Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 6S/67/2023 0723100697 21. 05. 2025 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100697.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B. C., bytom: D. XX, XXX XX E., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, zastúpený: JUDr. Marcel Ružarovský, advokát, so sídlom Andreja Žarnova 11C, 917 02 Trnava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, so sídlom Kollárova 31, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TT-KDI3-2023/002325-005 zo dňa 26.07.2023, takto rozhodol: I. Súd zrušuje rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Trnave číslo spisu: KDI3-2023/002325-005 zo dňa 26.07.2023 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
KRPZ-TT-
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal správu o výsledku objasňovania priestupku podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Prvostupňový orgán uviedol, že dňa 08.08.2022 bol útvarom Policajného zboru zistený priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa. Na podklade zisteného skutkového stavu vydal prvostupňový orgán rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa 06.10.2022, ktorý bol na základe odporu žalobkyne zrušený. 2. Na základe upovedomenia o začatí konania zo dňa 04.11.2022 bolo začaté konanie vo veci priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. 3. Prvostupňový orgán vydal rozhodnutie o priestupku č. ORPZ-TT-ODI2-2023/000790-019 zo dňa 31.05.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol tak, že žalobkyňa svojim konaním porušila § 53 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), čím sa uznala za vinnú zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, za čo jej bola podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch uložená sankcia – pokarhanie. Zároveň bola povinná uhradiť trovy konania vo výške 33,- eur.
4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 16.06.2023, pričom mala za to, že prvostupňový orgán dospel k nesprávnym záverom. 5. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie o odvolaní č. KRPZ-TTKDI3-2023/002325-005 zo dňa 26.07.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný zosumarizoval konanie pred prvostupňovým orgánom, podané odvolanie a následne sa vysporiadal s odvolaním žalobkyne. 6. Žalovaný odkázal na odborné vyjadrenie, ktoré bolo v rámci konania vypracované znalcom z odboru doprava. Odkazom na závery tohto odborného vyjadrenia žalovaný uviedol, že hlavnou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo, že žalobkyňa prechádzala na bicykli cez cestu po priechode pre chodcov, čo je zákonom o cestnej premávke zakázané. Žalobkyňa mala prechádzať cez cestu po priechode pre chodcov ako chodkyňa, bicykel mala tlačiť. K predmetnej dopravnej nehode by vôbec neprišlo, ak by žalobkyňa neprechádzala cez priechod pre chodcov na bicykli. 7. Žalovaný sa plne stotožnil so zisteniami znalca, že v prípade, keby žalobkyňa prechádzala cez cestu po priechode pre chodcov ako chodkyňa a bicykel tlačila, s vysokou mierou pravdepodobnosti by mala viac času na rozhľad, a tým, že by sa nemusela venovať riadeniu bicykla, mohla sa plne venovať situácii v cestnej premávke, čím by mohlo dôjsť k zabráneniu nehody jej včasnou reakciou na vozidlo. Ak by žalobkyňa prechádzala cez priechod pre chodcov ako chodkyňa a bicykel vytlačila, nevytvorila by vodičovi náhlu prekážku. Vodič vozidla jazdil motorovým vozidlom po svojom jazdnom pruhu, predpísanou rýchlosťou v súlade so zákonom o cestnej premávke, keď vychádzal z predpokladu, že po priechode pre chodcov je zakázané prechádzať cez cestu iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom. 8. Žalovaný tak dospel k záveru, že skutok, ktorý bol opísaný v prvostupňovom rozhodnutí bol správne zistený a žalobkyňa svojim