Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/196/2020 1020201190 10. 04. 2025 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201190.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: RLC s.r.o., so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava, IČO: 47 245 158, zastúpeného: Mgr. Peter Amrich, usadený euroadvokát, so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, IČO: 51209446, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100949466/2020 zo dňa 27.05.2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II.
Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017. V nadväzujúcom vyrubovacom konaní bolo vydané rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. 102020913/2019 zo dňa 23.08.2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 18 912,14 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017 tak, že daň vyrubenú podaným daňovým priznaním vo výške 648,52 Eur zvýšil na daň zistenú správcom dane vo výške 19 560,66 Eur. Toto rozhodnutie bolo potvrdené druhostupňovým rozhodnutím žalovaného č. 102944366/2019 zo dňa 20.12.2019 (ďalej spolu obe rozhodnutia ako „rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane“). Proti rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane podal žalobca správnu žalobu, ktorá je predmetom iného súdneho konania na tunajšom súde pod sp. zn. BA-1S/75/2020, v ktorom bol vydaný dňa 11.12.2024 zamietajúci rozsudok. 2. V nadväznosti na rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane správca dane uložil žalobcovi rozhodnutím č. 100387014/2020 zo dňa 13.02.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) pokutu vo výške 730,50 Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku - uvedenie v dodatočnom daňovom priznaní (doručenom dňa 20.04.2018) dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí stručne zhrnul priebeh daňovej kontroly a záver rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane, odcitoval ustanovenia daňového poriadku týkajúce sa správneho deliktu a ukladania pokuty (§ 154 ods. 1 písm. e/, § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1, § 155 ods. 2, ods. 5, ods. 7, § 161 daňového poriadku) a záverom uviedol, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 17.09.2019 predstavovala 0,00 %, ďalej uviedol výpočet pokuty
uvedením vzorca s dosadenými číslami (počtu dní omeškania 141, percentuálnej sadzby pokuty 10 %, rozdielu dane 18 912,14) aj s výslednou výškou pokuty v sume 730,50 Eur. 3. Na podklade žalobcom podaného odvolania rozhodoval žalovaný v odvolacom konaní a vydal rozhodnutie č. 100949466/2020 zo dňa 27.05.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Zopakoval značnú časť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že posúdenie správnosti postupu správcu dane pri daňovej kontrole ako aj žalovaného je v kompetencii súdu, keďže bola podaná žaloba voči rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane, avšak ako dôvod na neuloženie pokuty nemôže akceptovať podanie všeobecnej správnej žaloby voči týmto rozhodnutiam. Podotkol, že rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane sú právoplatné, a že správca dane uložil žalobcovi pokutu oprávnene. Predmetom odvolacieho konania je v tomto prípade posúdenie správnosti postupu správcu dane pri uložení pokuty a žalovaný mal za to, že správca dane postupoval v súlade s daňovým poriadkom. Rovnako považoval za správny a súladný s daňovým poriadkom aj výpočet pokuty. II. Správna žaloba 4. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.08.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.08.2020, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím. Dôvody zrušenia napadnutých rozhodnutí videl v tom, že tieto rozhodnutia sú založené na predchádzajúcich nezákonných rozhodnutiach o vyrubení rozdielu dane, ktoré spočívajú na nesprávnom právnom posúdení, vychádzajú z neúplne a nesprávne zisteného skutkového stavu, sú vnútorne rozporné, svojvoľné, nepreskúmateľné, a konania im predchádzajúce sú zaťažené vadou nezákonnosti, pričom tieto vady postihujú takisto aj napadnuté rozhodnutie. 5. Žalobca namietal nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly s odôvodnením, že daňová kontrola bola postihnutá podstatnou vadou spočívajúcou v tom, že správca dane začal daňovú kontrolu bez toho, aby žalobcovi doručil obligatórne oznámenie o daňovej kontrole podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku, čo spôsobuje nezákonnosť daňovej kontroly i protokolu. Správca dane toto oznámenie doručoval v rozpore s § 30 ods. 1 daňového poriadku prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb, k čomu pristúpila chyba doručovateľa poskytovateľa poštových služieb, ktorý predmetnú zásielku neoznámil žalobcovi ani neuložil, ale na zásielke uviedol, že adresát je na adrese sídla neznámy a vrátil ju správcovi dane. Správca dane nesplnil tiež povinnosť doručiť oznámenie o daňovej kontrole žalobcovi ako elektronický dokument do elektronickej schránky žalobcu v zmysle ustanovení daňového poriadku či zákona č. 305/2013 Z.z., o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o e- Governmente“). Predmetné oznámenie o daňovej kontrole sa tak nedostalo ani do dispozičnej sféry žalobcu. Vadou začatia daňovej kontroly bez splnenia § 46 ods. 1 v spojení s ods. 3 daňového poriadku je tak podľa žalobcu postihnutá celá daňová kontrola a všetky úkony uskutočnené správcom dane, vrátane výsledkov a zistení takej daňovej kontroly. 6. Rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane sú zároveň svojvoľné a arbitrárne, keďže sa žalovaný napr. nevysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu a to s námietkou, že správca dane v rozpore s § 3 ods. 3 v spojení s § 24 daňového poriadku nijako nevyhodnotil výpisy z bankového účtu žalobcu, ktoré žalobca predložil. Zároveň žalovaný neodôvodnil svoje arbitrárne zistenie predstavujúce významnú skutočnosť v kontexte odôvodnenia daných rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane, ako napr. „HK Trans s.r.o., ktorá ako bolo zistené, prostredníctvom konateľa reálne nevykonávala podnikateľskú činnosť, ....“. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na súdne konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/75/2020, ktorého predmetom je posúdenie zákonnosti rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane. Napadnuté rozhodnutia v tomto súdnom konaní sú podľa neho de facto ďalším článkom reťazenia nezákonných rozhodnutí žalovaného a správcu dane. III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania 7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 01.10.2020 zotrval na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobné dôvody sú takmer totožné s odvolacími námietkami žalobcu. Zdôraznil, že v rozhodnutiach o vyrubení rozdielu
dane je jednoznačne uvedené, v zmysle ktorých ustanovení daňového poriadku boli žalobcovi dokumenty doručované a z akých dôvodov nepostupoval správca dane podľa zákona o e-Governmente. Ako dôvod na neuloženie pokuty nemôže žalovaný akceptovať podanie všeobecnej správnej žaloby voči rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane, pretože rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane sú právoplatné, správnej žalobe voči týmto rozhodnutiam nebol priznaný odkladný účinok, teda správca dane uložil žalobcovi pokutu v zmysle § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku oprávnene. Správca dane nemal dôvod čakať na rozhodnutie správneho súdu o žalobe voči rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane. Zotrval na svojom napadnutom rozhodnutí a mal za to, že daňové orgány dostatočne zistili skutkový stav a po právnej stránke vec posúdili správne. 8. Žalobca v replike z 02.11.2020 uviedol, že rozhodnutie v predmetnej veci závisí od otázky, či sú nezákonnými rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, na ktorých sú založené napadnuté rozhodnutia preskúmavané v tomto súdnom konaní. V tejto súvislosti dal do pozornosti § 100 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), v zmysle ktorého súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe, niektoré zopakoval a uviedol, že sa nedopustil žiadneho správneho deliktu a svoje daňové povinnosti si plnil riadne a včas. 9. Žalovaný sa k replike žalobcu v súdom stanovenej lehote nevyjadril. IV. Relevantná právna úprava 10. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 11. Podľa § 194 SSP: (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 12. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“ 13. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, „Správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť.“ 14. Podľa § 155 ods. 13 daňového poriadku (v znení účinnom do 20.07.2020), „Ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.“ V. Právne posúdenie veci správnym súdom 15. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie senátu 1S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu. 16. Nakoľko bolo súdne konanie začaté pred novelou SSP účinnou od 01.07.2023, v zmysle § 493e SSP v platnom znení sa toto konanie dokončí podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas
(§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP, § 49 ods. 2 písm. b/ SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, zohľadňujúc § 195 SSP, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 197 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 17. Ako prvé dáva súd do pozornosti, že žalobca nijako nenamietal proti samotnému napadnutému rozhodnutiu o pokute, čo sa týka naplnenia skutkovej podstaty daného správneho deliktu alebo výpočtu či výšky pokuty, ale nezákonnosť napadnutého rozhodnutia dovodzoval výlučne z nezákonnosti rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane. Žalobca tak celú svoju argumentáciu zameral na nezákonnosť rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane, čo podľa neho spôsobuje nezákonnosť aj predmetných napadnutých rozhodnutí o pokute, pričom nezákonnosť všetkých týchto rozhodnutí má spočívať primárne v začatí daňovej kontroly bez doručenia oznámenia o daňovej kontrole žalobcovi podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku a príslušných právnych predpisov, v dôsledku čoho je nezákonný aj protokol o daňovej kontrole, ale aj v neodôvodnení záverov žalovaným a nevysporiadaní sa s podstatnými námietkami žalobcu, napr. že správca dane nijako nehodnotil výpis z bankového účtu žalobcu. 