Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-20S/30/2022 2022200065 14. 11. 2024 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková ECLI:SK:SpSBA:2024:2022200065.9
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Lukáša Galla, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: Zápotočná 20, 909 01 Skalica, právne zastúpeného: JUDr. Ľudovít Surma, advokát, so sídlom: D. XXX, XXX XX D., proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, IČO: 54 669 464, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava (pôvodne: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom: Kollárova 8, 917 02 Trnava), za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Tatralake, s. r. o., IČO: 46 179 712, so sídlom: Podhradie 517/2, 909 01 Skalica, právne zastúpený: JUDr. Dušan Repák, advokát, so sídlom: Krížna 47, 811 07 Bratislava, 2/ B. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: D. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Dušan Repák, advokát, so sídlom: Krížna 47, 811 07 Bratislava, 3/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., 4/ J. G., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., 5/ J. H., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., 6/ J. H., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., 7/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., 8/ L. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., 9/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXX/XX, XXX XX F., 10/ M. J., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXX/XX, XXX XX F., 11/ A. I. J., XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXX/XX, XXX XX F., 12/ M. N., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., 13/ B. N., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., 14/ J. D., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 15/ N. D., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 16/ J. N. (st.), nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 17/ B. A., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 18/ O. A., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 19/ D. A., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 20/ H. A., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 21/ P. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 22/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXX/XX, XXX XX F., 23/ Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXX/XX, XXX XX F., 24/ A. N., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 25/ L. R., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 26/ J. N. (ml.), nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 27/ D. N., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX F., 28/ K. M., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: Q. S. P. XXXX/XXX, XXX XX F., 29/ B. M., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 30/ J. T., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: D. XX, XXX XX D., ďalší účastníci konania v rade 3/ až 30/ zastúpení spoločným zástupcom ďalším účastníkom konania v rade 5/ J. H., bydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2-2022/005369-002 zo dňa 01.03.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2-2022/005369-002 zo dňa 01.03.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. III. Ďalšiemu účastníkovi konania v rade 1/ súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
IV. Ďalším účastníkom konania v rade 2/ až 30/ súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania 1. Ďalší účastník konania v rade 1/ podal dňa 23.04.2018 mestu Skalica návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Bytový dom Zápotočná“ v katastrálnom území F. podľa § 39, § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“). 2. Mesto Skalica ako stavebný úrad vydal prvé územné rozhodnutie č. F./1293 dňa 18.06.2018, ktorým rozhodol o umiestnení stavby „Bytový dom Zápotočná“ na pozemku parc. č. 2259/8, v katastrálnom území F., medzi ulicami Zápotočná a Vally, pre navrhovateľa - ďalšieho účastníka konania v rade 1/ na základe jeho žiadosti zo dňa 23.04.2018, za podmienok stanovených v rozhodnutí, a námietky účastníkov konania zamietol. Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky ako odvolací orgán rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2018/029856/Gi zo dňa 01.10.2018 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolania účastníkov konania zamietol a rozhodnutie mesta Skalica č. SÚ-2018/1293 zo dňa 18.06.2018 potvrdil. 3. Na základe žalobcom podanej správnej žaloby proti rozhodnutiu Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2-2018/029856/Gi zo dňa 01.10.2018 Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 20S/148/2018-79 zo dňa 19.06.2019, právoplatným 12.09.2019, toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil Okresnému úradu Trnava na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 4. V ďalšom konaní Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj „pôvodný žalovaný“) rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2020/006419-008 zo dňa 01.04.2020 zrušil rozhodnutie stavebného úradu mesta Skalica č. SÚ-2018/1293 zo dňa 18.06.2018 pre porušenie § 46, § 47 ods. 1, ods. 3 Správneho poriadku, § 37, § 140b ods. 2, ods. 6 Stavebného zákona a § 4, § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“) a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. 5. Mesto Skalica ako príslušný stavebný úrad podľa § 33, § 117 Stavebného zákona a ako prvostupňový orgán v územnom konaní (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný úrad“) vydal dňa 11.10.2021 pod č. SÚ-2018/1293-SSÚ-2021/1045 podľa § 39, § 39a Stavebného zákona druhé rozhodnutie o umiestnení stavby „Bytový dom Zápotočná“ na pozemku parc. č. XXXX/X, v katastrálnom území F., medzi ulicami Zápotočná a Vally, pre ďalšieho účastníka konania 1/ na základe jeho žiadosti zo dňa 23.04.2018, za podmienok stanovených v prvostupňovom rozhodnutí, a námietky účastníkov konania zamietol (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po posúdení návrhu, námietok účastníkov konania, vyjadrení a stanovísk, na základe poznatkov z ústneho konania a miesta stavby zistil, že umiestnenie stavby zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, ktorým neodporuje, ani životné prostredie neohrozuje. Umiestnenie stavby podľa stavebného úradu vyhovuje aj všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu podľa § 43e a § 47 Stavebného zákona a je v súlade s územným plánom mesta Skalica. 6. Na základe odvolania podaného žalobcom a ďalšími účastníkmi konania Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku vydal rozhodnutie č. OU-TT-OVBP2-2022/005369-002 zo dňa 01.03.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu bolo vydané v súlade so zákonmi platnými v čase vydania rozhodnutia, umiestňovaná stavba je v súlade s územným plánom mesta Skalica a námietky odvolateľov sú neopodstatnené v celom rozsahu. II. Žaloba 7. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 24.03.2022 na Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia pôvodného žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu. V bližšom odôvodnení správnej žaloby uviedol, že preskúmavané rozhodnutia, ako aj postup pôvodného žalovaného, sú nezákonné. V prípade, že by súd zrušil napadnuté rozhodnutie z rovnakých dôvodov, ako už raz učinil krajský súd, žalobca žiadal uloženie pokuty podľa § 191 ods. 6 SSP. Žalobné dôvody vymedzil podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) SSP, teda mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 8. Žalobca v rámci vymedzenia žalobných dôvodov poukázal na § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku a na § 37 ods. 1 až 4 Stavebného zákona a dodal, že pre posúdenie otázok podľa § 37 Stavebného zákona je nevyhnutné v prvom rade zistiť, aké sú pre dané územie schválené záväzné priestorové a funkčné regulatívy. Pôvodný žalovaný a prvostupňový orgán boli povinní skúmať súlad umiestňovanej stavby s územným plánom s tým, že nesúlad s územným plánom bol žalobcom namietaný už v odvolacom konaní. Žalobca poukázal na obsah záväznej časti územného plánu mesta Skalica z roku 2008 (ďalej len „územný plán“) a zhrnul, že v danom území, do ktorého umiestňovaná stavba spadá (regulačný blok B), platí, že je možné povoľovať bývanie v bytových domoch, ak nejde o existujúce funkčné plochy bývania. V existujúcich funkčných plochách bývania v bytových domoch je možné povoliť výstavbu nových objektov iba výnimočne, za podmienok zachovania svetlotechnických noriem a hygienických zásad bez podstatných nárokov na technickú infraštruktúru a statickú dopravu. V existujúcich sídliskách nie je možné povoliť novú výstavbu objektov bytových domov. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na smernú časť územného plánu – časť A.2.7.1, ktorá sa týkala vymedzenia rozvojových plôch pre rozvoj funkcie bývania na danom území. 9. Žalobca namietal, že podľa mesta Skalica ako orgánu územného plánovania je umiestňovaná stavba v súlade s územným plánom, pričom podkladom pre preskúmavané rozhodnutia je vyjadrenie spracovateľa územného plánu, ktorý nie je dotknutým orgánom v územnom konaní a jeho vyjadrenie nie je pre stavebný úrad záväzné. Podľa žalobcu je znepokojivé, že stavebný úrad je natoľko nekompetentný, že nie je sám schopný aplikovať na danú vec regulatívy územnoplánovacej dokumentácie a zabezpečuje si vyjadrenie spracovateľa, ktorým sa v skutočnosti riadi. Podľa vyjadrenia spracovateľa územného plánu je pre posúdenie súladu s územnoplánovacou dokumentáciou rozhodujúce znenie smernej časti územného plánu s tým, že lokalitu nepovažuje za sídlisko, hoci celá lokalita je tvorená iba bytovými domami. Spracovateľka územnoplánovacej dokumentácie ani stavebný úrad sa podľa žalobcu nevenovali vysvetleniu záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie – časť B.2.1.6. (Určenie regulácie priestorového usporiadania). Žalobca dodal, že pozemok, na ktorom sa povoľuje umiestnenie stavby, bol dlhodobo funkčne využívaný ako súčasť existujúceho sídliska, keďže v danom prípade územie medzi ulicou I. K. U. tvorí priestorovo oddelené prostredie pre spoločenský život obyvateľov v existujúcich bytových domoch. 10. Ďalej žalobca namietal zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré cituje neexistujúce ustanovenie Stavebného zákona (§ 12 ods. 4), pričom toto ustanovenie ani obsahovo nezodpovedá uvádzanému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia (nepojednáva o územnom pláne, ale o územnom pláne zóny). Podľa žalobcu ani táto zmätočnosť odôvodnenia neospravedlňuje nesprávny právny názor pôvodného žalovaného, ktorý uprednostňuje smernú časť územného plánu pred záväznou časťou, a to napriek odkazom smernej časti na záväznú časť (záväzné regulatívy).
