Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/117/2020 1020201690 11. 10. 2024 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201690.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom A. XXX/X, XXX XX B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXXXXXXXXXX z XX. XXXXXXX XXXX, a rozhodnutia č. XXXXXXXXXXXXX z XX. XXXXXXX XXXX, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXXXXXXXXXX z XX. XXXXXXX XXXX ako aj Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok, Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. XXXXXXXXXXXXX z XX. XXXXXXXXX XXXX z r u š u j e a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXXXXXXXXXX z XX. XXXXXXX XXXX ako aj Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok, Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. XXXXXXXXXXXXX z XX.C. XXXX z r u š u j e a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava na ďalšie konanie. III. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaných rozhodnutí 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava (ďalej aj „prvostupňový orgán“) na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (a to rozhodnutia č. XXXXXXXXXX D. 25. júla 2019, ktorým sa žalobcovi ako povinnému uložila povinnosť zaplatiť pohľadávku vo výške 534,95 eur z titulu neodvedeného poistného a príspevkov za sociálne poistenie za mesiace júl – december 2008), vydala upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok číslo XXXXXXXXXXXXX z XX. XXXXXXXXX XXXX (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie č. 1). 2. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu č. 1 podal žalobca odvolanie o ktorom žalovaná rozhodla rozhodnutím číslo XXXXXXXXXXXXX z XX. XXXXXXX XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie č.1“). Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 1 zamietla odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie č. 1 potvrdila. V odôvodnení poukázala na predchádzajúce rozhodnutia o predpísaní poistného na sociálne poistenie a príspevkov na sporenie za obdobie júl – december 2008, ktoré mali nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20. januára 2020, čím sa stali právne záväznými. Z dôvodu, že žalobca ako povinný dlžné poistné neuhradil, sociálna poisťovňa ako oprávnená začala v súlade s § 225c zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) konanie vo veci vymáhania pohľadávky v prospech oprávnenej proti žalobcovi ako povinnému.
K odvolacej námietke žalobcu, že dodnes nedostal odpoveď na podané odvolanie voči rozhodnutiu o predpísaní poistného žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán rozhodla o podanom odvolaní rozhodnutím č. XXXXXX-X/XXXX zo dňa 19. decembra 2019 a toto zaslala žalobcovi dňa 23. decembra 2019 zásielkou určenou do vlastných rúk. Poštový doručovateľ zásielku žalobcovi doručoval na adrese A. XXX/XX, XXX XX B. dňa 27. decembra 2019. Následne zásielku uložil na pošte, kde si ju povinný mohol vyzdvihnúť. Zásielka sa oprávnenej vrátila dňa 20. januára 2020 s označením pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Následne poukázala na § 212 ods. 1 až 4 ZSP upravujúci tzv. fikciu doručenia. Dospela preto k záveru, že konanie o vymoženie dlžných pohľadávok začalo na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov. 3. Prvostupňový orgán na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (a to rozhodnutia č. XXXXXXXXXX z 26. júla 2019, ktorým sa žalobcovi ako povinnému uložila povinnosť zaplatiť pohľadávku vo výške 89,15 eur z titulu penále za december 2008), vydal upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok číslo XXXXXXXXXXXXX z XX. XXXXXXXXX XXXX (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie č. 2). 4. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu č. 2 podal žalobca odvolanie o ktorom žalovaná rozhodla rozhodnutím číslo XXXXXXXXXXXXX z XX. XXXXXXX XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie č. 2“). Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 2 zamietla odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie č. 2 potvrdila. V odôvodnení poukázala na predchádzajúce rozhodnutia o predpísaní penále za december 2008, ktoré mali nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20. januára 2020, čím sa stali právne záväznými. Z dôvodu, že žalobca ako povinný dlžné penále neuhradil, sociálna poisťovňa ako oprávnená začala v súlade s § 225c ZSP konanie vo veci vymáhania pohľadávky v prospech oprávnenej proti žalobcovi ako povinnému. K odvolacej námietke žalobcu, že dodnes nedostal odpoveď na podané odvolanie voči rozhodnutiu o predpísaní penále žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán rozhodla o podanom odvolaní rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX zo dňa 19. decembra 2019 a toto zaslala žalobcovi dňa 23. decembra 2019 zásielkou určenou do vlastných rúk. Poštový