Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/216/2020 1020201636 27. 05. 2025 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201636.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: : #APAGE SATANAS, o. z., so sídlom Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 79855-8/2020-BA zo dňa 19.11.2020, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Dňa 02.11.2020 bola Sociálnej poisťovni emailom doručená žiadosť žalobcu podľa zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 211/2000 Z. z.“ alebo „info zákon“), v ktorej požiadal o sprístupnenie informácie, a to prehľad dlhov a platobnej disciplíny, omeškania s plnením a oneskoreného zaplatenia peňažných záväzkov spoločnosti Eurolab Lambda a. s. voči Sociálnej poisťovni za roky 2019 a 2020. 2. Túto žiadosť vybavila Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. 79855-2/2020-BA z 09.11.2020 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žiadosti žalobcu podľa § 18 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z. a § 46 a § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov nevyhovela a túto informáciu odmietla sprístupniť s poukazom na § 170 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“). 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo preskúmavaným rozhodnutím žalovanej č. 79855-8/2020-BA z 19.11.2020 zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej vyplýva, že sa stotožnila so záverom prvostupňového orgánu, že požadovaná informácia je zhromaždená v informačnom systéme žalovanej, ktorá ju môže poskytovať iba v súlade s § 170 zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na to, že žalovaná nedisponuje súhlasom dotknutej právnickej osoby, ktorej sa údaj priamo týka a taktiež neexistuje osobitný právny predpis, z ktorého by vyplývala žalovanej povinnosť požadovanú informáciu poskytnúť bez súhlasu dotknutej osoby, uvedenú informáciu nemožno žiadateľovi sprístupniť. Zároveň žalovaná uviedla, že zverejňuje o dlžníkoch informácie v zozname dlžníkov na webovej stránke len v rozsahu stanovenom v § 171 zákona o sociálnom poistení, a to meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, obchodné meno právnickej osoby a jej sídlo a sumu pohľadávky.
II. Argumenty žalobcu 4. Žalobca sa správnou žalobou, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej v texte len „SSP“), nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP) ako i jeho nezákonnosť z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). 5. Žalobca namietal neexistenciu dôvodov na nesprístupnenie požadovaných informácií a zlomyseľný výklad zákona, keďže osobitným právnym predpisom je práve Ústava SR, Listina základných práv a slobôd, Európska charta ako aj zák. č. 211/2000 Z. z. Mal za to, že žalovaná bola povinná verejnosti sprístupniť požadované informácie týkajúce sa platobnej disciplíny aspoň v nejakom rozsahu. Žiadal súd poskytnúť ústavne konformný, resp. eurokonformný výklad čl. 11, čl. 41 a čl. 42 Charty na danú vec v konflikte zákona o sociálnom poistení s ostatnými predpismi a právami vyššej právnej sily a taktiež výklad čl. 11, čl. 38, čl. 41 a čl. 42 Charty cez prizmu vysokej ochrany spotrebiteľov, účinnosť a rozsah zákona o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní informácií ako verejnej službe poskytovanej spotrebiteľom informácii v SR v zmysle § 1 zák. č. 250/2007 Z. z. 6. Žalobca ďalej preventívne namietal nezákonnosť postupu a nesprávnosť použitej pečiatky Sociálnej poisťovne, a nie okrúhlej, hoc Sociálna poisťovňa rozhodovala ako správny orgán pri výkone verejnej štátnej správy v mene štátu. Taktiež namietal nezákonnú funkčnú ne/príslušnosť prvostupňového a druhostupňového správneho funkcionára, nakoľko sa domnieva, že o žiadosti mala rozhodnúť Sociálna poisťovňa a o odvolaní mal rozhodovať zriaďovateľ alebo nadriadený orgán Sociálnej poisťovne, a nie samotná Sociálna poisťovňa. 7. Žalobca ďalej namietal nezákonné zloženie osobitnej komisie a jej nepríslušnosť v danej veci konať, takýto postup zavinil zmätočnosť postupu a rozhodnutia a nemožnosť uplatniť námietky zaujatosti proti členom komisie. Taktiež výroky rozhodnutí považuje za zmätočné, keďže neobsahujú konkrétne ustanovenia zákona, na základe ktorých sa odmietlo sprístupnenie informácie. 8. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. III. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu, duplika žalovanej 9. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe považovala postup pri vybavovaní žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie za súladný s právnymi predpismi. Informácie, ktoré žalobca požadoval, sú informáciami, ktoré sú zhromaždené v informačnom systéme Sociálnej poisťovne a ak žalobca žiadal informácie sprístupniť, mal predložiť písomný súhlas dotknutej osoby. Sprístupnenie informácie by bolo tiež možné na základe osobitného právneho predpisu, ktorý by upravoval povinnosť poskytnúť údaje, zoznam alebo rozsah údajov, účel použitia a tretie osoby, ktorým je údaje možné poskytnúť. Vzhľadom na to, že osobitný predpis neexistuje a žalobca k žiadosti nepriložil písomný súhlas spoločnosti Eurolab Lambda a. s. ako dotknutej osoby, požadované informácie nebolo možné poskytnúť. Zák. č. 211/2000 Z. z. vôbec neupravuje sprístupnenie