Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/82/2020 1020200461 19. 11. 2025 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200461.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s. 3542-P/2020 zo dňa 24.01.2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Oznámením zo dňa 10.09.2019 žalovaný oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „ZVO“) za to, že žalobca v postavení verejného obstarávateľa na obstaranie zákazky na poskytnutie služieb s predmetom „DOPRAVA DREVA„ časť „ZÁPAD“ v zmysle Oznámenia o použití priameho rokovacieho konania v dôsledku mimoriadnej udalosti zverejneného vo Vestníku verejného obstarávania č. 129/2018 dňa 02.07.2018 pod č. 8923 a uzatvorenej Rámcovej dohody CRZ č. 4965/2018/LSR zo dňa 28.06.2018 použil postup priameho rokovacieho konania bez preukázania splnenia podmienok na jeho použitie, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu o verejnom obstarávaní, spôsobom alebo postupom ustanovenom v ZVO. V zmysle úradného záznamu č. 12882-3000/2019 sa dňa 23.09.2019 uskutočnilo oboznámenie účastníka konania – žalobcu s podkladmi pred vydaním rozhodnutia vo veci správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) ZVO. Žalovaný rozhodnutím číslo spisu: 12882 3000/2019 zo dňa 17.10.2019 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie) uložil žalobcovi pokutu vo výške XX XXX,XX eur za to, že naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní tým, že „zadal nadlimitnú zákazku na poskytnutie služieb s predmetom „DOPRAVA DREVA“ časť „ZÁPAD“ postupom priameho rokovacieho konania bez preukázania splnenia podmienok na jeho použitie, ktorého výsledkom bolo uzatvorenie Rámcovej dohody č. 4965/2018/LSR zo dňa 28.06.2018 so spoločnosťou AF CAR, s.r.o. v rozpore s § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Oznámenie o použití priameho rokovacieho konania v dôsledku mimoriadnej udalosti bolo zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 129/2018 zo dňa 02.07.2018.“ 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie ukladania sankcie spočívajúce v tom, že žalovaný uložil žalobcovi osobitné sankcie za každý
správny delikt samostatne, pretože na základe analógie legis mal aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu a uložiť za viaceré správne delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na delikt najprísnejšie postihnuteľný, t.j. v danom prípade sankciu vo výške 5% z najvyššej ceny sumy XXX XXX eur určenej v Rámcovej dohode č. 4963/2018/LSR zo dňa 28.06.2018 so spoločnosťou ROBI spol. s r.o. Podľa žalobcu nie je z odôvodnenia zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s existenciou dvoch obdobných konaní o preskúmanie úkonov žalobcu a následných konaní o uložení pokút. 3. O rozklade žalobcu rozhodol predseda žalovaného rozhodnutím č. 3542-P/2020 zo dňa 24.01.2020 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozklad žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca priamym rokovacím konaním v troch samostatných verejných obstarávaniach uzatvoril tri samostatné rámcové dohody, a to Rámcovú dohodu č. 4965/2018/LSR zo dňa 28.06.2018 so spoločnosťou AF-CAR, s.r.o., Okoličianska 65, 031 04 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 399 621 za účelom poskytnutia služieb na predmet „DOPRAVA DREVA“ časť „ZÁPAD“ (ďalej len“ Rámcová dohoda“), Rámcovú dohodu č. 4963/2018/LSR zo dňa 28.06.2018 so spoločnosťou ROBI, spol. s r.o., Štefánikova 84, 949 01 Nitra, IČO: 36518514 za účelom poskytnutia služieb na predmet „DOPRAVA DREVA“ časť „STRED“ a Rámcovú dohodu č. 4964/2018/LSR zo dňa 28.06.2018 so spoločnosťou Di Mihálik, s.r.o., Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina, IČO: 36393011 za účelom poskytnutia služieb na predmet „DOPRAVA DREVA“ časť „VÝCHOD“. V čase pred uzatvorením menovaných troch rámcových dohôd, ktoré predstavovali výsledok troch samostatných verejných obstarávaní formou priameho rokovacieho konania, vyhlásil účastník konania verejné obstarávanie formou verejnej súťaže na predmet zákazky „DOPRAVA DREVA“ s celkovou odhadovanou hodnotou XX XXX XXX,XX eur bez DPH zverejnením Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania č. 2737 vo Vestníku verejného obstarávania č. 38/2018 zo dňa 22.02.2018 (ďalej len „verejná súťaž „Doprava dreva“). Žalobca predmetnú zákazku rozdelil na tri časti, a to Západ, Stred a Východ. Rámcová dohoda bola v zmysle jej bodu 3.1 uzatvorená na dobu určitú, a to do 30.09.2018 alebo do ukončenia verejnej súťaže „Doprava dreva“, ktorú účastník konania realizoval na časť Východ, pričom verejná súťaž „Doprava dreva“ sa na účely tejto Rámcovej dohody považuje za skončenú okamihom nadobudnutia účinnosti rámcovej dohody uzatvorenej s úspešným uchádzačom. Verejná súťaž „Doprava dreva“ v časti 3 nebola ku dňu vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ukončená, účastník konania dokonca zrušil verejnú súťaž Doprava dreva v časti 3 na základe § 57 ods. 2 ZVO s odôvodnením, že došlo k zmene okolností, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie a nastali skutočnosti hodné osobitého zreteľa, pre ktoré nemožno od verejného obstarávateľa požadovať, aby vo verejnom obstarávaní pokračoval. 