doručovateľ zásielku žalobcovi doručoval na adrese A. XXX/XX, XXX XX B. dňa 27. decembra 2019. Následne zásielku uložil na pošte, kde si ju povinný mohol vyzdvihnúť. Zásielka sa oprávnenej vrátila dňa 20. januára 2020 s označením pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Následne poukázala na § 212 ods. 1 až 4 ZSP upravujúci tzv. fikciu doručenia. Dospela preto k záveru, že konanie o vymoženie dlžných pohľadávok začalo na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov. II. Žaloba a jej dôvody 5. Žalobca podal dňa 7. decembra 2020 včas správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že okrem námietok týkajúcich sa práva predpísať poistné a penále žalovanou, namietal, že proti rozhodnutiu, ktoré sa týkalo predpísania poistného a penále z roku 2008 podal odvolanie 16. augusta 2019, pričom do dňa podania žaloby neobdŕžal odpoveď. Namiesto toho, mu prišli rozhodnutia o exekúcii, a teda mu nie je zrejmé na základe čoho. Žiadal preto zrušiť napadnuté rozhodnutia ako aj všetky prvostupňové rozhodnutia v tejto veci ako i vo veciach s ňou súvisiacich. III. Vyjadrenie žalovanej a žalobcu 6. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Poukázala, že oprávnená vymáha svoje pohľadávky na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov a pri začatí konania o vymoženie pohľadávky vychádzala z dostatočne a riadne zisteného skutkového a právneho stavu veci. 7. Žalobca vo svojej replike na vyjadrenie žalovanej okrem iného uviedol, že stále ani do 25. februára 2021 nedostal žiadnu odpoveď na svoje odvolanie. 8. Žalovaná v duplike zotrvala na správnosti svojho postupu a rozhodovania v predmetných veciach žalobcu. Podľa jej názoru, postup uplatnenia fikcie doručenia bol žalobcovi podrobne objasnený v rozhodnutiach o odvolaní voči upovedomeniam o začatí vymáhania pohľadávok.
IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správnych súd vychádzal 9. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bodu 19 ZSP, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach podľa druhého bodu až piateho bodu, sociálnom dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, pokute, penále a náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa druhého bodu až piateho bodu. 10. Podľa § 210 ods. 1 ZSP, organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutia vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b). 11. Podľa § 212 ods. 1 ZSP rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia. 12. Podľa § 212 ods. 2 ZSP účastníkovi konania, ktorý je prítomný na ústnom vyhlásení rozhodnutia, môže sa rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je deň oznámenia rozhodnutia len vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia. 13. Podľa § 212 ods. 3 ZSP rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky, b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke, c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) o uložení pokuty a penále, d) o prerušení konania, e) o zastavení konania. 14. Podľa § 212 ods. 4 ZSP ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, deň vrátenia nedoručenej písomnosti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. 15. Podľa § 218 ods. 1 ZSP, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 16. Podľa § 218 ods. 2 ZSP ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 17. Podľa § 225a ods. 1 ZSP, konaním vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona je konanie, ktorým Sociálna poisťovňa z úradnej moci vymáha pohľadávky. 18. Podľa § 225a ods. 2 ZSP, na konanie vo veciach vymáhania pohľadávok sa vzťahujú ustanovenia o nedávkovom konaní podľa tretej časti, ak v tejto časti nie je ustanovené inak. Ustanovenia § 221 až 223 sa nepoužijú. 19. Podľa § 225b ZSP, exekučným titulom na účely tohto zákona je vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená účastníkovi konania povinnosť plniť a účastník konania si túto povinnosť v určenej lehote dobrovoľne nesplnil. 20. Podľa § 225c ods. 1 ZSP, konanie vo veciach vymáhania pohľadávok začína Sociálna poisťovňa na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok. 21. Podľa § 225c ods. 3 ZSP rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok sa nedoručuje. Proti rozhodnutiu o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok nie sú prípustné