informácií o právnických osobách, a teda na ich poskytovanie sa použije špeciálny právny predpis, a to zák. č. 461/2003 Z. z. Zák. č. 211/2000 Z. z. nie je možné považovať za zákon, ktorý je nadradený tomuto zákonu a v prípade, ak ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba požiada o sprístupnenie informácie podľa info zákona, žalovaná nemôže automaticky postupovať tak, že sprístupní všetky informácie, ktoré má k dispozícií podľa § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. a obmedzí alebo nesprístupní len informácie podľa § 8 a 11 citovaného zákona. Pri každej konkrétnej žiadosti je povinná skúmať všetky súvisiace právne predpisy tak, aby žiaden osobitný právny predpis, ktorý upravuje sprístupnenie informácií a dotýka sa konkrétnej žiadosti, nebol porušený. Žalovaná je oprávnená zverejňovať len informácie v rozsahu stanovenom v § 171 zákona o sociálnom poistení. 10. Ku skutočnostiam ohľadom použitia Charty uviedla, že práva ako sloboda prejavu a právo na informácie, právo na dobrú správu vecí verejných a právo na prístup k dokumentom sú garantované Chartou a rovnako aj Ústava SR v čl. 26 ods. 1 zaručuje slobodu prejavu a právo na informácie, avšak
sprístupňovanie informácii je regulované ďalšími osobitnými právnymi predpismi, a to napr. zák. č. 211/2000 Z. z. a v tomto prípade aj zákonom o sociálnom poistení, ktoré je každá povinná osoba, a teda aj žalovaná, povinná rešpektovať a pri sprístupňovaní informácii dodržiavať. 11. Žalovanej nie je zrejmé doplnenie žaloby o § 1 zák. č. 250/2007 Z. z. keďže nie je ani výrobca, predávajúci, dovozca a dodávateľ, orgán verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a ani združenie v zmysle uvedeného zákona. 12. Žalovaná k námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonného postupu a nesprávnosti použitej pečiatky žalovanej uviedla, že Sociálna poisťovňa bola dňa 01.11.1994 zriadená zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov ako verejnoprávna inštitúcia, teda nie je štátnym orgánom uvedeným v § 3 ods. 1 zák. č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov, nerozhodovala ako správny orgán pri výkone štátnej správy v mene štátu, a teda nie je povinná podľa § 5 ods. 2 písm. b) uvedeného zákona používať na rozhodnutiach otlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom. 13. K námietke žalobcu týkajúcej sa funkčnej ne/príslušnosti prvostupňového a druhostupňového orgánu žalovaná uviedla, že podľa § 124 zákona o sociálnom poistení organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú ústredie a pobočky. Postup organizačných zložiek Sociálnej poisťovne pri uplatňovaní zákona o slobode informácií upravuje Organizačný poriadok a Kompetenčný poriadok Sociálnej poisťovne, podľa ktorého organizačným útvarom príslušný na vybavenie žiadosti je v ústredí odbor právnej služby. 14. Podľa § 19 ods. 2 prvej vety zákona č. 211/2000 Z. z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní, a to zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Podľa § 58 ods. 1 správneho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 58 ods. 2 správneho poriadku o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje útvar ustanovený zákonom, a ak zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil. Podľa § 58 ods. 3 správneho poriadku, ak nemožno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1 a 2, rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Vychádzajúc z uvedených ustanovení správneho poriadku Sociálna poisťovňa, ktorá bola zriadená zákonom o Sociálnej poisťovni ako verejnoprávna inštitúcia, nemá zriaďovateľa a nemá ani nadriadený správny orgán, a preto o odvolaní rozhoduje v súlade s § 58 ods. 3 správneho poriadku vedúci správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. V zmysle uvedeného žiadosť žalobcu bola vybavená prvostupňovým rozhodnutím, ktoré v súlade s Organizačným poriadkom a Kompetenčným poriadkom Sociálnej poisťovne podpisuje riaditeľka odboru právnej služby a o odvolaní žalobcu rozhodol podľa § 58 ods. 3 správneho poriadku ako druhostupňový orgán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne na základe návrhu ním ustanovenej odvolacej komisie. 15. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa zmätočnosti výrokov napadnutých rozhodnutí žalovaná poukázala na § 47 správneho poriadku, majúc za to, že rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 ods. 1 až 4 správneho poriadku, teda okrem iného vo výroku rozhodnutia uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení rozhodnutí sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, a rozhodnutia obsahujú aj ďalšie náležitosti v zmysle § 47 správneho poriadku. 16. Na základe vyššie uvedených skutočností Sociálna poisťovňa považuje žalobu za neopodstatnenú a navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. 17. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovanej zotrval na svojej argumentácii ako i námietkach vznesených v žalobe. Vyjadrenie žalovanej považuje za nezákonné, nesprávne a nevyvracajúce žalobné body. 18. Žalovaná v duplike na vyjadrenie žalobcu zdôraznila, že riadiace väzby, organizačné usporiadanie a pôsobnosť jednotlivých organizačných útvarov poisťovne upravuje Organizačný poriadok Sociálnej poisťovne ako základný vnútorný predpis Sociálnej poisťovne. V zmysle organizačného poriadku odbor
