Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-44Sa/24/2022 1022201073 17. 07. 2024 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2024:1022201073.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, E. F., zastúpenej Odborovým zväzom KOVO, so sídlom Bajkalská 16025/29A, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXXXX-X/XXXXXX zo dňa 31.05.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 31.05.2022 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. II. Žalobkyni sa náhrada trov konania n e priznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „ústredie“) rozhodnutím č. 7533-8/2021-BA zo dňa 07.12.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), rozhodla, že žalobkyňa, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 21.01.2020, má podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 2,5 % v súlade s § 293dx ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 266/2017 Z. z. nárok na úrazovú rentu od 16.09.2020 do 30.09.2020 v sume 92,90 eur a od 01.10.2020 v sume 185,70 eur mesačne. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov za obdobie od 16.09.2020 do 25.10.2020 nemá nárok na výplatu úrazovej renty, za obdobie od 26.10.2020 do 30.10.2020 má nárok na výplatu úrazovej renty v sume 36,- eur. V zmysle § 89 ods. 8 a 9 a § 293dx ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 266/2017 Z. z. sa suma úrazovej renty zvyšuje od 01.01.2021 o 2,3 % na celkovú sumu 190,- eur mesačne. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, za mesiac júl 2021 má nárok na výplatu úrazovej renty v sume 153,30 eur, za mesiac august 2021 má nárok na výplatu úrazovej renty v sume 177,80 eur. V zmysle § 89 ods. 8 a 9 a § 293dx ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 266/2017 Z. z. sa suma úrazovej renty zvyšuje od 01.01.2022 o 1,6 % na celkovú sumu 193,10 eur mesačne. Na túto sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku. Prvostupňový orgán vychádzal z lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, vystavenej dňa 28.10.2021, ktorá je prílohou rozhodnutia, podľa ktorej má žalobkyňa, ktorá si uplatnila nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta,
dňa 16.12.2020, v dôsledku choroby z povolania zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 80 %. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa odvolanie. 2. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 31.05.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj „odvolací orgán“) prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že žalobkyňa nemá nárok na úrazovú rentu. V rozhodnutí popísal dovtedajší priebeh administratívneho konania. Ďalej uviedol, že posudková lekárka ústredia v Lekárskej správe zo dňa 24.05.2022 okrem iného konštatovala, že úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorá má poškodenému zmierniť pokles na zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Súčasná právna úprava už nemá charakter odškodnenia spočívajúceho v náhrade škody, ale je koncipovaná ako poistný systém kompenzačného charakteru. Podľa stanoviska zamestnávateľa, je poškodená naďalej ich zamestnancom. Poškodenej bolo zo strany zamestnávateľa z dôvodu, že pre chorobu z povolania nesmie vykonávať doterajšiu prácu, poskytnuté pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške 100 % priemerného zárobku. Zamestnávateľ nemá pre poškodenú k dispozícii žiadne vhodné pracovné miesto. U žalobkyne nie je možné zmierniť pokles na zárobku v dôsledku predmetnej choroby z povolania, lebo takýto pokles nepreukázala. Na základe uvedených skutočností je miera poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne v rozsahu 0 %. V danej veci listom č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 26.05.2022 požiadal o stanovisko aj Odbor lekárskej posudkovej činnosti, ústredia (ďalej len „OLPČ ústredia“), ktorý po preštudovaní dostupnej spisovej dokumentácie žalobkyne, v liste č. G./XXXX zo dňa 30.05.2022 uviedol, že sa stotožňuje so