Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/4/2020 1020200048 11. 06. 2024 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200048.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. X, D., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XX, D., 3/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. X, D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie: so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. novembra 2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. novembra 2019 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. júla 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcom 1/, 2/ a 3/ voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. júla 2019 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) v zmysle § 60 ods. 2, § 65, § 114 ods. 1, § 255 ods. 5 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZSP“) zamietla žiadosť pôvodného žalobcu – D. B. (ďalej len ako „pôvodný žalobca“) o starobný dôchodok. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil orgán verejnej správy prvého stupňa podľa § 65 ods. 1, 2 § 274, § 255 ods. 5 ZSP a vecne tým, že žiadosťou o dôchodok spísanou 6. júna 2019 pôvodný žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku od 30. marca 2014. Potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-276-26/2013-VZ zo dňa 3. septembra 2013 orgán zistil, že žalobcovi bol podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priznaný od 1. júla 2004 výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru v Policajnom zbore vrátane základnej vojenskej služby od 1. októbra 1971 do 30. novembra 1984 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru v Železničnej polícií od 1. decembra 1984 do 30. júna 2004 v III. pracovnej kategórii. 3. Nárok na zníženie dôchodkového veku teda nevznikol, nakoľko pôvodný žalobca dobu služby zaradenú do kategórie funkcií získal v rozsahu 13 rokov a 65 dní. Doba služby zaradená do III. pracovnej kategórie nezakladá nárok na zníženie dôchodkového veku.
4. Pretože pôvodný žalobca za obdobie výkonu služby od 1. októbra 1971 do 30. júna 2004 získal v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, predmetné obdobie v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nepovažoval toto obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Nakoľko pôvodný žalobca k 21. máju 2016 nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietol. 5. Voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal odvolanie pôvodného žalobca, ktorý namietal, že ako príslušník policajného zboru Slovenskej republiky ukončil služobný pomer 30. júna 2003, na základe čoho mu bol Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“) priznaný výsluhový dôchodok za dobu trvania služobného pomeru, ktorý získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia v rozsahu 32 rokov, 9 mesiacov a 1 deň, z čoho mu 9 mesiacov a 1 deň nebolo zhodnotené na nárok na výsluhový dôchodok. Okrem toho v civilnom zamestnaní odpracoval 8 rokov a 40 dní, spolu teda odpracoval viac ako 15 rokov, čím splnil podmienku nároku na starobný dôchodok. Pôvodný žalobca v odvolaní poukázal na informáciu Sociálnej poisťovne o stave individuálneho účtu poistenca k 31. decembru 2003, v ktorom je uvedený súčet obdobia dôchodkového poistenia 5 935 dní, t. j. 16 rokov a 95 dní, kópiu informácie pripojil k odvolaniu. 6. Namietal, že mu nebola správne započítaná doba poistenia od 29. mája 2014 do 31. marca 2016, kedy bol zamestnaný u zamestnávateľa SECURITON servis, spol. s. r. o., ktorého potvrdenie pripojil k odvolaniu. Tiež v odvolaní poukázal na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky v skutkovo obdobných veciach, konkrétne na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/138/2011 a 9So/108/2012 a časť z nich v odvolaní citoval. 7. Žalovaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. novembra 2019 Sociálna poisťovňa, prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 ZSP odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa. 8. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 65 ods. 1, 2, 10, § 114 ods. 1, § 274 ods. 1, § 255 ods. 1 ZSP a vecne tým, že pôvodný žalobca ku dňu priznania starobného dôchodku, k 21. máju 2016, získal vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia 2 960 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je podľa § 60 ods. 10 ZSP 8 rokov a 40 dní. Z administratívneho spisu žalobcu ďalej vyplynulo, že okrem uvedeného obdobia dôchodkového poistenia získal aj obdobie dôchodkového poistenia v osobitnom systému sociálneho zabezpečenia vo zvýhodnenej I. kategórií funkcií. 9. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru v Policajnom zbore, vrátane základnej vojenskej služby, od 1. októbra 1971 do 30. novembra 1984 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru v Železničnej polícií od 1. decembra 1984 do 30. júna 2004 v III. pracovnej kategórii. 10. Nakoľko pôvodný žalobca obdobie výkonu služby získal v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplácaný mu z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, predmetné obdobie v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP nie je možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia. 11. Vzhľadom na zistené skutočnosti, že rozsah obdobia dôchodkového poistenia, bez hodnotenia doby služby, žalobcovi nepostačuje k získaniu potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa § 65 ods. 1 ZSP (15 rokov), nárok na starobný dôchodok mu k 21. máju 2016 nevznikol, nakoľko nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, a preto bola jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 8. júla 2019 zamietnutá správne a v súlade splatnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. 12. Pre nárok na dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.
