Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/7/2020 1016201632 14. 05. 2025 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1016201632.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XXX, XXX XX D. E. A., zastúpený: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava 15, za účasti 1/ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, 2/ SPIE Elektrovod, a. s., so sídlom Prievozská 4C, 824 66 Bratislava, IČO: 36 863 513, 3/ C.E.S. Slovakia s.r.o., so sídlom 135 Smilno 086 33, IČO: 44 927 312, 4/ Košický samosprávny kraj, so sídlom Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice, 5/ C. A., trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX F., 6/ C. G., trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX H., 7/ I. J., trvale bytom H. K. XXX, XXX XX H., 8/ I. J., trvale bytom H. K. XXX, XXX XX H., 9/ C. L., trvale bytom F. XXX, XXX XX F., 10/ M. J., trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX H., 11/ Szalontaiová Jana, trvale bytom H. XXX, XXX XX H., 12/ J. N., trvale bytom O. XXXX/ XX, XXX XX F., 13/ E. B., trvale bytom C. XXX/XXX, XXX XX D. E. H., 14/ C. J., trvale bytom I. P. XXX/ X, XXX XX H., 15/ C. J., trvale bytom Q. XXXX/X, XXX XX Q., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 80/2016, č. 18021/2016/D220SLP/39197-M zo dňa 29.06.2016, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e rozhodnutie ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 80/2016, č. 18021/2016/D220-SLP/39197-M zo dňa 29.06.2016 a rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. j. 8993/2016/C343-SŽDD/15217 zo dňa 04.03.2016 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, v plnom rozsahu. III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, sekcia špeciálneho stavebného úradu pracovisko Košice (ďalej len „ÚRŽD“) č. 5678/2012/S4-V-Rt zo dňa 27.08.2012 bolo vydané stavebné povolenie pre stavebníka Železnice Slovenskej republiky (ďalej len „ŽSR“ alebo „stavebník“) pre stavbu „Q. A. H. - A., časť: Q. A. H.“, ktorá sa bude realizovať na pozemkoch parc. č. 203/1, 203/2, 206/1, 206/2, 1050/1 KN v k. ú. H. vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe ŽSR. Ďalším rozhodnutím ÚRŽD
č. 5677/2012/S4-V-Rt zo dňa 27.08.2012 bolo pre stavebníka vydané stavebné povolenie pre stavbu „Trakčná meniareň Borša - modernizácia, časť: D. D. M. C.“, ktorá sa bude realizovať na pozemkoch parc. č. 797/1, 807, 808, 810, 811, 905/1 a 905/2 KN v k. ú. M. C. vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe ŽSR. 2. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako orgán verejnej správy vo veciach dráh podľa § 101 písm. a) zákona č. 513/2008 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dráhach“) a súčasne ako špeciálny stavebný úrad pre stavby dráh a ich súčastí pre stavby v obvode dráhy, ktoré neslúžia na prevádzku dráhy alebo na dopravu na dráhe podľa § 102 ods. 1 písm. na) zákona o dráhach a § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), vydalo dňa 04.03.2016 rozhodnutie č. 8993/2016/C343-SŽDD/15217 označené ako kolaudačné rozhodnutie (užívacie povolenie) stavebníkovi pre stavbu „Q. A. H., A. B. D. D. M. C.“ (ďalej len „stavba“) (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „kolaudačné rozhodnutie“) s uvedením konkrétnych stavebných objektov a určením podmienok pre užívanie stavby. Stavba je situovaná na pozemkoch parcela č. 203/1, 203/2, 206/1, 206/2, 1050/1 v k. ú. H., parcela č. 797/1, 807, 808, 810, 811, 905/1, 905/2 v k. ú. M. C. a parcela č. 2554/65 a 2554/66 v k.ú. G.. Stavba mala byť realizovaná na základe stavebného povolenia ÚRŽD č. 5678/2012/S4-V-Rt zo dňa 27.08.2012 (pokrýva parcely v k. ú. H.) a zároveň stavebného povolenia ÚRŽD č. 5677/2012/S4-V-Rt zo dňa 27.08.2012 (pokrýva parcely v k. ú. M. C.). 3. Proti kolaudačnému rozhodnutiu podal účastník stavebného konania B. A. rozklad, v ktorom uviedol, že elektrické vedenie tvoriace súčasť uvedenej stavby sa nachádza aj na pozemku č. 195 v k. ú. H., ktorý je v osobnom vlastníctve odvolateľa. Tento pozemok sa podľa odvolateľa nenachádza v stavebnom povolení zo dňa 27.08.2012, z čoho vyplýva, že stavba bola realizovaná v rozpore s vydaným stavebným povolením, a to v čase neprítomnosti vlastníka pozemku bez jeho vedomia a povolenia a prechodu cez jeho pozemok. Odvolateľ nesúhlasil so zamietnutím jeho námietky v kolaudačnom konaní a ani so zisteniami, podľa ktorých dotknuté vzdušné elektrické vedenie, jestvujúce ako stavba už desiatky rokov, je v správe Východoslovenskej distribučnej, a.s. a nesúhlasil, že by bol odvolateľ upozornený na možnosť podania námietok pred vydaním stavebného povolenia, pričom toto právo nevyužil, ako aj to, že odvolateľ bol upovedomený o vstupe na jeho pozemok v súlade so zákonom a nesúhlasil ani s tým, že by stavba nijako nezasiahla do jeho práv a právom chránených záujmov. 4. O rozklade odvolateľa rozhodol minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky rozhodnutím č. 80/2016, č. 18021/2016/D220-SLP/39197-M zo dňa 29.06.2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol rozklad odvolateľa a potvrdil správnosť kolaudačného rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že predmetná stavba bola realizovaná v súlade so stavebným povolením, v ktorom bolo určené aj miesto napojenia existujúceho vzdušného elektrického vedenia. Odvolateľ bol aj účastníkom stavebného konania, pričom v tomto konaní preukázateľne neuplatnil voči tejto stavbe žiadne námietky ani pripomienky. Jeho námietka vznesená v rámci kolaudačného konania, že predmetná kolaudovaná stavba bola zrealizovaná aj na jeho pozemku v rozpore so stavebným povolením, bola preto zamietnutá ako nepravdivá a neopodstatnená. 5. Odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí dospel k zisteniu, že v súvislosti s drobnou zmenou trasy existujúceho vzdušného vedenia nad predmetným pozemkom žalobcu, ako aj súvisiaceho ochranného pásma, neboli a nie sú porušené práva a právom chránené záujmy vlastníkov pozemkov, nakoľko tieto pozemky sú vlastníkmi využívané výlučne na poľnohospodárske účely, a akákoľvek zmena trasy vzdušného elektrického vedenia, alebo jeho ochranného pásma nemá na takéto užívanie pozemkov podstatný vplyv. Predmetná stavba bola realizovaná v súlade so stavebným povolením, v ktorom bolo určené aj miesto napojenia existujúceho vzdušného elektrického vedenia. Vzdušné elektrické vedenie je existujúce vedenie a v súvislosti s posunom miesta napojenia podľa stavebného povolenia pre potreby kolaudovanej stavby to spôsobilo v pôvodnom koridore priestorový posun, čím došlo aj k posunu jeho terasy nad pozemkami 11 vlastníkov, medzi nimi aj nad pozemkom odvolateľa. Požiadavka žalobcu na odstránenie alebo preložku vedenia z jeho pozemku nie je v kompetencii žalovaného a nijako nesúvisí s kolaudovanou stavbou. Žalovaný v rámci stavby nezriaďoval vzdušné elektrické vedenie, pretože predmetné vedenie je umiestnené v tomto území už desiatky rokov. Súčasne žalovaný ani nemá kompetencie povoľovať, alebo spravovať elektrickú distribučnú sústavu v Slovenskej republike.
II. Rozsah a dôvody žaloby (argumenty žalobcu) 6. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 24.08.2016, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 05.09.2016 a podanou na poštovú prepravu včas dňa 02.09.2016, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného, ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca tvrdí, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a že rozhodnutie žalovaného nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. 7. V žalobe uviedol, že elektrické vedenie tvoriace súčasť vyššie uvedenej stavby sa nachádza aj na parcele č. 195 k. ú. H., ktorá je v osobnom vlastníctve žalobcu a ktorá sa v stavebnom povolení č. 5678/2012/S4-V-Rt zo dňa 27.08.2012 nenachádza, z čoho vyplýva, že stavba bola realizovaná v rozpore s vydaným stavebným povolením, a to v čase neprítomnosti vlastníka pozemku, bez jeho vedomia a povolenia prechodu cez jeho pozemok. 8. Žalobca výzvou zo dňa 17.09.2015 požiadal ŽSR o odstránenie elektrického vedenia tvoriaceho súčasť predmetnej stavby. Listom zo dňa 12.10.2015 mu ŽSR oznámili, že vzdušné elektrické vedenie tvoriace súčasť predmetnej stavby nachádzajúce sa na parc. č. 195 k.ú. H. je v správe, údržbe a v majetku spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s.. 9. Na základe uvedeného žalobca zaslal výzvu dňa 07.01.2016 a požiadal Východoslovenskú distribučnú a.s. o odstránenie elektrického vedenia tvoriaceho súčasť predmetnej stavby. V liste zo dňa 26.02.2016 mu Východoslovenská distribučná a.s. oznámila, že nie je kompetentná vyjadriť sa k predmetným skutočnostiam, nakoľko nebola realizátorom uvedenej stavby, a nie je orgánom, ktorý vydal stavebné povolenie. 10. Žalobca sa zúčastnil v rámci kolaudačného konania na ústnom pojednávaní, kde uplatnil námietku z dôvodu, že stavba bola realizovaná aj na parc. č. 195 k. ú. H., a to v rozpore s rozhodnutím zo dňa 27.08.2012. Keďže sa parc. č. 195 v k. ú. H. v stavebnom povolení č. 5678/2012/S4-V-Rt zo dňa 27.08.2012 nenachádza, žalobca má pochybnosti o zákonnosti postupu zriaďovania tohto vzdušného elektrického vedenia, ako i postupu pri úpravách jeho ochranného pásma a predpokladá, že v tomto prípade ide o nepovolenú stavbu. 11. Žalobca má za to, že žalovaný nesprávne vec právne posúdil a že rozhodnutie žalovaného nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Má za to, že žalovaný nedostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv pre rozhodnutie a taktiež nedostatočne prihliadol na všetky okolnosti prípadu, čím bol žalobca ako účastník správneho konania rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania účastníkov konania 12. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10.11.2016 uviedol, že nesúhlasí v celom rozsahu so žalobou, nakoľko (1) stavba, ktorá bola predmetom kolaudačného rozhodnutia, je v súlade so stavebným povolením; (2) žalobca nevzniesol v stavebnom konaní žiadne námietky; (3) nenastali žiadne zmeny v právach a povinnostiach žalobcu; (4) stavba sa nerealizovala na pozemku žalobcu; (5) stavbu nie je možné odstrániť podľa § 88 stavebného zákona v kolaudačnom konaní. 13. Žalobca bol účastníkom stavebného konania, boli mu doručované všetky dokumenty a nebol mu zamietnutý prístup k stavebnej dokumentácii. Žalobca sa mohol a mal oboznámiť so stavebnou dokumentáciou a zistiť, že ako následok realizácie stavby sa nadzemné elektrické vedenie posunie takým spôsobom, že čiastočne zasiahne aj jeho pozemok. Žalobca však v stavebnom konaní nevzniesol žiadne námietky ani pripomienky. Kolaudačné konanie neslúži na doplnenie stavebného konania a na námietky, ktoré mali byť vznesené v stavebnom konaní podľa § 61 stavebného zákona alebo ešte v predchádzajúcom územnom konaní, sa neprihliada.
