Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/78/2020 1020200437 16. 09. 2025 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200437.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY BA-6S/78/2020
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: BATAX, spol. s r.o., so sídlom Rovinka 34, IČO: 31 450 342, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Rybánskym, so sídlom Farská 46, Nitra, IČO: 44 036 213, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100172200/2020 zo dňa 16. januára 2020, takto rozhodol: BA-6S/78/2020
I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100172200/2020 zo dňa 16. januára 2020 a prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102189336/2019 zo dňa 18. septembra 2019 a vec v r a c i a Daňovému úradu Bratislava na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: BA-6S/78/2020
I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2018, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101422213/2019 zo dňa 11. júna 2019 (ďalej len „protokol z daňovej kontroly“). Protokol z daňovej kontroly a výzva na vyjadrenie sa k nemu boli dňa 12. júna 2019 doručené žalobcovi, ktorý sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril podaním doručeným správcovi dane dňa 01. júla 2020. Dňa 11. septembra 2019 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených k protokolu žalobcom.
2. Správca dane rozhodnutím č. 102189336/2019 zo dňa 18. septembra 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018, nepriznal nadmerný odpočet v sume XX XXX,XX eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume XX XXX,XX eur. 3. Žalobcovi neuznal uplatnenú DPH v sume XX XXX,XX EUR vyčíslenú na prijatých faktúrach č. 201801050, 201801072, 201801076, 201801081, 201801088, 201801101, 201801105, 201801112, 201801120, 201801124, 201801130, 201801132, 201801136, 201801139 (základ dane predstavoval celkovo sumu XXX XXX,XX eur) od dodávateľa Laser Systems s.r.o., pretože neboli naplnené podmienky v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Vykonanou daňovou kontrolou u žalobcu dospel k záveru, že z nadobudnutia tovaru (pohonné hmoty) z prijatých faktúr od dodávateľa Laser Systems s.r.o., ktorý zabezpečoval prepravu tovaru u externého prepravcu O.G.TRANS s.r.o., prepraveného z OMV Lobau, Rakúsko priamo žalobcovi v tuzemsku, prípadne odberateľom žalobcu, bol žalobca v zmysle § 11 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 69 ods. 6 zákona o DPH osobou povinnou platiť daň. Konštatoval, že u dodávateľa Laser Systems s.r.o. nevznikla z dodania tovaru pre žalobcu daňová povinnosť, ktorá bola v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) zákona o DPH predmetom dane v tuzemsku. Mal za to, že povinnosťou dodávateľa bolo vystaviť faktúru za dodanie tovaru pre žalobcu bez DPH a žalobca bol povinný nadobudnutie tohto tovaru z iného členského štátu tzv. samozdaniť na riadku 7 a 8 daňového priznania DPH. 4. Zistil, že došlo k reťazovému obchodu medzi spoločnosťami OMV Slovensko, s.r.o. - SP Consulting s.r.o. - Laser Systems s.r.o. (prepravca O.G.TRANS s.r.o.) - žalobca, pri ktorom nastal jediný pohyb tovaru od prvého dodávateľa priamo k žalobcovi, prípadne odberateľom žalobcu alebo časti pohonnej hmoty vyskladnenej u žalobcu a časti vyskladnenej u odberateľa žalobcu, prípadne aj prevezenej priamo k odberateľovi žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na bod 38 rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“) v prípade EMAG C-245/04, ako aj bod 3.1 rozsudku vo veci EUROTYRE C-430/09 a bod 36 rozhodnutia vo veci TORIDAS C-386/16. Konštatoval, že žalobca zaslal objednávku svojmu dodávateľovi Laser Systems s.r.o., ktorý zaistil svojho prepravcu O.G.TRANS s.r.o., aby načerpal pohonné hmoty zo skladu Lobau, Rakúsko a prepravil ich priamo k žalobcovi, prípadne odberateľovi žalobcu. 5. Mal za to, že moment prevodu práva disponovať s tovarom ako vlastník na spoločnosť Laser Systems s.r.o. od jeho dodávateľa SP Consulting s.r.o. musel nastať pred začatím prepravy v mieste dodania tovaru, t. j. v Rakúsku, keďže od prevodu vlastníckeho práva sa odvíja aj právo prepraviť tovar z iného členského štátu do tuzemska. Vzhľadom na to, že prepravu tovaru zabezpečil daňový subjekt Laser Systems s.r.o., muselo byť podľa jeho mienky vlastnícke právo k tovaru z OMV Slovensko, s.r.o. registrovanej v Rakúsku prevedené na spoločnosť SP Consulting s.r.o. ešte v Rakúsku, pretože prevod sa uskutočnil skôr, ako začal prepravu vykonávať Laser Systems s.r.o. medzi členskými štátmi Rakúsko – Slovensko, a teda za miesto dodávky tovaru pre spoločnosť SP Consulting s.r.o. sa považuje miesto v členskom štáte odoslania zásielky alebo dopravy tovarov (Rakúsko). Uviedol, že v prípade dodania tovaru OMV Slovensko, s.r.o. - SP Consulting s.r.o. preto nemožno hovoriť o dodaní tovaru s prepravou zakladajúcom uplatnenie oslobodenia dodávky tovaru v rámci Spoločenstva. Dodávke OMV Slovensko, s.r.o. - SP Consulting s.r.o. - Laser Systems s.r.o. teda nemohol pripísať prepravu v rámci Spoločenstva, keďže prvá ani druhá dodávka tovaru nezakladala zaslanie alebo dopravu, a za miesto prvej a druhej dodávky sa považuje Rakúsko, kde sa tovar nachádzal v čase začatia dodávky. 