Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/8/2022 1022200046 11. 09. 2025 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200046.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: N & V DESIGN, spol. s r.o., Slepá 3, Bratislava, IČO: 31 349 030, právne zastúpený: FAIRSQUARE advokátska kancelára s.r.o., Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544 proti žalovanému: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, so sídlom Námestie SNP 33, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - oznámenia zo dňa 15.11.2021, takto rozhodol: I. Správny súd opatrenie – oznámenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo dňa 15.11.2021 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný uverejnil na svojej oficiálnej webovej platforme výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie (ďalej len „ žiadosť o poskytnutie dotácie“) s názvom „Covid dotácia pre špecifické obchodné spoločnosti podnikajúce v kultúre a kreatívnom priemysle“ (ďalej len „Výzva"), vyhlásenú podľa § 5 zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „zákon o poskytovaní dotácií“) a schválenej Schémy minimálnej pomoci na podporu kultúry a kreatívneho priemyslu v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 DM15/2020 v znení dodatku č. 1 (ďalej len „Schéma“). Výzva obsahovala informácie o spôsobe podania žiadosti o dotáciu ako aj podmienky na poskytnutie. Koniec lehoty na podanie žiadosti o poskytnutie dotácie bol stanovený na deň 31. október 2021. V bode 2.2 výzvy bolo zadefinované, že žiadosť o dotáciu sa považuje za riade podanú, ak bola podaná v lehote na predkladanie žiadostí vrátane všetkých požadovaných príloh. Žalobca podal žiadosť o poskytnutie dotácie dňa 5. októbra 2021 cez portál Slovensko Sk v lehote. 2. Žalovaný oznámením zo dňa 15.11.2021 oznámil žalobcovi, že Ministerstvo posúdilo obsah žiadostí a zistil, že žiadosť nespĺňa podmienky, preto nebude žiadosť podporená priznaním dotácie. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené elektronicky dňa 15.11.2021. II. Žaloba 3. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.01.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa domáhal prieskumu zákonnosti postupu správneho orgánu ako aj zákonnosti opatrenia - oznámenia zo
dňa 15.11.2021, zrušenia opatrenia, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil dôvodmi podľa § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP. 4. Žalobca namieta, že žalovaný si nesplnil zákonnú povinnosť postupovať s ním v úzkej súčinnosti a neupozornil ho na formálnu chybu, pre ktorú mu nebola priznaná dotácia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Namieta, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania, lebo ostatných žiadateľov opakovane upozorňoval na nedostatky ich žiadosti (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Ďalej namieta nedostatočné odôvodnenie opatrenie a že nie je v súlade s reálnym stavom (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). Žalobca v závere žaloby uviedol, že pre prípad, že súd posúdi oznámenie ako iný zásah, podal eventuálny žalobný petit, ktorým žiadal určiť, že bol nezákonným zásah žalovaného zo dňa 15.11.2021 spočívajúci v nepriznaní mu dotácie na základe jeho žiadosti o poskytnutie dotácie zo dňa 05.10.2021. 5. Žalobca k okolnostiam veci uviedol, že za účelom podania si žiadosti o poskytnutie dotácie použil služby spoločnosti Slovenská dôverníčka spoločnosť, s.r.o., IČO: 31 395 031, ktorá mala skúsenosti s vypĺňaním žiadostí o dotácie (ďalej len „poradca“). Žiadosť podal elektronicky dňa 05.10.2021 podpísanú kvalifikovaným elektronickým podpisom. Žiadosť obsahovala všetky prílohy, mala všetky predpoklady pre poskytnutie dotácie. Následne cez poradcu aj svojho právneho zástupcu opakovane dopytoval žalovaného za účelom zistenia, či neobsahuje žiadosť nedostatky, žiadal k tomu vypočuť aj svedkov. Žalovaný na dopyt opakovane reagoval tak, že eviduje jeho elektronické podanie v lehote a bude predmetom posudzovania a dňa 15.11.2021 mu bolo doručené e-mailom oznámenie, že žiadosť nebude podporená priznaním dotácie ( oznámenie je presne špecifikované už vyššie v ods. 2 tohto rozsudku). Žalobca poukázal na vyjadrenie A. B. z tlačovej besedy konanej dňa 06.12.2021 ministerky kultúry, že žiadatelia s chybnými žiadosťami boli na začiatku kontaktovaní zo strany ministerstva a upozornení na chyby, u jedného subjektu bola až siedma žiadosť správna (dostupné na: C. [cit. 10.01.2022]). Žalobcov poradca pripravujúci obdobné žiadosti aj pre iné subjekty bol upozornený na chyby v ich žiadostiach a dotácia im bola priznaná. Žiadal aj k tomuto tvrdeniu vypočuť svedkov. Následne žalobca zaslal 09.12.2021 žalovanému žiadosť na sprístupnenie informácií podľa z. č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej sa domáhal oznámenia dôvodu nevyhovenia jeho žiadosti a výzvu na odstránenie protiprávneho stavu, zdržania sa nezákonných zásahov a dodržanie zákonných postupov. Až z odpovede na jeho infožiadosť z 21.12.2021 mu vyplynulo, že neuviedol žiaden nepravdivý údaj, ale zaslal žiadosť s vodotlačou „koncept“, pričom na toto pochybenie ho žalovaný ani raz neupozornil. Žalobca má vedomosť, že na dotáciu nie je právny nárok, ale domnieva sa, že ak by bol vyzvaný na odstránenie chyby v podaní, tak by dotáciu obdržal. 