právnej služby, okrem iného, zabezpečuje právnu agendu poisťovne, vrátane vybavovania žiadostí o sprístupnenie informácií a zastupovanie v súdnych sporoch a konaniach, najmä občianskoprávnej a obchodnoprávnej povahy. Bližšie určenie organizačnej štruktúry Sociálnej poisťovne ústredia upravuje príkaz generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 23/2020, ktorý bol vydaný k organizačnému poriadku, v zmysle ktorého odbor právnej služby, okrem iného, vybavuje žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií. 19. Schvaľovacie oprávnenia, rozhodovacie oprávnenia a podpisové oprávnenia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, riaditeľa pobočky Sociálnej poisťovne a vedúcich zamestnancov Sociálnej poisťovne v súlade so zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a s organizačným poriadkom upravuje Kompetenčný poriadok Sociálnej poisťovne. Na základe delegovania kompetencii generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v kompetenčnom poriadku a podľa vnútorných predpisov v Sociálnej poisťovni, riaditeľka odboru právnej služby podpisuje všetky vyjadrenia k žalobám v súdnych sporov a v konaniach, v ktorých obor právnej služby zastupuje Sociálnu poisťovňu na súde. Vybavovanie žiadostí o sprístupnenie informácií upravuje okrem uvedených predpisov aj vnútorný predpis Sociálnej poisťovne, a to Príkaz Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 15/2016 Postup organizačných zložiek Sociálnej poisťovne pri uplatňovaní zákona č. 211/2000 Z. z., podľa ktorého organizačným útvarom príslušným na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií je v ústredí odbor právnej služby, a písomnosti týkajúce sa vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácií podpisuje riaditeľka odboru právnej služby. 20. Sociálna poisťovňa bola zriadená zákonom o Sociálnej poisťovni ako verejnoprávna inštitúcia, nemá zriaďovateľa a nemá ani nadriadený správny orgán, a preto ako už Sociálna poisťovňa uviedla vo svojom vyjadrení k žalobe, podľa § 58 ods. 3 správneho poriadku, ak nemožno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1 a 2, rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe ním ustanovenej osobitnej komisie. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zriadil nezávislú odvolaciu komisiu pre posudzovanie odvolaní podaných proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie, ktorá posudzuje odvolania proti rozhodnutiam o odmietnutí sprístupnenia informácie vydané odborom právnej služby a predkladá generálnemu riaditeľovi návrh rozhodnutia o odvolaní. 21. Ďalej uviedla, že žalovaná je oprávnená sprístupňovať o dlžníkoch informácie len v rozsahu ustanovenom v § 171 zákona o sociálnom poistení, pričom ďalšie informácie nad rámec zverejnených informácií Sociálna poisťovňa nemôže sprístupniť, resp. mala by sprístupniť len so súhlasom fyzických alebo právnických osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú alebo, ak by to vyplývalo zo zákona o sociálnom poistení alebo z osobitného právneho predpisu. Vychádzajúc z obsahu žiadostí žalobcu o informácie, tieto idú nad rámec tých, ktoré Sociálna poisťovňa zverejňuje v zozname dlžníkov, t. j. nežiada len sumu pohľadávky v čase, keď bola spoločnosti Eurolab Lambda a. s. zverejnená v zozname dlžníkov, ale aj všetky informácie o prehľad dlhov, platobnej disciplíne a omeškania s plnením záväzkom tejto spoločnosti za roky 2019 a 2020. Okrem prípadov taxatívne uvedených v § 170 zákona o sociálnom poistení, žalovaná môže poskytovať zo svojho informačného systému údaje o dotknutej osobe bez písomného súhlasu dotknutej osoby len vtedy, ak to ustanovujú osobitné predpisy, ktoré upravujú rozsah a účel poskytovania údajov a osoby, ktorým sa údaje poskytujú. Takýmto osobitným predpisom je napríklad Exekučný poriadok, Civilný sporový poriadok a Správny súdny poriadok. Rovnako Sociálna poisťovňa poskytuje súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdom pri plnení úloh, ktoré súvisia s trestným konaním. Žalobca však nie je týmto orgánom, ktorému takáto právomoc vyplýva z Trestného poriadku alebo z iných osobitných právnych predpisov, a preto mu požadovaná informácia nemohla byť bez súhlasu dotknutej osoby poskytnutá. 22. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej (duplike) i naďalej zotrval na svojom názore ohľadne nemožnosti interného zastupovania JUDr. Némethovou, o tom, že Národná rada Slovenskej republiky je zriaďovateľom žalovanej ako i na neoprávnenosti konania osobitnej odvolacej komisie. 23. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu v plnom rozsahu zotrvala na svojich vyjadreniach, žalobu považuje za neopodstatnenú a navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo vzťahu k odvolacej komisii, ktorú zriadil generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, uviedla, že táto je poradným orgánom generálneho riaditeľa a jej úlohou je iba posudzovanie odvolania proti rozhodnutiam o odmietnutí sprístupnenia informácie, vydaným odborom právnej služby a následne predloženie návrhu rozhodnutia o odvolaní generálnemu riaditeľovi. Tento postup je v súlade s § 58 ods. 3 správneho poriadku.