záverom, že pokles pracovnej schopnosti poškodenej na účely úrazovej renty je v rozsahu 0 %. Ďalej odvolací orgán uviedol, že poškodená následkom poistnej udalosti neutrpela ani finančnú stratu, nakoľko jej zamestnávateľ poskytol pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške 100 % priemerného zárobku. Znížením poklesu pracovnej schopnosti v odvolacom konaní, žalobkyňa už nespĺňa podmienky ustanovené v § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a tak jej nárok na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 21.01.2020, nevzniká. file_0.jpg file_1.wmf Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 13.06.2022. II. Žaloba 3. Správnou žalobou zo dňa 29.07.2022, doručenou súdu dňa 03.08.2022, sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 31.05.2022, ako aj prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 7533-8/2021-BA zo dňa 07.12.2021. Mala za to, že žalovaná vec neprávne právne posúdila. Žalobu odôvodnila tým, že pracovala odo dňa 03.09.2007 u zamestnávateľa Binder Slovakia, s.r.o. (ďalej len „zamestnávateľ“) na pracovnej pozícii robotníčka, pričom vykonávala prácu pri strojárskej výrobe plechov, ktoré zvárala, brúsila a lisovala. Dňa 16.09.2020 bola lekárskym posudkom H. E. I. J. G., C. žalobkyni uznaná choroba z povolania, konkrétne choroba z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia končatín s dátumom prvého zistenia 21.01.2020. V Hlásení choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania I. D. uviedla, že žalobkyňa nie je schopná doterajšieho výkonu práce a to trvale a naviac, že je potrebné žalobkyňu trvale preradiť na iné pracovisko. Vzhľadom na zdravotné ťažkosti a nemožnosť preradiť žalobkyňu na inú vhodnú prácu, ukončil zamestnávateľ so žalobkyňou pracovný pomer výpoveďou zo dňa 13.01.2022 z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), že pre chorobu z povolania nesmie žalobkyňa vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy (ďalej len „výpoveď“). Pracovný pomer sa tak skončil uplynutím štvormesačnej výpovednej doby, ktorá začala plynúť dňa 01.03.2022 a skončila dňa 30.06.2022. Posudková lekárka ústredia, ktorá stanovovala v odvolacom konaní mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne a Lekárska správa zo dňa 24.05.2022, ktorú vypracovala, stanovila žalobkyni mieru poklesu pracovnej schopnosti vo výške 0 %, pričom takúto mieru poklesu pracovnej schopnosti stanovila iba na základe toho, že podľa nej žalobkyni nie je možné zmierniť pokles na zárobku v dôsledku choroby z povolania, keďže žiadny pokles nepreukázala. Posudková lekárka ústredia určila percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne len a výhradne na základe stanoviska zamestnávateľa, ktorý uviedol, že žalobkyňa je naďalej
ich zamestnankyňa a zamestnávateľ jej poskytuje „pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške 100 % priemerného zárobku“. Na základe toho posudková lekárska ústredia konštatovala, že u žalobkyni nie je možné zmierniť pokles na zárobku, keďže jej zamestnávateľ poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy. Takýto spôsobom určovania miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyni považovala žalobkyňa za nesprávny a v rozpore so ZoSP ako aj v rozpore s pracovnými postupmi vo veci lekárskej posudkovej činnosti úrazového poistenia. Posudková lekárka ústredia pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti neskúmala ani stupeň funkčného postihnutia organizmu žalobkyne, rovnako nestanovila a nepopísala, ktoré z pracovných úkonom uvedených v profesiograme môže žalobkyňa vykonávať, nezohľadnila ani ostatnú zdravotnú dokumentáciu žalobkyne, nebrala do úvahy ani správu Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie LFUK a UNB zo dňa 26.07.2021, v ktorej je jasne uvedené že žalobkyňa má stále intenzívne bolesti axial. skeletu a váhonosných kĺbov a dokonca si nepreverila ani stanovisko zamestnávateľa o trvaní pracovného pomeru so žalobkyňou, pričom práve na tomto