok uvedený v písomnom vyhotovení rozhodnutia budú identické, rozhodnutie odôvodní v súlade so zákonom. 48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému. O náhrade trov konania ďalšieho účastníka správny súd rozhodol podľa § 169 SSP a právo na náhradu trov konania mu nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. 49. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: 2
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.