O odvolaní rozhoduje generálny riaditeľ, a nie odvolacia komisia. Právo zriaďovať odvolaciu komisiu má výlučne generálny riaditeľ.
IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava 24. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z.z.“) a svoju činnosť začal od 1. júna 2023. 25. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. 26. Podľa ust. § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 27. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (ust. §§ 10, 13 ods. 1 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), vec prejednal na nariadenom pojednávaní (ust. § 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 28. Žalobca sa na pojednávaní nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní zotrvala na svojej argumentácii a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 29. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. 30. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 31. Článok 51, Hlava VII, Charty základných práv Európskej únie, Bod 1 ustanovenia tejto charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a tiež pre členské štáty výlučne vtedy ak vykonávajú právo Únie. V dôsledku toho rešpektujú práva, dodržiavajú zásady a podporujú ich uplatňovanie v súlade so svojimi príslušnými právomocami a pri zachovaní obmedzení právomocí Únie, ktoré boli na ňu prenesené zmluvami. 32. Podľa ust. § 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom v rozhodnom čase, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 33. Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 34. Podľa ust. § 3 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z. z, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 35. Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z., o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. 36. Podľa ust. § 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
37. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb., ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. 38. Podľa § 58 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb., o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil. 39. Podľa § 58 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb., ak nemožno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1 a 2, rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. 40. Podľa ust. § 170 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o Sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase, Sociálna poisťovňa zhromažďuje údaje na výkon sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom 1) a na plnenie funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 vo vlastnom informačnom systéme. Používanie údajov zhromaždených v informačnom systéme je výhradným právom Sociálnej poisťovne. 41. Podľa § 170 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., Sociálna poisťovňa môže poskytovať údaje zo svojho informačného systému len so súhlasom fyzických osôb a právnických osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Sociálna poisťovňa môže údaje podľa odseku 1 bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb poskytnúť tretím osobám len v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním a postupovaním pohľadávok. Na prenos údajov na výkon sociálneho poistenia potrebných pre nositeľov sociálneho poistenia členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, Švajčiarskej konfederácie a štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. Na poskytovanie osobných údajov v súvislosti s plnením funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. V. Právne posúdenie veci správnym súdom 42. Právo na informácie je zakotvené v čl. 26 ods. 5 Ústavy SR ako politické právo, v zmysle ktorého orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanovujú zákony. Z tohto ustanovenia vyplýva ústavná povinnosť poskytovať informácie každému, avšak „je ratione personae obmedzená, lebo nezaväzuje každého, ale iba orgány verejnej moci v súvislosti s ich činnosťou.“...“všetky povinné osoby vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona o slobode informácií majú v zásade ratione materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti.“ (bližšie pozri Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28. júna 2007) 43. Zmyslom a účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je vytvorenie právneho rámca pre realizáciu základného práva jednotlivca na informácie a zároveň umožnenie verejnej kontroly výkonu verejnej moci, ktoré sú v slobodnej demokratickej spoločnosti a v právnom štáte veľmi prospešné a žiadúce. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je koncipovaný tak, že povinné osoby sú v zásade povinné na žiadosť poskytnúť všetky informácie týkajúce sa výkonu verejnej moci, ktorými disponujú. Z tejto generálnej klauzuly zákon o slobodnom prístupe k informáciám určuje výnimky zo sprístupnenia údajov. Rovnako aj osobitné zákony (napr. zákon o utajovaných skutočnostiach) môžu určiť, že niektorá informácia sprístupneniu nepodlieha. Vzhľadom na to, že určenie takýchto výnimiek je svojou povahou obmedzením základného práva na informácie, musí vždy spĺňať atribúty čl. 26 ods. 4 Ústavy, resp. čl. 10 ods. 2 Dohovoru. Medzi tieto patrí aj právna sila prameňa práva ustanovujúceho takéto výnimky, teda že ich možno ustanoviť len zákonom. Pokiaľ povinná osoba nedisponuje konkrétnou zákonnou normou, ktorá by sprístupnenie informácie vylučovala, je povinná požadovanú informáciu sprístupniť. Žiadne odmietnutie sprístupnenia informácie nemožno odôvodniť teoretickou koncepciou bez opory v zákonnom texte. (bližšie pozri rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II.ÚS 522/2021)
44. K uplatňovaniu ustanovenia článku 26 ods. 4 ústavy ústavný súd zaujal právny názor, podľa ktorého vo verejnom záujme sa sloboda prejavu a právo prijímať, vyhľadávať, rozširovať informácie môžu obmedziť len zákonom. Termínom „zákon“ sa pritom neoznačuje jeden všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov definovaný stupňom právnej sily (mutatis mutandis II. ÚS 28/96). Ústavný súd konštatuje, že zákon o slobode informácií nepokrýva všetky aspekty základného práva na informácie v zmysle článku 26 ods. 1 ústavy. Inými slovami, existujú aj iné právne predpisy so silou zákona, ktoré majú význam z hľadiska realizácie základného práva na informácie. Tieto môžu pri napĺňaní svojho účelu taktiež predurčiť obmedzenie práva na prístup k informáciám, no len v prípadoch ustanovených článkom 26 ods. 4 ústavy, teda, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhne nutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Vo všeobecnej rovine preto ústavný súd uzatvára, že pre obmedzenie základného práva na prístup k informáciám nie sú relevantné len ustanovenia § 8 až 11 zákona o slobode informácií explicitne vymedzujúce obmedzenia v prístupe k informáciám, ale aj ustanovenia iných zákonných právnych predpisov chrániace práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie a mravnosť. (bližšie pozri Uznesenie Ústavného súdu SR z 09.03.2010, sp. zn. III.ÚS 96/2010) 45. Správny súd v zmysle vyššie uvedeného pristúpil k prieskumu zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je v súlade so zákonom č.211/2000 Z. z. v spojení so zák. č. 461/2003 Z. z. ako i zák. č. 71/1967 Zb. 46. Úvodom je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaná bola zriadená zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov ako verejnoprávna inštitúcia, ktorej bola štátom zverená právomoc na výkon sociálneho poistenia (§ 120 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.), koná na základe zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s ním. V rámci jej zverených kompetencií Sociálna poisťovňa v rozsahu svojej činnosti zhromažďuje údaje na výkon sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom a na plnenie funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 vo vlastnom informačnom systéme. Používanie údajov zhromaždených v informačnom systéme je výhradným právom Sociálnej poisťovne. 47. Zákon č. 211/2000 Z. z. poskytuje právny rámec pre to, aby sa žiadateľovi realizáciou jeho práva umožnilo nadobúdať vedomosti o skutočnostiach a faktoch, ktorými disponuje povinná osoba, pokiaľ nejde o informácie, ktoré sú zákonom vylúčené zo sprístupňovania. Je založený na základnom princípe „čo nie je tajné je verejné“, pričom však samotný info zákon v ust. § 8 až 11 upravuje kategórie informácii, ktoré sú chránené a nemôžu sa sprístupniť. Rovnako tak existuje skupina informácií, ktoré sú chránené aj osobitnými zákonmi a niektoré informácie sú zo sprístupnenia vylúčené iba osobitnými zákonmi. V danom prípade je týmto osobitným zákonom zákon o sociálnom poistení. 48. Čo sa týka vzájomného vzťahu info zákona a osobitných zákonov, info zákon je všeobecným právnym predpisom poskytujúcim spoločnú úpravu, ktorá sa použije vtedy, keď neexistuje úprava špeciálna. Vo vzťahu k iným zákonom teda pôsobí ako lex generalis a príslušný špeciálny zákon deroguje jeho postavenie len v takom rozsahu, v ktorom sám problematiku poskytovania informácií upravuje. Inak povedané, osobitná právna úprava má prednosť pred info zákonom. 