14. Pozemok žalobcu sa nachádzal v ochrannom pásme nadzemného elektrického vedenia podľa § 43 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“) a vzťahovali sa naň obmedzenia podľa § 43 ods. 4 až 6 daného zákona. Posunutím nadzemného elektrického vedenia sa tieto obmedzenia nezmenili. Všetky pozemky, ktorých sa dotklo posunutie nadzemného elektrického vedenia, sa využívajú na poľnohospodárske účely a zmena nadzemného elektrického vedenia neovplyvnila ich využívanie. 15. Stavba sa nerealizovala na pozemku žalobcu, ale na pozemkoch vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe ŽSR. Niektoré práce na existujúcom stožiari 88a sa realizovali na parc. č. 193, ktorý je susedný s pozemkom žalobcu. Podľa vyjadrenia ŽSR zo dňa 26.04.2016, potom, ako žalobca vyjadril svoj nesúhlas so vstupom robotníkov, ktorí mali vykonať údržbu na stožiari 88a, na jeho pozemok, bola použitá iná prístupová cesta, ktorá nenarušila pozemok žalobcu. 16. Kolaudačné rozhodnutie sa týka povolenia užívania stavieb súvisiacich so stavbou „A. Q. A. H. B. D. D. M. C.“, ktoré boli realizované podľa riadnych stavebných povolení. Už existujúce nadzemné elektrické vedenie nebolo predmetom kolaudačného konania. V kolaudačnom konaní nie je možné rozhodovať o odstránení stavby podľa § 88 stavebného zákona. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, ako tie, ktoré vzniesol ako námietky v kolaudačnom konaní a ako dôvody podania rozkladu a s ktorými sa ministerstvo a minister vysporiadali v kolaudačnom rozhodnutí a rozhodnutí o rozklade. 17. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Súdne konanie 18. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že bolo v súlade so zákonom a rozsudkom č. k. 5S/172/16-46 zo dňa 24.10.2017 žalobu zamietol (ďalej len „rozsudok krajského súdu“). 19. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) rozsudkom sp. zn. 5Sžk/25/2018 zo dňa 28.11.2019 (ďalej len „rozsudok NS SR“) tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd sa žalobnou námietkou žalobcu, že dotknutá stavba nebola zrealizovaná v súlade so stavebným povolením, náležite v odôvodnení rozsudku nevysporiadal. Krajský súd v bodoch 26 a 27 odôvodnenia rozsudku iba prevzal a zopakoval závery orgánov verejnej správy oboch stupňov, obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a kolaudačného rozhodnutia, bez právneho posúdenia. Úlohou krajského súdu po vrátaní veci na ďalšie konanie bude pribrať do konania účastníkov administratívneho konania v zmysle § 33 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), konať s nimi, prejednať vec v medziach podanej žaloby, vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie dostatočne náležite a presvedčivo odôvodniť tak, aby bolo v súlade s ústavným právom účastníka konania na spravodlivé súdne konanie. 20. Po vrátení veci na ďalšie konanie krajskému súdu bola vec odo dňa 14.01.2020 vedená pod sp. zn. 5S/7/2020. 21. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/7/2020. 22. V súlade so závermi rozsudku NS SR správny súd zisťoval okruh ďalších účastníkov administratívneho konania vedeného orgánom verejnej moci v danej veci, pričom tento okruh ustálil uznesením č. k. BA-5S/7/2020-115 zo dňa 28.06.2024, ktorým pribral do konania 15 ďalších účastníkov konania. Následne s nimi konal a umožnil im vyjadriť sa k žalobe a vyjadreniam dovtedajších účastníkov
konania. Túto možnosť využil len ďalší účastník konania v 1. rade – Železnice Slovenskej republiky, ktorého vyjadrenie bolo ďalej doručované ostatným účastníkom konania. V. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 23. Žalobca na vyjadrenie žalovaného zo dňa 10.11.2016 reagoval svojou replikou zo dňa 26.08.2024, v ktorej uviedol, že v súvislosti s vydaným stavebným povolením došlo k zmene nadzemnej stavby na pozemku s parc. č. 195, ktoré v stavebnom povolení č. 5678/2012/S4-V/Rt zo dňa 27.08.2012 (ďalej len „stavebné povolenie“) nie je uvedené. Zmena stavby nachádzajúcej sa na pozemku s parc. č. 195 v k. ú. H. priamo súvisí so stavbami uvedenými v stavebnom povolení, nakoľko je s touto stavbou pevne spojená a rovnako tak je súčasťou tejto stavby. Zmeny vykonané na základe stavebného povolenia sa preto nedotýkali len stavieb, ktoré boli predmetom stavebného povolenia. Už pri podaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia žiadateľ vedel, že pri zmene stavby obsiahnutej v stavebnom povolení dôjde k zmene časti stavby, ktorá sa nachádza na pozemku s parc. č. 195 v k. ú. H.. 24. Na tvrdenie žalovaného, že žalobca mal vzniesť námietky už v stavebnom konaní, ktorého bol účastníkom žalobca uvádza, že v stavebnom konaní, rovnako ako ani vo vydanom stavebnom povolení, neboli uvedené zmeny časti stavby na pozemku s parc. č. 195 v k. ú. H.. Žalobca preto v stavebnom konaní nemohol mať vedomosť o tom, že realizáciou stavby na základe stavebného povolenia dôjde k zmenám na časti stavby, ktorá sa nachádza na pozemku žalobcu a ani to, že pri vykonávaní zmien bude využívaný jeho pozemok. Skutočnosť, že žalobca nevzniesol námietky v stavebnom konaní, nie je dôvodom pre neprihliadnutie na námietku žalobcu podanú v kolaudačnom konaní. 