konaním porušila § 53 ods. 2 zákona o cestnej premávke, čím bola uznaná za vinnú zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 9. Žalovaný ako odvolací orgán dospel jednoznačne k záveru, že vykonané dôkazy a vykonané dokazovanie postačovali na to, aby bolo žalobkyni spoľahlivo preukázané spáchanie predmetného priestupku. Existujúce dôkazy postačovali správnemu orgánu pre vydanie rozhodnutia. Získané dôkazy boli dôveryhodné, boli získané zákonným spôsobom, navzájom si neodporovali a potvrdili skutkový stav veci a právne posúdenie konania žalobkyne zodpovedá zákonu. žalovaný preskúmať aj zákonnosť uloženej sankcie a nezistil žiadne pochybenie zo strany prvostupňového orgánu. Prvostupňový orgán sa zaoberal otázkami, ktoré zákon ako predpoklad tejto úvahy o uložení sankcie stanovuje. Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo tak žalovaný uzavrel, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prvostupňové rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť, a preto bolo odvolanie žalobkyne zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne 10. Žalobkyňa podala na Správny súd v Bratislave správnu žalobu vo veciach správneho trestania zo dňa 25.08.2023 (ďalej len „žaloba“), pričom sa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 11. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, pretože nemajú zákonné náležitosti podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a správne orgány nedostatočne zistili skutočný stav veci, pričom vec nesprávne posúdili. Žalobkyňa mala zároveň za to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, pretože sa správne orgány nevysporiadali s podstatnou argumentáciu žalobkyne. 12. Žalobkyňa poukázala na závery znalca, pričom uviedla, že znalec určil možné príčiny nehody tak na strane vodiča vozidla, ako aj na strane žalobkyne. Žalobkyňa sa k tomuto odbornému vyjadreniu vyjadrila, kedy poukázala na to, že príčinou nehody je podľa tohto vyjadrenia aj nesprávna technika jazdy
vodiča, pretože jeho rýchlosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná, že jeho výpoveď pred správnym orgánom si odporovala a bola nelogická, a nárazová rýchlosť vozidla do žalobkyne bola podstatne nižšia ako 50 km/hod. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že v danom mieste, za daných okolností, najmä poveternostných podmienok a stavu vozovky, nebol vodič oprávnený jazdiť rýchlosťou 50 km/h. Na tieto námietky prvostupňový orgán podľa názoru žalobkyne nereagoval. Žalobkyňa tieto argumenty zopakovala aj v odvolaní, pričom napadnuté rozhodnutie je presvedčivé ešte menej ako prvostupňové rozhodnutie, pretože na odvolacie námietky žalobkyne žalovaný vôbec nereagoval. Žalovaný iba odkázal na závery prvostupňového rozhodnutia, na závery znalca, aj to však iba vo vzťahu k žalobkyni, a všeobecne zhrnul, že prvostupňové rozhodnutie je zákonné a vina žalobkyne bola riadne preukázaná. 13. Žalobkyňa uviedla, že nepozná odpoveď na ňou vznesené argumenty, ktoré je potrebné považovať za podstatné, pretože vychádzali zo záverov odborného vyjadrenia, samotnej výpovede vodiča motorového vozidla. Správne orgány tak nesprávne zistili skutočný stav veci, pretože úplne rezignovali na zisťovanie a posudzovanie toho, akou rýchlosťou mal jazdiť vodič vozidla, vzhľadom na dopravnú situáciu, poveternostné podmienky a stav vozovky. Správne orgány iba prebrali doslovne texty z odborného vyjadrenia, hoci sa znalec pri posudzovaní nesprávnej techniky jazdy žalobkyne vyjadroval o právnej stránke veci, čo nie je prípustné. Žalobkyňa mala za to, že sa žalovaný riadnym spôsobom nevysporiadal s tým, prečo neaplikoval § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke, prečo vodič motorového vozidla mal jazdiť rýchlosťou 50 km/hod., ako sa vyrovnal so skutočnosťou, že nárazová rýchlosť bola len 35 km/hod., ako sa v tejto súvislosti vysporiadal aj so samotnou výpoveďou vodiča motorového vozidla, ktorým potvrdil, že pred priechodom pribrzdil. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.02.2024, pričom zosumarizoval závery napadnutého rozhodnutia a zotrval na svojom názore, že hlavnou príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody bolo, že žalobkyňa prechádzala na bicykli cez cestu po priechode pre chodcov, čo je zákonom o cestnej premávke zakázané. Žalobkyňa mala prechádzať cez cestu po priechode pre chodcov ako chodkyňa, bicykel mala tlačiť. Predmetnej dopravnej nehode by vôbec neprišlo, ak by žalobkyňa neprechádzala cez priechod pre chodcov na bicykli. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 15. K vyjadreniu žalovaného zaslala žalobkyňa repliku zo dňa 08.03.2024, pričom zotrvala na svojej žalobnej argumentácii. 16. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 17. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže žaloba je správnou žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 18. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.05.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). 19. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
20. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku. 21. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 22. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. 23. Podľa § 59 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby. 24. Podľa § 53 ods. 2 zákona o cestnej premávke, chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané, ak v § 55a ods. 2 nie je ustanovené inak. 25. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa usmrtí alebo zraní osoba. 26. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, preskúmať napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, pričom sa správny súd zameral na prieskum toho, či orgány verejnej správy na základe dostatočne zisteného skutkového stavu dospeli k správnym záverom, ak žalobkyňu uznali vinnú zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a či sa ich rozhodnutia dostatočným a preskúmateľným spôsobom vysporiadali so všetkými podstatnými skutočnosťami rozhodnými pre vydanie napadnutých rozhodnutí. Všeobecné východiská objasňovania priestupku 27. Správny súd prvotne poukazuje na to, že význam objasňovania priestupku je v ustálení toho, či sa skutok skutočne stal a najmä, či napĺňa znaky skutkovej podstaty priestupku. Úlohou orgánu objasňujúceho priestupok je v tomto zmysle zaobstarať si na prejednanie priestupku dostatočné podklady na vydanie rozhodnutia. Cieľom objasňovania priestupku je zisťovanie, kto spáchal priestupok a či priestupok spáchala osoba, ktorá je podozrivá z jeho spáchania. Podozrivou osobou je tá osoba, v ktorej neprospech svedčia skutkové okolnosti prípadu, t. j. tieto okolnosti poukazujú na to, že táto osoba je možným páchateľom priestupku. V prípade, ak vzniknú pochybnosti o tom, či skutok je alebo nie je priestupkom, alebo či osoba je alebo nie je prípadným páchateľom priestupku, je potrebné využiť zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach na prospech). V priestupkovom konaní nie je úlohou priestupcu vyviniť sa, ale je úlohou orgánov objasňujúcich priestupok bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že skutok sa stal, je zavineným priestupkom, spáchala ho konkrétna osoba, ktorá nie je vyňatá z pôsobnosti orgánov objasňujúcich priestupok a priestupok – jeho spáchanie – mu preukázať. Ani priznanie priestupcu nemôže byť dostatočným podkladom pre uznanie viny za priestupok, ak nekorešponduje s inými vykonanými dôkazmi alebo sám o sebe nedáva istotu o spáchaní priestupku, resp. o osobe priestupcu (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžd/38/2011 zo dňa 07.12.2011).