49. Zákon o sociálnom poistení ako osobitný predpis (lex specialis) vo svojich ustanoveniach upravuje otázku zhromažďovania, zverejňovania a ochrany údajov všeobecne v ustanovení § 170 a § 171. Konkrétne ide o vytváranie a používanie informačného systému a zároveň vymedzenie spôsobu používania, spracovávania a poskytovania údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Údaje zo svojho informačného systému môže poskytnúť Sociálna poisťovňa výslovne len so súhlasom fyzických a právnických osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú, ak zákon o sociálnom poistení alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Bez súhlasu dotknutých osôb môže Sociálna poisťovňa údaje poskytnúť tretím osobám len v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním a postupovaním pohľadávok. Samotný zákon o sociálnom poistení sprístupnenie informácií, ktoré eviduje vo svojom informačnom systéme Sociálna poisťovňa, podmieňuje súhlasom dotknutých osôb. Bez predloženého súhlasu dotknutej osoby žiadateľom nie je možné, okrem výnimky priamo upravenej v samotnom zákone o sociálnom poistení uvedenej vyššie (v danom prípade nejde o výnimku), tieto poskytnúť. Zákon priamo neukladá povinnej osobe žiadať o písomný súhlas dotknutej osoby, preto, ak
žiadateľ nevie preukázať takýto súhlas alebo tento nie je založený v úradnom spise, povinná osoba informáciu nesprístupní. 50. Žalovaná v preskúmavanej veci postupovala v súlade s § 170 a § 171 zákona o sociálnom poistení a požadovanú informáciu nesprístupnila vzhľadom na absenciu súhlasu dotknutej osoby a absenciu osobitného predpisu, ktorý by povinnosť žalovanej požadovanú informáciu sprístupniť bez súhlasu dotknutej osoby ukladal. Tento postup považuje správny súd za správny a súladný so zákonom. Z uvedeného dôvodu námietku žalobcu, týkajúcu sa neexistencie dôvodov na nesprístupnenie informácie, považuje za nedôvodnú. 51. Správny súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že žalovaná je povinná sprístupniť požadované informácie aspoň v nejakom rozsahu. V tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie žalovanej z 26.01.2021 (str. 4), s ktorým sa plne stotožňuje a podľa ktorého je žalovaná oprávnená sprístupňovať o dlžníkoch informácie len v rozsahu ustanovenom v § 171 zákona o sociálnom poistení (meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, obchodné meno právnickej osoby a jej sídlo, sumu pohľadávky), pričom ďalšie informácie nad rámec zverejnených informácií Sociálna poisťovňa nemôže sprístupniť, resp. mala by sprístupniť len so súhlasom fyzických alebo právnických osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú alebo, ak by to vyplývalo zo zákona o sociálnom poistení alebo z osobitného právneho predpisu. Vychádzajúc z obsahu žiadosti žalobcu o informácie, tieto idú nad rámec tých, ktoré Sociálna poisťovňa zverejňuje v zozname dlžníkov, t. j. nežiada len sumu pohľadávky v čase, keď bola spoločnosti Eurolab Lambda a. s. zverejnená v zozname dlžníkov, ale aj všetky informácie o prehľade dlhov, platobnej disciplíne a omeškaniach s plnením záväzkom tejto spoločnosti za roky 2019 a 2020. Okrem prípadov taxatívne uvedených v § 170 zákona o sociálnom poistení, žalovaná môže poskytovať zo svojho informačného systému údaje o dotknutej osobe bez písomného súhlasu dotknutej osoby len vtedy, ak to ustanovujú osobitné predpisy, ktoré upravujú rozsah a účel poskytovania údajov a osoby, ktorým sa údaje poskytujú. Takýmto osobitným predpisom je napríklad Exekučný poriadok, Civilný sporový poriadok a Správny súdny poriadok. Rovnako Sociálna poisťovňa poskytuje súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdom pri plnení úloh, ktoré súvisia s trestným konaním. Z uvedeného dôvodu nie je možné vyhodnotiť žalobcovu námietku za dôvodnú. 52. V súvislosti s požiadavkou žalobcu o eurokonformný výklad čl. 11, 41, a 42 Charty základných práv Európskej únie správny súd poukazuje na skutočnosť, že informácie, ktorých sprístupnenia sa žalobca svojou žiadosťou domáhal (prehľad dlhov a platobnej disciplíny, omeškania s plnením a oneskoreného zaplatenia peňažných záväzkov spoločnosti Eurolab Lambda a. s. voči Sociálnej poisťovni za roky 2019 a 2020), sa nedotýkali výkonu práva únie. Zákonodarca síce info zákonom prebral právne záväzné akty Európskej únie (Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 13/zv. 32, Ú.v. EÚ L 345, 31.12.2003), Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313 EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 7, Ú.v. EÚ L 041, 14.2.2003), Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora. (Ú.v. EÚ L 175, 27.6.2013), a poskytovanie informácií spadajúcich do rámca prebratých smerníc by spadal do výkonu práva únie, avšak v danej veci sa žiadané