4. Žalovaný zdôraznil, že analógia, ktorej použitie žalobca predpokladá, nie je v danom prípade prípustná s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“) sp. zn. 3 Sžf/41/2008 zo dňa 29.01.2009. Základom možnosti použitia analógie je absencia riešenia určitého prípadu. ZVO však v ust. § 182 ods. 4 druhá veta priamo definuje podmienky aplikácie absorpčnej zásady na prípady, v ktorých sa účastník konania dopustí viacerých správnych deliktov v jednom verejnom obstarávaní. Skutočnosť, že zadanie zákazky formou priameho rokovacieho konania predstavuje samostatné verejné obstarávanie vyplýva aj z ust. § 82 ods. 4 ZVO. Z Oznámenia o použití priameho rokovacieho konania v dôsledku mimoriadnej udalosti zverejneného žalobcom vo Vestníku verejného obstarávania č. 129/2018 zo dňa 02.07.2018 nevyplývajú skutočnosti tvrdené žalobcom, že tri samostatné postupy priameho rokovacieho konania majú de facto predstavovať súhrne jedno verejné obstarávanie. Nebolo úlohou prvostupňového rozhodnutia bližšie špecifikovať, ako sa prvostupňový správny orgán vysporiadal s existenciou dvoch obdobných správnych konaní vedených v prípadoch ďalších dvoch verejných obstarávaní s predmetom „DOPRAVA DREVA“ časť „STRED“ a s predmetom „DOPRAVA DREVA“ časť „ZÁPAD“. V konečnom dôsledku v oboch ďalších prípadoch rozhodol prvostupňový správny orgán samostatným rozhodnutím, ktoré bolo účastníkovi konania riadne doručené. 5. K judikatúre, na ktorú žalobca vo svojej argumentácií odkazuje, žalovaný dodal, že nevylučuje možnosť aplikácie noriem trestného práva na správne trestanie. Citované rozhodnutia NS SR však neodpovedajú na sporné otázky, ktoré nastoľuje sám žalobca, resp. skutkový aj právny stav bol v tejto veci výrazne odlišný. 6. Žalovaný upriamil pozornosť i na dôvodovú správu k zákonu č. 503/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 503/2009 Z. z.), z ktorej vyplýva aplikácia absorpčnej zásady pri ukladaní pokút za správne delikty. Predmetná zásada spočíva na princípe, že prísnejší delikt pohlcuje (absorbuje) delikt miernejší. Z uvedeného dôvodu, ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom postupe zadávania zákazky dopustí viacerých správnych deliktov, pokuta sa uloží len za ten správny delikt, ktorý je sankcionovaný najvyššou sadzbou pokuty. Zákonodarca tu vyjadril jednoznačný úmysel osobitne riešiť absorpčnú zásadu pri sankcionovaní správnych deliktov, ktorý v nezmenenej forme preniesol aj do nového zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní platnom v čase zadania predmetnej zákazky postupom priameho rokovacieho konania (§ 182 ods. 4 ZVO), avšak táto sa vzťahuje len na prípad, keď v jednom postupe (jedno zadávanie zákazky) bolo spáchaných viacero správnych deliktov. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že platná a účinná právna úprava prirodzene, logicky a zohľadňujúc represívny a preventívny účel správneho trestania vo verejnom obstarávaní, limituje úpravu absorpčnej zásady správneho trestania vo verejnom obstarávaní na jeden konkrétny postup, ktorého výsledkom je uzavretá zmluva, nakoľko len v takom prípade môže mať správne trestanie vo verejnom obstarávaní demotivujúci účinok pre potenciálnych porušovateľov zákona o verejnom obstarávaní. 7. Žalovaný upozornil na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR), napr. sp. zn.: 5Sž 72/2007 zo dňa 12.02.2008, sp. zn.: 1Sž 8/2006 zo dňa 26.06.2007, sp. zn.: 3Sž 96/2007 zo dňa 17.01.2008, sp. zn.: 5Sž97/2007 zo dňa 04.11.2008, sp. zn.: 2Sžf 36/2010 zo dňa 15.06.2011, sp. zn.: 2Sžf 11/2010 zo dňa 25.11.2010, kde NS SR dospel k právnemu záveru, že je prípustné za niekoľko porušení zákona uložiť viacero sankcií. 8. Pripustenie potrestania účastníka konania uložením len jednej spoločnej pokuty pre tri samostatné správne delikty v troch samostatných verejných obstarávaniach, uplatniac pritom absorpčnú zásadu, by v aplikačnej praxi prinieslo disproporčnosť a vnieslo značnú diskrimináciu voči subjektom verejného obstarávania. Ad absurdum verejný obstarávateľ, ktorý spácha viacero správnych deliktov podľa § 182 ods. 1 ZVO, by bol potrestaný len jedinou pokutou rovnako, ako verejný obstarávateľ, ktorý spácha len jeden rovnako sankcionovateľný správny delikt. Takýto aplikačný prístup v súvislosti so správnym trestaným koliduje s účelom správneho trestania, ktoré by malo opakované páchanie správnych deliktov zohľadňovať ako priťažujúcu okolnosť. Súčasne by uvedeným postupom správny orgán, ad absurdum, vytváral priestor, v ktorom by sa verejným obstarávateľom a obstarávateľom oplatilo porušovať zákon o verejnom obstarávaní a zákonom stanovené prísne pravidlá obchádzať. 