25. Posunutím časti stavby došlo k zmene tejto časti stavby, ktorú je v zmysle stavebného zákona možné vykonať len na základe stavebného povolenia, prípadne ohlásenia stavby. Skutočnosť, že nedošlo k zmenám v právach a povinnostiach žalobcu (keďže sa pozemok žalobcu aj pred posunutím stavby nachádzal v ochrannom pásme elektrického vedenia), nie je dôvodom pre vykonávanie zmien bez príslušného povolenia. Žalobca zároveň poukazuje na to, že žalovaný v bode 4 svojho vyjadrenia zo dňa 10.11.2016 potvrdzuje, že došlo k vykonaniu prác na stožiari 88a, ktorý sa nachádza na parc. č. 193, ktorá taktiež nie je uvedená v stavebnom povolení. 26. Záverom žalobca uvádza, že nežiada, aby bola stavba odstránená v kolaudačnom konaní, ale aby na základe kolaudačného konania nedošlo k skolaudovaniu stavby, ktorej zmena nie je uvedená v stavebnom povolení. 27. K žalobe a vyjadreniu žalovaného sa vyjadril ďalší účastník konania v 1. rade, ŽSR ako stavebník predmetnej stavby. Nad rámec rekapitulácie správneho konania uvádza, že žalobca na ústnom pojednávaní v rámci kolaudačného konania predniesol námietky k umiestneniu elektrického vedenia ponad jeho pozemok a žiadal jeho odstránenie. ŽSR odkazujú na vyjadrenie žalovaného, podľa ktorého bolo preukázané, že k úprave vzdušného vedenia na koncovom stožiari vedenia nedošlo bez vedomia žalobcu a že dotknuté vzdušné vedenie aj s koncovým stožiarom je stavbou, ktorá na danom pozemku jestvuje desiatky rokov. Úpravou stavby sa žiadnym spôsobom nezasiahlo do práv a právom chránených záujmov žalobcu, pretože prišlo iba k úprave ochranného pásma z dôvodu zmeny uhla smerovania vedenia z jestvujúceho koncového stožiara do samotnej meniarne ŽSR, pričom takáto zmena nemá vplyv na využitie pozemku žalobcu. 28. ŽSR uvádza, že stavba nebola realizovaná na pozemku žalobcu. Pri rekonštrukcii rozvodne na pozemku ŽSR síce bolo nutné zrealizovať úpravy na časti existujúceho vzdušného vedenia a koncovom stožiari vedenia, ktorý sa nachádza na susednom pozemku parc. č. 193 k. ú. H., no po tom, čo žalobca vyjadril nesúhlas so vstupom osôb na jeho pozemok za účelom vykonania úpravy na časti existujúceho vzdušného vedenia a koncom stožiari, bola zo strany ŽSR využitá iná prístupová cesta. 29. ŽSR sa plne stotožňujú so závermi a vyjadrením žalovaného aj v časti týkajúcej sa práv a právom chránených záujmov žalobcu. ŽSR potvrdzujú, že predmetné vzdušné vedenie aj s koncovým stožiarom je stavbou, ktorá sa na danom pozemku nachádza naozaj desiatky rokov a vykonanou úpravou prišlo iba k zmene uhla smerovania vedenia z jestvujúceho koncového stožiara do samotnej meniarne ŽSR.
Jediným následkom úpravy bola zmena ochranného pásma, ktorá žiadnym spôsobom neovplyvňuje využitie pozemku žalobcu. Preto neprišlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu. 30. Na vyjadrenie ŽSR a na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 20.11.2024, v ktorej nad rámec už uvedenej argumentácie žalovaného uvádza, že pôvodné elektrické vedenie spájalo stĺp elektrického vedenia umiestneného na parcele č. 193 s objektom trakčnej meniarne a prechádzalo ponad parcelu č. 195, ktorá patrí žalobcovi. Po dokončení stavby, súčasné elektrické vedenie spája nezmenený stĺp elektrického vedenia na parcele č. 193 s modernizovanou trakčnou meniarňou a prechádza ponad parcelu č. 195. Žalovaný zaslal ako prílohu aj nákres ochranného pásma okolo trakčnej meniarne. Pri posune napojenia elektrického vedenia sa posunulo ochranné pásmo elektrického vedenia. Väčšina ochranného pásma elektrického vedenia, ktoré sa menilo, sa prekrýva s ochranným pásmom trakčnej meniarne. Ochranné pásmo na pozemku č. 195 sa zväčšilo o 9,95 m2. 31. Žalovaný poukazuje na § 81 ods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého je možné v rámci kolaudačného konania schváliť zmeny stavby, ak sa podstatne neodchyľujú od dokumentácie schválenej v stavebnom konaní. Vzhľadom na to, že posun napojenia elektrického vedenia podstatným spôsobom nemení stavbu, ani nezasahuje podstatným spôsobom do práv a povinností účastníkov konania, ministerstvo vydalo kolaudačné rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie explicitne uvádza, že „v súvislosti s drobnou zmenou trasy existujúceho vzdušného vedenia nad týmito pozemkami, ako aj súvisiaceho ochranného pásma, neboli a nie sú porušené práva a právom chránené záujmy vlastníkov pozemkov, nakoľko tieto pozemky sú vlastníkmi využívané výlučne na poľnohospodárske účely, a akákoľvek zmena trasy vzdušného elektrického vedenia, alebo jeho ochranného pásma nemá na takéto užívanie pozemkov podstatný vplyv“. 32. Na vyjadrenie ŽSR reagoval aj žalobca vyjadrením zo dňa 13.12.2024, v ktorom opakoval svoju doterajšiu argumentáciu. 33. Ďalšie podania vo veci neboli súdu zo strany účastníkov konania doručené. VI. Právne posúdenie správnym súdom 34. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 35. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 36. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 37. Podľa § 43 ods. 1 stavebného zákona, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. 38. Podľa § 43a ods. 1 stavebného zákona, stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby. 39. Podľa § 43a ods. 3 písm. h) a i) stavebného zákona, inžinierske stavby sú h) diaľkové a miestne elektronické komunikačné siete a vedenia, telekomunikačné stožiare, transformačné stanice, i) diaľkové a miestne rozvody elektriny, stožiare, transformačné stanice, televízne káblové rozvody, 40. Podľa § 43g ods. 1 písm. a) a b) stavebného zákona, stavebné práce sú odborné činnosti, ktorými sa uskutočňuje stavba zo stavebných výrobkov. Stavebnými prácami sú aj montážne práce, ak sa nimi