11. Žalobca taktiež poukázal na predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Trnave v predmetnej veci (rozsudok č. k. 20S/148/2018-79 zo dňa 19.06.2019), ktorým krajský súd zrušil pôvodné rozhodnutie pôvodného žalovaného vydané v tejto veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie so záväzným právnym názorom, ktorý podľa žalobcu pôvodný žalovaný nepochopil. Ušlo jeho pozornosti, že krajským súdom bol zaviazaný k tomu, aby sa vyjadril k podmienkam podstatného alebo nepodstatného nezvýšenia nárokov na technickú infraštruktúru a statickú dopravu umiestnením spornej stavby v danej oblasti. Týmito otázkami sa správne orgány vôbec nezaoberali a v tomto smere je napadnuté rozhodnutie opäť nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 12. V ďalšom žalobca vytýkal absenciu zabezpečenia svetlotechnického posudku, a teda nedostatočné zistenie skutkového stavu v danej veci. Poukázal na porušenie § 140b ods. 5, ods. 6 Stavebného zákona vo vzťahu k tejto námietke a jej prejednaniu, keďže Regionálny úrad verejného zdravotníctva vydal dňa 06.02.2018 k otázkam presvetlenia záväzné stanovisko, čím podľa žalobcu došlo k zásadnému porušeniu ustanovení o konaní. Citujúc § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pokračoval, že s námietkou pohody bývania sa pôvodný žalovaný nezaoberal vôbec a v tomto smere je podľa neho napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Stavebný úrad je podľa žalobcu povinný aj bez námietky skúmať splnenie požiadaviek na denné osvetlenie a presvetlenie v okolitých budovách, a zároveň požiadavky na zachovanie pohody bývania. Žalovaný neoprel nosné dôvody svojho rozhodnutia o presvedčivé zistenia na základe riadneho preskúmania, vyhodnotenia a riadneho a zrozumiteľného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 13. Citujúc ustanovenie § 32 ods. 2 Správneho poriadku žalobca ďalej namietal, že v prvostupňovom konaní nedostal možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia a nemohol navrhnúť doplnenie, pričom túto vadu neodstránil ani žalovaný. Žalobca tak nemal možnosť zistiť, aké podklady si stavebný úrad zabezpečil ohľadom jeho námietok, a či zisťoval rozhodujúce skutočnosti smerujúce k zisteniu podkladov pre rozhodnutie o jeho námietkach týkajúcich sa svetlotechnických a hygienických požiadaviek a pohody bývania. 14. V súvislosti so stanoviskom mesta Skalica zo dňa 20.07.2021 žalobca poukázal na skutočnosť, že predmetom tohto stanoviska bola iná situácia (01/2020), než tá, ktorá bola následne schválená a pripojená k prvostupňovému rozhodnutiu (09/2020). Po zmene skutkových okolností (situácia 09/2020) došlo k tomu, že chodník v tejto situácii nie je, pričom ak by bol zakreslený podľa pôvodného plánu, nespĺňal by zámer predpísaný pre minimálny podiel zelene. Obdobne stanovisko Okresného úradu Senica zo dňa 01.10.2021 sa týkalo situácie v stave 01/2020, nie k stavebným úradom schválenej situácii v stave 09/2020. 15. Napokon žalobca vytýkal aj absenciu odpovede na námietku, že stanovisko Hasičského a záchranného zboru nehodnotí dopravnú situáciu a prípadný požiarny zásah hasičských vozidiel, t. j. splnenie podmienok na vedenie požiarneho zásahu v zmysle príslušných právnych noriem. Napriek tomu, že následné stanovisko nadriadeného orgánu bolo podané, v prvostupňovom rozhodnutí podľa žalobcu chýba preskúmateľná odpoveď na danú námietku. Žalobca zhrnul, že v konaní nedostal preskúmateľnú odpoveď, či požiarne prístupové cesty spĺňajú požiadavku na prístup hasičskej techniky, preto záväzné stanovisko nespĺňa zákonné požiadavky, čo spôsobuje aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia. 16. Žalobca uzavrel, že podaný návrh v územnom konaní a predložená dokumentácia nie sú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., návrh je potrebné zamietnuť, a z uvedených dôvodov navrhol napadnuté i prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie pri plnom priznaní náhrady trov konania vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca zároveň navrhol priznanie odkladného účinku s poukazom na existenciu dôvodov podľa § 185 písm. a) SSP. III. Vyjadrenie pôvodného žalovaného
17. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa pôvodný žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 04.05.2022. Mal za to, že v konaní postupoval v súlade so Správnym poriadkom a Stavebným zákonom. Poukázal na územný plán mesta Skalica, ktorý bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva č. 141/2008 zo dňa 19.06.2008 a jeho záväzná časť bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením mesta Skalica č. 1/2008, pričom zopakoval časť dôvodov uvádzaných v napadnutom rozhodnutí. Doplnil, že pri umiestnení predmetnej stavby ide o prípad, keď sa napĺňa zmysel záväzného regulatívu, v zmysle, že sa nájde plocha, kde budú splnené svetlotechnického normy, hygienické zásady, súčasne bez podstatných nárokov na technickú infraštruktúru a dopravu, čo je v existujúcich bytových domoch výnimočné. Nejde o akési udelenie výnimky na umiestnenie bytového domu, ale o výnimočnú súhru okolností, ktoré umožnia umiestnenie bytového domu. Pôvodný žalovaný teda nehodnotil prípad tak, ako namieta žalobca, že umiestnenie objektu za podmienky zachovania svetlotechnických noriem a hygienických zásad je výnimočné, resp. realizuje sa výnimočne, a za iných okolností sa nedodržuje. Podľa pôvodného žalovaného sú formulácie v záväzných častiach územných plánov, vzhľadom na zložitejšie urbanistické podmienky v územiach, špecifické a k ich výkladu je potrebná schopnosť čítania s porozumením. 18. Ďalej poukázal na skutočnosť, že daná lokalita nepredstavuje sídlisko, keďže v smernej časti územného plánu sú sídliská vymenované explicitne, pričom od roku 2008 bolo schválených 5 zmien a doplnkov územného plánu a k úprave tohto stavu nedošlo. Pôvodný žalovaný zdôraznil, že výstavba bytového domu je plánovaná na prieluke medzi dvoma bytovými domami, avšak v lokalite zo severnej a južnej strany ohraničenej uličnou zástavbou radových rodinných domov. Stavebný úrad je podľa neho schopný aplikovať regulatívy na danú vec, avšak vzhľadom na to, že žalobca argumentáciu stavebného úradu neustále spochybňuje, stavebný úrad sa z dôvodu objektivizácie výkladu obrátil na spracovateľku územného plánu. 19. Vo vzťahu k nesprávnej citácii § 12 ods. 4 Stavebného zákona vysvetlil, že išlo o chybu v písaní a správne mal text za citovaným ustanovením znieť „vyhlášky č. 55/2001 Z. z.“. Podľa pôvodného žalovaného nie je výkladom uprednostňovaná smerná časť územného plánu pred záväznou časťou, obe sú súčasťou územného plánu. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia je celý územný plán obce so všetkými jeho časťami. Smernú časť teda nie je možné ignorovať. Smerná časť obsahuje podrobný popis a riešenie územného plánu a záväzná časť obsahuje záväzné regulatívy vyplývajúce zo smernej časti. 