9. Žalobcom tvrdená potreba spojenia konaní č. spisu 12882-3000/2019, č. spisu 12984-3000/2019 a č. spisu 12985-3000-2019 do jedného spoločného konania by nespôsobila ním očakávaný následok v podobe uloženia súhrnného trestu. V danom prípade by muselo dôjsť pre získanie základu na výpočet pokuty k súčtu predpokladaných hodnôt zákaziek dohodnutých v troch samostatných rámcových dohodách, ktoré boli výsledkom troch priamych rokovacích konaní, a to vzhľadom na dikciu zákona v § 182 ods. 5 ZVO. 10. Žalovaný sa nestotožnil ani so závermi žalobcu, podľa ktorých výška uloženej pokuty nie je správna, pretože základom na jej výpočet bola dohodnutá suma v Rámcovej dohode vrátane DPH. Podľa bodu 6.1 Rámcovej dohody: „Predpokladaná hodnota plnenia podľa tejto dohody je XXX XXX,XX eur bez DPH“, pričom z tabuľky prináležiacej k bodu 6.1 písm. b) Rámcovej dohody jednoznačne vyplýva, že účastník konania mal podľa Rámcovej dohody platiť dodávateľovi zmluvnú cenu vrátane DPH. V uvedenej tabuľke je pre jednotlivé položky exaktne špecifikovaná výška DPH nielen percentuálnou sadzbou, ale aj konkrétne vyčíslenou sumou pre jednotkové množstvo. Daná skutočnosť vyvracia tvrdenia účastníka konania predložené v rozklade, že v konečnom dôsledku by dodávateľovi uhrádzal len sumu bez DPH. Prvostupňový správny orgán pri výpočte pokuty vychádzal výlučne z predpokladanej hodnoty zákazky, ktorá bola účastníkom konania kontrahovaná v zmysle vyššie citovanej Rámcovej dohody. Takýto postup je v súlade s § 182 ods. 5 ZVO. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na § 3 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cenách“) a na doterajšiu rozhodovaciu prax súdov, ktoré v predmetnej otázke zaujali jednotné stanovisko a v odôvodneniach svojich rozsudkov konštatovali, že úrad postupoval správne, keď pri výpočte pokuty vychádzal zo zmluvnej ceny vrátane DPH (napr. rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S/357/2010 z 27.03.2012 a sp. zn. 4S/355/2010 zo 17.02.2012 a rozsudok NS SR, sp. zn. 2 Sžf 37/2012).
11. Žalovaný neakceptoval tvrdenie žalobcu, že bol povinný aplikovať vo vzťahu k výške uloženej pokuty správnu úvahu podľa § 182 ods. 4 prvá veta ZVO aj v prípade rigorózne stanovenej výšky pokuty. ZVO upravuje medze správnej úvahy, ktorú úrad uplatní pri rozhodovaní o výške uloženej sankcie, ale len v prípade správnych deliktov podľa § 182 ods. 2 a ods. 3 ZVO. Fixne určená výška pokuty 5% je nemenná a nie je v kompetencii žalovaného, a to ani s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, aplikovať diskrečnú právomoc. Doteraz nebola spochybnená ustálená rozhodovacia prax žalovaného týkajúca sa uloženia zákonom pevne stanovenej pokuty za správny delikt v správnom konaní s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/452/2009 zo dňa 14.09.2010. Pri vyčíslení pokuty za správny delikt podľa ust. § 182 ods. 1 písm. a) ZVO nie je možné zohľadňovať mieru negatívnych dôsledkov protiprávneho konania účastníka konania a ukladanú pokutu v rámci rozhodnutia vo veci znížiť, resp. akokoľvek upravovať. Záverom žalovaný dodal, že administratívnoprávna zodpovednosť za správny delikt je v ZVO konštruovaná na objektívnom princípe, t. j. na uloženie sankcie postačuje porušenie ustanovenia ZVO bez ohľadu na zavinenie. II. Žaloba 12. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 23.03.2020 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť, alternatívne žiadal zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie, prípadne uplatnil sankčnú moderáciu a udelenú pokutu žiadal primerane znížiť na sumu XX XXX,XX eur alebo upustiť od potrestania. V žalobe žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a neprimeraným spôsobom zasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobcu z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci. 13. Nesprávne právne posúdenie videl žalobca v tom, že napriek rozdeleniu celkovej zákazky na zabezpečenie dopravy dreva na tri časti tromi samostatnými postupmi priameho rokovacieho konania, išlo o jedno verejné obstarávanie, čo žalovaný neuznal. Tento svoj záver pritom žalovaný bližšie nezdôvodnil, preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné. Žalovaný poukázal na ust. § 82 ods. 4 ZVO, avšak z tohto ustanovenia v žiadnom prípade nevyplýva, že tri postupy priameho rokovacieho konania nemôžu súhrnne predstavovať jedno verejné obstarávanie. Žalovaný si toto ustanovenie nesprávne vyložil a na viacerých miestach v napadnutom rozhodnutí svojvoľne zamieňa pojmy zákazka a verejné obstarávanie. S poukazom na znenie ust. § 2 ods. 1 a § 3 ods. 1 ZVO je zrejmé, že verejné obstarávanie je širší pojem ako pojem zákazka. V tejto súvislosti má žalobca za to, že žalovaný postupoval nesprávne, ak neaplikoval § 182 ods. 4 ZVO v dôsledku čoho žalobcovi udelil tri sankcie a nie len jednu za správny delikt, za ktorý bolo možné uložiť najvyššiu pokutu. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v danom prípade je potrebné aplikovať § 182 ods. 4 ZVO, žalobca má za to, že ide o prípad nedostatku špeciálnej úpravy a žalovaný mal postupovať v intenciách absorpčnej zásady a uložiť sankciu za neprísnejšie postihnuteľný správny delikt, t.j. v danom prípade sankciu maximálne vo výške 5% z najvyššej zmluvnej ceny, t.j. sumy XXX XXX,XX eur. 14. Žalobca nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že rozsudky NS SR (sp. zn.: 8Sžo/28/2007 a sp. zn.: 6Sžf/7/2011), na ktoré žalobca poukazoval nie sú aplikovateľné na daný prípad pre rozdielny skutkový a právny stav. Napriek tomu, že sa uvedené rozsudky netýkali aplikácie ZVO, deklarovali všeobecný postup, ktorým majú správne orgánu postupovať pri ukladaní sankcií. Uvedený názor zastáva aj Ústavný súd Slovenskej republiky (Pl. ÚS 106/2011, III ÚS 571/2015). 15. Žalobca trvá na tom, že jednotlivé priame rokovania boli súčasťou jedného verejného obstarávania a žalovaný bol povinný postupovať v rámci jedného správneho konania. Žalovaným uvádzaná judikatúra, ktorá má preukazovať limitáciu absorpčnej zásady správneho trestania, o žiadnej limitácií nehovorí a nie je možné ju aplikovať na daný prípad vzhľadom na úplne rozdielny skutkový stav. 16. Žalobca namieta aj nesprávne posúdenie základu pre výpočet sankcie s poukazom na ust. § 182 ods. 5 ZVO. V uzatvorenej Rámcovej dohode bola cena dohodnutá bez DPH, preto žalovaný postupoval nesprávne, ak za základ výpočtu sankcie nevychádzal z ceny 291 716,40 eur bez DPH, ale k cene pripočítal DPH. Neobstojí odkaz žalovaného na zákon o cenách, pretože ZVO má vlastnú špecifickú úpravu pre určenie výšky pokuty, ktorou má byť zmluvná cena. Žalovaný opomenul zohľadniť, že obe
zmluvné strany sú platiteľmi DPH a v konečnom dôsledku by dodávateľovi žalobca uhradil iba túto sumu. Na uvedené nemá vplyv tabuľka v Rámcovej dohode, na ktorú poukazuje žalovaný. 17. Žalobca považuje výšku uloženej pokuty, či už samostatne v tomto konaní alebo v súhrne s pokutami uloženými v ďalších dvoch rozhodnutiach za zjavne neprimeranú s ohľadom na povahu zistených nedostatkov. Prvostupňové rozhodnutie neobsahuje akékoľvek zdôvodnenie zohľadnenia závažnosti, rozsahu, dĺžky, následkov a povahy porušenia povinností na strane žalobcu. Žalovaný absolútne nezohľadnil ani účel postupov priamych rokovacích konaní, ktorým bolo riešiť rozsiahly kolaps lesných ekosystémov kvôli nárastu kalamít podkôrneho hmyzu. 18. Žalobca poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn.: 8Sžo/183/2015 a sp. zn.: 4Sžfk/85/2012, v rámci ktorých NS SR dospel k jednoznačnému záveru, že ani zákonná dikcia, ktorá ustanovila sankciu v rigoróznej výške 5% zo zmluvnej ceny, nedáva podklad pre záver, že správny orgán a najmä súd nemôže posudzovať výšku sankcie vo vzájomnej súvislosti a nemôže prihliadať na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti v súlade s požiadavkou prísnej individualizácie sankcie. Žalovaný uviedol, že rozsudok NS SR sp. zn.: 4Sžf/85/2010 považuje za odklon od rozhodovacej praxe, no na konkrétnu opačnú rozhodovaciu prax nepoukázal. 19. Nesprávnosť právneho posúdenia veci spočíva i v nedodržaní požiadavky prísnej individualizácie sankcie. Žalovaný nemohol bez posúdenia povahy, závažnosti, spôsobu a následkov porušenia povinnosti uložiť žalobcovi sankciu v takej vysokej výške. Žalovaný navyše ani netvrdil, že v súlade s požiadavkou prísnej individualizácie sankcie postupoval. 20. Záverom žalobca navrhoval spojenie vecí, nakoľko podal správnu žalobu aj proti rozhodnutiu žalovaného č.s.: 3545/2020 zo dňa 24.01.2020 ako aj rozhodnutiu žalovaného č.s.: 3543-P/2020 zo dňa 24.01.2020, na základe ktorých na správnom súde budú prebiehať súdne konania, ktoré spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov. III. Vyjadrenie žalovaného 21. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že žalobca nespochybňuje, že naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) ZVO, napáda výlučne výšku uloženej pokuty z dôvodu neaplikovania absorpčnej zásady. Žalovaný poukazuje na zistený skutkový stav, z ktorého vyplýva, že žalobca priamym rokovacím konaním v troch samostatných verejných obstarávaniach uzatvoril tri samostatné rámcové dohody. Žalovaný nesúhlasí, že postupoval nesprávne, ak neaplikoval absorpčnú zásadu vo veciach troch samostatných verejných obstarávaní, priamych rokovacích konaní. Skutočnosť, že zadanie každej zákazky formou priameho rokovacieho konania predstavuje samostatné verejné obstarávanie je možné vyvodiť z ust. § 82 ods. 4 ZVO. Z Oznámenia o použití priameho rokovacieho konania zverejneného vo Vestníku verejného obstarávania č. 129/2018 zo dňa 02.07.2018 jednoznačne vyplýva, že žalobca použil tri samostatné postupy priameho rokovacieho konania, pričom v žiadnom prípade z neho nevyplýva, že ide o súhrnne jedno verejné obstarávanie. 