a) trvale a pevne zabudovávajú do stavby alebo sa zo stavby vynímajú stavebné výrobky, najmä prevádzkové zariadenia a zariadenia technického, energetického a technologického vybavenia stavby, b) stavba pripája na verejné dopravné a technické vybavenie územia. 41. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámil začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny sa neprihliada. 42. Podľa § 68 ods. 2 stavebného zákona, v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní. 43. Podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali podmienky zastavovacie určené územným plánom zóny alebo určené v územnom rozhodnutí a stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. 44. Podľa § 81 ods. 4 stavebného zákona, s kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene stavby (§ 68), pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. 45. Správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.05.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). 46. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. e) SSP preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému (v pozícii orgánu verejnej správy prvého stupňa) na ďalšie konanie. Pôvodne bol žalovaný označený ako Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, no odo dňa 01.01.2023 na základe zmeny tzv. kompetenčného zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov došlo k zmene názvu žalovaného ministerstva na Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky. 47. Predmetom správneho súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, ktorými bolo vydané a následne potvrdené kolaudačné rozhodnutie na stavbu „Trakčná meniareň Borša, modernizácia a Spínacia stanica Veľký Horeš“. Kasačný súd vo svojich záveroch konštatoval, že krajský súd sa v rozsudku, ktorým zamietol žalobu, náležite v odôvodnení rozsudku nevysporiadal so žalobnou námietkou žalobcu, že dotknutá stavba nebola zrealizovaná v súlade so stavebným povolením. Úlohou správneho súdu v tomto konaní preto bolo náležite posúdiť žalobnú námietku žalobcu a svoje rozhodnutie dostatočne náležite a presvedčivo odôvodniť. 48. Povinnosťou žalovaného v postavení orgánu verejnej správy prvého stupňa v rámci kolaudačného konania bolo, okrem iného, skúmať, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní (§ 81 ods. 1 stavebného zákona). Žalobca už pri ústnom pojednávaní v rámci kolaudačného konania predniesol námietku k umiestneniu elektrického vedenia ponad jeho pozemok par. č. 195 k. ú. H. (ďalej len „pozemok č. 195“) v rozpore so stavebným povolením predmetnej stavby, keď poukázal na skutočnosť, že daný pozemok sa v stavebnom povolení, no ani v kolaudačnom rozhodnutí neuvádza. Žalovaný ako orgán verejnej správy prvého stupňa sa k tejto námietke vyjadril v piatich bodoch, v ktorých uvádza: (1) dotknuté vzdušné vedenie a koncový stožiar, z ktorého
je napojená rozvodňa ŽSR je stavbou jestvujúcou desiatky rokov; (2) žalobca nevzniesol námietky v stavebnom konaní; (3) o vstupe na pozemok bol žalobca preukázateľné upovedomený v súlade so zákonom o energetike, preto nie je pravdivé tvrdenie, že k úprave predmetného vedenia došlo bez jeho vedomia; (4) úpravou vedenia sa nijako nezasiahlo do práv a právom chránených záujmov vlastníka pozemku z dôvodu, že sa jedná o vzdušné vedenie, ktoré tam bolo aj pred začatím stavby a jeho úpravou došlo len k úprave ochranného pásma predmetného vedenia z dôvodu zmeny jeho uhla smerovania z jestvujúceho koncového stožiara do samostatnej meniarne ŽSR; (5) požiadavke na odstránenie stavby nie je možné vyhovieť v rámci kolaudačného konania. Tieto závery orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v postavení odvolacieho orgánu (viď bod 5 a 13 až 16 tohto rozsudku). Medzi účastníkmi konania teda nebolo sporné, že v rámci realizácie stavby došlo k posunu existujúceho elektrického vedenia v súvislosti s posunom miesta napojenia, čo spôsobilo v pôvodnom koridore priestorový posun, čím došlo aj k posunu terasy elektrického vedenia aj nad pozemkom žalobcu č. 195. Žalovaný je toho názoru, že v rámci stavby nezriaďoval vzdušné elektrické vedenie, pretože predmetné vedenie je umiestnené v tomto území už desiatky rokov. Na základe tohto skutkového stavu dospel žalovaný k záveru, že stavba bola realizovaná v súlade so stavebným povolením. 