stanovisku posudková lekárka ústredia postavila celú Lekársku správu zo dňa 24.05.2022, na základe ktorej generálny riaditeľ vydal napádané rozhodnutie. Posudková lekárka ústredia žiadnym spôsobom neposudzovala, či a akým spôsobom priznaná choroba z povolania žalobkyni ovplyvňuje výkon jej pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, resp. ktoré z pracovných úloh, ktoré vykonávala pred vznikom choroby z povolania, môže vykonávať aj s priznanou chorobou z povolania. V skutočnosti však žalobkyňa v dôsledku priznanej choroby z povolania nemôže vykonávať pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť v plnom rozsahu, keďže v Hlásení choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania I. D. stanovila záver, že žalobkyňa nie je schopná doterajšieho výkonu práce a to trvale a naviac, že je potrebné žalobkyňu trvale preradiť na iné pracovisko. Klinika pracovného lekárstva a toxikológie LFUK a UNB každoročne kontroluje zdravotný stav žalobkyne, avšak ten sa doteraz nezmenil (čo vyplýva z Prepúšťacej správy zo dňa 26.07.2021), dokonca žalobkyňa naďalej trpí intenzívnymi bolesťami, čo preukazuje aj Správa z Fakultnej nemocnice Trnava, zo dňa 13.4.2022. Napokon žalobkyňa uviedla, že zdravotná dokumentácia preukazujúca zdravotný stav žalobkyne, skutočnosť, že Klinika pracovného lekárstva atoxikológie ohodnotila „závažnosť choroby pri chronickej forme“ v rozsahu 600 bodov, skutočnosť, že choroba z povolania žalobkyni nebola príslušným zdravotníckym zariadením odňatá a fakt, že poškodená už viac ako rok nevykonáva z dôvodu zdravotného stavu prácu u zamestnávateľa, v dôsledku čoho s ňou bol nakoniec skončený pracovný pomer výpoveďou, jednoznačne preukazuje, že miera poklesu pracovnej schopnosti stanovená posudkovou lekárkou ústredia je neprimeraná k zdravotnému stavu žalobkyne, v dôsledku čoho mala žalobkyňa za to, že by jej mal byť priznaný, nárok na úrazovú rentu zodpovedajúcu 100%-nej miere poklesu pracovnej schopnosti. III. Vyjadrenie žalovanej 4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.02.2023 zhrnula doterajší priebeh administratívneho konania. Uviedla, že v danom prípade nie je sporná medicínska stránka veci, ale právna. Uvedené znamená, že aj keď by žalobkyňa preukázateľne trpela následkami choroby z povolania, v prípade žalobkyne by táto skutočnosť toho času na priznanie úrazovej renty nebola rozhodujúca. Rozhodujúci je fakt vyplývajúci zo samotného účelu úrazovej renty ako kompenzačnej dávky, čo potvrdil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR") v rozsudku sp. zn. 7Ssk/6/2021 zo dňa 30.11.2022, keď uviedol, že „V tomto smere najvyšší správny súd ďalej uvádza, že nakoľko súčasná právna úprava už nemá charakter odškodnenia spočívajúceho v náhrade škody, ale je koncipovaná ako dávka z poistného systému prevažne kompenzačného charakteru, Sociálna poisťovňa, ako orgán aplikácie práva v zmysle zákona o sociálnom poistení rozhoduje o jednotlivých nárokoch plynúcich z tohto zákona“. Uvedené znamená, že úrazová renta je dávka, ktorá má kompenzovať stratu na príjme, ku ktorej došlo následkom choroby z povolania (resp. pracovného úrazu). V prípade žalobkyne je zrejmé, že nakoľko zamestnávateľ žalobkyňu nemohol vzhľadom na jej zdravotný stav ďalej zamestnávať, poskytol jej pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške 100 % priemerného zárobku. Žalovaná zistila, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia zo dňa 31.05.2022, ako aj v čase jeho právoplatnosti, neexistovala strata na zárobku, ktorá by mala byť úrazovou rentou vykompenzovaná. Nakoľko postup pri posudzovaní miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne neurčuje zákon, ani iná právna norma, ako pomôcka pri posudzovaní týchto nárokov slúži okrem iného aj interný akt s názvom „Metodické usmernenie Sociálnej poisťovne č. 12/2013“, v ktorom je uvedené, že aj keď sú splnené podmienky pre priznanie minimálne 41% - tného poklesu pracovnej schopnosti, tento priznaný nie je, ak poškodený naďalej zotrváva na pôvodnom pracovisku na pôvodnom pracovnom mieste. Uvedené