informácie dotýkajú sociálneho zabezpečenia, ktoré je v kompetencii členských štátov, nie priamo Európskej únie. Hoci aj EÚ koordinuje niektoré aspekty sociálneho zabezpečenia (napr. v rámci voľného pohybu osôb), evidencia dlhov voči Sociálnej poisťovni ako národného orgánu nie je regulovaná právom EÚ. Z uvedeného dôvodu sa Charta základných práv EÚ, s poukazom na čl. 51, v danej veci neuplatní. K aplikácii Charty základných práv EÚ vo vzťahu k čl. 127 ods. 1 Ústavy SR sa vyjadril ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 141/2011 z 05.04.2011, v ktorom uviedol, že „Ak sťažovateľ namieta porušenie Charty základných práv Európskej únie všeobecným súdom, ktorý rozhodoval o jeho veci výlučne na základe vnútroštátneho práva, a nejde o prípad, v ktorom by sa Slovenská republika chcela odchýliť od práva únie, alebo o potrebu použitia materiálneho pravidla práva únie, ústavný súd v takýchto prípadoch považuje aplikovateľnosť Charty základných práv Európskej únie v konaní podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky za vylúčenú. Podľa názoru ústavného súdu prihliadajúc na ustanovenia charty, ako aj na vysvetlivky k charte ako nástroja výkladu, je aplikácia charty v posudzovanej veci vylúčená. Z ustanovení charty totiž vyplýva, že charta sa v prvom rade vzťahuje na inštitúcie a orgány únie. V prípade členských štátov, teda aj Slovenskej republiky, je záväzná výlučne vtedy, ak konajú v rámci rozsahu pôsobnosti práva únie. Z uvedeného vyplýva, že v prípade sťažovateľov, ktorí sa obrátili
na všeobecný súd, aby rozhodol o ich veci na základe vnútroštátneho práva, ktoré nepatrí do pôsobnosti práva únie, teda nejde o žiaden z prípadov, v ktorých dochádza k implementácii právneho aktu únie alebo k tomu, že by sa Slovenská republika chcela odchýliť od práva únie alebo že by tu existovalo materiálne pravidlo práva únie, ktoré by sa malo v posudzovanom prípade aplikovať.“ 53. Domáhanie sa aplikácie zák. č. 250/2007 Z. z. žalobcom v danej veci je právne irelevantné. Účelom citovaného zákona je najmä regulácia právnej ochrany spotrebiteľa vo vzťahu k výrobcovi, dovozcovi a distributérovi a úlohy orgánov verejnej správy pri kontrole dodržiavania podmienok ustanovených pri ochrane spotrebiteľa. Zákon sa vzťahuje na ochranu pred nebezpečnými výrobkami a službami, ktoré môžu spôsobiť ohrozenie zdravia a života a ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľa. Sociálna poisťovňa nemá status orgánu verejnej správy v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z., ako už bolo vyššie uvedené, je verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom, ktorej bola zverená kompetencia výkonu sociálneho poistenia. 54. Vo vzťahu k námietke o funkčnej nepríslušnosti prvostupňového a druhostupňového funkcionára správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že prvostupňové rozhodnutie žalovanej bolo vydané Sociálnou poisťovňou, ústredie a podpísané riaditeľkou odboru právnych služieb. O odvolaní rozhodol generálny riaditeľ žalovanej, na základe návrhu osobitnej (odvolacej) komisie. Žalobca namieta, že o žiadosti mala v prvom stupni rozhodovať Sociálna poisťovňa a o odvolaní mal rozhodovať zriaďovateľ alebo nadriadený orgán Sociálnej poisťovne, nie samotná Sociálna poisťovňa. 55. S uvedeným názorom žalobcu sa však nemožno stotožniť. Sociálna poisťovňa sa organizačne člení na ústredie a pobočky. (§124 zák. č. 461/2003 Z. z.) Riadiace väzby, organizačné usporiadanie a pôsobnosť jednotlivých organizačných útvarov poisťovne upravuje Organizačný poriadok Sociálnej poisťovne ako základný vnútorný predpis Sociálnej poisťovne. V zmysle organizačného poriadku (čl. 13 ods. 1 písm. d bod 7,12) odbor právnej služby okrem iného zabezpečuje právnu agendu poisťovne, vrátane vybavovania žiadostí o sprístupnenie informácií a zastupovania v súdnych sporoch a konaniach. Schvaľovacie oprávnenia, rozhodovacie oprávnenia a podpisové oprávnenia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, riaditeľa pobočky Sociálnej poisťovne a vedúcich zamestnancov Sociálnej poisťovne v súlade so zákonom o sociálnom poistení a s organizačným poriadkom upravuje Kompetenčný poriadok Sociálnej poisťovne. Podľa prílohy ku kompetenčnému poriadku časť I „Odvolacie konanie, konanie vo veciach žalôb, sprístupnenia informácií, náhrady škody a iné“ bod 17 Riaditeľka odboru právnej služby podpisuje vyjadrenia a iné podania na súd a podľa bodu 25 riaditeľka odboru právnej služby podpisuje všetky úkony súvisiace so sprístupnením informácií podľa zákona o slobode informácií. Vybavovanie žiadostí o sprístupnenie informácií upravuje aj príkaz generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 5/2016 Postup organizačných zložiek Sociálnej poisťovne pri uplatňovaní zákona č. 211/2000 Z. z., podľa ktorého organizačným útvarom príslušný na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií je v ústredí odbor právnej služby a písomnosti týkajúce sa vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácií podpisuje riaditeľka odboru právnej služby. 