49. Spornou otázkou, majúcou zásadný význam pre posúdenie toho, či bola alebo nebola stavba realizovaná v súlade so stavebným povolením, a pre posúdenie zákonnosti záverov preskúmavaných rozhodnutí žalovaného, je, či bola alebo nebola stavba realizovaná aj na pozemku č. 195 vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný explicitne potvrdil, že stavba nebola realizovaná na pozemku č. 195, opierajúc sa o skutočnosť, že na danom pozemku sa nerealizovali žiadne stavebné či montážne práce a tieto boli po nesúhlase žalobcu realizované zo susedného pozemku. Žalobca naopak tvrdí, že stavba bola realizovaná aj na jeho pozemku, vychádzajúc zo samotného faktu, že elektrické vedenie je vedené nad pozemkom č. 195. 50. Stavbou je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu (§ 43 ods. 1 stavebného zákona). Ako inžiniersku stavbu zákon explicitne pomenúva aj „diaľkové a miestne rozvody elektriny, stožiare, transformačné stanice“ (§ 43a ods. 3 písm. i/ stavebného zákona). V súlade s týmto prístupom zákon pomenúva ako inžiniersku stavbu aj elektronické komunikačné siete a vedenia, či televízne káblové rozvody. Stavebný zákon platný a účinný v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí jednoznačne označuje aj rozvody elektrickej energie ako inžiniersku stavbu. Tieto závery sú potvrdené aj rozhodnutiami súdov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžk/8/2018 zo dňa 05.11.2018). Tieto východiská prebral aj nový stavebný zákon č. 25/202 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon), ktorý za jednoduchú stavbu explicitne pomenúva aj podzemné a nadzemné elektrické vedenia, vrátane súčastí sústavy podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 6 písm. h/ a i/ nového stavebného zákona). 51. Ak teda došlo pri realizácii stavby „Q. A. H., A. B. D. D. M. C.“ k zmene vedenia uhla elektrického vedenia, došlo k zmene časti inžinierskej stavby. Je irelevantné, či dané elektrické vedenie existovalo ponad dotknutými pozemkami aj v minulosti. Tým, že sa menil uhol trasovania tohto vedenia tak nie je možné tvrdiť, že nedošlo k zmene časti existujúcej stavby, ktorá bola vyvolaná, resp. bola súčasťou realizovanej stavby „Q. A. H., A. B. D. D. M. C.“. Žalovaný a zároveň aj ŽSR ako stavebník potvrdili, že v súvislosti s touto stavbou bolo potrebné realizovať úpravy na časti existujúceho vzdušného vedenia a koncovom stožiari č. 88a, ktorý sa nachádza na susednom pozemku parc. č. 193 k. ú. H. (viď bod 15, 27 a 28 tohto rozsudku). Na záver, že došlo k zmene časti existujúcej inžinierskej stavby v súvislosti s realizáciou stavby „Q. A. H., A. B. D. D. M. C.“, nemá vplyv skutočnosť, či predmetné elektrické vedenie na danom mieste (teda v pôvodnom uhle jeho vedenia) existovalo desiatky rokov alebo či je v správe tretej osoby (Východoslovenskej distribučnej, a.s.). Aj z administratívneho spisu a na základe kolaudačného rozhodnutia má správny súd za preukázané, že predmetom stavby mal byť aj prevádzkový súbor označený ako „PS 203 Vzdušné vedenie vvn“, teda vzdušné elektrické vedenie veľmi vysokého napätia (ďalej len „VVN“). 52. Následne je potrebné vyhodnotiť, či došlo k zmene časti inžinierskej stavby (elektrického vedenia) na pozemku žalobcu č. 195. Túto otázku žalovaný jednoznačne vyhodnotil negatívne, t. j. je toho názoru, že stavba „Q. A. H., A. B. D. D. M. C.“ nebola realizovaná na pozemku žalobcu. Podľa názoru správneho súdu, vyššie uvedené právne závery výkladu stavebného zákona neumožňujú tvrdiť, že na pozemku
č. 195 nedošlo k realizácii stavby, ak nad daným pozemkom došlo k zmene (inžinierskej) stavby. Nad daným pozemkom došlo k zmene uhla vedenia/trasovania elektrického vedenia, čo spôsobilo jeho posunutie a zväčšenie ochranného pásma na danom pozemku o 9,95 m2; uvedené potvrdil sám žalovaný (bod 30 tohto rozsudku). Vyplýva to aj z grafického zobrazenia zmeny trasovania elektrického vedenia VVN nad pozemkom č. 195 a s tým súvisiacej zmeny rozsahu ochranného pásma, ktoré bolo vypracované spoločnosťou SAG Elektrovod (IČO: 36 863 513; od 01.09.2017 podnikajúca pod obchodným menom SPIE Elektrovod, a.s., ktorá je ďalším účastníkom konania v 2. rade) a je súčasťou vyjadrenia ŽSR zo dňa 26.04.2016 k podanému rozkladu žalobcu v rámci kolaudačného konania, ktoré je založené aj v administratívnom spise. Na pozemku č. 195 sa síce neuskutočňovali priamo stavebné práce definované v § 43g stavebného zákona (odborné činnosti, ktorými sa uskutočňuje stavby, vrátane montážnych prác, ak sa nimi zabudovávajú do stavby prevádzkové zariadenia a zariadenia technického, energetického a technologického vybavenia stavby), no ich realizáciou na stožiari č. 88a na susednom pozemku č. 193 a na samotnej trakčnej meniarni ŽSR došlo k zmene uhla vedenia elektrického vedenia ponad pozemkom žalobcu č. 195. Táto zmena mala za následok posunutie a zväčšenie ochranného pásma o 9,95 m2, čo znamená, že žalobca je povinný dodržiavať zákonné obmedzenia týkajúce sa zákazu niektorých činností v danom ochrannom pásme podľa zákona o energetike. Ak má zmena inžinierskej stavby vedenej ponad určitý pozemok takýto následok (automaticky na danom pozemku vzniká/rozširuje sa ochranné pásmo), inžinierska stavba (káble elektrického vedenia) má priamy dopad na možnosti využitia pozemku pod touto stavbou, pozemok je priamo dotknutý danou stavbou. Uvedené podľa názoru správneho súdu vedie k jedinému záveru, že inžinierska stavba zmeny elektrického vedenia bola realizovaná na pozemku č. 195. 