platí aj v prípadoch, keď nedochádza k poklesu na zárobku. Je pravdou, že v spisovej dokumentácií žalobkyne sa nachádza tlačivo od zamestnávateľa s názvom „Výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. c) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, v znení neskorších predpisov...“ zo dňa 13.01.2022 od zamestnávateľa, avšak podľa piateho odseku bola výpovedná doba štvormesačná, pričom táto uplynula dňa 30.06.2022. Rozhodnutie vyhotovené žalovanou bolo vydané dňa 31.05.2022, t. j. mesiac pred ukončením pracovného pomeru žalobkyne. Podľa SSP je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia zo dňa 31.05.2022. To nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2022, t. j. pred dňom 30.06.2022, kedy sa údajne zmenili skutkové okolnosti prípadu. file_2.jpg file_3.wmf file_4.jpg file_5.wmf
file_6.jpg file_7.wmf
file_8.jpg file_9.wmf
Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 5. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 21.03.2023 poukázala na rozsudok NSS SR zo dňa 15.12.2021, sp. zn. 7Sk/6/2021, ktorý jasne uvádza, akým spôsobom majú posudkoví lekári sociálneho poistenia posudzovať poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania. Skutočnosť, či bol poškodený v dôsledku choroby z povolania preradený na inú prácu, alebo bol s ním skončený pracovný pomer, má posudkový lekár pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti iba zohľadňovať a nie na ňom postaviť celý záver. Žalovaná tak má pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti využiť profesionálne skúsenosti z medicínskej praxe a nie určiť 0 %-nú mieru poklesu pracovnej schopnosti výlučne na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala zo zákona, a ktorá nemá mať žiadny vplyv na medicínsku stránku veci. Výška miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne nesmie závisieť od skutočnosti, že v tomto prípade zamestnávateľ platil žalobkyni prekážku v práci na strane zamestnávateľa a to z dôvodu, že pre ňu nemal inú vhodnú prácu, ktorá by zodpovedala jej zdravotnému stavu, ale má závisieť výlučne od okolností spôsobených priamo chorobou z povolania. Žalovaná však výšku miery poklesu pracovnej schopnosti vo výške 0 % odvodila práve na základe tejto skutočnosti a absolútne neskúmala, či je u žalobkyne možné v dôsledku choroby z povolania vykonávať niektoré z pôvodne vykonávaných činností, a v akom rozsahu. 6. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 06.04.2023 uviedla, že nakoľko išlo o posúdenie právnej otázky, žalovaná vychádzala z dokladov dôležitých pre toto posúdenie a nie len z lekárskej správy posudkovej
lekárky Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 24.05.2022. Poukázala na to, že žalobkyňa si neprávne vykladá rozsudok NSS SR sp. zn. 7Sk/6/2021, zo dňa 15.12.2021. NSS SR totiž poukazuje v predmetnom rozsudku na fakt, že aj keď s poškodeným dôjde k ukončeniu pracovného pomeru následkom poklesu pracovných schopností v dôsledku poistnej udalosti, nie je pre určenie poklesu pracovnej schopnosti tento fakt rozhodujúci v tom zmysle, že takéto ukončenie pracovného pomeru nezakladá automaticky 100% - nú mieru poklesu pracovnej schopnosti, prípadne priznanie úrazovej renty ako také. Na stanovenie 100% - nej miery poklesu pracovnej schopnosti neobstojí argument, že so žalobkyňou bol ku dňu 30.06.2022 rozviazaný pracovný pomer. Úrazová renta totiž neslúži ako akýsi príjem vo výške 100 % - ného priemerného zárobku, ktorý osoba poškodená poistnou udalosťou dosahovala, teda nekompenzuje to, že osoba poškodená poistnou udalosťou už nemôže vykonávať určité činnosti. Nemožnosť vykonávania určitých činností sa odškodňuje (nie kompenzuje) inými dávkami. Z právneho hľadiska úrazová renta má kompenzačný charakter, čo znamená, že sa kompenzuje strata na príjme, nie strata schopností vykonávať doterajšiu činnosť. Pokiaľ sa zmenili skutkové okolnosti, má žalobkyňa možnosť si podať novú žiadosť o úrazovú rentu. V. Konanie na správnom súde 7. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave, ktorý vec postúpil Krajskému súdu v Trnave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Trnave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 17.07.2024 za prítomnosti zástupcov účastníkov konania. 8. Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že zákon jasne stanovuje podmienky vzniku nároku na úrazovú rentu, a ani jednou z týchto podmienok nie je poberanie príjmu resp. náhradu mzdy od zamestnávateľa, v dôsledku čoho žalovaná odňala poškodenej nárok na úrazovú rentu. Napadnuté rozhodnutie považovala za nesprávne z dôvodu, že sa opiera iba o Lekársku správu zo dňa 24.05.2022, ktorá nereflektuje zdravotný stav žalobkyne. Posudková lekárska vôbec neskúmala zdravotný stav a zdravotnú dokumentáciu žalobkyne, ani iné faktory, ale iba stroho uzavrela, že žalobkyňa nemá pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť z dôvodu poberania náhrady mzdy. 9. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s tým, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ustanovením § 88 ZoSP. Žalovaná pri svojom rozhodovaní zohľadňuje aj judikatúru najvyššieho súdu, z ktorej práve vyplýva kompenzačný charakter úrazovej renty, teda účelom úrazovej renty je kompenzovať stratu na príjme následkom choroby z povolania, teda pokiaľ strata na príjme nevznikla, nie je čo kompenzovať. Žalovaná nespochybnila skutočnosť, že žalobkyňa môže trpieť určitými zdravotnými problémami v dôsledku z choroby povolania, avšak v zmysle SSP rozhodujúci je stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, v ktorom čase poberala žalobkyňa náhradu príjmu v rozsahu 100 %. Poškodení mávajú nárok na úrazovú rentu aj v prípade, že zotrvali u pôvodného zamestnávateľa, avšak za splnenia dvoch podmienok, jednak že u nich došlo k poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť a zároveň aj k poklesu príjmu. Aj keď podmienka poklesu na príjme explicitne nevyplýva zo ZoSP, tak je možné predpokladať úmysel zákonodarcu, že k takémuto poklesu príjmu musí dôjsť. VI. Právne posúdenie 10. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 12. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 13. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 14. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 15. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 16. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 17. Podľa § 83 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. 18. Podľa § 88 ods. 1 cit. zák., poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 19. Podľa § 88 ods. 2 cit. zák., poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 20. Podľa § 71 ods. 3 cit. zák,. pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 21. Žalobkyňa sa v konaní domáhala zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXXXXX/XXXX-XX zo dňa 31.05.2022, ako aj prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 7533-8/2021-BA zo dňa 07.12.2021. Mala za to, že žalovaná vec neprávne právne posúdila. 22. Z administratívneho spisu vyplýva, že Lekárskym posudkom UNB – Klinika pracovného lekárstva a toxikológie, ev. č. 50/2020 zo dňa 16.09.2020 bola žalobkyni uznaná choroba z povolania – choroba z nadmerného jednostranného zaťaženia končatín. V Stanovisku k uznaniu choroby z povolania ev. č. 02/2021 – 2 zo dňa 11.02.2021 Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania MZ SR uvádza, že žalobkyňa má mať uznanú chorobu z povolania. Dňa 16.12.2020 požiadala žalobkyňa o priznanie úrazovej renty. Podľa lekárskej správy obsahujúcej posudok posudkovej lekárky zo dňa 28.10.2021 žalobkyňa má 80 %-ný pokles pracovnej schopnosti. Po podaní odvolania voči
prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaná zabezpečila nový posudok. Podľa lekárskej správy obsahujúcej posudok posudkovej lekárky zo dňa 24.05.2022 žalobkyňa má 0 %-ný pokles pracovnej schopnosti z dôvodu, že s prihliadnutím na kompenzačný charakter úrazovej renty, ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku choroby z povolania, u žalobkyne nie je možné zmierniť pokles na zárobku v dôsledku choroby z povolania, lebo takýto pokles nepreukázala (podľa potvrdenia od zamestnávateľa žalobkyne, jej bolo poskytnuté pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške 100 % priemerného zárobku). 23. Z ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplývajú dve pozitívne podmienky a jedna negatívne vymedzená podmienka vzniku nároku na úrazovú rentu. Po prvé, poškodený utrpel pracovný úraz, alebo sa u neho prejavila choroba z povolania, po druhé, v dôsledku pracovného úrazu resp. choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca a po tretie, nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Iné podmienky zákon neustanovuje. Napriek tomu žalovaná, odvolávajúc sa najmä na Lekársku správu zo dňa 24.05.2022 (ktorá konštatovala u žalobkyne pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 0 %, pretože u nej nie je možné zmierniť pokles na zárobku v dôsledku choroby z povolania, lebo takýto pokles nepreukázala), rozhodla, že žalobkyni nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu, že žalobkyňa následkom poistnej udalosti neutrpela finančnú stratu, nakoľko jej zamestnávateľ poskytol pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške 100 % priemerného zárobku. Žalovaná teda v rámci rozhodovania o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu neskúmala, do akej miery žalobkyňa v dôsledku choroby z povolania už nemôže vykonávať doterajšiu činnosť, teda koľko % z pôvodnej 100%-nej pracovnej náplne už vykonávať nemôže a koľko môže. V zásade jediným dôvodom odopretia úrazovej renty žalobkyni, bola skutočnosť, že nepreukázala pokles zárobku v dôsledku choroby z povolania. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 9So/133/2016, podľa ktorého: „Účelom úrazovej renty (rovnako ako náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti podľa predchádzajúcich predpisov) je nahradiť, resp. zmierniť pokles zárobku poistenca, ku ktorému došlo v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení do pracovného procesu a kompenzovať tak pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t. j. činnosť vykonávanú pred vznikom choroby z povolania alebo pred pracovným úrazom. (...) Na rozdiel od nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (§ 195 zákona č. 65/19656 Zb. Zákonník práce) podmieneného aj poklesom zárobku, predpokladom vzniku nároku na úrazovú rentu pokles zárobku nie je. Nárok na úrazovú rentu je podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. podmienený len viac ako 40-percentným poklesom schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca v dôsledku choroby z povolania, nedovŕšením dôchodkového veku, resp. nepriznaním predčasného starobného dôchodku.“ Súdu nie je známe žiadne neskoršie rozhodnutie, či už najvyššieho súdu alebo najvyššieho správneho súdu, ktorým by bol prekonaný tento právny názor. Toto rozhodnutie nie je ani v rozpore s rozsudkom NSS SR sp. zn. 7Ssk/6/2021 zo dňa 30.11.2022, na ktorý v súvislosti s kompenzačným charakterom úrazovej renty poukazovala žalovaná. 24. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach úrazového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone úrazového poistenia (§ 153 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 153 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. Po oboznámení sa s obsahom Lekárskej správy a posudku zo dňa 24.05.2022, súd konštatuje, že tento posudok vyššie uvedené kritéria nespĺňa. Pre súd bolo pritom irelevantné, či prípadne posudková lekárka postupovala podľa „Metodického usmernenia Sociálnej poisťovne č. 12/2013“, nakoľko sa jedná o interný predpis žalovanej. Takisto stanovisko Odboru lekárskej posudkovej činnosti ústredia zo dňa 30.05.2022 je nepodstatné, keďže ide o stanovisko organizačnej zložky žalovanej.
25. Podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 15.12.2021, sp. zn. 7Sk/6/2021: „pri určovaní percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rámci naposledy vykonávanej činnosti poškodeného ako zamestnanca prihliada najmä na pracovnú náplň, prípadne na presný rozpis vykonávaných prác vrátane jednotlivých časových úsekov v rámci pracovnej doby. Pre priznanie nároku na úrazovú rentu nestačí len samotná skutočnosť, že poškodený bol pre zmenu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu preradený na inú pracovnú pozíciu, prípadne pre úplnú stratu tejto schopnosti bol s poškodeným ukončený pracovný pomer. Tieto skutočnosti posudkový lekár sociálneho poistenia pri percentuálnom stanovení miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného len zohľadňuje. Percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného úrazu, prípadne choroby z povolania neurčuje žiaden zákon ani iná právna norma. Posudkový lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného na účely úrazovej renty vychádza z náplne práce (profesiogramu) poškodeného, pričom využíva všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). Pre určenie konkrétneho percenta poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár stanoví stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu a percento pracovných úkonov, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať; v tomto smere však posudkový lekár neskúma, či zamestnávateľ môže alebo nemôže realizovať aj čiastočnú pracovnú náplň, t. j. ďalej zamestnávať poškodeného aj napriek skutočnosti, že je na vykonávanie niektorých pracovných činností vzhľadom na následky pracovného úrazu zdravotne nespôsobilý. Posudkový lekár v celkovom posudku lekárskej správy vyhodnocuje dôsledky pracovného úrazu na zníženie alebo stratu pracovných zručností, alebo na zníženie, prípadne stratu psychických schopností na výkon doterajšieho zamestnania. V celkovom posudku sa taktiež zohľadňuje stupeň, forma alebo štádium poškodenia orgánu alebo systému, to znamená, že sa prihliada na klinické štádiá poškodenia zdravia. Pre samotné určenie miery poklesu pracovnej schopnosti je potrebné vziať do úvahy, do akej miery poškodený pracovným úrazom alebo chorobou z povolania už nemôže vykonávať doterajšiu činnosť, teda koľko % z pôvodnej 100%-nej pracovnej náplne už vykonávať nemôže a koľko môže.“ Je zrejmé, že v posudku zo dňa 24.05.2022 úplne absentuje posúdenie poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať doterajšiu činnosť v dôsledku choroby z povolania podľa vyššie uvedených kritérií. Posudok kladie dôraz iba na to, že u žalobkyne nie je možné zmierniť pokles na zárobku v dôsledku choroby z povolania, lebo takýto pokles nepreukázala. Ako však vyplýva z vyššie citovaného rozsudku NS SR zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 9So/133/2016, predpokladom vzniku nároku na úrazovú rentu pokles zárobku nie je. Žalovaná teda nepostupuje správne, pokiaľ vznik nároku na úrazovú rentu podmieňuje preukázaním poklesu zárobku poškodeného. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že žalovaná vec nesprávne právne posúdila (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) a zároveň nedostatočne zistila skutkový stav na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), preto súd napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu, vyporiadať sa so všetkými jej námietkami uvedenými v odvolaní a predovšetkým opätovne posúdiť mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať doterajšiu činnosť v dôsledku choroby z povolania, a to najmä podľa kritérií uvedených v predchádzajúcom odseku (vychádzajúcich z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 15.12.2021, sp. zn. 7Sk/6/2021). Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Žalobkyňa síce navrhla, aby súd zrušil aj prvostupňové rozhodnutie, avšak súd tak neurobil, keďže nemožno konštatovať, že toto trpí rovnakými vadami ako napadnuté rozhodnutie. 27. O trovách konania žalobkyne rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP. Úspešnej žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznal, keďže výslovne uviedla, že si náhradu trov konania neuplatňuje. Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).