opravné prostriedky. Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok je právoplatné dňom jeho vydania. 22. Podľa § 225n ods. 1 ZSP, účastník konania môže príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vydala, do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok podať odvolanie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Odvolanie musí byť odôvodnené a na dodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada. 23. Podľa § 225n ods. 2 ZSP odvolanie podľa odseku 1 má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať. Rozhodnutie o odvolaní obsahuje aj poučenie o možnosti jeho preskúmateľnosti súdom. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 24. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa. 25. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 26. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie - upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok na poistnom (za obdobie júl – december 2008) vo výške 534,95 eur ako aj rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie – upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok z titulu predpísaného penále (za december 2008) v sume 89,15 eur. 27. Správny súd posúdil obsah žaloby neformálne a z jej obsahu zistil, že žalobca okrem toho, že namieta postup žalovanej predchádzajúci vydaniu upovedomení o exekúcii, tvrdil, že doteraz mu neboli doručené rozhodnutia odvolacieho orgánu proti prvostupňovým rozhodnutiam o predpísaní poistného a penále, hoci odvolanie podal 16. augusta 2019. Bol toho názoru, že neexistuje exekučný titul pre začatie exekúcie. 28. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 25. júla 2019 (v spojení s opravou rozhodnutia z 5. septembra 2019) predpísané za obdobie júl – december 2008 poistné vo výške 534,95 eur a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 26. júla 2019 (v spojení s opravou rozhodnutia z 5. septembra 2019) predpísané za december 2008 penále v sume 89,15 eur. Následne žalovaná rozhodnutím číslo: XXXXX-X/XXXX-XX z 19. decembra 2019 zamietla žalobcovo odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie o predpísaní poistného za júl až december 2008 a rozhodnutím číslo: XXXXX-X/XXXX-XX z 19. decembra 2019 zamietla žalobcovo odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie o predpísaní penále za obdobie december 2008. V spise je tiež fotokópia obálky overená podľa originálu, z ktorej vyplýva, že obe druhostupňové rozhodnutia žalovanej o predpísaní poistného a penále za predmetné obdobia boli žalobcovi doručované v tejto obálke do vlastných rúk, s dňom uloženia zásielky dňa 27. decembra 2019 a dňom vrátenia zásielky žalovanej dňa 20. januára 2020, pričom dôvodom vrátenia zásielky bolo, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote.
29. Následne žalovaná aplikujúc fikciu doručenia podľa §212 ods. 4 ZSP vyznačila na oboch druhostupňových rozhodnutiach o predpísaní poistného a penále právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20. januára 2020, na základe ktorých žalovaná vydala Rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok a následne aj preskúmavané rozhodnutia v predmetnom konaní (Upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok a druhostupňové rozhodnutia o odvolaní proti tomuto rozhodnutiu). 30. Je teda zrejmé, že druhostupňové rozhodnutia o predpísaní poistného a penále žalobcovi za predmetné obdobia neboli reálne nikdy doručené do dispozície žalobcu, lebo žalovaná aplikovala fikciu doručenia. 31. Keďže v konaní žalobca namietal, že neexistuje exekučný titul, súd skúmal, či skutočne žalovaná disponovala právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami (exekučnými titulmi) na základe ktorých mohla rozhodnúť o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok ako aj následne vydať Upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok. 32. Správny súd sa preto zameral, či boli splnené všetky podmienky na aplikovanie fikcie doručenia v zmysle § 212 ods. 4 ZSP, pretože len vtedy možno považovať doručenie za účinné. 33. Rozhodnutia o poistnom a o uložení penále sa podľa § 212 ods. 3 ZSP doručujú do vlastných rúk. Následne z § 212 ods. 4 ZSP vyplýva, že ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, deň vrátenia nedoručenej písomnosti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. 34. Z doručenky založenej v spise však len vyplýva, v ktorý deň bola zásielka uložená na pošte. Chýbajú tam údaje o prvom neúspešnom pokuse o doručenie spolu s výzvou o opakované doručenie, ako aj nie je na nej zaznamenané opakované doručenie. Doručenka predstavuje pritom jeden z najdôležitejších dôkazov, ktorý má preukazovať splnenie podmienok pre náhradné doručovanie (tzv. fikciu doručenia). 35. Vo vzťahu k náhradnému doručovaniu (fikcii) už bol judikovaný súdmi v mnohých rozhodnutiach spôsob jeho aplikácie, či už išlo o ustanovenia o náhradnom doručovaní upravených v Občianskom súdnom poriadku alebo Správnom poriadku, ktoré sú však plne aplikovateľné aj pre náhradné doručovanie podľa ZSP, lebo tieto zásady aplikovania náhradného doručovania (fikcie) sú rovnaké vo vzťahu k všetkým procesným predpisom, ktoré fikciu doručovania predpokladajú, príp. predpokladali. 