Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/180/2019 1019201130 28. 05. 2025 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201130.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: SLOVNAFT, a. s., so sídlom: Vlčie hrdlo 1, 824 12, Bratislava, IČO: 31 322 832, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., so sídlom: Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, IČO: 36 740 951, proti žalovanému: Inšpektorát práce Bratislava, so sídlom: Za kasárňou 1, 832 64 Bratislava, IČO: 00 166 367, v konaní o preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku inšpekcie práce č.: IBA-04-84-2.3/P-E24,A25-19, č. úlohy 19 113 zo dňa 17.05.2019 a Dodatku č. 1 k Protokolu o výsledku inšpekcie práce č.: IBA-04-84-2.3/P-E24,A25-19, č. úlohy 19 113 zo dňa 12.06.2019, takto rozhodol: I. Súd žalobu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. 1. Správnou žalobou zo dňa 12.08.2019 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.08.2019 sa žalobca (ďalej aj „kontrolovaný subjekt“) domáhal zrušenia Protokolu o výsledku inšpekcie práce č.: IBA-04-84-2.3/P-E24,A25-19, č. úlohy 19 113 zo dňa 17.05.2019 (ďalej len „Protokol“) a Dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 12.06.2019 (ďalej len „Dodatok“). V dňoch 07.12.2018, 14.12.2018 a 19.12.2018, 07.01.2019, 08.02.2019, 06.04.2019, 07.04.2019, 25.04.2019 a 26.04.2019 a 02.05.2019 a 17.05.2019 bola u žalobcu ako zamestnávateľa vykonaná inšpekcia práce, pričom boli zistené tri nedostatky, na ktoré žalovaný poukazuje v Protokole, a to porušenie § 99 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) tým, že žalovaný nemal viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti u dotknutých zamestnancov v mesiaci november 2018 tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom títo zamestnanci vykonávali prácu, alebo mali nariadenú pracovnú pohotovosť. Ďalej v ňom bolo konštatované porušenie § 87 ods. 4 Zákonníka práce z dôvodu, že dĺžka pracovného času u kontrolovaných zamestnancov pracujúcich v nepretržitých režimoch mala presiahnuť 12 hodín, ako aj porušenie § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu vydania Protokolu (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) z dôvodu, že žalobca mal nepredložiť žalovanému v ním určenej lehote podklady a informácie vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov potrebných na vykonanie inšpekcie a odovzdal ich až po žalovaným určenej lehote. 2. Obsahom Protokolu boli aj opatrenia, ktoré inšpektor práce navrhuje vykonať, a to v súlade s § 12 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce datovať kolektívne zmluvy uzatvárané kontrolovaným subjektom a v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce nenariadil odstrániť zistené nedostatky, nakoľko tieto nie je možné dodatočne odstrániť. Zároveň v súlade s § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii
práce uložil zamestnávateľovi (žalobcovi) povinnosť prijať opatrenia na odstránenie príčin zistených porušení predpisov (bez bližšej konkretizácie) a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie príčin zistených porušení predpisov v lehote 30 dní od doručenia Protokolu. Protokol bol dňa 17.05.2019 prerokovaný s povereným zamestnancom žalobcu, pričom žalobca sa k jeho obsahu vyjadril podaním doručeným žalovanému dňa 27.05.2019. 3. Z obsahu Dodatku vyplýva konštatovanie žalovaného, že kontrolovaný subjekt vo svojom vyjadrení nepredložil žiadne nové dôkazy, ktorými by spochybnil alebo vyvrátil zistené skutočnosti uvedené v Protokole. Na základe uvedeného inšpektor práce ponechal Protokol v platnosti v celom rozsahu. Súčasťou Dodatku bolo aj uvedenie opatrení, ktoré sú obsahovo totožné, ako opatrenia uvedené v Protokole. 4. Žalobca v žalobe konštatuje, že žalovanému predložil Mesačný výkaz údajov pre zúčtovanie mzdy spolu s dokumentami, ktoré obsahovali evidenciu práce nadčas, uvedenie typového rozpisu zmeny, začiatok a koniec pracovnej zmeny a pohotovosti mimo pracoviska. Uviedol, že žalovanému predložil aj samostatnú evidenciu nadčasovej práce v kontrolovaných mesiacoch, v ktorej je uvedené meno a priezvisko zamestnanca, dátum výkonu práce nadčas, začiatok a koniec výkonu, dôvod výkonu nadčasovej práce a súhlas zamestnanca s výkonom nadčasovej práce. Ďalej konštatoval, že evidenciu pracovného času vedie a viedol v plnom súlade s § 99 Zákonníka práce, keď nepochybne eviduje začiatok a koniec časového úseku riadne odpracovaného pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti. Žalobca sa vyjadril aj k nedostatkom týkajúcich sa dĺžky pracovného času zamestnancov pracujúcich v nepretržitej prevádzke, t. j. 11,85 hodiny (11 hodín a 51 minút), čo je v súlade s § 87 ods. 4 Zákonníka práce. Žalobca v žalobe zároveň uviedol, že žalovanému doložil všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce a porušenia § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce sa nemohol dopustiť tým, že požadované podklady predložil dodatočne, keďže ich nemal možnosť doložiť v žalovaným určenej lehote. 5. Podaním zo dňa 10.10.2019, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.10.2019, sa žalovaný vyjadril k žalobe s tým, že žalobu navrhoval zamietnuť. Zároveň súdu doručil príslušný administratívny spis. 6. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave. Súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/180/2019. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S.