53. Vyššie uvedený záver neznamená, že by bol dotknutý pozemok č. 195 automaticky aj stavebným pozemkom. Stavebný pozemok je definovaný v § 43h stavebného zákona, pričom stavebná i súdna prax akceptuje záver, že inžinierska alebo líniová stavba nemusí byť postavená len na pozemku, ktorý je v katastri nehnuteľností zapísaný ako zastavaná plocha a nádvorie alebo ako ostatná plocha, resp. že by musel byť územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím určený na zastavanie. Elektrické vedenia sú trasované aj cez poľnohospodárske či lesné pozemky a nie nevyhnutne cez pozemky evidované ako zastavaná plocha a nádvorie alebo ako ostatná plocha. 54. Na základe vyššie uvedeného kolaudačné rozhodnutie ako prvostupňové rozhodnutie a následne aj napadnuté rozhodnutie trpia vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu, kedy bez relevantného odôvodnenia vychádzal správny orgán z toho, že stavba „Q. A. H., A. B. D. D. M. C.“ nebola realizovaná aj na pozemku č. 195. Právne posúdenie a závery žalovaného ako prvostupňového orgánu aj ako odvolacieho orgánu nereflektujú skutkový stav, kedy bola v súvislosti so stavbou trakčnej meniarne ŽSR realizovaná aj časť inžinierskej stavby na pozemku č. 195. Následne sú aj závery žalovaného o tom, že predmetná stavba bola realizovaná v súlade so stavebným povolením postavené na nesprávnych skutkových zisteniach. Nedostatočne ustálenie skutkového stavu zo strany žalovaného je zrejmé aj z toho, že žalovaný si priamo odporuje, keď uvádza, že došlo k posunutiu uhla elektrického vedenia (bod 5 tohto rozsudku), zároveň že žalobca sa mal a mohol oboznámiť so stavebnou dokumentáciou a zistiť, že ako následok realizácie stavby sa nadzemné elektrické vedenie posunie (bod 13 tohto rozsudku), no následne uvádza, že existujúce elektrické vedenie nebolo predmetom kolaudačného konania (bod 16 tohto rozsudku), čo je priamo v rozpore s obsahom kolaudačného rozhodnutia, ktorého súčasťou je aj prevádzkový súbor „PS 208 Vzdušné vedenie vvn“. 55. Pre úplnosť správny súd uvádza, že nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k základnej otázke, či bola stavba realizovaná aj na pozemku č. 195, neznamená automaticky, že stavba bola realizovaná v rozpore so stavebným povolením. Zároveň vyššie uvedeným záverom správny súd netvrdí, že pozemok č. 195, resp. aj ďalšie pozemky, nad ktorými je vedené upraveného elektrické vedenie, museli byť nevyhnutné uvedené v stavebnom povolení. Predmetom súdneho prieskumu nebolo žiadne z dvoch stavebných povolení, ktorými bola povolená kolaudovaná stavba „Q. A. H., A. B. D. D. M. C.“. Bude úlohou správneho orgánu, aby na základe riadne zisteného skutkového stavu posúdil, či bola alebo nebola stavba realizovaná v súlade so stavebnými povoleniami, resp. či sú dané dôvody na zmeny stavbu v zmysle § 81 ods. 4 v spojení s § 68 stavebného zákona. Pokiaľ sa skutočné realizovanie dotknutej stavby podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, no zmena uhla trasovania elektrického vedenia bola zároveň nevyhnutne vyvolanou zmenou inžinierskej stavby v súvislosti so stavbou trakčnej meniarne ŽSR, je možné uvažovať nad postupom, kedy správny orgán s kolaudačným konaním spojí aj konanie o zmene stavby. K uvedeným záverom
však správny orgán nedospel, keď v odôvodnení prvostupňového ako ani napadnutého rozhodnutia nie je uvedená argumentácia v tomto smere. Žalovaný až vo svojom vyjadrení (duplike) zo dňa 20.11.2024 nepriamo odkazuje na možnosť stavebného úradu schváliť zmeny stavby v rámci kolaudačného konania podľa § 81 ods. 4 stavebného zákona s následným záverom, že „vzhľadom na to, že posun napojenia elektrického vedenia podstatným spôsobom nemení stavbu, ani nezasahuje podstatným spôsobom do práv a povinností účastníkov konania, ministerstvo vydalo kolaudačné rozhodnutie“. Nie je preto vôbec jasné, či ministerstvo spojilo konanie, ktorého výsledkom bolo aj kolaudačné rozhodnutie, s konaním o zmene stavby pred dokončením podľa § 81 ods. 4 stavebného zákona. Tieto skutočnosti musia byť zrejmé z jeho odôvodnenia a zároveň aj z výroku kolaudačného rozhodnutia, ktoré však neuvádza, že by došlo k zmene stavby oproti stavebnému povoleniu. 56. Je tiež potrebné sa vyjadriť k opakovaným tvrdeniam žalovaného, že žalobca mal námietku, že sa posunuté elektrické vedenie nachádza aj nad jeho pozemkom č. 195, uplatniť už v rámci stavebného konania. K tomu správny súd uvádza, že táto námietka ani nemohla byť vznesená v rámci stavebného konania, kedy skutočnosť zmeny uhla vedenia elektrického vedenia nebola zrejmá zo stavebného povolenia č. 5678/2012/S4-V-Rt zo dňa 27.0.2012, ktoré sa týka časti stavby trakčnej meniarne ŽSR v Borši a týka sa pozemkov v k. ú. H.. Správny súd na podklade administratívneho spisu zistil, že v danom stavebnom povolení sa predpokladá realizácia prevádzkovaného súboru označeného ako „PS 203 Vzdušné vedenie nn“, teda vzdušné vedenie nízkeho napätia. Kolaudačné rozhodnutie však uvádza, že stavba „Q. A. H.