28. Obstaranie podkladov pre vydanie rozhodnutia má úzky súvis najmä so zásadou materiálnej pravdy, ktorá prikazuje orgánom objasňujúcim priestupky a správnym orgánom prejednávajúcim priestupky zistiť skutočný stav veci. Zistenie skutočného stavu veci je dôležité pre vydanie riadne odôvodneného a zákonného rozhodnutia. Obstaranie dôkazov je ovládané tzv. vyhľadávacou zásadou. Jej podstata tkvie v tom, že zodpovednosť za zhromažďovanie podkladov na rozhodnutie v čase objasňovania priestupku má orgán objasňujúci priestupky, pričom jeho zistenia musia byť úplné a presné. Rozsah a spôsob zisťovania si určuje orgán objasňujúci priestupky sám v súlade so zásadami legality, materiálnej pravdy a hospodárnosti a rýchlosti konania. Orgán objasňujúci priestupky musí podklady pre rozhodnutie aktívne zisťovať, nemôže sa uspokojiť s pasívnym prístupom k veci. Zároveň je potrebné uviesť, že správny orgán je povinný všetky dôkazy (v prospech a aj v neprospech účastníka konania) hodnotiť tak samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/11/2016 zo dňa 28.02.2018). K správnemu súdnemu prieskumu napadnutého rozhodnutia 29. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že v rámci konania si orgány verejnej správy zadovážili odborné vyjadrenie č. 8/2023 zo dňa 04.04.2023 (ďalej len „odborné vyjadrenie“), v rámci ktorého znalec k otázke ohľadom technickej príčiny dopravnej nehody uviedol, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody medzi osobným motorovým vozidlom a bicyklistkou, ktorá sa stala dňa 08.08.2022 v čase cca o 14,20 hod. na ulici Zelenečskej v Trnave, boli prvky v nesprávnej technike jazdy vodiča vozidla a v nesprávnej technike jazdy bicyklistky: - nesprávna technika jazdy vodiča vodidla v tom, že v mieste, kedy mohol začať najskôr na bicyklistku reagovať, jazdil rýchlosťou 50 km/h, z ktorej by ani včasnou reakciou nezastavil po miestne zrážky využitím maximálneho brzdného spomalenia za daných podmienok, čo mu znemožnilo zabrániť nehode. Je otázkou právneho posúdenia, či bolo povinnosťou vodiča jazdiť v uvedenom mieste do 46,7 km/h, z ktorej by s vozidlom zastavil po miesto zrážky, - nesprávna technika jazdy bicyklistky cez cestu po priechode pre chodcov, kedy sa dostatočne nevenovala cestnej premávke, na prichádzajúce vozidlo nereagovala, čo jej znemožnilo zabrániť nehode, - nesprávna technika jazdy bicyklistky, ktorá bola v tom, že vošla na cestu z miesta mimo cestu a začala prejazd cez cestu po priechode pre chodcov tak, že nedala prednosť prichádzajúcemu vozidlu, čo vyvolalo kolíznu situáciu, - nesprávna technika jazdy bicyklistky pri prechádzaní cez cestu po priechode pre chodcov, ktorá bola v tom, že vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho vozidla by prinútila jeho vodiča zmeniť rýchlosť a smer jazdy, čo vyvolalo kolíznu situáciu. 30. Z časti odborného vyjadrenia - iné zistenia znalca zároveň vyplynulo, že „významnú úlohu v analýze nehodového deja robilo vozidlo biela Škoda Fabia stojaca pred vjazdom na cestu ulice Zelenečskej (na obrázkoch č. 7 až č. 9 odborného vyjadrenia), ktoré vytváralo oblasť zakrytého výhľadu pre oboch účastníkov nehody. Obaja účastníci nehody mali z toho dôvodu zvýšiť opatrnosť. Biela Škoda Fabia pravdepodobne stála na uvedenom miestne dostatočne dlho pred vznikom nehody...“ 31. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na závery odborného vyjadrenia, a teda, že technickou príčinou predmetnej nehody boli prvky v nesprávnej technike jazdy vodiča vozidla a v nesprávnej technike jazdy cyklistky, pričom bolo otázkou právneho posúdenia, čo bolo povinnosťou vodiča jazdiť na uvedenom mieste rýchlosťou do 46,7 km/h, avšak žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí žiadnym právne relevantným spôsobom nevenoval právnemu posúdeniu nesprávnej techniky jazdy vodiča (a to aj napriek tomu, že na uvedené odkázal, keď citoval závery odborného vyjadrenia a sám uznal, že je potrebné právne vyhodnotiť aj techniku jazdy vodiča). Vychádzajúc zo strany 5 a 6 napadnutého rozhodnutia (ktoré sú relevantné vo vzťahu k posúdeniu veci) sa žalovaný obmedzil výlučne na nesprávnu techniku jazdy žalobkyne, keď uviedol, že „podľa názoru odvolacieho orgánu hlavnou príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody bolo, že A. B. C. prechádzala po bicykli cez cestu po priechode pre chodcov, čo je zákonom o cestnej premávke zakázané. Menovaná mala prechádzať cez cestu po priechode pre chodcov ako chodkyňa, bicykel mala tlačiť. K predmetnej dopravnej nehode by vôbec neprišlo ak by menovaná neprechádzala cez priechod pre chodcov na bicykli.“ Žalovaný ďalej uviedol, že vodič vozidla jazdil motorovým vozidlom vo svojom jazdnom pruhu, predpísanou rýchlosťou v súlade so
zákonom o cestnej premávke, keď vychádzal z predpokladu, že po priechode pre chodcov je zakázané prechádzať cez cestu iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom. 32. Správny súd sa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia stotožnil so žalobkyňou v tom, že žalovaný sa žiadnym právne relevantným spôsobom nevenoval možným príčinám na strane vodiča vozidla, a to aj napriek tomu, že znalec na ne poukázal. Konštatovanie žalovaného o tom, že „vodič vozidla jazdil motorovým vozidlom vo svojom jazdnom pruhu, predpísanou rýchlosťou v súlade so zákonom o cestnej premávke, keď vychádzal z predpokladu, že po priechode pre chodcov je zakázané prechádzať cez cestu iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom“ je nepreskúmateľné, nie je z neho možné vyvodiť akékoľvek právne relevantné posúdenia a nemá oporu v dôkazoch. Aj napriek tomu, že samotný žalovaný odkázal na to, že bolo otázkou právneho posúdenia, či bolo povinnosťou vodiča jazdiť na uvedenom mieste rýchlosťou do 46,7 km/h, v napadnutom rozhodnutí sa nenachádza právne posúdenie uvedenej povinnosti vodiča. Len všeobecná a ničím nepodporená argumentácia o tom, že vodič jazdil predpísanou rýchlosťou, v správnom súdnom prieskume, s prihliadnutím na zásady objasňovania priestupkov, neobstojí. 33. Ako to správny súd uviedol vyššie, orgán objasňujúci priestupky musí zistiť skutočný stav veci, pričom musí prihliadnuť na všetky dôkazy, zistené v konaní a tieto posúdiť samostatne a vo vzájomných súvislostiach (a teda aj dôkazy vo vzťahu k žalobkyni, ako aj vo vzťahu k vodičovi). V prípade, ak samotný znalec poukázal na možné príčiny nehody aj na strane vodiča, bolo povinnosťou orgánov verejnej správy sa s daným vysporiadať a náležite svoje závery odôvodniť, čo však v napadnutom rozhodnutí absentuje. V napadnutom rozhodnutí zároveň absentuje aj vyhodnotenie ďalších zistení znalca, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie – znalec uviedol to, že významnú úlohu v analýze nehodového deja robilo vozidlo biela Škoda Fabia stojaca pred vjazdom na cestu ulice, pričom ohľadom vyhodnotenia tejto skutočnosti nie je ani zmienka. 34. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k dôvodnosti podanej žaloby, a preto napadnuté rozhodnutie s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd pristúpil k zrušeniu len napadnutého rozhodnutia, a preto bude v ďalšom konaní úlohou žalovaného, aby získané dôkazy vyhodnotil samostatne a vo vzájomnej súvislosti (s prihliadnutím ako vo vzťahu k žalobkyni, tak aj vodičovi), právne a skutkovo vyhodnotil technické príčiny nehody ako na strane žalobkyne, tak aj vodiča a prihliadol aj na ďalšie okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na nehodu. Po ustálení si základných východísk, ktoré sa viažu k objasňovaniu priestupku vydá rozhodnutie, v ktorom presvedčivo odôvodní svoje závery, s prihliadnutím na základné zásady objasňovania priestupkov. 35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 36. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).