6. Zároveň poukázal rozsudok EUROTYRE C-430/09. Prijatím objednávky daňovým subjektom Laser Systems s.r.o. od žalobcu a prepravením pohonných látok zo skladu Lobau, Rakúsko považoval toto dodanie za dodávku v rámci Spoločenstva. Uviedol, že žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník na základe uvedenom na prepravných dokladoch, určoval miesta vykládky a v zmysle rámcovej zmluvy medzi Laser Systems s.r.o. a žalobcom vlastníctvo prechádza na kupujúceho okamžikom prevzatia tovaru. Aj s poukazom na § 17 ods. 1 zákona o DPH konštatoval, že daňový subjekt Laser Systems s.r.o. tým, že vykonal prepravu tovaru zo skladu Lobau, Rakúsko s miestom určenia prepravy v tuzemsku, je miestom nadobudnutia tovaru žalobcom tuzemsko, a teda žalobca je v zmysle § 11 ods.
1 zákona o DPH v nadväznosti na § 69 ods. 6 zákona o DPH osobou povinnou platiť daň správcovi dane v tuzemsku. Dospel k záveru, že dodanie tovarov medzi Laser Systems s.r.o. a žalobcom je možné považovať za pohyblivú dodávku tovarov, t. j. miesto dodania bolo v štáte, v ktorom sa tovary nachádzali v čase, keď začína preprava (§ 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH). 7. Z dôvodu, že dodania zakladajúce jeden pohyb tovaru sú považované za časovo po sebe nasledujúce, vyvodil, že subjekty SP Consulting s.r.o. a Laser Systems s.r.o. predmetné pohonné hmoty nakúpili a dodali (bez prepravy), pričom tovary boli na území Rakúska a miestom dodania bolo Rakúsko, a teda tieto spoločnosti mali povinnosť registrácie pre daň v Rakúsku. Daňový subjekt Laser Systems s.r.o. podľa jeho názoru nesprávne vystavil preverované odberateľské faktúry pre žalobcu. Na základe okolností posúdil, že dodávka tovaru medzi Laser Systems s.r.o. a žalobcom spĺňa podmienky dodávky tovaru v rámci Spoločenstva. Dospel tiež k záveru, že nadobudnutie tovaru spoločnosťami SP Consulting s.r.o. a Laser Systems s.r.o. v tuzemsku z iného členského štátu nenapĺňa podmienky nadobudnutia v tuzemsku, pretože miesto a okamih dodania tovaru, resp. prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na dané spoločnosti nastal skôr, než sa fyzicky uskutočnila preprava tovaru od spoločnosti Laser Systems s.r.o. k žalobcovi do miesta určenia dodávky, t. j. tuzemsko. Nepovažoval za sporné, že žalobca nadobudol fakturovaný tovar, no nebolo preukázané, že spoločnostiam SP Consulting s.r.o. a Laser Systems s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku, ktorá je jednou zo základných podmienok na odpočítanie dane u žalobcu vyplývajúca z § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. Konštatoval, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť z dodania tovaru odberateľom v tuzemsku iba z titulu uvedenia dane vo faktúrach podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, pričom daň splatná iba z tohto titulu nezakladá právo na jej odpočet. Podotkol, že žalobca nepodal dodatočné daňové priznanie. 8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím č. 100172200/2020 zo dňa 16. januára 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol tak, že podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Zo znenia rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim Laser Systems s.r.o. a žalobcom ako kupujúcim dňa 22. januára 2018 zistil, že žalobca mal vedomosť, že miestom nadobudnutia pohonných hmôt (ďalej aj „PHM“) je iný členský štát – Rakúsko, pričom konateľ žalobcu uviedol napr. aj dňa 10. júla 2018 do zápisnice, že žalobca dáva požiadavku dodávateľovi Laser Systems s.r.o., aby PHM doviezol do tuzemska. Zistenia podľa jeho názoru preukazujú vedomosť žalobcu, že PHM jeho dodávateľ nadobúda v inom členskom štáte a miestom plnenia nie je tuzemsko, preto dodanie tovaru nie je predmetom dane v tuzemsku podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ale miestom dodania PHM žalobcovi bolo Rakúsko podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, kde sa začala preprava PHM. Po posúdení všetkých zistení, dôkazov a skutočností považoval za preukázané, že dodávateľovi Laser Systems s.r.o. nevznikla v tuzemsku daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, preto mal žalobcovi vystaviť faktúry bez uvedenia DPH s prenosom daňovej povinnosti na žalobcu podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH a žalobca mal požiadať Laser Systems s.r.o. o opravu faktúr. 