20. K podmienkam presvetlenia pôvodný žalovaný konštatoval, že tieto nie sú predmetom posudkovej činnosti vykonávanej Regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Posúdenie preslnenia a denného presvetlenia vykonáva projektant a takéto posúdenie býva súčasťou projektovej dokumentácie, v tomto prípade A. J. M., autorizovaného stavebného inžiniera. Posúdenie denného osvetlenia v danej veci preukázalo, že projekt vyhovuje požiadavke slovenskej technickej normy (STN) na denné osvetlenie budov. Žalovaný konštatoval, že v stanoviskách príslušných orgánov boli zohľadnené aj: príjazd požiarnych vozidiel, chodníky, parkovanie, komunikácie, keďže tieto orgány sa vyjadrovali k predloženej dokumentácii, ktorá tieto skutočnosti obsahovala. Podľa pôvodného žalovaného nedošlo k porušeniu práv účastníkov, keďže v žiadnom zo záväzných stanovísk nenastala zmena, účastníci mali vedomosť o podkladoch územného rozhodnutia a dôkazná situácia sa nijakým spôsobom nemenila, preto neboli účastníci konania vyzvaní na nahliadnutie do spisov a nebolo oznamované ani pokračovanie v konaní. Stavebný úrad nemal podľa pôvodného žalovaného povinnosť oboznamovať účastníkov konania s dokladmi v konaní. 21. K podaným stanoviskám príslušných orgánov dodal, že nemá kompetenciu na ich prehodnocovanie a plne ich rešpektuje. Stavebný úrad postupoval v súlade s § 140b ods. 5 Stavebného zákona, žalobcom uvádzaný dôvod odvolania riešil už ako námietku s tým, že v konaní sa vyjadrilo aj mesto Skalica ako miestny cestný orgán a jeho vyjadrenie potvrdil aj Okresný úrad Senica. 22. Vzhľadom na uvedené pôvodný žalovaný navrhol odkladný účinok správnej žaloby ako i žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. 23. V zmysle § 1 ods. 1, § 2, § 7 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.04.2024
a v súlade s § 6 ods. 2, § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov prešli kompetencie okresných úradov v sídle kraja na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a jeho regionálne úrady. Súd preto ďalej konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trnava), ktorý v ďalšom konaní vystupoval ako žalovaný. IV. Vyjadrenia ďalších účastníkov konania 24. K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania v rade 1/ podaním doručeným krajskému súdu 03.05.2022. Konštatoval, že správny orgán zistil všetky podstatné skutočnosti, ktoré sú v zmysle právnej úpravy významné, napadnuté rozhodnutie je podľa neho v súlade so zákonom, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a jeho odôvodnenie obsahuje všetky príslušné náležitosti a vysvetlenia. Argumenty žalobcu označil za nepravdivé, účelové a tendenčné. Cieľom žaloby je podľa neho zabrániť ďalšiemu účastníkovi konať v zmysle územného rozhodnutia. Umiestnenie stavby podľa neho nie je v rozpore s územným plánom, pretože nejde o sídlisko, navyše výnimočnosť neznamená, že výstavbu nemožno povoliť vôbec. Navrhovaná stavba sa nijakým spôsobom nedotkne dopravnej situácie na ulici I.. Zdôraznil, že nespokojnosť žalobcu nezakladá nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí v danom konaní, a mal za to, že žalobné dôvody nie sú naplnené. Napokon dodal, že skutočnosť, že obyvatelia okolitých bytových domov doposiaľ využívali dotknutý pozemok ako zelenú plochu na trávenie voľného času a ako nespevnené parkovisko, bolo výlučne otázkou jeho dobrej vôle ako vlastníka dotknutého pozemku. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. V. Priebeh konania na súde 25. Uznesením krajského súdu č. k. 20S/30/2022-76 zo dňa 02.06.2022 súd priznal podľa § 185 písm. a) SSP správnej žalobe odkladný účinok až do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 26. V priebehu konania pred krajským súdom došlo k úmrtiu pôvodnej ďalšej účastníčky konania v rade 17/ B. N., preto súd po zistení okruhu dedičov vydal uznesenie č. k. 20S/30/2022-106 zo dňa 27.09.2022, právoplatné 29.10.2022, ktorým pokračoval v konaní s jej dedičmi: A. N., L. R., J. N. B., D. N., J. N. st., ktorí v konaní vystupujú ako ďalší účastníci konania v rade 16/, 24/, 25/, 26/, 27/. 27. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 20S/30/2022, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. TT-20S/30/2022. 28. V priebehu konania pred správnym súdom došlo k úmrtiu pôvodného ďalšieho účastníka konania v rade 14/ K. D., preto súd po zistení okruhu dedičov vydal uznesenie č. k. TT-20S/30/2022-210 zo dňa 16.01.2024, právoplatné 13.02.2024, ktorým pokračoval v konaní s jeho dedičmi: N. D., J. D., K. M., B. M., J. T., ktorí v konaní vystupujú ako ďalší účastníci konania v rade 14/, 15/, 28/, 29/, 30/. 29. Po splnení podmienok podľa § 52 SSP správny súd vydal uznesenie č. k. TT-20S/30/2022 – 245 zo dňa 16.02.2024, ktorým ďalším účastníkom konania v rade 2/ až 30/ určil ako spoločného zástupcu J. H. - ďalšieho účastníka konania v rade 5/. K zmene tohto uznesenia došlo uznesením správneho súdu č. k. TT-20S/30/2022-261 zo dňa 25.03.2024, právoplatným 10.04.2024, tak, že správny súd spoločného zástupcu J. H. určil len pre ďalších účastníkov konania v rade 3/ až 30/, keďže ďalší účastník konania v rade 2/ oznámil, že v konaní má vo vzťahu k spoločnému zástupcovi protichodné záujmy a súdu predložil plnomocenstvo na jeho zastupovanie advokátom JUDr. Dušanom Repákom.
VI. Relevantná právna úprava 30. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 31. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 33. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 34. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 35. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 36. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 37. Podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. 38. Podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
39. Podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. 40. Podľa § 39 ods. 1 Stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. 41. Podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 42. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 43. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 44. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. 45. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 46. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 47. Podľa § 60a Správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. 48. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. podľa tejto vyhlášky sa postupuje pri projektovaní a schvaľovaní územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a pri umiestňovaní, projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudovaní, užívaní a odstraňovaní stavby. 49. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny.
50. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. 51. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. VII. Posúdenie veci správnym súdom 52. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, vrátane konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť. 53. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 14.11.2024. 54. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu, ktorými bolo rozhodnuté o umiestnení stavby – „Bytový dom I.“, na pozemku parcely registra „C“ KN č. 2259/8 v katastrálnom území F., ktorý predstavuje novostavbu dvojpodlažného bytového domu so 4 bytovými jednotkami a je podľa územného plánu mesta Skalica umiestnený na ploche v regulačnom bloku B – bývanie v bytových domoch. Žalobca v správnom súdnom konaní namietal dotyk na jeho subjektívnych právach, keďže ako vlastník oproti stojacej nehnuteľnosti (rodinný dom na parcele registra „C“ KN č. XXXX/X v katastrálnom území F., situovaný čelne k parcele č. XXXX/X, na ktorej sa navrhuje predmetná stavba) bude vybudovaním novej stavby obmedzovaný na svojich vlastníckych právach najmä absenciou presvetlenia nehnuteľnosti a pohody bývania. Správny súd sa v rámci preskúmania veci oboznámil s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu pôvodného žalovaného a prvostupňového orgánu, a zohľadniac žalobné dôvody v danej veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda pre nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. 55. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že úlohou súdu v správnom súdnom konaní je chrániť práva a právom chránené záujmy fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, najmä pred svojvôľou a porušovaním práv účastníkov konania a ďalších subjektov zo strany orgánov verejnej správy. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že územné konanie má svoj účel, ktorý je vymedzený Stavebným zákonom. Hoci územné rozhodnutie vydané v územnom konaní je časovo obmedzené a priamo nezakladá právo stavebníka začať stavbu aj realizovať, jeho výsledok v podobe určenia stavebného pozemku, umiestnenia stavby na ňom, určenie podmienok na umiestnenie stavby a ďalších požiadaviek na súladnosť so zákonom, ani dopad na subjektívne práva dotknutých osôb, nemožno bagatelizovať. V územnom konaní sa posudzujú podmienky pre umiestnenie stavby ako základný predpoklad pre ďalšie konania a rozhodnutia, predovšetkým stavebné a kolaudačné, ktoré priamo vedú k realizácii a následnému užívaniu stavby. Stavebným zákonom upravená logická postupnosť, súslednosť krokov, z ktorých každý predstavuje predstupeň k ďalšiemu, má svoj význam. Každý z týchto krokov predstavuje dôležitú súčasť jedného celku, keďže ich výsledkom je vznik a začlenenie inovatívneho prvku (stavby) do existujúceho územia, pričom tento prvok má potenciál zasahovať do vlastníckych a iných práv fyzických a právnických osôb v jeho blízkosti. Územné konanie je prvým v súslednosti krokov, nie však menej dôležitým. Správne orgány sú aj v tomto konaní povinné dôsledne dodržiavať všetky zásady správneho konania, zisťovať skutočný stav veci a dodržiavať práva účastníkov konania, vrátane poskytnutia odpovedí na všetky skutkové a právne otázky, ktoré sú základom vydaného rozhodnutia a ktorých zodpovedanie je z hľadiska zachovania minimalizácie zásahov do subjektívnych práv dotknutých subjektov podstatné.
56. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie vydané v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje zistiť účastníkom konania dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, a následné uplatniť možnosť sa proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum takéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sa v rámci svojej rozhodovacej praxe už vyjadril ku kvalite rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď vyslovil, že je potrebné, aby orgán verejnej správy „náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o to, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu....Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Kasačný súd ďalej dáva do pozornosti, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu (prípadne vysvetlením prijatých záverov v kasačnej sťažnosti, napr. vo vzťahu k dôkazom predloženým žalobcom v odvolacom konaní...) a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom...“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28.07.2022, body 37., 41.). Taktiež bolo v tejto súvislosti judikované, že „Za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal...“ (R 3/2014). 57. Správny súd po preskúmaní veci konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia pôvodného žalovaného nie je možné považovať za súladné so zákonnou požiadavkou kladenou na odôvodnenie správnych rozhodnutí v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 58. Z územného plánu mesta Skalica (ďalej aj „ÚP“) vyplývajú pre danú lokalitu (regulačný blok B – bývanie v bytových domoch) nasledovné regulatívy: - podľa záväznej časti ÚP, bod B.1 Zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (napr. urbanistické, priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné, krajinnoekologické, dopravné, technické) na funkčné a priestorovo homogénne jednotky: Územný plán mesta stanovuje súbor záväzných regulatívov. Regulatívy sa vzťahujú na územie s predpokladom lokalizácie zástavby, na územie existujúcej zástavby a na nezastavané územie: územie existujúcej zástavby predstavuje stabilizované územie mesta, kde územný plán nepredpokladá výraznú zmenu funkčného využitia ani výraznú zmenu priestorového usporiadania. Aj v tomto území sú možné stavebné zásahy – regulatívy priestorového usporiadania (miera možných stavebných zásahov do tohto územia) a funkčného využívania územia sú definované v súbore záväzných regulatívov. Jedná sa v zásade o využitie podkroví, nadstavby, dostavby a prístavby objektov, úpravy a dovybavenie vnútroblokových priestorov, výstavbu vo voľných prielukách, výstavbu v nadmerných záhradách a pod. (okrem tých, ktoré sú určené regulatívmi iným spôsobom); - podľa záväznej časti ÚP, bod B.2.1 Určenie regulácie priestorového usporiadania: Pre usmernenie priestorového usporiadania územia je definovaný súbor nasledujúcich regulatívov: bod 6. existujúce funkčné plochy bývania v bytových domoch považovať stavebnotechnicky za uzavreté, výstavbu nových objektov umožniť výnimočne za podmienok zachovania svetlo-technických noriem a hygienických zásad bez podstatných nárokov na technickú infraštruktúru a statickú dopravu; bod 12. pre jednotlivé regulačné bloky rešpektovať konkrétnejšie regulatívy uvedené v tabuľkovom prehľade („kapitola č. B.13: Prehľad záväzných regulatívov“), kde sú stanovené: 12.1 maximálna výška objektov, 12.2. maximálna miera zastavania objektmi, 12.3 minimálny podiel zelene, 12.4. odstupové vzdialenosti medzi objektmi, 12.5. špecifické regulatívy; - podľa záväznej časti ÚP, bod B.13. Prehľad záväzných regulatívov: pre regulačný blok B – bývanie v bytových domoch – bol určený špecifický regulatív: v existujúcich objektoch bytových domov