36. Napríklad Ústavný súd Slovenskej republiky judikoval vo vzťahu k fikcii podľa Občianskeho súdneho poriadku, že „v prípade náhradného doručovania podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku je uvedeným ustanovením konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia je právnotechnický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom je nástrojom výnimočným, striktne určeným na naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať“ (I.ÚS 119/07). 37. Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež vo vzťahu k fikcii doručenia upravenej v Správnom poriadku uviedol, že „úpravou tzv. náhradného doručenia uvedenou v ustanovení § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zákonodarca nepochybne sledoval cieľ a účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie. Podmienkami vzniku fikcie doručenia písomnosti je zachovanie predpísaného postupu doručovateľom a tiež, aby adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, sa v mieste doručenia zdržiaval. Zdržovaním sa adresáta v mieste
doručenia treba podľa názoru súdu rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručenia zásielky zdržuje na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko, resp. ak ide o podnikateľa, miesto podnikania (t.j. nie je mimo obce, mesta na dovolenke, na liečení, na pracovnej ceste a pod.), teda ak má možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa, urobenými podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. augusta 2002 sp. zn. 4Sž 35/02). 38. Aj podľa ďalšieho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/338/2009 z 8. septembra 2010 „pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení je predpísané súčasné splnenie viacerých podmienok, ktoré sú stanovené kumulatívne; preto ak z nich nie je splnená čo i len jedna, neuplatní sa fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 OSP. Medzi tieto podmienky patrí aj skutočnosť, že zásielka je doručovaná na adresu, na ktorej sa adresát v čase jej doručovania zdržuje.“ 39. Správny súd preto dospel k záveru, že žalovaná mala v predchádzajúcom procesnom postupe (v rámci konania o predpísaní poistného a penále) vykonať dopyt na doručovaciu poštu, akým spôsobom a kedy bol žalobca vyrozumievaný o tom, že zásielka mu bude znovu doručovaná a že bola uložená na pošte - u koho a aký odkaz bol zanechaný (uvedené tiež vyplýva napr. aj z odôvodnenia spomínaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. augusta 2002 sp. zn. 4Sž 35/02). Ďalej si mala žalovaná zistiť, či v rozhodnom období od 27. decembra 2019 do 20. januára 2020 sa vôbec žalobca zdržiaval v mieste doručenia, vzhľadom na to, že doručovanie sa realizovalo vo vianočnom období. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Preto aj okolnosti náhradného doručovania musia byť tiež vždy riadne preukázané a spravidla to vyžaduje ďalšie dokazovanie, najmä ak zachovanie predpísaného postupu doručovateľom z doručenky založenej v administratívnom spise, nevyplýva, ako to bolo aj v prípade žalobcu. Žalovaná v predchádzajúcom konaní tak nepostupovala. Na aplikáciu náhradného doručovania teda neboli splnené podmienky a preto doručenie rozhodnutí, ktoré sú v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami exekučnými titulmi, je potrebné považovať za neúčinné. 40. Pokiaľ neboli rozhodnutia, predstavujúce v predmetnom konaní exekučné tituly, účinne doručené, nie sú doposiaľ právoplatné a vykonateľné v zmysle § 213 ods. 1 a 2 ZSP. V takom prípade boli následne Upovedomenia o začatí vymáhania predmetných pohľadávok na poistnom a penále vydané predčasne, a skutkový stav, z ktorého vychádzali tak nekorešponduje s obsahom administratívneho spisu. Keďže exekučný titul ešte nevznikol, nie je možné v danom prípade aplikovať ani § 225n ods. 1 ZSP, ktorý sa viaže na jeho vznik (a následne prihliadať len na okolnosti, ktoré nastali „po vzniku“ exekučného). 41. Žalovaná takto svojim postupom aj odňala možnosť žalobcovi sa brániť prípadnou správnou žalobou proti rozhodnutiam predstavujúcich exekučný titul. 42. Z uvedených dôvodov správny súd preskúmavané rozhodnutia žalovanej z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. f) SSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere, lebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. 43. Pokiaľ žalobca žiadal zrušiť aj ďalšie rozhodnutia súvisiace s touto vecou, tak sa žiada uviesť, že predmet súdneho prieskumu v správnom súdnictve je určovaný tým, čo bolo predmetom administratívneho konania. V danom prípade súd preto preskúmaval len rozhodnutia vydané v exekučnom konaní a nie rozhodnutia, ktoré boli vydané v predchádzajúcom konaní (o predpísaní poistného a penále). Uvedené rozhodnutia (o predpísaní poistného a penále) vzhľadom na vyslovený názor správneho súdu doposiaľ nenadobudli právoplatnosť, a preto po ich preukázateľnom doručení bude mať žalobca možnosť podať správnu žalobu aj o preskúmanie týchto rozhodnutí. 44. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 45. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).