9. Konštatoval, že žalobca nepreukázal nadobudnutie tovaru od dodávateľa, ktoré bolo predmetom dane v tuzemsku. Podotkol, že vedomosť žalobcu, že PHM sú prepravované zo skladu Lobau v Rakúsku, vyplýva aj z vyjadrenia konateľa žalobcu dňa 19. septembra 2018. Uviedol, že v prílohe žalobcom predložených faktúr od Laser Systems s.r.o. sú spúšťacie listy, v ktorých hlavičke je uvedená RAFF LAGER LOBAU, žalobca je uvedený ako zákazník, klient a príjemca, adresát, a na predloženom medzinárodnom nákladnom liste (ďalej aj „CMR“) je uvedená ako odosielateľ RAFF LAGER LOBAU, ako príjemca je uvedený žalobca, ktorý aj pečiatkou a podpisom potvrdil prevzatie PHM. Mal za to, že žalobca nepreukázal prijatie dostatočného opatrenia tým, že si zistil, že jeho dodávateľ Laser Systems s.r.o. bol zaregistrovaným platiteľom DPH a bol zapísaný v obchodnom registri. Vyjadril sa, že zo zistení vyplýva, že v jeden deň nadobudla od OMV Slovensko s.r.o., registrovanej ako platiteľ dane v Rakúsku, PHM spoločnosť SP Consulting s.r.o., pričom už na faktúrach vystavených OMV Slovensko s.r.o. pre SP Consulting s.r.o. je uvedený žalobca ako miesto dodania. Uviedol, že v ten istý deň SP Consulting s.r.o. vyfakturovala predmetné PHM spoločnosti Laser Systems s.r.o. už so sadzbou a výškou DPH s tým, že PHM boli stále v sklade v Rakúsku bez fyzického pohybu, a následne Laser Systems s.r.o. PHM prefakturovala žalobcovi s DPH. Dospel k záveru, že v rámci reťazového obchodu sa uskutočnil jeden pohyb tovaru od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi (žalobca) s cieľom uplatniť si právo na odpočítanie dane, pričom neprišlo k dodaniu predmetu dane v tuzemsku, nevznikla daňová povinnosť, a teda dodanie PHM sa neuskutočnilo tak, ako bolo deklarované na faktúrach.
II. Žaloba 10. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100172200/2020 zo dňa 16. januára 2020, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 102189336/2019 zo dňa 18. septembra 2019, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania v plnom rozsahu. Správnu žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s obsahom spisového materiálu alebo v ňom nemá oporu, resp. došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 11. Namietal, že sú mu pričítané porušenia povinností jeho dodávateľa, resp. aj daňového úradu, pričom závery a ich odôvodnenie odporuje judikatúre SDEÚ na úseku DPH, ako aj slovenskej zákonnej úprave, keď napadnuté rozhodnutia konštatujú porušenie jeho povinností podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s § 19 ods. 1 zákona o DPH, ku ktorým nedošlo, keď jeho tvrdenia neboli vyvrátené, pričom nedostatočne zistený skutkový stav je de facto v rozpore s obsahom administratívnych spisov. Správca dane, ako aj žalovaný podľa jeho mienky založili svoje rozhodnutia na nesprávnom a irelevantnom právnom posúdení, postupovali v rozpore s § 24 daňového poriadku, dôkaznú povinnosť preniesli výlučne na neho, ním predložené dôkazy nesprávne vyhodnotili, vykonanie ďalších ním označených dôkazov bezdôvodne odmietli, pričom svoje rozhodnutia odôvodnili porušením povinností, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplýva a nebolo preukázané. 12. Mal za to, že rámcovou zmluvou bolo preukázané, že nemohol mať vedomosť o spôsobe zadováženia tovaru jeho dodávateľom (Laser Systems s.r.o.), tovar prijímal od podnikateľského subjektu v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky, so sídlom na území Slovenskej republiky a vlastnícke právo k tovaru nadobudol až stočením paliva na území Slovenskej republiky, zaplatením kúpnej ceny a podpisom dodacieho listu, kedy nadobudol právo nakladať s tovarom. Podotkol, že zaslaním emailu - objednávky dodávateľovi nemohol nadobudnúť právo disponovať s tovarom ako jeho vlastník a nemohol ovládať ani kontrolovať dodanie tovaru. Konštatoval, že napriek uvedenému správca dane, ako i žalovaný dodávky tovaru posúdili ako tzv. reťazový obchod, pri ktorom mal nastať jediný pohyb tovaru, a to od prvého dodávateľa k nemu, prípadne k jeho odberateľovi. Tvrdil, že nemohol mať vedomosť o skutočnostiach, na základe ktorých správca dane posúdil daňový režim spoločnosti SP Consulting s.r.o. (o tejto spoločnosti sa dozvedel až z napadnutých rozhodnutí), Laser Systems s.r.o. i jeho. Skutočnosť, že bol uvedený v nákladných listoch ako prijímateľ, podľa jeho mienky nemôže zakladať jeho právo nakladať s tovarom ešte predtým, než sa začala jeho preprava z Rakúska. Uviedol, že pri odoslaní objednávky nemohol mať vedomosť, kto a kedy započne prepravu tovaru, ani to, kde sa zaháji preprava tovaru. Vychádzal jedine zo skutočností deklarovaných dodávateľom, že tento disponuje právom nakladať s tovarom, tovar dodá v dojednaných lehotách na miesto určenia prostredníctvom ním zabezpečeného prepravcu, a disponuje oprávnením na jeho distribúciu, predaj i prepravu prostredníctvom oprávnenej osoby. 