neumožňovať zmenu účelu využitia časti objektov na občiansku vybavenosť, remeselné prevádzky, v existujúcich sídliskách bytových domov nepovoľovať novú výstavbu objektov bytových domov, výstavbu bytových objektov v lokalitách v dotyku s nezlučiteľnými funkciami (výroba, doprava – cesty II. a III. triedy, železnica) povoliť len za podmienky vytvorenia pásu izolačnej zelene v min. šírke 10 m, parkovanie riešiť v zmysle STN 73 6110/Z1, Z2, v pamiatkovej zóne a jej ochrannom pásme rešpektovať platné zásady pamiatkovej ochrany. 59. Z obsahu odvolania podaného žalobcom a ďalšími účastníkmi konania dňa 04.11.2021 vyplýva, že boli vznesené tieto námietky: - vyjadrenie, ktoré vydalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Senica, nezohľadňuje katastrofálnu dopravnú situáciu na ulici Zápotočná, vyjadrenie sa zaoberá len výjazdom na ulicu Vally. Nezaoberá sa ani zriadením staveniska, ktorého oplotenie vzhľadom k umiestneniu stavby bude tesne vedľa cesty bez chodníka a nutne bude ohrozovať premávku a bezpečnosť na 3,5 m širokej komunikácii; - predkladaný zámer je v rozpore s platným územným plánom mesta Skalica, pretože nespĺňa záväzné regulatívy regulačného bloku B – bývanie v bytových domoch; - posúdenie, ktoré si nechalo mesto Skalica vypracovať A. B. Q. ako posudzovateľkou, je postavené na citácii smernej časti územného plánu z roku 2008, kde sa hovorí o sídliskách L. Svobodu, Pod Hájkom, SNP a Trávniky, a tvrdí, že lokalita, kde má byť umiestnená stavba, pri stanovení predmetnej regulácie nebola považovaná za sídlisko. Od tej doby sa však situácia zmenila. Lokalita ohraničená ulicami Na skale, Vally, Zápotočná a Pri potoku tvorí ohraničené územie, na ktorom je umiestnených 5 trojpodlažných a štvorpodlažných bytových domov a v danej oblasti tvoria 100 % všetkých trvalo obývaných domov. Smerná časť územného plánu považuje za sídlisko lokalitu, kde je spolu viac ako 73 % všetkých trvalo osídlených bytov, a teda spĺňa podmienky, aby bola považovaná za sídlisko. A. Q. (spracovateľka ÚP mesta Skalica – pozn. správneho súdu) uviedla, že „V tomto prípade však nie je možné hovoriť o existujúcom sídlisku, nakoľko sa jedná o lokalitu, ktorá je tvorená väčšinovo historickou zástavbou rodinných domov a jedine v časti ulice Zápotočná boli po asanácii umiestnené 3 objekty bytových domov. Pri pohľade na súvisiace územie je jasné, že výstavba bytového domu je plánovaná v preluke medzi dvoma bytovými domami, avšak v lokalite zo severnej i južnej strany ohraničenej uličnou zástavbou radových rodinných domov.“ Odvolatelia však dodali, že sídliská SNP a Trávniky sú tiež ohraničené zástavbou radových rodinných domov, sídlisko SNP dokonca z troch strán; - územný plán pozostáva z nezáväznej Smernej časti, z ktorej vychádza posudzovateľka, a Záväznej časti, v ktorej sa uvádzajú časti B.13 a B.2.1 (kapitoly). Odvolatelia poukázali na to, že v pripomienkach k územnému konaniu žiadali mesto Skalica, aby vysvetlilo, v čom spočíva výnimočnosť povolenia umiestnenia navrhovanej stavby. Mesto Skalica túto výnimočnosť nevysvetlilo, len uviedlo, že v danom prípade nejde o výnimočnú stavbu, ale o akúsi výnimku z výstavby v stabilizovanom území. Odvolatelia však uviedli, že pojem výnimka z výstavby v stabilizovanom území územný plán neuvádza, preto je takéto vysvetlenie nedostatočné. Navyše, splnením podmienky nezvýšenia nárokov na technickú infraštruktúru a statickú dopravu sa mesto Skalica vôbec nezaoberalo; - pozemok, na ktorom sa plánuje umiestnenie bytového domu, bol funkčne dlhodobo využívaný ako súčasť existujúceho sídliska (priestor medzi dvomi bytovými domami) s tým, že podľa listu vlastníctva je spôsob využitia pozemku evidovaný ako pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke využívanie. V danom prípade územie medzi ulicou Zápotočnou a Vally tvorí priestorovo oddelené prostredie pre spoločenský život obyvateľov existujúcich bytových domov. Povolením stavby mesto Skalica pripraví obyvateľov danej lokality o vyššie uvedené možnosti, znehodnotí pohodu bývania v danej lokalite a zníži pohyb osôb a áut, čo sa de facto už deje, pretože investor navzdory tomu, že nedostal stavebné povolenie, pozemok oplotil; - stavebný úrad vydal dňa 11.10.2021 územné rozhodnutie bez toho, že by odvolatelia ako účastníci konania mali možnosť nahliadnuť do spisov, čo je v rozpore s § 23 ods. 1 Správneho poriadku. 60. Úlohou pôvodného žalovaného ako odvolacieho orgánu bolo preskúmať napadnuté prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu v celom rozsahu a prípadne odstrániť vytýkané nedostatky prvostupňového konania (§ 59 ods. 1 Správneho poriadku), ten však túto svoju povinnosť nesplnil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací prieskum vykonal len formálne, nevysporiadal sa so zásadnými otázkami v zmysle § 37 ods. 1 Stavebného zákona, najmä s otázkami súladnosti navrhovanej stavby s územným plánom mesta Skalica, a v nadväznosti na to ani s odvolacími námietkami žalobcu, ktoré boli základom odvolacieho prieskumu. Svoje rozhodnutie
odôvodnil všeobecnými, nekonkrétnymi závermi bez výpovednej hodnoty, ktoré v niektorých častiach prechádzajú až do nezrozumiteľných jazykových úvah, nedávajúcich odpoveď na nižšie uvedené nastolené otázky. 61. V časti týkajúcej sa súladnosti navrhovanej stavby s územným plánom mesta Skalica sa pôvodný žalovaný v napadnutom rozhodnutí obmedzil len na poukázanie na závery prvostupňového rozhodnutia (bez ich bližšej konkretizácie), v rámci ktorého prvostupňový orgán okrem iného citoval aj vyjadrenie spracovateľky územného plánu A. B. Q. (ďalej aj „spracovateľka“) k navrhovanej stavbe. Pôvodný žalovaný poukázal na tú časť vyjadrenia spracovateľky, podľa ktorých sídliská vytvárajú menšie celky a v danej veci je možná intenzifikácia existujúcich plôch využitím voľných pozemkov v prielukách, čo vyplýva zo smernej časti ÚP. Pôvodný žalovaný uzavrel, že navrhovaná stavba nie je v rozpore s územným plánom mesta Skalica, bez toho, aby vlastnou úvahou vyhodnotil dôvody, pre ktoré sa s prvostupňovým rozhodnutím stotožnil a z akého dôvodu sa priklonil k záverom spracovateľky územného plánu, ktoré nekriticky prevzal, pričom práve táto skutočnosť bola základom odvolacích námietok. Absencia odpovedí je o to zásadnejšia, že stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí argumentoval, že podľa smernej časti ÚP rozvoj funkcie bývania v zastavanom území mesta je možné dosiahnuť aj intenzifikáciou existujúcich plôch a realizáciou niektorých opatrení - využiť voľné pozemky v prielukách s tým, že takáto možnosť vyplýva aj zo záväznej časti, podľa ktorej aj v tomto území sú možné stavebné zásahy (teda vychádzal nielen zo smernej, ale aj záväznej časti ÚP). K odvolacím námietkam žalobcu v tejto otázke pôvodný žalovaný len dodal, že mesto Skalica má platný územný plán, ktorý bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva č. 141/2008 zo dňa 19.06.2008, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením mesta Skalica č. 1/2008 v znení neskorších zmien a doplnkov, pričom všeobecne poukázal na § 12 ods. 4, § 13 Stavebného zákona a na obsah záväznej a smernej časti územných plánov, z ktorých ustanovenie § 12 ods. 4 Stavebného zákona ani nezodpovedá použitej citácii, teda v tejto časti je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zmätočné. Pôvodný žalovaný nereagoval na tvrdenie odvolateľov, že smerná časť územného plánu považuje za sídlisko lokalitu, kde je spolu viac ako 73 % všetkých trvalo osídlených bytov, a teda lokalita, v ktorej sa navrhuje predmetná stavba, spĺňa podmienky, aby bola považovaná za sídlisko. Nereagoval ani na polemiku odvolateľov s vyjadrením spracovateľky, že sídliská SNP a Trávniky sú tiež ohraničené zástavbou radových rodinných domov, sídlisko SNP dokonca z troch strán. Vo vzťahu k pojmu „sídlisko“ uviedol, že v smernej časti územného plánu sú sídliská vymenované explicitne a zmeny v územnom pláne mesta nenastali, preto je námietka odvolateľov neopodstatnená, čo podľa správneho súdu nie je postačujúce. 