13. Námietka žalobcu, že z informácie Sociálnej poisťovne o stave individuálneho účtu poistenca k 31. decembru 2003 vyplýva, že v nej uvedený súčet jeho obdobia dôchodkového poistenia činí 5 935 dní, t. j. 16 rokov a 95 dní, je nedôvodná, nakoľko tento dokument má iba o informatívny charakter o obdobiach dôchodkového poistenia, pričom v uvedenej informácii účastníka konania je uvedená aj doba dôchodkového poistenia, ktorú získal v Českej republike. Námietka žalobcu, ktorou poukázal na rozhodovaciu prax a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach nie je dôvodná, pretože v daných veciach išlo o iné skutkové situácie ako v dôchodkovej veci účastníka konania. V uvedených rozsudkoch išlo o poistencov, ktorí získali dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, zakladajúcu nárok na zníženie dôchodkového veku. Právny názor, vyslovený v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vydaných v obdobných veciach, nebol doteraz zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo a právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, preto v súvislosti s aplikáciou týchto rozsudkov je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení IV. ÚS 481/2011-19 z 10. novembra 2011. II. Správna žaloba 14. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.01.2020 sa pôvodný žalobca domáhal zrušenia žalovaného rozhodnutia zo dňa 06.11.2019 v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 08.07.2019 a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. 15. Svoju žalobu odôvodnil tým, že má za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané v rozpore s ustanovením § 65 ods. 1 ZSP ako aj v rozpore s čl. 33 Medzinárodného dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, pričom žalovaná pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa v prvostupňovom rozhodnutí vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pričom poukazuje na čl. 1 ods. 5 a čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Zbierku zákonov pod č. 416/1991 Federálne ministerstvo zahraničných vecí, 16. Pôvodný žalobca nesúhlasí s tým, že v napadnutom rozhodnutí pre nárok na starobný dôchodok sa nezhodnotila doba trvania služobného pomeru a doba výkonu základnej vojenskej služby. Podľa názoru žalobcu žiadne skutočnosti nebránia žalovanej pri posúdení splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, pokiaľ ide o dobu dôchodkového poistenia, zhodnotiť aj dobu poistenia, ktorá bola zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Zhodnotenie doby, ktorá bola zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok, podľa názoru žalobcu nemá žiaden vplyv na výpočet výšky starobného dôchodku. 17. Zhodnotením doby, ktorá bola zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok, dochádza iba k tej skutočnosti, že pôvodný žalobca aj so započítaním doby dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. splní jednu z kumulatívnych podmienok, ktorou je minimálna doba dôchodkového poistenia stanovená v § 65 ods. zákona č. 461/2003 Z. z., čo predstavuje minimálne 15 rokov. Žalobca namieta, že žalovaná o takomto postupe nemá žiadne pochybnosti u zahraničných poistencov, ktorým do doby dôchodkového poistenia započíta aj dôchodkové poistenie získané v rámci iných krajín Európskej únie a priznaná výška starobného dôchodku odzrkadľuje iba dôchodkové poistenie v rámci Slovenskej republiky. 18. Podľa názoru pôvodného žalobcu žiadne skutočnosti nebránia žalovanej, aby dobu dôchodkového poistenia, ktorú žalobca získal pre vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. zhodnotila vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na posúdenie splnenia podmienky stanovenej v § 65 ods. 1 ZSP tzn. minimálne 15 rokov dôchodkového poistenia (čo aj sama rešpektuje), a aby výšku starobného dôchodku vypočítala iba za dobu dôchodkového poistenia, ktorú má žalobca získanú v rámci všeobecného systému sociálneho poistenia. V takomto prípade žalovaná bude postupovať práve tak, ako postupuje u zahraničných poistencov. 19. Z podanej žiadosti je zrejmé, že pôvodný žalobca žiadal o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia za súčasnej aplikácie právneho názoru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky uvedenom v rozsudku napr. č.k. 9So/l08/2012. Pôvodný žalobca poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/74/2014. V tejto súvislosti žalobca poukazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj princíp právnej istoty /napr. PL. ÚS 36/95/. Jeho súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). 