13. Upozornil, že rámcová zmluva deklaruje, že mal obdržať tovar „zo Slovenska“ fakturovaný slovenskou sadzbou DPH. Mal za to, že správca dane, ako i žalovaný jednoznačne nesprávne vyhodnotili a určili moment prevzatia tovaru, a teda nadobudnutie vlastníckeho práva k tovaru z jeho strany, ktorý má byť ešte v Rakúsku. Prípad EMAG C-245/04, bod 38 podľa neho nie je možné aplikovať na túto vec, resp. na jeho spoločnosť, pretože preukázateľne nenadobudol tovar v rámci Spoločenstva. Zároveň poukázal na bod 46 rozhodnutia EMAG C-245/04 s tým, že miestom dodávky podľa rámcovej zmluvy, jej povahy a priebehu obchodnej transakcie medzi ním a dodávateľom Laser systems s.r.o. je Slovenská republika. Súčasne sa vyjadril, že nie je účastníkom vzťahu, ktorý je popísaný v rozhodnutí Euro tyre holding B.V., rozsudok C-430/09. Navyše nie je s poukazom na súkromnoprávny charakter jednotlivých obchodov v jeho kompetencii vyhodnocovať daňový režim spoločnosti SP Consulting s.r.o. ani Laser systems s.r.o. Považoval za nesporné, že na neho nemožno za žiadnych okolností aplikovať § 69 ods. 6 zákona o DPH, keďže nenadobudol právo nakladať s tovarom v Rakúsku, a už vôbec nie pred začatím prepravy. Uviedol, že až do momentu stočenia pohonnej látky do jeho nádrží nemohol s tovarom disponovať ani ovládať nakladanie s ním, nemal vedomosť o presnom mieste jeho uloženia, nemal dosah ani na jeho prepravu a jej priebeh. Preto nie je možné od neho spravodlivo požadovať,
aby sa registroval pre daň v Rakúsku, čo vylučuje jeho zodpovednosť za správcom dane uvádzané porušenie ustanovení zákona o DPH. 14. Okrem toho poukázal na absenciu aplikácie osobitného režimu právnych predpisov o nakladaní s pohonnými látkami zo strany správcu dane i žalovaného. Uviedol, že odoberal pohonné hmoty, teda tovar na ktorý sa vťahujú ustanovenia zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja“) a zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov ja v znení neskorších predpisov (ďalej len „colný zákon“), od spoločnosti Laser Systems s.r.o., ktorá nie je oprávneným príjemcom podľa § 2 zákona o spotrebnej dani, a preto bol oprávnene presvedčený o tom, že daňový režim fakturácie za tovar je v súlade so všetkými právnymi predpismi. Podotkol, že jeho spoločnosť nemohla nadobudnúť pohonné hmoty ani získať dispozičné právo k tovaru na území Rakúska, pretože nie je subjektom povinným z hľadiska spotrebnej dane, nevystupuje ako oprávnený príjemca, ale je distribútorom pohonných látok. Mal za to, že výpoveďami svedkov a dožiadaním mal správca dane preveriť a potvrdiť skutočnosti, že SP Consulting s.r.o. a Laser systems s.r.o. nie sú oprávnenými príjemcami podľa zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja. 15. Zároveň namietal odmietnutie jeho tvrdení a predložených dokladov bez vysvetlenia. Pokladal za zrejmé, že správca dane nedostatočne zdôvodnil svoje úvahy a jeho závery prevzal žalovaný bez posúdenia vykonaných dôkazov a záverov. Upozornil, že v napadnutom rozhodnutí možno nájsť iba všeobecné konštatovania žalovaného, že správca dane vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, a odmietnutie jeho námietok bez bližšieho odôvodnenia. Napadnuté rozhodnutia podľa jeho názoru trpia nedostatkom odôvodnenia, sú nepreskúmateľné a arbitrárne. Podotkol, že bez vysvetlenia je mu nekonkrétne vyčítaná účelovosť jeho postupu, a to dokonca spoločným konaním s jeho dodávateľom, čo nebolo preukázané. Uviedol, že z jeho účtovných evidencií a predložených dokladov vyplýva, že si voči nemu iný platiteľ dane (Laser systems s.r.o.) uplatnil daň z tovarov, ktoré mu boli dodané na území Slovenskej republiky, právo odpočítať daň mu vznikla, nakoľko deklaroval viacerými dokladmi skutočnosť, že nadobudol právo s tovarom nakladať ako vlastník na území Slovenskej republiky - prevzal ho, uskladnil a následne predal svojim odberateľom, dodanie tovaru a možnosť s ním nakladať sa uskutočnilo v momente stočenia pohonných hmôt do jeho nádrží na území Slovenskej republiky, čo potvrdili všetky zúčastnené resp. vypočuté osoby. Vyjadril sa, že ak mali správca dane a žalovaný pochybnosti o relevancii predložených dokladov, mali v intenciách § 24 daňového poriadku vykonať ďalšie dokazovanie týkajúce sa momentu dodania tovaru, najmä okamihu, kedy nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 15. júla 