22. Žalovaný s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn.: 3Sžf/41/2008 zdôrazňuje, že použitie analógie nie je v danom prípade prípustné. ZVO v ust. § 182 ods. 4 druhá veta priamo definuje podmienky aplikácie absorpčnej zásady v prípade viacerých správnych deliktov v jednom verejnom obstarávaní. Aplikácia analógie legis koliduje s princípom legality a popiera tiež elementárnu právnu istotu, nakoľko od správneho orgánu nemožno očakávať, aby v konkrétnom konaní porušoval princíp legality. 23. Žalovaný opakovane poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 503/2009 Z. z., z ktorej vyplýva aplikácia absorpčnej zásady pri ukladaní pokút za správne delikty. Predmetná právna úprava jasne a jednoznačne limituje aplikáciu absorpčnej zásady na správne delikty, ktorých sa verejný obstarávateľ dopustí v jednom verejnom obstarávaní. Zákonodarca vyjadril jednoznačný úmysel osobitne riešiť absorpčnú zásadu pri sankcionovaní správnych deliktov a táto sa vzťahuje na prípad, keď v jednom postupe (jedno zadávanie zákazky) bolo spáchaných viacero správnych deliktov. Platná právna úprava zohľadňujúc represívny a preventívny účel správneho trestania vo verejnom obstarávaní limituje úpravu absorpčnej zásady správneho trestania vo verejnom obstarávaní na konkrétny postup, ktorého výsledkom je uzavretá zmluva, pretože len v takom prípade môže mať správne trestanie vo verejnom obstarávaní demotivujúci účinok pre potenciálnych porušovateľov ZVO.
24. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 3S/202/2011, v ktorom súd uviedol, že pevne stanovená sankcia za správne delikty neumožňuje v prípade viacčinného súbehu analogicky aplikovať absorpčnú zásadu. V tomto rozsudku súd zároveň poukázal na ustálenú judikatúru NS SR, z ktorej vyplýva záver, že je prípustné za niekoľko porušení zákona uložiť viacero sankcií. Žalovaný zopakoval argumentáciu v napadnutom rozhodnutí, že postupom, ktorý navrhuje žalobca by sa verejným obstarávateľom a obstarávateľom oplatilo porušovať ZVO. 25. K námietke žalobcu ohľadom základu na výpočet pokuty žalovaný uvádza, že z priloženej tabuľky prináležiacej k bodu 6.1 písm. b) Rámcovej dohody jednoznačne vyplýva, že žalobca mal podľa Rámcovej dohody platiť dodávateľovi zmluvnú cenu vrátane DPH. V uvedenej tabuľke je pre jednotlivé položky exaktne špecifikovaná výška DPH, nielen percentuálnou sadzbou, ale aj konkrétne vyčíslenou sumou pre jednotkové množstvo. Znova poukázal na ust. § 3 ods. 3 zákona o cenách, podľa ktorého je súčasťou ceny aj DPH. Tento záver podporuje aj doterajšia judikatúra (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S/375/2010, a 4S/355/2010 alebo rozsudok NS SR sp. zn.: 2Sžf/37/2012). 26. Pri stanovení výšky pokuty žalovaný vychádzal z kogentných ustanovení ZVO a nemohol zohľadniť povahu, závažnosť či následky porušenia povinnosti, keďže bol povinný obligatórne rozhodnúť o uložení pokuty vo výške 5% zmluvnej ceny podľa § 182 ods. 1 písm. a) ZVO. Správnu úvahu pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty uplatní úrad len v prípade správnych deliktov podľa § 182 ods. 2 a 3 ZVO. Fixne určená výška 5% je nemenná a nie je v kompetencií správneho orgánu aplikovať diskrečnú právomoc. Na podporu svojho tvrdenia žalovaný poukázal na rozsudky NS SR sp. zn.: 2Sžo/452/2009, 6Sžf/12/2016. Postup pri určovaní výšky pokuty je konzistentný s ustálenou rozhodovacou praxou s poukazom na názor NS SR vyjadrený v rozsudku sp. zn.. 10Sžo/40/2016 má uložená pokuta plniť výchovnú aj represívnu funkciu a je žiadúce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Replika žalobcu 27. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný účinne nepoprel žalobcove tvrdenie, že obsahom jedného verejného obstarávania môžu byť viaceré pravidlá a postupy, ktorými sa zadávajú zákazky, resp. zákonodarca výslovne predpokladá, že verejným obstarávaním sa zadávajú zákazky. Žalobca trvá na tom, že v posudzovanom prípade išlo o jedno verejné obstarávanie, v rámci ktorého boli zadané viaceré zákazky. Žalovaný mal použiť absorpčnú zásadu a uložiť iba jednu pokutu. Zopakoval, že použitie analógie je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou a žalovaný mal, buď aplikovať § 182 ods. 4 ZVO, alebo postupovať v súlade s absorpčnou zásadou, ktorá sa vo všeobecnosti uplatňuje v správnom trestaní. Z ust. § 182 ods. 4 ZVO nevyplýva žalovaným tvrdená limitácia úpravy absorpčnej zásady na jeden konkrétny postup. 