20. K tvrdeniu žalovanej, že námietka pôvodného žalobcu, ktorou poukázal na rozhodovaciu prax a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach nie je dôvodná, pretože v daných veciach išlo o iné skutkové situácie ako v dôchodkovej veci žalobcu je nesprávne. Ďalej žalovaná uvádza, že „právny názor v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vydaných v obdobných veciach nebol doteraz zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo a právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu“, čo je v rozpore s nálezom Ústavného súdu 192/06 z 03. 11. 2006, kde sa konštatuje: „Podľa názoru ústavného súdu, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.“ Na základe uvedeného má pôvodný žalobca za to, že žalovaná napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie vydala aj v rozpore so zmyslom a účelom ustanovenia § 65 ods. 1 ZSP. 21. Pôvodný žalobca je toho názoru, že žalovaná mala pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku postupovať aj v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a žalobcovi priznať starobný dôchodok avšak iba vo výške dôchodkového poistenia, ktoré pôvodný žalobca získal podľa ZSP. Iný postup podľa názoru žalobcu by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu v porovnaní so zahraničnými poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku. V súvislosti so skutočnosťou, že žalovaná poukazuje aj na ustanovenie § 274 ZSP je potrebné uviesť, že žalobca nesúhlasí s predmetným tvrdením. Pôvodný žalobca sa nedomáhal priznania starobného dôchodku z titulu tzv. kategórií, ale z titulu, že splnil jednak dobu dôchodkového poistenia stanovenú v § 65 ods. 1 ZSP tzn. minimálne 15 rokov doby dôchodkového poistenia jednak, že dňom 30.03.2014 dovŕšil fyzický vek stanovený v § 65 ods. 2 ZSP. III. Vyjadrenie žalovanej 22. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá uvádza, že v konaní nie je sporné, že žalobca dôchodkový vek dovŕšil 30. marca 2014, pričom starobný dôchodok žiadal priznať od 30. marca 2014. 23. Pôvodný žalobca ku dňu priznania starobného dôchodku, k 21. máju 2016, získal vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia 2 960 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je podľa § 60 ods. 10 ZSP 8 rokov a 40 dní. Okrem uvedeného obdobia dôchodkového poistenia získal pôvodný žalobca tiež aj obdobie dôchodkového poistenia v osobitnom systému sociálneho zabezpečenia vo zvýhodnenej I. kategórií funkcií. 24. Na nárok na dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladoch a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej, ústredie. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia pôvodný žalobca nepreukázal ani v odvolacom konaní. V konaní je preukázané Potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-276-26/2013-VZ z 3. septembra 2013, že bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od l. júla 2004 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 25. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru v Policajnom zbore, vrátane základnej vojenskej služby, od 1. októbra 1971 do 30. novembra 1984 v I. kategórií funkcií a doba služobného pomeru v Železničnej polícií od 1. decembra 1984 do 30. júna 2004 v III. pracovnej kategórii. Nakoľko pôvodný žalobca obdobie výkonu služby získal v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov,
ktorý má vyplácaný z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, predmetné obdobie doby služby a základnej vojenskej služby v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP nie je možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia. 26. Žalovaná poukazuje na to, že pôvodný žalobca v žiadosti o starobný dôchodok uviedol, že v období od 1. septembra 1968 do 30. novembra 1984 bol zamestnaný v Českej republike, preto mu uvedené obdobie dôchodkového poistenia zakladá nárok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky a bude mu zhodnotené Českou správou sociálneho zabezpečenia. Tiež žalobca v žiadosti vyhlásil, že v obdobiach od 1. júla 2004 do 16. septembra 2007, od 15. septembra 2009 do 11. júna 2012, od 1. októbra 2013 do 28. mája 2014 bol nezamestnaný a neevidovaný medzi uchádzačmi hľadajúcimi zamestnanie, preto žalobca za uvedené obdobia nezískal žiadne obdobie dôchodkového poistenia. 27. S námietkami pôvodného žalobcu, ktoré uviedol v podanej žalobe, žalovaná nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné, pričom žalovaná opakovane uvádza, že jej postup pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku žalobcu. 28. Žalovaná sa pridržiava skutkových a vecných dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej a v rozhodnutí žalovanej, ústredie. Má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a vecne správne. IV. Replika žalobcu 29. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril pôvodný žalobca, ktorý uvádza, že všetky námietky a rozhodujúce skutočnosti uviedol vo svojich podaniach v administratívnom ako aj súdnom konaní. Na podporu svojich tvrdení poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/212/2014 a 10So/21/2015. V. Relevantná právna úprava 30. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 31. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 32. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len „profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 33. Podľa § 60 ods. 2, 10 zákona č. 461/2003 Z.z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. 34. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 3 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak. 35. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 36. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 37. Podľa § 274 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 38. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 39. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. VI. Konanie na správnom súde 40. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP a vo veci dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. 41. Pred rozhodnutím tunajšieho súdu v predmetnej veci pôvodný žalobca zomrel dňa XX.XX.XXXX. Uznesením Správneho súdu v Bratislave sp.zn. Ba-4Sa/4/2020 zo dňa 16.10.2023, súd rozhodol, že bude v konaní pokračovať s právnymi nástupcami žalobcu, A. B., D. B. a E. F., ako so žalobcami 1/, 2/ a 3/. 42. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 43. V rámci súdneho prieskumu po oboznámení sa s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä s napadnutými rozhodnutiami, s potvrdením Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-276-26/2013-VZ zo dňa 03.09.2013 o priznaní výsluhového dôchodku
žalobcovi od 01.07.2004 podľa zák. č. 328/2002 Z.z. považovaného za výsluhový dôchodok, správny súd zistil, že zhodnotená doba žalobcu pre výsluhový dôchodok je za základnú vojenskú službu od 01.10.1971 do 29.02.1972 v I. kategórii funkcii, za služobný pomer v Policajnom zbore od 01.03.1972 do 30.11.1984 v I. kategórii funkcii, za služobný pomer v Železničnej polícii od 01.12.1984 do 30.06.2004 v III. pracovnej kategórii. V konaní nebolo sporné, že pôvodný žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 ZSP 30.marca 2014, teda vek 62 rokov poistenca. 44. Správny súd zistil, že žalobcovi nebola pre priznanie nároku a určenia sumy starobného dôchodku podľa zák. č. 461/2003 Z.z. zhodnotená doba základnej vojenskej služby, doba výkonu služby v Policajnom zbore a služobný pomer v Železničnej polícií, ktoré boli zhodnotené pre výsluhový dôchodok priznaný mu od 01.07.2004. Sociálna poisťovňa žalobcovi z celkovej doby dôchodkového poistenia vylúčila dobu základnej vojenskej služby, dobu výkonu služby v Policajnom zbore a dobu služobného pomeru v Železničnej polícií a nehodnotila ich pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku. Zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 8 rokov a 40 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia.. 45. V súvislosti s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 v obdobnej veci, podľa ktorého „primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ 46. Spornou v preskúmavanej veci bola otázka započítania, resp. nezapočítania doby zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu a určenie sumy starobného dôchodku v zmysle ust. § 66 ods. 1 a nasledovných ust. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Pre zodpovedanie žalobných námietok správny súd vychádzal z relevantných rozhodnutí NS SR v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax, uverejnenými v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod Rč. 55/2011, pod Rč.53/2011 (sp. zn. 9So/62/2009), rozhodnutím NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 publikovaným v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (pod Rč. 83/2013) a ďalšími rozhodnutiami napr. sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017, sp. zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017, sp. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13.08.2013, sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019, tiež s rozsudkami krajských súdov v obdobnej veci vychádzajúcimi z ustálenej rozhodovacej praxe NS SR na ktoré poukazoval pôvodný žalobca vo svojej žalobe a aj s judikatúrou Ústavného súdu SR ako sú rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05 a IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011. 47. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z.z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. 48. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené výlučne na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
49. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t.j. policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku. 50. Správny súd konštatuje, že právne posúdenie veci žalovanou, s odkazom na ust. § 274 ZSP je nesprávne. Zásah do práv výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto Najvyšší súd SR konštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch. 51. V rozsudku sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 NS SR vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“..... „ Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/kategórii funkcií.“..... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z..“ 52. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na § 274 ZSP) s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom ustanovení zák. č. 461/2003 Z.z a nevyplýva ani z rozhodnutí NS SR. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategória) nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca. 53. Odôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, je nesprávne, a rovnakým, s odkazom na ust. § 255 a § 60 ods. 2 ZSP je aj jej postup pre odôvodnenie vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového poistenia, hodnoteného pre určenie sumy jeho starobného dôchodku. 54. Výklad žalovanej a aplikácia ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 zák. č. 461/2003 Z.z., z čoho vyplynula aj jej nesprávna úvaha a záver, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nebude žalobcovi zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa zák. č. 461/2003 Z.z., t.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia, sú nesprávne. Žalovaná pri rozhodovaní nevzala do úvahy poslednú vetu ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 ZSP: „a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu,“ nakoľko
pôvodný žalobca nemá priznaný žiaden z druhov invalidného dôchodku, uvedených v citovaných ustanoveniach. Výkladom uvedených ustanovení ZSP (§ 60 ods. 2, § 255 ods. 5) vo vyššie opísaných súvislostiach dospel NS SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, policajta) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky podľa zákona o sociálnom poistení. 55. Zo záverov citovaných rozhodnutí NS SR vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP a určenie jeho sumy podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP, mu Sociálna poisťovňa mala zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku mala potom podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobcovi by potom vznikol nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku by bolo možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky. 56. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok a jeho výšku podľa zák. č. 461/2003 Z.z. absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, zohľadňujúce celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely určenia výšky starobného dôchodku, je do doby dôchodkového poistenia potrebné započítať aj doby vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom určení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Sociálna poisťovňa nepostupovala správne, ak pre účely určenia sumy starobného dôchodku vylúčila žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, z čoho vyplýva, že žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 06.11.2019, vrátane prvostupňového zo dňa 08.07.2019, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu správny súd obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 57. V ďalšom konaní žalovaná opätovne posúdi a prepočíta určenú sumu priznaného starobného dôchodku podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP, zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia žalobcu, získané do vzniku nároku na starobný dôchodok a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach odpočíta sumu v pomernej časti zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby žalobcu pre výsluhový dôchodok, túto sumu skráti najviac o výšku vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok podľa zák. č. 328/2002 Z.z. funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru a bude sa riadiť právnym názorom NS SR vysloveným v prezentovanej judikatúre, z ktorej pri preskúmavaní veci vychádzal aj správny súd. 58. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
59. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP a žalobcom 1/, 2/ a 3/, ktorí boli v konaní úspešní v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).