62. K bodu 6 kapitoly B.2.1 a pojmu výnimočnosť pôvodný žalovaný vysvetlil, že v územnom pláne nie je definovaný pojem výnimočné umožnenie novej výstavby a nová výstavba je možná za podmienok zachovania svetlotechnických noriem a hygienických zásad bez podstatných nárokov na technickú infraštruktúru a statickú dopravu. Toto tvrdenie však bližšie neodôvodnil a nevysvetlil, či konkrétne podmienky pre novú zástavbu zakotvené v územnom pláne mesta Skalica boli splnené. Zaoberajúc sa jazykovým výkladom slov, pôvodný žalovaný dodal, že ide o spojenie „umožniť výnimočne“, nie „umožniť výnimočné“, pričom podľa slovníka slovenského jazyka „výnimočne“ je príslovka s významom proti pravidlu, obyčaji, mimoriadne. „Výnimočné“ je prídavné meno s významom nevšedné, neobyčajné, zvláštne, mimoriadne. V prípade územného plánu sa podľa pôvodného žalovaného jedná o príslovku, ktorá znamená, že „proti pravidlu“ možno postupovať pri výstavbe nových objektov. Konštatoval, že u odvolateľov nastala interpretačná chyba textu, keď v odvolaní pracujú s pojmom výnimočnosť. Námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti správny súd považuje za zmätočné, nakoľko nie je zrejmé, čo ním správny orgán mienil, keď nevysvetlil, ako tento jazykový výklad súvisí so splnením či nesplnením podmienok územného plánu na novú zástavbu v danej lokalite. 63. Pôvodný žalovaný sa relevantne nevyjadril ani k námietkam týkajúcim sa dopravnej situácie v danej oblasti a zachovania pohody bývania, ktorých skúmanie je predpokladom umiestnenia stavby v zmysle § 4, § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Pôvodný žalovaný sa obmedzil len na zhrnutie skutkového stavu bez bližších záverov. 64. Správny súd, vychádzajúc z ustanovení § 37 ods. 1, ods. 2 Stavebného zákona, majúc za to, že prvoradou povinnosťou správnych orgánov pri rozhodovaní o návrhu na vydanie územného rozhodnutia je preskúmať jeho súladnosť s príslušným územným plánom, po preskúmaní rozhodnutí vydaných
v predmetnom územnom konaní dospel k záveru, že pôvodný žalovaný v napadnutom rozhodnutí samostatne, ani v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, nedal jednoznačnú odpoveď na otázku aplikácie konkrétnej časti územnoplánovacej dokumentácie na danú vec (záväzná časť, smerná časť), a teda sa s otázkou súladnosti navrhovanej stavby s ÚP nevysporiadal komplexne. Územný plán mesta Skalica vo svojej záväznej a smernej časti určuje rôzne pravidlá pre zastavateľnosť lokality, v ktorej má byť navrhovaná stavba umiestnená (správny súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na citované ustanovenia ÚP v bode 58. rozsudku), pričom správny orgán sa jasne a zrozumiteľne nevysporiadal s otázkou vzájomnej aplikovateľnosti týchto pravidiel a ich použitím v prípade navrhovanej stavby. Zároveň sa nedostatočne vysporiadal s otázkou, či lokalita, v ktorej má byť stavba umiestnená, je sídliskom alebo len funkčnou plochou bývania v bytových domoch. Ide pritom o zásadnú otázku, od zodpovedania ktorej sa odvíja aplikácia ďalších regulatívov územného plánu na danú vec (lokalitu). Pôvodný žalovaný sa nezaoberal definíciou pojmu „sídlisko“ z hľadísk stanovených územným plánom mesta Skalica a obmedzil sa len na konštatovanie, že v územnom pláne sú sídliská vymenované taxatívne (konečným výpočtom), pričom nie je zrejmé, z čoho táto skutočnosť priamo vyplýva a či ÚP takéto pravidlá priamo stanovuje. 65. Pôvodný žalovaný sa nevysporiadal ani s podmienkami stanovenými pre konkrétny typ zástavby, najmä vo vzťahu k bodu 6. záväznej textovej časti územného plánu mesta Skalica označenej ako B.2.1 Určenie regulácie priestorového usporiadania, podľa ktorého existujúce funkčné plochy bývania v bytových domoch treba považovať stavebnotechnicky za uzavreté, výstavbu nových objektov umožniť výnimočne za podmienok zachovania svetlotechnických noriem a hygienických zásad bez podstatných nárokov na technickú infraštruktúru a statickú dopravu. V časti týkajúcej sa výnimočnosti výstavby nových objektov, zaoberajúc sa jazykovým výkladom použitých pojmov, založil vadu nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia, keďže z jeho jazykových úvah nie je zrejmé, čo ním mienil. Neadekvátne široký priestor pôvodný žalovaný venoval pojmu výnimočnosť a jeho jazykovým variáciám, pričom sa nezaoberal pravidlom stavebnotechnickej uzavretosti funkčných plôch bývania v bytových domoch, zachovaním svetlotechnických noriem a hygienických zásad, ani existenciou podstatných nárokov na technickú infraštruktúru a statickú dopravu, aby tak zodpovedal otázku splnenia podmienok regulatívu uvedeného v bode B.2.1, 6. ÚP. Z odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ďalej nie je zrejmé, v čom by mala spočívať pôvodným žalovaným konštatovaná interpretačná chyba textu na strane žalobcu, keďže bod B.2.1, 6. ÚP jednoznačne pojem „výnimočne“ používa, a to v nadväznosti na stavebnotechnickú uzavretosť, čím dáva tomuto regulatívu konkrétny význam. Takéto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je tak zrozumiteľné len pre orgán, ktorý ho vydal, nie však pre účastníka konania, ani pre správny súd. 66. Pôvodný žalovaný ďalej nedal jasnú odpoveď na to, prečo na danú vec aplikoval výnimku v podobe potreby intenzifikácie územia v prelukách, ktorá je zakotvená v smernej časti ÚP, ani neozrejmil vzťah tejto výnimky k záväzným regulatívom územnoplánovacej dokumentácie v podobe striktne určených obmedzení v sídliskách a funkčných plochách bývania v bytových domoch, vymedzených v záväznej časti ÚP. Nevysporiadal sa dostatočne ani s námietkami žalobcu uvádzanými v odvolaní, najmä vo vzťahu k splneniu podmienok regulatívov určených územným plánom mesta Skalica, nárokmi na technickú infraštruktúru, statickú dopravu, svetlotechnickými podmienkami i pohodou bývania v danej oblasti. 67. Správny súd dospel k záveru, že došlo k naplneniu žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému, ktorý je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu a je povinný zákonným postupom odstrániť vytýkané nedostatky, svoje rozhodnutie dostatočne, zrozumiteľne, logicky a presvedčivo odôvodniť a odstrániť vady rozhodnutia, pre ktoré správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil. Správny súd podotýka, že správny orgán nie je povinný vyhovieť každej námietke účastníka konania, ale je povinný (s výnimkami stanovenými zákonom, napríklad § 37 ods. 3 veta druhá Stavebného zákona) sa každou námietkou relevantne zaoberať, to znamená vyhodnotiť, či ide o námietku podstatnú, dotýkajúcu sa subjektívnych práv účastníka konania, ktorý ju vzniesol, a v zmysle takéhoto vyhodnotenia k nej potom zaujať adekvátne stanovisko, pričom ak túto povinnosť nesplní prvostupňový orgán, je v súlade so zásadou jednotnosti prvostupňového a druhostupňového správneho konania povinný tak učiniť odvolací orgán, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Správny súd tak v súlade so zásadou subsidiarity správneho súdnictva poukazuje na to, že s námietkami účastníkov konania je v prvom rade povinný vysporiadať sa správny orgán a až po vykonaní administratívneho prieskumu je možné pristúpiť k preskúmaniu