28. Žalovaný ďalej zopakoval svoju argumentáciu vo vzťahu k základu na výpočet výšky pokuty a požiadavke prísnej individualizácie sankcie. Poukázal na to, že záver uvádzaný žalovaným bol jednoznačne odmietnutý NS SR s poukazom na skôr uvádzané rozhodnutia sp. zn... 8Sžo/183/2015 alebo sp. zn.: 4Sžf/85/2012. Žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn.: 10Sžo/40/2016, ktorý deklaruje, že sankciu nemožno uložiť v zanedbateľnej výške a poukazom na to, že sankcia aj po aplikácií absorpčnej zásady a uplatnení prísnej individualizácie sankcie by v konečnom dôsledku bola taktiež veľmi vysoká. 29. Žalovaný sa ďalej k vyjadreniu žalobcu nevyjadril. V. Relevantná právna úprava 30. Podľa § 2 ods. 1 ZVO verejné obstarávanie sú pravidlá a postupy podľa tohto zákona, ktorými sa zadávajú zákazky, koncesie a súťaže návrhov. 31. Podľa § 3 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní zákazka na účely tohto zákona je odplatná zmluva uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby.
32. Podľa § 3 ods. 4 ZVO zákazka na poskytnutie služby na účely tohto zákona je zákazka, ktorej predmetom je poskytnutie služby, okrem zákazky uvedenej v odsekoch 2 a 3. 33. Podľa § 5 ods. 1 ZVO zákazka je nadlimitná, podlimitná alebo s nízkou hodnotou v závislosti od jej predpokladanej hodnoty. 34. Podľa § 5 ods. 2 ZVO nadlimitná zákazka je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad. 35. Podľa § 6 ods. 16 ZVO zákazku, koncesiu alebo súťaž návrhov nemožno rozdeliť ani zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu pod finančné limity podľa tohto zákona. 36. Podľa § 28 ods. 1 ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu rozdeliť zákazku alebo koncesiu na samostatné časti, pričom v „oznámení o vyhlásení verejného obstarávania“, oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v oznámení o koncesii určia veľkosť a predmet takýchto častí a uvedú, či ponuky možno predložiť na jednu časť, niekoľko častí alebo všetky časti. 37. Podľa § 29 ZVO postupy vo verejnom obstarávaní pri nadlimitných zákazkách sú: a) verejná súťaž, f) priame rokovacie konanie. 38. Podľa § 81 písm. c) ZVO priame rokovacie konanie môže verejný obstarávateľ použiť len vtedy, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok: zákazka na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služby sa zadáva z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom, ktorú nemohol predvídať, a vzhľadom na vzniknutú časovú tieseň nemožno uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie so zverejnením. 39. Podľa § 82 ods. 4 ZVO ak verejný obstarávateľ použije priame rokovacie konanie z dôvodu mimoriadnej udalosti, je povinný poslať úradu pred uzavretím zmluvy elektronicky vo formáte a postupmi na prenos dostupnými na webovom sídle úradu oznámenie, v ktorom odôvodní jeho použitie; to neplatí, ak verejný obstarávateľ uverejnil oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu. 40. Podľa § 182 ods. 1 písm. a) ZVO, úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške: 5 % zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom. 41. Podľa § 182 ods. 4 ZVO pri ukladaní pokuty podľa odsekov 2 a 3 úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b). 42. Podľa § 182 ods. 5 ZVO za zmluvnú cenu sa na účely výpočtu výšky pokuty považuje cena určená v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve za celý predmet zákazky. Ak sa v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve neurčuje cena za celý predmet zákazky, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladané množstvo určené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom vynásobené jednotkovými cenami za celú dobu trvania zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy. Zmluvnou cenou na účely výpočtu výšky pokuty podľa odseku 2 písm. b) sa rozumie cena, o ktorú sa zvyšuje zmluvná cena určená v pôvodnej zmluve, v pôvodnej rámcovej dohode alebo v pôvodnej koncesnej zmluve. Ak nemožno určiť zmluvnú cenu týmto spôsobom, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladaná hodnota. 43. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách, súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými podmienkami môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, spracovanie, obeh tovaru a zisk. Ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci uplatňovania nesadzobných opatrení ustanovené osobitnými predpismi. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku
44. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z. z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/82/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/82/2020. 45. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z., rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) rozsudkom dňa 19.11.2025. Žalobca ani žalovaný o nariadenie pojednávania nežiadali a správny súd nezistil iný dôvod, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie nariadiť (§ 107 ods. 1 SSP ). VII. Právne posúdenie veci 46. Z rozsahu žalobných námietok vyplýva, že samotné spáchanie správneho deliktu medzi účastníkmi nie je sporné. Sporným v danom prípade zostalo posúdenie výšky uloženej sankcie. V tomto smere žalobcove námietky možno rozdeliť do troch okruhov, a to neuplatnenie absorpčnej zásady podľa ZVO, prípadne analógie legis, zahrnutie DPH do výšky základu pre výpočet pokuty a nedostatočnú individualizáciu uloženej sankcie. 47. Rozhodujúcim pre posúdenie uplatnenia absorpčnej zásady v prípade žalobcu je vysporiadanie sa s otázkou, či v danom prípade žalobca spáchal viac deliktov v rámci jedného verejného obstarávania alebo v rámci troch samostatných verejných obstarávaní. Správny súd pri posúdení tejto otázky vychádzal z nespornej skutočnosti - obsahu Vestníka verejného obstarávania č. 129/2018 zo dňa 02.07.2018 z ktorého vyplýva, že žalobca ako verejný obstarávateľ vydal tri samostatné oznámenia o použití priameho rokovacieho konania v dôsledku mimoriadnej udalosti, zverejnené každé pod samostatným číslom: 8923 - ICS : LESY Slovenskej republiky, štátny podnik DOPRAVA DREVA ČASŤ „ZÁPAD“; 8924 - ICS : LESY Slovenskej republiky, štátny podnik DOPRAVA DREVA ČASŤ „STRED“; 8925 - ICS : LESY Slovenskej republiky, štátny podnik DOPRAVA DREVA ČASŤ „VÝCHOD“. Je teda zrejmé, že boli začaté tri samostatné postupy - tri priame rokovacie konania. Z obsahu častí „Stručný opis“, „Podmienky použitia priameho rokovacieho konania“ ani „Odôvodnenie“ pritom nevyplýva, a žalobca v tom čase ani neuvádzal, že by sa jednalo „len“ o jednu z troch častí jedného verejného obstarávania, ako to predpokladá ust. § 28 ods. 1 ZVO. Zákon pripúšťa verejnému obstarávateľovi možnosť rozdeliť zákazku na samostatné časti za splnenia podmienky, že v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania určí veľkosť a predmet takýchto častí a uvedie, či ponuky možno predložiť na jednu časť, niekoľko častí alebo všetky časti. V predmetom ustanovení sa jasne uvádza jedno oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, v ktorom sa majú vyššie uvedené skutočnosti uviesť. Ak žalobca ako verejný obstarávateľ v danom prípade tromi samostatnými oznámeniami vedenými pod tromi samostatnými číslami (č. 8923, č. 8924 a č. 8925) oznamoval použitie priamych rokovacích konaní v dôsledku mimoriadnej udalosti pod tromi rôznymi názvami (doprava dreva časť „ZÁPAD“, „STRED“ a „VÝCHOD“), išlo o tri samostatné postupy, a teda tri samostatné verejné obstarávania realizované formou priameho rokovacieho konania. Uvedený záver podporuje aj skutočnosť, že výsledkom týchto troch priamych rokovacích konaní boli tri rôzne zmluvy s troma rôznymi dodávateľmi. 48. V súvislosti s týmto záverom je potom potrebné posudzovať aj uplatnenie absorpčnej zásady v zmysle ust. § 182 ods. 4 ZVO. Zo znenia tohto ustanovenia je zrejmé, že absorpčná zásada sa na ukladanie sankcií použije iba v prípade, ak v rámci jedného verejného obstarávania dôjde k spáchaniu viacerých správnych deliktov. V takomto prípade je páchateľ postihovaný iba jednou najprísnejšou sankciou. Vzhľadom na to, že v žalobcovom prípade išlo o tri rôzne verejné obstarávania, nemohol žalovaný postupovať podľa ust. § 182 ods. 4 ZVO. 49. Žalovaný nemohol použiť ani analógiu a aplikovať absorpčnú zásadu, ktorá sa vo všeobecnosti uplatňuje v správnom trestaní, ako to uvádzal žalobca. Analógiu v práve je možné zásadne použiť len tam, kde existuje medzera v právnej úprave. To znamená, že právna úprava danej problematiky absentuje. V prípade použitia absorpčnej zásady na uloženie sankcie za správne delikty ustanovené v §
182 ZVO však existovala právna úprava, a to v ods. § 182 ods. 4 ZVO (v súčasne platnom znení v § 182 ods. 5 ZVO). Neexistuje teda medzera, ktorú by žalovaný, prípade súd mohol vyplniť aplikáciou analógie. 50. Správny súd poukazuje aj na dôvodovú správu k zákonu č. 385/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý doplnil ods. 4 § 182 ZVO o spresnenie, že uloženie pokuty za správny delikt v konkrétnom verejnom obstarávaní nebráni uloženiu pokuty tomu istému verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi za správny delikt v inom verejnom obstarávaní. Z dôvodovej správy vyplýva, že „Snahou navrhovanej úpravy je explicitnejšie potvrdiť, že absorpčná zásada pri správnom trestaní vo verejnom obstarávaní sa vždy posudzuje výlučne v konkrétnom verejnom obstarávaní a teda absorpčnú zásadu nie je možné aplikovať na porušenia, ktoré sa týkajú samostatných verejných obstarávaní, nakoľko v takom prípade, by ukladanie trestu neplnilo svoju preventívnu a represívnu funkciu. Navrhovaná úprava taktiež explicitne vymedzuje recidívu ako okolnosť, ktorú je vždy potrebné zohľadniť pri individualizácii sankcie.“ Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca mal v úmysle (a to aj pred novelou ZVO zákonom č. 395/2021 Z. z.) aplikovať absorpčnú zásadu iba v prípade spáchania viacerých správnych deliktov v rámci jedného verejného obstarávania. Nemožnosť aplikovať uvedené ustanovenie v prípade spáchania viacerých deliktov v rámci viacerých verejných obstarávaní nie je potom medzerou v zákone, ale úmyselné vylúčenie aplikácie absorpčnej zásady na takéto prípady. 51. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žalovaný nepochybil, ak v rámci troch rôznych administratívnych konaní uložil tri sankcie a neaplikoval absorpčnú zásade, ale každý správny delikt sankcionoval osobitne. Nad rámec správny súd poukazuje na to, že aj v prípade, ak by žalovaný prejednával všetky tri priestupky v rámci jedného konania, žalovanému by bola uložená sankcia v rovnakej výške vzhľadom na to, že za základ uloženia pokuty by musel vziať súčet všetkých troch zmluvných cien (viď. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Asan/14/2019). 52. Správny súd neuznal ani námietku žalobcu týkajúcu sa určenia základu pre výšku uloženej pokuty. V zmysle § 3 ods. 3 zákona o cenách je súčasťou zmluvnej ceny aj DPH. V tomto smere existuje ustálená rozhodovacia prax súdov, ktorá potvrdzuje správnosť postupu žalovaného, ak pri výpočte pokuty vychádzal zo zmluvnej ceny vrátane DPH. (viď. rozsudok NS SR sp. zn.: 2Sžf/37/2012, rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. Zn.: 3S/357/2010 a s. zn.: 4S/355/2010, rozsudky Správneho súdu v Bratislave sp. zn.: BA-6S/82/2020 a sp. zn.: BA-6S/83/2020.). Žalobca iba všeobecne konštatoval, že zmluvná cena bola určená bez DPH a tabuľka, ktorá tvorí prílohu Rámcovej zmluvy a obsahuje rozpis cien s vyčíslením DPH, na ktorú poukazuje žalovaný, na túto skutočnosť nemá vplyv. Túto svoju úvahu však žalobca nijako bližšie nešpecifikoval. Naopak žalovaný svoju úvahu o výške zmluvnej ceny vrátane DPH, podporil poukazom na zmluvný rozpis cien, ktorý priamo DPH vyčíslovali ako aj odkazom na ust. § 3 ods. 3 zákona o cenách. 53. V súvislosti so zásadou individualizácie sankcie správny súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade je sankcia stanovená nie ako interval od – do, ale pevnou sadzbou, ktorá je v tomto prípad 5% zo zmluvnej ceny. Podľa názoru správneho súdu v tomto prípade správny orgán nie je oprávnený posudzovať primeranosť sankcie vo vzťahu ku skutku a aplikovať jednotlivé kritériá inštitútu správneho uváženia pri ukladaní sankcie, pretože by postupoval v rozpore s ustanovením ZVO upravujúcim výšku pokuty (§ 182 ods. 1 písm. a/ ZVO). Uvedené vyplýva aj z rozsudku NS SR uverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2019 pod č. 10 z 21. februára 2018, sp. zn. 6Sžf/12/2016). 54. Žalobca tiež navrhoval, aby správny súd postupom podľa § 198 ods. 1 SSP znížil uloženú sankciu z dôvodu jej neprimeranej výšky. Vzhľadom na to, že v danom prípade je výška sankcie zákonom určená fixnou sadzbou 5% zo zmluvnej ceny, správny súd nemôže posudzovať primeranosť sankcie a ani nemôže skúmať otázku použitia správnej úvahy žalovaným, ako bolo zdôvodnené vyššie. S poukazom na ust. § 198 ods. 2 SSP správny súd môže v rámci sankčnej moderácie rozhodnúť iba tak, ako mohol rozhodnúť správny orgán v konaní o uložení sankcie. Z tohto dôvodu preto správny súd návrhu žalobcu na zníženie sankcie nemohol vyhovieť. 55. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že žiadna zo žalobcových námietok nie je dôvodná. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie,
poukazujúc na jeho dostatočné a presvedčivé odôvodnenie, bolo vydané v súlade so zákonom, a preto správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 56. K náhrade trov konania správny súd uvádza, že žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 a contr. SSP. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak súd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania v zmysle § 168 SSP. 57. Žalobca v podanej žalobe žiadal spojiť toto konanie s konaniami o žalobách proti rozhodnutiam žalovaného č.s.: 3545-P/2020 zo dňa 24.01.2020 (sp. zn.: BA-6S/83/2020) a č.s.: 3543-P/2020 zo dňa 24.01.2020 (sp. zn.: BA-6S/82/2020). S poukazom na ust. § 65 ods. 1 SSP o takomto spojení vecí rozhoduje predseda senátu, u ktorého sa najskôr začalo konanie. V tomto prípade o spojení vecí, resp. zamietnutí návrhu na spojenie vecí, rozhodla predsedníčka senátu 3S v rozsudku sp. zn.: BA-6S/82/2020, u ktorej sa najskôr začalo konanie. 58. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. b/ SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP a § 145 ods. 2 písm. b/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023 v spojení s § 493e SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.