56. V súvislosti s namietnutou funkčnou ne/príslušnosťou generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne na rozhodnutie v druhom stupni o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, správny súd uvádza, že o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť (§ 19 ods. 2 info zákona). Prvostupňové rozhodnutie vydala Sociálna poisťovňa ústredie, ktoré v zmysle organizačného a kompetenčného poriadku vydáva a podpisuje riaditeľ odboru právnej služby. O odvolaní rozhodol v súlade s § 58 ods. 3 správneho poriadku ako druhostupňový orgán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne na základe návrhu osobitnej (odvolacej) komisie. Návrh osobitnej (odvolacej) komisie nie je pre generálneho riaditeľa záväzný, má len odporúčací charakter, keďže komisia má postavenie jeho poradného orgánu. Správny poriadok kreovanie osobitnej komisie výslovne vo svojich ustanoveniach neupravuje, môže byť zriadená ako stály alebo ako ad-hoc poradný orgán. Vzhľadom na skutočnosť, že kreovanie osobitnej komisie má právny základ v interných predpisoch žalovanej a jej stanovisko k odvolaniu má pre generálneho riaditeľa len odporúčací charakter, vyhodnotil správny súd argumentáciu žalobcu vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nezákonného zloženia a nepríslušnosti osobitnej komisie v danej veci konať ako nedôvodnú. Len pre doplnenie správny súd uvádza, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne je štatutárnym orgánom Sociálnej poisťovne, avšak nedisponuje administratívnou subjektivitou, tou disponuje Sociálna poisťovňa, ústredie.
57. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, správny súd nemá pochybnosti o kompetencii vnútorných útvarov prvostupňového správneho orgánu a žalovanej vydávať rozhodnutia vo veciach poskytovania informácii podľa info zákona. 58. K námietke žalobcu týkajúcej sa zmätočnosti výrokov žalobou napadnutých rozhodnutí správny súd poukazuje na znenie § 47 správneho poriadku, ktoré upravuje formálne ako i obsahové náležitosti rozhodnutia. Výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí plne vyjadrovať riešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z obsahu výrokov žalobou napadnutých rozhodnutí je jednoznačne zrejmé, akým spôsobom správny orgán rozhodol, spĺňa kritéria určitosti, pretože z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že žiadosti žalobcu, v ktorej žiadal o sprístupnenie informácie, a to prehľadu dlhov a platobnej disciplíny, omeškania s plnením a oneskoreného zaplatenia peňažných záväzkov Eurolab Lambda a.s. voči Sociálnej poisťovni za roky 2019 a 2020, nebolo podľa § 18 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z. vyhovené. V druhostupňovom rozhodnutí žalovaná odvolanie podľa § 19 ods. 2 a 3 zák. č. 211/2000 Z. z. zamietla a rozhodnutie prvostupňového orgánu o odmietnutí sprístupnenia informácie potvrdila. Výroky oboch rozhodnutí správnych orgánov spĺňajú vyššie zmienené kritéria presnosti, určitosti a stručnosti a zároveň obsahujú ustanovenie právneho predpisu (právny základ), podľa ktorého bolo rozhodnuté. Z uvedeného dôvodu aj túto námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 59. Správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa použitia nesprávnej pečiatky žalovanej. Žalobca sa domnieva, že mala byť použitá okrúhla pečiatka, keďže žalovaná rozhodovala ako správny orgán pri výkone verejnej štátnej správy v mene štátu. Správny súd opätovne uvádza, že Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia, ktorá vykonáva verejnú správu na základe zákona, autonómne. Sociálna poisťovňa nie je štátny orgán uvedený v § 3 ods. 1 zák. č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní. V danej veci nerozhodovala ako správny orgán pri výkone štátnej správy v mene štátu, a teda nebola povinná podľa § 5 ods. 2 písm. b) citovaného zákona používať na rozhodnutiach otlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom. Používanie pečiatok je upravené internými predpismi žalovanej. 60. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 61. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože ich náhradu nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať. 62. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.