18. Správny delikt v danom prípade spočíval v uvedení v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní dane nižšej ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť (§ 154 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku), za čo bola žalobcovi uložená pokuta vo výške v zmysle § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadku. Daňové orgány v napadnutých rozhodnutiach o pokute považovali skutkovú podstatu správneho deliktu za naplnenú na tom skutkovom základe, že žalobca v dodatočnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017 doručenom dňa 20.04.2018 vykázal daňovú povinnosť vo výške 648,52 Eur, pričom rozdiel dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie je v sume 18 912,14 Eur, ktorý bol žalobcovi vyrubený právoplatnými rozhodnutiami daňových orgánov o vyrubení rozdielu dane. Otázka správne určenej dane v daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie obdobie, ktorá bola riešená v samostatných rozhodnutiach o vyrubení rozdielu dane, je teda otázkou predbežnou pre súd v tomto konaní, pre posúdenie toho, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty daného správneho deliktu. 19. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právoplatný rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/75/2020 zo dňa 11.12.2024, ktorým bola správna žaloba žalobcu proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane za predmetné zdaňovacie obdobie zamietnutá ako nedôvodná, s ktorého závermi sa v celom rozsahu stotožňuje. Správny súd taktiež v tejto veci nepovažuje za dôvodnú hlavnú námietku žalobcu týkajúcu sa doručovania oznámenia o začatí daňovej kontroly a s tým spojenej nezákonnosti jej začatia i nezákonnosti protokolu, pretože má za to, že oznámenie bolo doručené v súlade s daňovým poriadkom, žalobca bol s týmto preukázateľne oboznámený, počas celej daňovej kontroly mal možnosť uplatňovať svoje práva a aj sa k daňovej kontrole vyjadroval, predkladal dôkazy atď., a teda nebol ukrátený na svojich procesných právach. 20. V nadväznosti na vyššie uvedené súd cituje z rozsudku správneho súdu sp. zn. BA-1S/75/2020 zo dňa 11.12.2024, „37. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa doručovania oznámenia o začatí daňovej kontroly, a s tým spojenej nezákonnosti jej začatia. Je nepochybné, že Daňový poriadok v § 30 ods. 1 stanovuje správcovi dane povinnosť doručovať písomnosti elektronickými prostriedkami. Spôsob a postup elektronického doručovania je bližšie upravený v § 32 Daňového poriadku. Podľa § 165b ods. 3 Daňového poriadku sa podľa § 32 postupuje najskôr od 01.01.2016 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní podľa oznámenia finančného riaditeľstva uverejneného na jeho webovom sídle. Z ustanovenia § 165b ods. 3 Daňového poriadku vyplýva, že doručovanie elektronickými prostriedkami bolo možné najskôr od 01.01.2016, avšak vo vzťahu k jednotlivým druhom daní bolo daná žalovanému právomoc upresniť neskorší termín, od ktorého bude tento spôsob doručovania možné uplatňovať, a to v oznámení zverejnenom na jeho webovom sídle. Pri správe DPH, na rozdiel od spotrebných daní, sa elektronické doručovanie v čase doručovania oznámenia o daňovej kontrole neuplatňovalo. Ako je zrejmé z dôvodovej správy k § 165b ods. 3 Daňového poriadku, dôvodom posunutia termínu bolo, aby finančná správa bola funkčná a operatívna pri elektronickej komunikácii, a preto bolo nevyhnutné, aby pred spustením povinného doručovania elektronickými prostriedkami
smerom k daňovým subjektom bol informačný systém finančnej správy otestovaný z hľadiska jeho funkčnosti, správnosti a spoľahlivosti doručovania. Až v roku 2021 žalovaný oznámil, že od 01.01.2022 spúšťa obojsmernú komunikáciu aj pre daňové úrady v oblasti správy daní. Z uvedeného dôvodu preto správca dane nemohol oznámenie o daňovej kontrole doručovať elektronicky, ale urobil tak prostredníctvom poskytovateľa poštovných služieb. Oznámenie o daňovej kontrole bolo doručované na adresu sídla žalobcu zapísanú v obchodnom registri v súlade s § 30 ods. 5 Daňového poriadku, na ktorej žalobca všetky ďalšie písomnosti týkajúce sa daňovej kontroly riadne preberal. Ani prípadne pochybenie poštového doručovateľa, nie je možné klásť na ťarchu správcu dane. Žalobca mal možnosť postup poštového doručovateľa reklamovať u poskytovateľa poštových služieb, čo však neurobil, ďalšie písomnosti si riadne preberal, so správcom dane komunikoval a samotný spôsob doručovania začal namietať až pri podaní námietok k zisteniam uvedeným v protokole. Oznámenie o začatí daňovej kontroly bolo doručené v súlade s Daňovým poriadkom, daňová kontrola bola začatá zákonne, a preto aj protokol, vydaný v daňovej kontrole, bol vydaný zákonne v súlade s Daňovým poriadkom. S odkazom na vyššie prezentované závery správneho súdu je tak námietka žalobcu ohľadom nezákonnosti daňovej kontroly a nezákonnosti protokolu nedôvodná. 