II. 7. Podľa § 493e Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 8. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 9. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
10. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 11. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 12. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 13. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 14. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 15. Podľa § 66 ods. 1 živnostenského zákona, konanie o uložení pokuty podľa § 63 a 64 môže živnostenský úrad v sídle kraja začať len do jedného roka odo dňa, keď sa o neoprávnenom podnikaní fyzickej osoby a právnickej osoby dozvedel, najneskôr však do piatich rokov od času, keď k porušeniu došlo; ak ide o pokračujúce neoprávnené podnikanie, najneskôr do piatich rokov od času, keď neoprávnené podnikanie ešte trvalo. 16. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) a b) zákona o inšpekcii práce, na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený a) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených. 17. Podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. III. 18. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 19. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) tak primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci a preskúmanie napadnutých aktov, medzi ktoré nepochybne patrí aj spôsobilý predmet súdneho prieskumu, t. j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka, ktoré zároveň nie je z možnosti súdneho prieskumu zákonom vylúčené (či už výslovne v texte konkrétnej právnej normy alebo na základe splnenia podmienok podľa § 7 SSP). Za týmto účelom sa správny súd oboznámil s obsahom administratívneho spisu, z ktorého zistil základné skutočnosti dôležité pre posúdenie prípustnosti súdneho prieskumu v danej veci. 20. Opatrením sa na účely § 3 ods. 1 písm. c) SSP rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Pri posúdení otázky, či určitý akt orgánu verejnej správy je opatrením, má preto zásadný význam, (i) či bol vydaný v administratívnom konaní a zároveň, (ii) či ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Naopak, bez právneho významu je v tomto smere označenie aktu orgánu verejnej správy. 21. Priamy dotyk práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzickej osoby a právnickej osoby aktom orgánu verejnej správy na účely SSP nie je bližšie (explicitne) normatívne vymedzený. Je však zrejmé, že ním možno rozumieť situáciu, kedy akt orgánu verejnej správy môže ovplyvniť právnu pozíciu určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby tak, že jej postavenie po vydaní aktu orgánu verejnej správy bude iné ako pred jeho vydaním. Naopak, o priamy dotyk práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzickej osoby a právnickej osoby aktom orgánu verejnej správy nepôjde vtedy, ak vplyv predmetného aktu na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby bude iba sprostredkovaný alebo pôjde iba o vplyv zasahujúci faktický záujem fyzickej osoby alebo právnickej osoby. 22. Správny súd preskúmal napadnuté správne akty a na podklade administratívneho spisu zistil, že opatrenia vyplývajúce z Protokolu v spojení s Dodatkom sa týkajú len návrhu inšpektora práce datovať kolektívne zmluvy uzatvárané kontrolovaným subjektom, pričom v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce nenariadil odstrániť zistené nedostatky, nakoľko ich nie je možné odstrániť. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie príčin zistených porušení predpisov (bez bližšej konkretizácie) vrátane doručenia písomnej správy o splnení opatrení na odstránenie príčin zistených porušení. Správny súd je toho názoru, že Protokolom v spojení s Dodatkom nebolo autoritatívne zasiahnuté do práv, právom chránených záujmov či povinností žalobcu. Samotný inšpektor práce spísaním Protokolu neuskutočňuje správne konanie a jeho inšpekčná/kontrolná činnosť, ktorej výsledky sú spísané v Protokole, nemá povahu právne záväzného rozhodnutia. Inšpektor práce neuplatnil žiadne prostriedky bezprostredného donútenia kontrolovaného subjektu na presadenie týchto opatrení. Neurčil žiadny zákaz ani inak neovplyvnil právnu pozíciu žalobcu tak, že by jeho postavenie po vydaní Protokolu v znení Dodatku malo byť iné ako pred jeho vydaním. 23. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že uložením povinnosti žalobcovi prijať opatrenia na odstránenie príčin zistených porušení predpisov došlo k zásahu do jeho práv a povinností, pričom tvrdí, že opatrenia a povinnosti uložené žalobcovi zo strany žalovaného sú s prihliadnutím na § 19 zákona o inšpekcii práce vynútiteľné a ich prípadné nesplnenie môže vyústiť do uloženia sankcie žalobcovi až do výšky XXX.XXX,- Eur. Uvedená argumentácia však neobstojí, keďže konanie o uložení pokuty je samostatným konaním, v rámci ktorého správny orgán aplikuje určitú mieru správnej úvahy pri ukladaní výšky sankcie. Žalobca môže v rámci tohto konania namietať samotné podkladové akty, ktoré môžu byť až v rámci súdneho prieskumu samotného rozhodnutia o uložení pokuty aj predmetom správneho súdneho prieskumu realizovaného správnym súdom. Správny súd teda konštatuje, že až rozhodnutie, ktorým bude prípadne žalobcovi uložená sankcia, bude správnym aktom, ktorým budú zasiahnuté práva a právom chránené záujmy žalobcu. Následné súdne konanie, ktorým bude prípadne žalobca napádať zákonnosť takéhoto rozhodnutia, bude priestorom, v rámci ktorého bude môcť žalobca namietať zistenia uvedené v Protokole v spojení s Dodatkom, a v rámci ktorého bude môcť správny súd tieto podkladové akty riadne preskúmať. Ako už bolo uvedené, konštatovanie inšpektora práce je podkladom, no samo nevytvára priamu hrozbu takého charakteru, ktorá by mala sama o sebe spôsobilosť zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu. 24. Judikatúra kasačného súdu potvrdzuje, že výsledky kontrolnej činnosti môžu byť predmetom samostatného súdneho prieskumu len v prípade, ak ukladajú povinnosti či opatrenia, ktorými by zasahovali do práv a právom chránených záujmov žalobcu. V tomto smere správny súd odkazuje na právny názor vyjadrený uznesením veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023, podľa ktorého: „Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného“, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe § 7 ods. 1 písm. e) SSP. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému
konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú. V odôvodnení daného uznesenia následne NSS SR uvádza: „Opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, ktoré môže uložiť inšpektor práce na základe výsledkov inšpekcie práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., sú súčasťou protokolu z inšpekcie práce. Neukladajú sa však vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Hoci na nesplnenie uloženého opatrenia je naviazaná sankcia podľa § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., základným predpokladom jej uloženia vždy zostáva to, aby v čase, kedy inšpektor práce opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. uložil, zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavoval porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle § 2 ods. 1 cit. zák. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zák., samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP.“ 25. Judikatúra, na ktorú poukazuje žalobca v správnej žalobe, tak bola čiastočne prekonaná uznesením veľkého senátu NSS SR. Nie každá povinnosť, ktorá bola uložená v protokole, musí byť automaticky povinnosťou, ktorá zasahuje do subjektívneho práva kontrolovaného subjektu. Z ustanovenia § 7 písm. e) SSP vyplýva, že a priori nie je možné vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností prípustný. Aj citované uznesenie veľkého senátu NSS SR uvádza, že je úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná. 26. Na podklade uvedeného možno konštatovať, že žalobcovi neboli uložené žiadne povinnosti, ktoré by ho obmedzovali v jeho činnosti v súlade so zákonom o inšpekcii práce, resp. Zákonníkom práce. Napadnutý Protokol a ani Dodatok preto nie sú opatreniami podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, keďže nespĺňajú jeden z definičných znakov opatrenia (atribút „priamosti“ dotyku na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach). 27. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak dospel správny súd k záveru, že napadnuté správne akty nepodliehajú prieskumu správnym súdom, a preto žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP odmietol. 28. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, ktorý uvádza, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá, pričom nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 171 ods. 1 SSP. 29. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 SSP a § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).