2020, v ktorom zotrval na svojom stanovisku uvedenom v napadnutom rozhodnutí, navrhol žalobu zamietnuť a nepriznať trovy konania a právneho zastúpenia. Uviedol, že napadnuté rozhodnutia boli riadne odôvodnené, skutkový stav bol riadne zistený a je v súlade s obsahom administratívneho spisu, pričom zistené nedostatky boli subsumované pod príslušnú právnu normu. Nie je podľa neho pravdivé tvrdenie, že dôkazná povinnosť bola prenesená na žalobcu za iné daňové subjekty, keď žalobca neuniesol svoju dôkaznú povinnosť. Konštatoval, že miestom dodania PHM dodávateľa Laser Systems s.r.o. bolo Rakúsko a žalobca nadobudol PHM v tuzemsku z iného členského štátu, z čoho mu vyplývali povinnosti uvedené v § 11 zákona o DPH. Tvrdenia o nevedomosti žalobcu, že jeho dodávateľ nesprávne vystavil faktúry s DPH, že nevedel o spôsobe zadováženia PHM dodávateľom a pod. označil za nepravdivé. Vyjadril sa, že žalobca mal vedomosť, odkiaľ PHM pochádzajú, kde sa nachádzajú, odkiaľ sa dopravujú do tuzemska, čo dokazuje zmluva, dodacie listy a CMR. K námietke, že neboli vykonané dôkazy navrhnuté žalobcom, uviedol, že správca dane tým nepostupoval v rozpore s § 24 daňového poriadku. Poukázal na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že žalobca počas daňovej kontroly nenavrhol vykonať žiadne dôkazy a až vo vyjadrení k protokolu navrhol doplniť dokazovanie vypočutím svedkov, štatutárov spoločností alebo iných osôb za spoločnosti Laser Systems s.r.o., OMV Rakúsko a OVM Slovensko s.r.o. Mal za to, že výpovede zamestnancov žalobcu ani opätovné výpovede zástupcov uvedených spoločností a konateľa žalobcu nemôžu mať vplyv na zmenu zisteného skutkového a právneho stavu v prospech žalobcu. IV.
Ďalšie vyjadrenia 17. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril v replike zo dňa 14. augusta 2020, v ktorej zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Mal za to, že v prejednávanej veci je potrebné priradiť prepravu v prospech spoločností OMV Slovensko s.r.o. a SP Consulting s.r.o., keďže: iba OMV Slovensko s.r.o. v danom reťazci disponuje povolením oprávneného príjemcu; pre SP Consulting s.r.o. zabezpečovala spoločnosť Laser Systems, s.r.o. prepravu a prepravu jej fakturovala; žalobca nemohol disponovať tovarom na území Rakúska, nakoľko nie je prevádzkovateľom daňového skladu ani oprávneným príjemcom; podľa vyjadrenia colného úradu zo dňa 12. augusta 2019 spoločnosť OMV Slovensko s.r.o. deklarovala ako oprávnený príjemca dovoz PHM na územie Slovenskej republiky a ďalej s nimi nakladala ako distribútor; nadobudnutie PHM spoločnosťou SP Consulting s.r.o. na území Slovenskej republiky vyplýva aj z výpovede A. A. B. zo dňa 25. júna 2020; podľa vyjadrenia Finančného riaditeľstva zo dňa 05. júna 2020 nie je dovolené, aby spoločnosť OMV Slovensko s.r.o. previedla práva z povolenia oprávneného príjemcu na SP Consulting s.r.o.; a spoločnosť SP Consulting s.r.o. platila za dopravu PHM, ktorú jej prefakturovala spoločnosť Laser Systems s.r.o. Odkazujúc na ustálenú súdnu prax (Herst C-401/18, AREX C- 414/17) považoval za nepochybné, že prepravu tovaru mu nemožno pričítať, keďže vlastnícke právo k PHM nadobudol až ich stočením do nádrží a splnením ďalších zmluvných povinností. 18. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. 19. Žalobca vo svojom ďalšom podaní zo dňa 27. januára 2021 navrhol pripojiť spis z daňovej kontroly v jeho spoločnosti za zdaňovacie obdobie júl 2018, z ktorého vyplýva spôsob spolupráce spoločností OMV Slovensko s.r.o. a SP Consulting s.r.o., ako aj vyžiadať od spoločnosti OMV Slovensko s.r.o. doklad o „zapožičaní“ povolenia oprávneného príjemcu spoločnosti SP Consulting s.r.o. Namietal, že správca dane nevykonal zisťovanie u príslušného správcu dane v Rakúsku, nezistil, v akom daňovom režime obchodovala spoločnosť OMV Slovensko s.r.o. vo vzťahu k svojmu dodávateľovi a k odberateľovi SP Consulting s.r.o. ani kto ako vlastník doviezol pohonné hmoty na územie Slovenskej republiky a nevyhodnotil, či OMV Slovensko s.r.o. fakturoval svojmu odberateľovi SP Consulting s.r.o. s uplatnením čl. 138 smernice 2006/112/ES, pričom podľa metodického pokynu k § 43 zákona o DPH mal správca dane skúmať dôkazy odosielania tovaru dožiadaním v členskom štáte (Rakúsko) s poukazom na prípad Twoh. Poukázal tiež na to, že priradenie prepravy v reťazových transakciách v rámci Európskej únie je s účinnosťou od 1. januára 2020 upravené v § 13a zákona o DPH. V. Konanie na správnom súde 20. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/78/2020. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 07. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 2S Správneho súdu v Bratislave a následne bola dňa 21. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu v Bratislave. VI. Pojednávanie 21. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) po vykonaní pojednávania dňa 21. augusta 2025 v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal, pojednávanie odročil v zmysle § 116 SSP za účelom verejného vyhlásenia rozsudku. Následne dňa 16. septembra 2025 rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 04. septembra 2025 oznámené na úradnej
tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane vrátane postupu, ktorý prechádzal ich vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je potrebné zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. 22. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a ďalších svojich písomných podaniach, pričom zhrnul v nich obsiahnutú argumentáciu. Súčasne poukázal na rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20S/154/2022 zo dňa 10. októbra 2023, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/44/2022 zo dňa 20. januára 2022, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžfk/2/2021 zo dňa 25. júla 2023, oznámenie Colného úradu Bratislava č. 108564/2019 zo dňa 22. februára 2019, rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20S/153/2022 zo dňa 07. septembra 2023 rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/104/2019 zo dňa 07. mája 2020, metodický pokyn žalovaného k odpočítaniu dane podľa § 49 a k uplatneniu práva na odpočítanie dane podľa § 51 zákona o DPH z januára 2019, metodický pokyn žalovaného č. 8/DPH/2022/MP z októbra 2022 a metodický pokyn žalovaného k určeniu miesta dodania tovaru podľa § 13 zákona o DPH z januára 2020, ktoré krátkou cestou doručil súdu. VII. Relevantná právna úprava 23. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 24. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 27. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 28. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 29. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 30. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
31. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o DPH na účely tohto zákona je tuzemskom územie Slovenskej republiky. 32. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 33. Podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. 34. Podľa § 11 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom do 30. júna 2021 nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja. 35. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 36. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 37. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 38. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. VIII. Právne posúdenie 39. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných námietok preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 100172200/2020 zo dňa 16. januára 2020, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 102189336/2019 zo dňa 18. septembra 2019, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 79 286,52 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018, nepriznaný nadmerný odpočet v sume 21 248,16 eur a vyrubená vlastná daňová povinnosť v sume 58 038,36 eur. 40. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z neprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s obsahom spisového materiálu alebo v ňom nemá oporu, resp. došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 41. Žalovanému, resp. správcovi dane konkrétne vytkol, že ich závery odporujú judikatúre SDEÚ aj slovenskej zákonnej úprave. Správca dane a žalovaný podľa jeho mienky postupovali v rozpore
s § 24 daňového poriadku, dôkaznú povinnosť preniesli výlučne na neho, ním predložené dôkazy nesprávne vyhodnotili, vykonanie ďalších ním označených dôkazov bezdôvodne odmietli, pričom svoje rozhodnutia odôvodnili porušením povinností, ktoré nebolo preukázané. Uviedol, že nemohol mať vedomosť o spôsobe zadováženia tovaru jeho dodávateľom, tovar prijímal od podnikateľského subjektu v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky, so sídlom na území Slovenskej republiky a vlastnícke právo nadobudol stočením paliva na území Slovenskej republiky, zaplatením kúpnej ceny a podpisom dodacieho listu, kedy nadobudol právo nakladať s tovarom. Poukázal na absenciu aplikácie predpisov o nakladaní s pohonnými látkami správcom dane i žalovaným. Napadnuté rozhodnutia zároveň podľa jeho názoru trpia nedostatkom odôvodnenia, sú nepreskúmateľné a arbitrárne. 42. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky: (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C. D., C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci E. F. G., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 43; vo veci G. H. C., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci E. F. G., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 43; vo veci G. H. C., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci G. H. C., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C- 281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27). 43. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty (§ 4 ods. 1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. 44. V zmysle rozsudku SDEÚ vo veci C-245/04 (EMAG) zo dňa 06. apríla 2006 platí, že ak dve po sebe nasledujúce dodávky toho istého tovaru vykonané za protihodnotu medzi zdaniteľnými osobami, ktoré konajú ako také osoby, zakladajú jediné zaslanie tohto tovaru v rámci Spoločenstva alebo jedinú dopravu tohto tovaru v rámci Spoločenstva, toto zaslanie alebo táto doprava môže byť pripočítaná iba jednej z týchto dvoch dodávok a len táto dodávka bude oslobodená od dane podľa čl. 28c A písm. a) prvého pododseku šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 95/7/ES z 10. apríla 1995. 45. V rozsudku vo veci C-430/09 (Euro Tyre Holding) zo dňa 16. decembra 2010 dospel SDEÚ k záveru, že vo vzťahu k dvom po sebe nasledujúcim dodávkam toho istého tovaru medzi rozdielnymi zdaniteľnými osobami, ktoré konajú ako také, ktorý bol predmetom iba jednej prepravy v rámci Spoločenstva, určenie transakcie, ktorej sa má pripísať táto preprava, t. j. prvá alebo druhá dodávka, sa vykoná na základe celkového posúdenia všetkých okolností veci samej na účely stanovenia, ktorá z týchto dvoch dodávok spĺňa všetky podmienky vzťahujúce sa na dodávku v rámci Spoločenstva. 46. Podľa rozsudku SDEÚ vo veci C-414/17 (AREX CZ) zo dňa 19. decembra 2018 sa má čl. 2 ods. 1 písm. b) bod i) smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade existencie reťazca po sebe idúcich nadobudnutí, ktoré sa týkali tých istých výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani a ktoré viedli len k jednej preprave týchto výrobkov v rámci Spoločenstva v režime pozastavenia spotrebnej dane, okolnosť, že sa tieto výrobky prepravujú v tomto režime, nie je rozhodujúca pre určenie, ktorému nadobudnutiu treba priradiť prepravu na to, aby toto nadobudnutie podliehalo dani z pridanej hodnoty podľa tohto ustanovenia.
47. SDEÚ v rozsudku vo veci C-401/18 (Herst) zo dňa 23. apríla 2020 dospel k záveru, že čl. 20 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba uskutočňujúca jedinú prepravu tovaru v rámci Spoločenstva v režime podmienečného oslobodenia od spotrebnej dane s úmyslom nadobudnúť tento tovar pre svoje vlastné podnikanie, hneď ako bude prepustený do voľného obehu v členskom štáte určenia, nadobúda právo nakladať s uvedeným tovarom ako vlastník v zmysle tohto ustanovenia, ak je splnená podmienka, že má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie tohto tovaru, najmä rozhodnutie predať ho. 48. V danom prípade žalobca v podanej správnej žalobe spochybňoval závery správcu dane a žalovaného, že predmetný tovar - pohonné hmoty fakturované dodávateľom Laser systems s.r.o. boli žalobcovi dodané na území Rakúska, pričom žalobca tvrdil, že dodanie predmetného tovaru sa naopak uskutočnilo na území Slovenskej republiky, kde získal možnosť s tovarom nakladať, a to momentom stočenia pohonných hmôt do jeho nádrží. Žalobca pritom v rámci žalobných bodov namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, pretože trpia nedostatkom odôvodnenia, s ktorou námietkou sa správny súd stotožnil. 49. Správny súd konštatuje, že správca dane v predmetnej veci zistil, že došlo k reťazovému obchodu medzi spoločnosťami OMV Slovensko, s.r.o. - SP Consulting s.r.o. - Laser Systems s.r.o. - žalobca, pri ktorom nastal jediný pohyb tovaru od prvého dodávateľa priamo k žalobcovi, prípadne odberateľom žalobcu, pričom miestom dodania tovaru bolo s poukazom na § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH miesto začatia prepravy, t. j. Rakúsko. Žalobcovi v danom prípade nebolo priznané právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr vystavených dodávateľom Laser Systems s.r.o. s poukazom na § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH z dôvodu nepreukázania, že spoločnostiam SP Consulting s.r.o. a Laser Systems s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca zaslal objednávku dodávateľovi Laser Systems s.r.o., ktorý zaistil svojho prepravcu O.G.TRANS s.r.o., aby načerpal pohonné hmoty zo skladu Lobau, Rakúsko a prepravil ich priamo k žalobcovi, prípadne odberateľovi žalobcu. Správca dane dospel k záveru, že prevod práva disponovať s tovarom ako vlastník na spoločnosť Laser Systems s.r.o. od jeho dodávateľa SP Consulting s.r.o. a rovnako aj prevod vlastníckeho práva k tovaru z OMV Slovensko, s.r.o. na spoločnosť SP Consulting s.r.o. musel nastať pred začatím prepravy v mieste dodania tovaru (Rakúsko), keďže od prevodu vlastníckeho práva sa odvíja aj právo prepraviť tovar z iného členského štátu do tuzemska, pričom prepravu zabezpečila spoločnosť Laser Systems s.r.o. Žalobca mal podľa správcu dane, resp. žalovaného získať právo nakladať s tovarom ako vlastník vzhľadom na jeho uvedenie ako príjemcu na prepravných dokladoch s tým, že určoval miesta vykládky. 