konkrétnych námietok v správnom súdnom konaní. Správny súd nie je povinný nahrádzať činnosť ani povinnosti správnych orgánov. 68. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 69. Na dôvažok správny súd uvádza, že v predmetnej veci Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 20S/148/2018-79 zo dňa 19.06.2019, právoplatným 12.09.2019, zrušil rozhodnutie pôvodného žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2-2018/029856/ Gi zo dňa 01.10.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d), písm. g) SSP, keď dospel k záveru, že označené rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k posúdeniu súladu umiestnenia spornej stavby so záväznými regulatívmi územného plánu mesta Skalica a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (pred žalovaným ako odvolacím správnym orgánom), ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „53. Pokiaľ ide o námietku napádajúcu umiestnenie navrhovanej stavby v rozpore so záväzným a špecifickým regulatívom územného plánu mesta, odvolatelia v administratívnom konaní priamo poukazovali na znenie špecifického záväzného regulatívu v zmysle kapitoly B.13. územného plánu, podľa ktorého sa v existujúcich sídliskách bytových domov nemá povoľovať nová výstavba bytových domov. 54. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v nadväznosti na uvedenú odvolaciu námietku súladnosť umiestnenia stavby s územným plánom žalovaný ako odvolací orgán dôvodil citáciou záväzného regulatívu územného plánu pre dané územie, s vyhodnotením dodržania maximálnej povolenej výšky umiestňovaného objektu, miery zastavanosti, podielu zelene pre danú stavbu, ďalej odcitoval znenie obmedzení vyplývajúcich zo záväzného regulatívu územného plánu pre danú oblasť (z kapitoly B 2.1. bod 6 a B.13 špecifický regulatív ohľadom nepovoľovania novej výstavby obytných domov v existujúcich sídliskách), konkretizoval odstupové vzdialenosti navrhovanej stavby od susediacich nehnuteľností a cestnej komunikácie, ako aj závery svetlo-technického posudku na vplyv navrhovanej stavby na okolitú zástavbu a s konštatovaním, že umiestňovaná stavba spĺňa požiadavky § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., uzavrel, že umiestňovaná stavba je v súlade s územným plánom mesta Skalica, svetlotechnické normy sú dodržané a stavba nemá zvýšené nároky na technickú infraštruktúru a statickú dopravu. 55. V kontexte predmetných obmedzení novej výstavby obytných domov pre danú obytnú zónu v zmysle záväzných regulatívov územného plánu mesta, vrátane jeho špecifických regulatívov, vyššie zmienené odôvodnenie napadnutého rozhodnutia k predmetným odvolacím námietkam nemožno považovať za dostatočné a presvedčivé, zodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku. 56. Medzi stranami nie je sporná skutočnosť, že predmetná stavba sa umiestňuje v regulačnom bloku B územnej zóny, v rámci ktorej územný plán túto považuje za stavebnotechnicky uzavretú a výstavbu nových objektov je možné povoliť výnimočne za zachovania stanovených podmienok. V tomto ohľade neobstojí pre posúdenie súladu umiestnenia predmetnej stavby s uvedeným obmedzením priestorovej regulácie len konštatovanie, že umiestňovaná stavba spĺňa požiadavky § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a svetlo-technických noriem, keďže splnenie uvedených požiadaviek je podmienkou aj pre účely umiestnenia stavieb v bežnom stavebnom území, na ktoré sa nevťahujú špecifické požiadavky a obmedzenia priestorovej regulácie územného plánu. 57. Za daných okolností prípadu, determinovaných podmienkou existencie výnimočnosti dôvodov pre povolenie výstavby nových objektov v stavebnotechnicky uzavretých územiach, je povinnosťou stavebného úradu presvedčivo odôvodniť, že napriek zámeru obecného zastupiteľstva, resp. mestského zastupiteľstva ako normotvorného orgánu samosprávy, požiadavky obyvateľov mesta a podmienky danej zóny odôvodňujú výnimočné nedodržanie daného obmedzenia. Pokiaľ ide o zvýšené nároky na technickú infraštruktúru a statickú dopravu, absencia ich zvýšenia pri umiestnení stavby nie je znakom územným plánom požadovanej výnimočnosti umiestnenia novej stavby v danej oblasti, ale je to požiadavka, ktorá musí byť v prípade výnimočne umiestňovanej stavby splnená. Navyše, splnením podmienky nezvýšenia nárokov na technickú infraštruktúru a statickú dopravu umiestnením spornej stavby v danej oblasti sa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí vôbec nezaoberal.
58. Ďalej žalovaný vo vyjadrení k žalobe súlad umiestňovanej stavby odôvodňuje poukazom na skutočnosť, že sporná stavba nie je umiestňovaná v existujúcom sídlisku, za ktoré je potrebné považovať na južnom okraji mesta situované sídlisko D. H., sídlisko SNP a sídlisko Trávniky, pričom má za to, že umiestnením stavby dotknutá zóna nie je sídliskom. Avšak uvedená argumentácia sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia nenachádza. Vzhľadom na špecifické obmedzenia v povoľovaní novej výstavby obytných domov v predmetnom území podľa priestorovej regulácie bloku B územného plánu možno konštatovať, že s prihliadnutím na vznesené námietky účastníkov administratívneho konania, bolo potrebné, aby sa žalovaný zrozumiteľným spôsobom vysporiadal s charakterom dotknutého územia, s uvedením úvahy a dôvodov, pre ktoré sa práve na územnú zónu mesta nevzťahujú spomínané obmedzenia priestorovej regulácie podľa záväzných regulatívov územného plánu mesta. 59. V rozpore s názorom žalovaného, správny súd vyhodnotil ako dôvodný aj žalobný bod napádajúci nedodržanie postupu podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona žalovaným. Hoci odvolacie námietky smerovali proti obsahu vyjadrenia Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v Senici č. ORPZ-SE-ODI1-2018/000266-056 zo dňa 10.04.2018, ktoré bolo podkladom pre vypracovanie záväzného stanoviska mesta Skalica ako príslušného miestneho cestného orgánu podľa cestného zákona k výstavbe parkovacích miest a k dopravnému napojeniu na cestnú sieť v predmetnom územnom konaní, nemožno s prihliadnutím na obsah odôvodnenia rozhodnutia prvého stupňa prisvedčiť napádanému postupu žalovaného. 60. Ustanovenie § 3b ods. 4 cestného zákona výslovne uvádza, že cestný správny orgán pri povolení podľa odseku 1 s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky rozhoduje na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov. 61. Z obsahu odôvodnenia územného rozhodnutia vyplýva (str. 14), že stavebný úrad výslovne OR PZ v Senici - Okresný dopravný inšpektorát označil za dotknutý orgán štátnej správy, ktorý vydal vo veci súhlasné stanovisko. Na základe takto označeného orgánu, poskytujúceho záväzné stanovisko, sa účastníci administratívneho konania mohli dôvodne domnievať, že odvolanie proti rozhodnutiu o umiestnenie stavby mohli smerovať aj proti vyjadreniu dopravného inšpektorátu, ktorý má v územnom konaní postavenie dotknutého orgánu. Preto bolo potrebné, aby v súvislosti s časťou odvolania, napádajúcej nedostatočné dopravné riešenie pri umiestňovaní predmetnej stavby, žalovaný aplikáciou zásady posudzovania podania podľa jeho obsahu (§ 19 ods. 2 správneho poriadku), v súlade s ustanovením § 140b ods. 6 stavebného zákona odvolacie konanie prerušil a vyžiadal si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. V danom prípade by išlo o miestny cestný správny orgán, ktorý pri vypracovaní záväzného stanoviska vo vzťahu k namietanému dopravnému riešeniu vychádzal aj zo záväzného stanoviska príslušného dopravného inšpektorátu (§ 3b ods. 4 cestného zákona). Bez posúdenia odvolania žalovaným podľa obsahu námietok smerovaných proti záväzným stanoviskám podávaným k záujmom chráneným predpismi o pozemných komunikáciách a bezpečnosti cestnej premávky (§ 126 ods. 1 stavebného zákona) tak, ako v predmetnom prípade, by za použitia len formálneho výkladu zákonných ustanovení definujúcich oprávnenia a postavenie príslušných dotknutých orgánov podľa stavebného zákona a osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov, mohlo dôjsť k porušeniu práv účastníkov územného konania na vydanie rozhodnutia na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a na základe zabezpečenia podkladov potrebných k vysporiadaniu sa s námietkami smerovanými k obsahu záväzných stanovísk. 