38. ... Najvyšší správny súd Slovenskej republiky však súčasne uviedol, že ak by aj doručovanie písomnosti vykazovalo znaky nezákonnosti, ale účastník konania sa preukázateľne s obsahom doručovanej písomnosti oboznámil (o oboznámení sa nesmú byť pochybnosti), a spôsob doručenia mu nezabránil včas a účinne realizovať jeho procesné práva (realizoval svoje procesné práva riadne a včas), je potrebné túto považovať za riadne doručenú. ...“. 21. Súd nevzhliadol ani ďalšie žalobcom uvádzané vady v rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane, ktoré by spôsobovali nezákonnosť aj napadnutého rozhodnutia. V zhode so závermi z rozsudku správneho súdu sp. zn. BA-1S/75/2020 zo dňa 11.12.2024, z tohto cituje k námietke o arbitrárnosti záverov daňových orgánov v rozhodnutiach o vyrubení rozdielu dane ohľadom zistenia, že HK Trans s. r. o. reálne nevykonávala podnikateľskú činnosť, a to že: „44. ... Správny súd k uvedenej námietke žalobcu uvádza, že samotná nekontaktnosť dodávateľa nebola žalobcovi kladená na ťarchu, avšak výsledkom týchto zistení bolo, že sa ani z iných zdrojov nepodarilo preveriť skutočnosti, ktoré by, aj napriek nedostatočnosti dôkazov predložených žalobcom, boli spôsobilé preukázať hodnovernosť listinných dokladov predložených žalobcom. Tieto skutočnosti zároveň potvrdili dôvodnosť pochybností o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov. Z uvedených dôvodov aj túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.“ 22. Ako nedôvodnú správny súd posúdil i námietku týkajúcu sa nevyhodnotenia žalobcom predložených výpisov z bankového účtu žalobcu. Cit. z rozsudku správneho súdu sp. zn. BA-1S/75/2020 zo dňa 11.12.2024, „47. ... Samotná skutočnosť, že správca dane výslovne neuviedol svoje posúdenie predložených bankových výpisov v protokole ešte neznamená, že na ne v procese daňovej kontroly vôbec neprihliadol a ich posúdenie uviedol v napadnutom rozhodnutí. Naviac správny súd poznamenáva, že faktúry a doklady o ich úhrade sú len formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. 48. Na podklade vyššie uvedených záverov sa správny súd stotožňuje so závermi žalovaného, že žalobca kumulatívne nesplnil hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane. ...“. 23. Správny súd v danom prípade, v podstate v zhode so závermi z rozsudku správneho súdu sp. zn. BA-1S/75/2020 zo dňa 11.12.2024, nevzhliadol vady nezákonnosti v rozhodnutiach o vyrubení rozdielu dane, ergo nie je aké vady nezákonnosti pripísať v tejto súvislosti napadnutému rozhodnutiu o pokute. Naplnenie skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu tak považoval správny súd za preukázané (pozri bod 18. tohto rozsudku), pričom súd len poznamenáva, že žalobca samotné jej naplnenie ani nerozporoval. Súd zároveň nezistil vady v zmysle § 195 SSP v predmetnej veci správneho trestania. 24. Čo sa týka žalobcom navrhovaného prerušenia konania v zmysle § 100 ods. 1 písm. a) SSP (v zmysle ktorého súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť), súd poznamenáva, že keďže súdne konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. BA-1S/75/2020 týkajúce sa zákonnosti rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane bolo právoplatne ukončené, pričom v nadväznosti na toto konanie žalobca daný návrh uviedol, stratil tento návrh žalobcu relevanciu a súd nevzhliadol ani žiadny iný dôvod na prerušenie konania.
25. Súd však pre úplnosť uvádza, že podanie správnej žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane nemá suspenzívny účinok, „neprelamuje“ účinky právoplatnosti, teda nepredstavuje prekážku pre správcu dane na vydanie rozhodnutia o pokute, okrem prípadov, ak by bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok, avšak tento v danom prípade priznaní nebol. Prebiehajúce súdne konanie nie je teda pri existencii právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane prekážkou pre ďalší postup správcu dane, ktorý má byť zavŕšený vydaním rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry kasačného súdu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/8/2020 zo dňa 25.03.2021, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/3/2020 zo dňa 16.12.2021). Zároveň platí, že žalobca môže využiť všetky dostupné mimoriadne a iné opravné prostriedky v rámci zákonom stanovených lehôt, ktoré by mohli viesť k zrušeniu právoplatných rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane, pričom v prípade, že by neskôr došlo k zrušeniu právoplatného podkladového rozhodnutia - rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, daňový poriadok na to pamätal a v zmysle § 155 ods. 13 daňového poriadku v znení účinnom do 20.07.2020 platí, že v takom prípade sa z úradnej moci upraví alebo sa zruší uložená pokuta a novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. 26. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, neprisvedčil námietkam žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol. 27. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nejde o výnimočnú situáciu a nezistil ani dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. 28. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. c/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.