Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 17Sas/22/2025 0725101167 15. 08. 2025 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101167.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXXXX XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E./F./G. zo dňa 10. júna 2025, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu žalobkyne o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou v sociálnych veciach doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 6. augusta 2025, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E./F./G. zo dňa 10. júna 2025 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zrušil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odboru sociálnych vecí a rodiny, číslo D./XXXX/XXXXX-X zo dňa 3. januára 2025 o nepriznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu žalobkyni podľa § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Vo svojom žalobnom návrhu žalobkyňa žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj bola toho názoru, že posúdenie miery funkčnej poruchy druhostupňovým správnym orgánom a posúdenie potreby osobnej asistencie nezodpovedá jej skutočnému zdravotnému stavu a obmedzeniam, ktoré jej zdravotné postihnutia spôsobujú. 2. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 3. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 4. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 5. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú
rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 6. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 7. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 8. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá. 9. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 10. Podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. 11. Podľa § 59 ods. 4 správneho poriadku, proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať. 12. Vo všeobecnosti súdnemu prieskumu v správnom súdnom konaní podliehajú také rozhodnutia orgánu verejnej správy a opatrenia orgánu verejnej správy, ktorými bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, ak boli vyčerpané riadne opravné prostriedky v konaní pred orgánom verejnej správy, a zároveň, ak nejde o rozhodnutia alebo opatrenia, ktorých preskúmanie je zo súdneho prieskumu v správnom súdnom konaní vylúčené podľa § 7 SSP. Správne súdy teda preskúmavajú v zásade až také rozhodnutia alebo opatrenia verejnej správy, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nadobudli právoplatnosť. Ochrana poskytovaná prostredníctvom správnych súdov má mať až následnú, subsidiárnu povahu, ktorá však nemá nahrádzať procesy v rámci verejnej správy. Inými slovami, procesy v rámci verejnej správy (najmä odvolacie konanie prostredníctvom využitia riadnych opravných prostriedkov) má mať prednosť pred súdnou ochranou realizovanou v správnom súdnom konaní, ktorá je až následná (pozri bod 17 rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR z 27. júla 2023, sp. zn. 5Sfk/9/2022). 13. Právna otázka spôsobilosti zrušujúceho druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu (ktorým bolo zrušené prvostupňové administratívne rozhodnutie) byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnom konaní, už bola riešená pred Najvyšším súdom SR (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. decembra 2016, sp. zn. 2Sžf/76/2015) ako aj pred Najvyšším správnym súdom SR (uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 27. júla 2023, sp. zn. 5Sfk/9/2022). Aj keď v tam prejednávaných prípadoch išlo o rozhodnutia žalovaného druhostupňového orgánu v daňovom konaní, procesná situácia pred správnym súdom bola obdobná ako v prípade žalobkyne (žalobkyňa tiež žiada preskúmať v správnom súdnom konaní druhostupňové zrušujúce rozhodnutie žalovaného), a preto správny súd vychádzal z uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR. 14. Z tejto ustálenej rozhodovacej praxe najvyššej súdnej autority vyplýva, že rozhodnutie akým je aj napadnuté rozhodnutie žalovaného (t.j. zrušujúce druhostupňové správne rozhodnutie), má predbežnú povahu a súdnemu prieskumu bude podliehať až prípadné rozhodnutie žalovaného o odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, vydané na základe daného zrušujúceho rozhodnutia. Najvyšší súd SR zároveň uviedol, že zrušujúce rozhodnutia odvolacieho orgánu (v tam prejednávanom prípade daňového) sa netýkajú základných práv a slobôd, keďže nejde o konečné rozhodnutia, ktoré by boli spôsobilé založiť, meniť alebo rušiť oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo by nimi boli práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. 15. V správnom súdnictve je podmienkou meritórneho prejednania správnej žaloby právoplatnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov),
ktorým bolo ukončené administratívne konanie, alebo aj rozhodnutia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. V tomto prípade je žaloba žalobkyne podaná proti rozhodnutiu žalovaného č. E./F./G. zo dňa 10. júna 2025, ktorým zmysle 59 ods. 3 správneho poriadku žalovaný zrušil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odboru sociálnych vecí a rodiny, číslo D./XXXX/XXXXX-X zo dňa 3. januára 2025 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, nakoľko dospel k záveru, že zo strany prvostupňového správneho orgánu je nevyhnutné vyhotoviť lekársky posudok a komplexný posudok, v ktorom budú plne rešpektované závery lekárskej posudkovej činnosti ústredia uvedené v lekárskom posudku, ako aj je potrebné zo strany prvostupňového správneho orgánu sa zaoberať odkázanosťou žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím a jej odkázanosťou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Prvostupňový správny orgán je právnym názorom žalovaného pri opätovnom prejednaní a rozhodnutí viazaný, čo ale neznamená, že sa nebude musieť vysporiadať s relevantnými námietkami žalobkyne. Správna žaloba teda smeruje proti rozhodnutiu, ktorým nebolo ukončené administratívne konanie, a preto má predbežnú povahu. 16. Správny súd po oboznámení sa s obsahom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, zároveň konštatuje, že ide o rozhodnutie, ktoré nemalo za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne. Žalobkyňa vo svojej žalobe namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj nesprávne posúdenie jej zdravotného stavu, avšak vzhľadom na to, že ide o rozhodnutie, na základe ktorého sa vec vrátila pred prvostupňový správny orgán, svoje námietky môže plne uplatniť v pokračujúcom správnom konaní pred prvostupňovým, ako aj následne pred druhostupňovým správnym orgánom (v rámci prípadného odvolacieho konania) a namietané pochybenia (ak budú vyhodnotené ako dôvodné) môžu byť v rámci nového konania a rozhodnutia správnych orgánov odstránené. Vzhľadom na subsidiárnu povahu súdnej ochrany vo vzťahu k administratívnemu konaniu, nemôže byť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré je predbežnej povahy, predmetom súdneho prieskumu s poukazom na negatívne vymedzenie právomocí správnych súdov [v danom prípade v § 7 písm. e) SSP]. Za súčasného stavu, pri neskončenom administratívnom konaní, by navyše pri meritórnom prieskume napadnutého rozhodnutia, správny súd nedôvodne zasiahol do samotnej právomoci správnych orgánov rozhodnúť o žiadosti žalobkyne podľa zákona č. 447/2008 Z. z. 17. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že správna žaloba bola podaná voči rozhodnutiu predbežnej povahy, ktorým sa administratívne konanie neskončilo, lebo bola na jeho základe vec vrátená správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, a preto ju správny súd odmietol ako neprípustnú s poukazom na ustanovenie § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP. 18. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiadny dôvod pre aplikáciu ust. § 171 ods. 1 SSP, pretože žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm. a/ SSP a contrario). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).