“ obsahuje „PS 203 Vzdušné vedenie vvn“, teda vzdušné vedenie veľmi vysokého napätia. Plánované práce na prevádzkovom súbore vzdušného vedenia VVN neboli evidentné už zo stavebného povolenia, s ktorým bol žalobca oboznámený, ktoré nepredpokladalo výmenu VVN. O tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel až v priebehu prác, kedy mu ŽSR oznámilo výmenu VVN a vôľu realizovať práce z pozemku č. 195, s čím žalobca nesúhlasil. Aj grafické zobrazenie zmeny trasovania elektrického vedenia VVN, nachádzajúce sa v administratívnom spise, bolo vypracované spoločnosťou SAG Elektrovod s dátumom „02/2015“, t. j. nie v čase vydania stavebných povolení k stavbe z roku 2012. Iná dokumentácia, ktorá by preukazovala, že zmena uhla vedenia VVN mala byť známa žalobcovi už v rámci stavebného konania, nie je súčasťou administratívneho spisu kolaudačného konania. Zmena týkajúca sa práv a právom chránených záujmov žalobcu bola zrejmá až po realizovaní stavby a s ním spojenej úprave uhla trasovania elektrického vedenia VVN zo stĺpu č. 88a na susednom pozemku č. 193 do trakčnej meniarne ŽSR. Aj z následnej komunikácie medzi žalobcom, žalovaným, ŽSR a Východoslovenskou distribučnou a.s., ktorá je súčasťou administratívneho spisu, je zjavné, že nad pozemkom žalobcu č. 195 je vedené elektrické vedenie VVN. Tvrdenie žalovaného, že žalobca mal svoju námietku k úprave uhla vedenia VVN uplatniť už v rámci stavebného konania preto neobstojí na podklade obsahu administratívneho spisu ku kolaudačnému konaniu a žalobca nijako nepochybil, ak uvedenú námietku vzniesol až v rámci kolaudačného konania. 57. Neušlo zároveň pozornosti správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutia sa nijako nevenujú otázke rozdielu medzi schválenou dokumentáciou pre stavebné povolenie a skutočnou realizáciou stavby v časti prevádzkového súboru PS 203, kedy je v stavebnom povolení pre trakčnú meniareň predpokladaná realizácia elektrického vedenia nízkeho napätia, no v kolaudačnom rozhodnutí sa uvádza realizácia elektrického vedenia VVN. Taktiež nie je nijako vysvetlený rozdiel týkajúci sa realizácie stavby aj na pozemkoch v k. ú. G., ktoré nie sú uvedené v žiadnom z dotknutých stavebných povolení (viď bod 1 a 2 tohto rozsudku). Aj tieto rozdiely bez akéhokoľvek pomenovania zisteného skutkového stavu v preskúmavaných rozhodnutiach poukazujú na nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý vzalo ministerstvo za základ pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia. 58. Vyššie uvedené nedostatky rozhodnutia žalovaného (ako orgánu verejnej správy prvého stupňa i ako odvolacieho orgánu) odôvodňujú zrušenie oboch preskúmavaných rozhodnutí žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, keďže zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Správny súd rozhodol o potrebe vrátiť vec správnemu orgánu prvého stupňa (žalované ministerstvo) na ďalšie konanie, nakoľko nedostatočne zistený skutkový stav je podstatnou vadou, ktorá mala dopad na celé ďalšie konanie, resp. na posúdenie skutočností, ktoré sú predmetom kolaudačného konania. 59. Ako už bolo uvedené vyššie, v ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP), vec znova prejednať, pričom bude povinný vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu vo vzťahu k zmene uhla trasovania
elektrického vedenia VVN, ktoré je inžinierskou stavbou realizovanou nad pozemkom č. 195, čo malo vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobcu. Po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom nie nerelevantnej argumentácie žalobcu a dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, prijme správny orgán vo vzťahu k otázke, či bola stavba realizovaná v súlade s obomi stavebnými povoleniami jednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený záver na podklade riadne zisteného skutkového stavu. V prípade, ak bolo úmyslom žalovaného rozhodnúť v rámci kolaudačného konania aj o zmene stavby podľa § 81 ods. 4 stavebného zákona, tieto skutočnosti musia byť podložené riadne zisteným skutkovým stavom za dodržania procesných ustanovení vyplývajúcich z § 61 stavebného zákona. 60. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd proti žalovanému priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. Správny súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 3 SSP, pričom v kasačnom konaní úspešnému sťažovateľovi (žalobcovi) priznal náhradu trov kasačného konania. 61. Ďalším účastníkom konania správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože správny súd nezistil, že by im trovy vznikli. Ďalší účastníci konania v 2. až 15. rade sa k celom konaní nijako nevyjadrili. Správny súd zároveň ani ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade (ŽSR) neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu správneho súdu, aby sa k podanej žalobe ďalší účastníci konania vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej. 62. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).