62. Len na okraj správny súd dodáva, že obdobne by mal žalovaný postupovať aj vo vzťahu k odvolacím námietkam smerujúcim proti záväznému stanovisku k projektovej dokumentácii z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby pre účely preskúmavaného územného konania, a to bez ohľadu na to, či tieto námietky žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné. 63. V rámci odvolacieho konania proti územnému rozhodnutiu o umiestnenie stavby je podstatnou súčasťou doplnenia administratívneho konania zabezpečenie stanovísk dotknutých orgánov, proti ktorých záväzným stanoviskám odvolacie námietky smerujú, prípadne stanovísk ich nadriadených orgánov vyžiadaných za účelom potvrdenia alebo zmeny namietaných záväzných stanovísk (§ 140b ods. 6 in fine stavebného zákona). 64. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného v intenciách rozhodnutia správneho súdu doplniť podklady pre rozhodnutie vo veci v nadväznosti na obsah odvolacích námietok, ako aj doplniť odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k ozrejmeniu súladu umiestnenia predmetnej stavby s územným plánom mesta Skalica, s prihliadnutím na ozrejmenie dôvodov preukazujúcich súlad so špecifickou záväznou priestorovou reguláciou daného regulačného bloku.“
70. Správny súd dospel k záveru, že pôvodný žalovaný vytýkané nedostatky vo vzťahu k povinnosti dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie v zmysle vysloveného právneho názoru krajského súdu v ďalšom konaní neodstránil. Správny súd však nevyhovel návrhu žalobcu na postup podľa § 191 ods. 6 SSP a neuložil pôvodnému žalovanému pokutu za nerešpektovanie právneho názoru Krajského súdu v Trnave vysloveného v rozsudku č. k. 20S/148/2018-79 zo dňa 19.06.2019, keďže zo strany pôvodného žalovaného išlo výlučne o nedôslednú interpretáciu právnych záverov, a nie o ich bezdôvodnú ignoranciu. 71. K žalobnému dôvodu, spočívajúcemu v tom, že žalobca nedostal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia v prvostupňovom konaní, a túto vadu neodstránil ani pôvodný žalovaný v odvolacom konaní, správny súd uvádza, že tento žalobný dôvod, obsahovo spadajúci pod § 191 ods. 1 písm. g) SSP (podstatné porušenie ustanovení o konaní s potenciálnym vplyvom na zákonnosť vydaného rozhodnutia) nepovažoval za opodstatnený. Ustanovenie § 32 ods. 2 Správneho poriadku, na ktoré žalobca v tejto súvislosti poukazuje, expressis verbis zakotvuje len povinnosť správneho orgánu dať možnosť účastníkom konania realizovať im prislúchajúce práva, najmä právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhnúť jeho doplnenie, pričom spôsob splnenia tejto povinnosti priamo neurčuje. Realizácia tohto práva však predpokladá najmä iniciatívu samotného účastníka. V predmetnej veci žalobca, ktorý ako účastník prvostupňového konania a následne ako iniciátor odvolacieho konania disponoval informáciou o prebiehajúcom konaní, toto svoje právo mohol bez prekážok realizovať v súčinnosti so správnym orgánom. V súlade so zásadou, že práva patria bdelým (vigilantibus iura scripta sunt), tak správny súd konštatuje, že zo strany správneho orgánu nedošlo k porušeniu práv účastníka podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku. Jeho postupom nedošlo k takémuto porušeniu ustanovení o konaní, ktoré by samo osebe malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a existenciu takéhoto vplyvu netvrdil ani sám žalobca v rámci vymedzenia obsahu žalobných námietok. Podľa názoru správneho súdu tak nedošlo k naplneniu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Navyše, vzhľadom k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a vráteniu veci žalovanému na ďalšie konanie žalobcovi bude opätovne umožnené realizovať všetky práva, ktoré mu v administratívnom konaní prislúchajú. 72. Pokiaľ ide o žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e) SSP, správny súd len dodáva, že predpokladom pre ich preskúmanie je dostatočne odôvodnené rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého je zrejmé, čo bolo podkladom jeho rozhodnutia, z akého skutkového stavu v danej veci vychádzal, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníkov konania, akými úvahami sa riadil a ako sa vysporiadal s aplikáciou príslušných ustanovení na danú vec, čo však v prípade napadnutého rozhodnutia nemožno konštatovať v celom rozsahu. Preskúmavanie uvedených žalobných dôvodov v tomto konaní by preto s poukazom na vyššie uvedené nedostatky napadnutého rozhodnutia bolo predčasné. Vo vzťahu k skutkovému stavu správny súd ešte dodáva, že ak v súvislosti s vytknutými nedostatkami a v kontexte so zásadou materiálnej pravdy bude v danej veci potrebné doplniť dokazovanie (ďalšie podklady pre vydanie rozhodnutia), správny orgán tak učiní a následne všetky dôkazy vyhodnotí komplexne, a to jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. 73. Na dôvažok je potrebné dodať, že súd nepostupoval podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, teda nepristúpil spolu so zrušením napadnutého rozhodnutia aj k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia v zmysle žalobného petitu, a to s poukazom na potrebu minimalizácie zásahov do právoplatne vydaných rozhodnutí a právnu istotu účastníkov konania, a so zreteľom na to, že rozhodovanie orgánov verejnej správy v ich inštančnom postupe tvorí jeden celok a vytknuté nedostatky prvostupňového rozhodnutia je možné zhojiť ďalším vhodne zvoleným zákonným postupom žalovaného. 74. O trovách konania vo vzťahu k úspešnému žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, keď tomuto účastníkovi v súlade so zásadou úspechu v konaní priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania v rade 1/ súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v súlade s § 169 SSP, keďže tomuto účastníkovi vznikli v konaní trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorá mu bola uložená súdom, spočívajúca v podaní vyjadrenia k veci. Ďalším účastníkom konania v rade 2/ až 30/ správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im v konaní v súvislosti s plnením uloženej povinnosti žiadne trovy nevznikli, keďže vyjadrenia vo veci z ich strany neboli podané. Správny súd vo vzťahu k ďalším účastníkom konania
nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné im priznať náhradu ďalších trov konania. 75. Odkladný účinok priznaný správnej žalobe zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 2 SSP). 76. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.