50. Správny súd je v prejednávanej veci toho názoru, že správca dane a následne ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach náležite neobjasnili, z akých dôvodov v rámci skúmaného reťazového obchodu, v ktorom došlo len k jednej preprave tovaru z územia Rakúska na územie Slovenskej republiky od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi, priradili prepravu tovaru práve dodaniu uskutočnenému medzi spoločnosťou Laser systems s.r.o. a žalobcom, ktoré vyhodnotili ako pohyblivú dodávku. Toto posúdenie pritom bolo kľúčové pre záver správcu dane, že k žalobcom deklarovanému dodaniu tovaru spoločnosťou Laser systems s.r.o. došlo na území Rakúska, v čoho dôsledku žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr. Správca dane pritom vychádzal z uvedenia žalobcu ako príjemcu na prepravných dokladoch a domnienky, že prenos práva nakladať s tovarom ako vlastník zo spoločnosti SP Consulting s.r.o. na spoločnosť Laser systems s.r.o. (a rovnako aj prevod vlastníckeho práva k tovaru zo spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o. na spoločnosť SP Consulting s.r.o.) sa uskutočnilo na území Rakúska predtým, ako došlo k fyzickej preprave tovaru, avšak bez toho, aby tento svoj záver náležite odôvodnil, čo následne nenapravil ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Správny súd v tomto smere nepovažoval za dostatočné konštatovanie správcu dane, že od prevodu vlastníckeho práva sa odvíja právo prepraviť tovar z iného členského štátu do tuzemska, a že prepravu zabezpečila spoločnosť Laser Systems s.r.o., pričom správca dane ani nerozlišoval medzi pojmami prevod vlastníckeho práva a prenos práva nakladať s tovarom ako vlastník, ktorých obsah nie je totožný. 51. V nadväznosti na uvedené správny súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle bodu 27 rozsudku SDEÚ vo veci Euro Tyre Holding (na toto rozhodnutie poukazovali v napadnutých rozhodnutiach správca dane aj žalovaný) odpoveď na otázku, ktorej dodávke sa má pripísať preprava v rámci Spoločenstva, ak táto dodávka bola vykonaná z účtu alebo na účet osoby, ktorá v prvom prípade ako kupujúci a v
druhom prípade ako dodávateľ bola zahrnutá v oboch dodávkach, závisí od všeobecného posúdenia všetkých príslušných okolností, ktoré umožňujú určiť, ktorá dodávka spĺňa všetky podmienky vzťahujúce sa na dodávku v rámci Spoločenstva. Zároveň podľa bodu 42 citovaného rozsudku okolnosť, že tovar nebol prepravený na adresu prvých nadobúdateľov, neumožňuje vylúčiť, že preprava bola vykonaná v rámci prvej dodávky, keďže uplatnenie oslobodenia od dane na dodávku v rámci Spoločenstva podlieha podmienke, podľa ktorej sa preprava musí ukončiť v inom členskom štáte ako v členskom štáte dodania, keďže adresa, kde bolo dodanie ukončené, nie je v tejto súvislosti relevantná. 52. Vzhľadom na zistené nedostatky v odôvodneniach napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane dospel správny súd k záveru, že obidve tieto rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Preto správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného a rovnako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec s poukazom na § 191 ods. 4 SSP vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. 53. Úlohou správcu dane v ďalšom konaní bude opätovne predmetnú vec posúdiť a rozhodnúť s tým, že svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné, t. j. aby v ňom bolo dostatočne objasnené, na základe akých relevantných skutočností je (aj s poukazom na citovanú judikatúru SDEÚ) potrebné uskutočnenú prepravu pohonných hmôt od prvého dodávateľa poslednému odberateľovi (žalobcovi) priradiť konkrétnemu dodaniu tovaru v rámci zisteného reťazového obchodu. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie z tých istých dôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu v súlade s citovaným zákonným ustanovením. 54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 správneho súdneho poriadku, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 správneho súdneho poriadku. 55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: BA-6S/78/2020 Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.