6. Žalobca namieta postup žalovaného a aj samotné oznámenie – opatrenie, lebo ním boli porušené jeho subjektívne práva. Žalovaný s ním v zmysle § 3 ods. 2 správneho poriadku nekonal v súčinnosti, lebo ho nevyzval na odstránenie nedostatku - že do elektronickej schránky poslal koncept žiadosti. Pritom žalobca legitímne očakával, že v prípade akýchkoľvek pochybností ho žalovaný vyzve k oprave žiadosti ako iných žiadateľov. Žalobca namieta aj porušenie princípu procesnej rovnosti zo strany žalovaného, lebo žiadosť podal na začiatku lehoty a žalovaný mal vedomosť o chybe z nepatrnosti (žiadosť bola označená ako koncept), čo bolo jediným dôvodom nepriznania dotácie, pritom žalovaný ostatných žiadateľov vyzýval na opravu chýb. 7. Podľa žalobcu je oznámenie o neposkytnutí dotácie spôsobilým predmetom prieskumu, preto sa aj v správnom súdnom konaní domáha jeho prieskumu kvalifikujúc ho za opatrenie orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, ale vzhľadom na ust. § 11 ods. 8 zákona o poskytovaní dotácií nemohol využiť opravné prostriedky predpisov o správnom konaní. Oznámenie zo dňa 15.11.2021 považuje za nezákonné, neodôvodnené, bez zrozumiteľného odôvodnenia. Postup a rozhodnutie nemôže žalovaný odôvodňovať tým, že nepodlieha správnemu poriadku. Jeho žiadosť spĺňala podmienky, obsahovala pravdivé informácie a len z nepatrnosti bol v žiadosti uvedený „koncept“. Namieta absenciu výrokov oznámenia. Oznámenie o neposkytnutí dotácie považuje za spôsobilý predmet súdneho prieskumu lebo slovenské súdy už opakovane judikovali, že aj neformálne list či oznámenie prieskumu v správnom súdnictve podliehajú (rozhodnutie NSS SR sp. zn. 7Sžo/105/2015 zo dňa 29.09.2016), oznámenie bolo vydané orgánom verejnej správy, vydaniu oznámenia predchádzalo administratívne konanie, oznámenie nebolo označené ako rozhodnutie a nie je faktickým ani donucovacím úkonom ( rozhodnutie NSS ČR sp. zn. 9 Afs 59/2013). Žalobca svoju argumentáciu odôvodnil závermi viacerých rozhodnutí (napr.: rozsudku NSS ČR sp. zn. 9 Afs59/2013 zo dňa 12.09.2013, rozsudku NS SR sp. zn. 7 Sžo/105/2015 zo dňa 29.06.2016, náleze ÚS SR sp. zn.
III. ÚS 91/2016 zo dňa 17.5.2016, rozsudok Krajského súdu v Bratislave spisová značka 1S/2018/2016 zo dňa 23.11.2017). III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný vyjadrením zo dňa 10.3.2022 žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku právomoci správnych súdov vzhľadom na § 11 ods. 8 zákona o poskytovaní dotácií, v zmysle ktorého sa na konanie nevzťahuje správny poriadok. Nemohol vydať rozhodnutie o neposkytnutí dotácie, lebo nedošlo k faktickému podaniu žiadosti a preto aj oznámenie o neposúdení žiadosti nie je rozhodnutím. Podľa názoru žalovaného, ak by podliehal súdnemu prieskumu proces hodnotenia splnenia podmienok, tak by celý proces poskytovania dotácií bol kompromitovaný a proces by bol blokovaný úkonmi neúspešných žiadateľov. U žalobcu nebol ukončený proces registrácie žiadosti v systéme. Ak nebola riadne podaná žiadosť, tak nemohlo dôjsť ani k jej posudzovaniu a k prijatiu opatrení na jej nápravu. Listom zo dňa 09.12.2021 reagoval na žalobcu výzvu na odstránenie protiprávneho stavu a dodržaní zákonného postupu oznámil, že nebola dodržaná lehota na predkladanie žiadostí. Žalovaný dal súdu do pozornosti, že ak by súd pripustil možnosť súdneho prieskumu neúspešných žiadostí o dotácie, vznikla by možnosť žalovať neposkytnutia dotácií aj v iných rezortoch. IV. Replika žalobcu 9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 29.3.2022 zopakoval právnu argumentáciu. Vec by nemala byť vylúčená zo súdneho prieskumu len z dôvodu, že sa na konanie orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy nevzťahuje správny poriadok, napríklad daňové konanie (§ 163 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V. Duplika žalovaného 10. Žalovaný v duplike z 18.9.2023 zotrval na svojom vyjadrení, petit je podľa neho nevykonateľný, zákonodarca vylúčil poskytovanie dotácií z pôsobnosti správneho poriadku (§ 11 ods. 8 zákona o poskytovaní dotácií). Správne súdy nemajú právomoc vstupovať do procesu hodnotenia splnenia podmienok. Podľa vyjadrenia žalovaného súd „nemá právomoc v tomto konaní nariaďovať poskytovateľovi spôsob, akým má plnenie podmienok výzvy vyhodnocovať ani nariaďovať mu mechanizmus, aký ma posudzovaní žiadostí prebiehať a už vonkoncom nie nie otvárať spätne procesy posudzovania žiadostí z predchádzajúcich rokov“. Popiera námietku o porušení zásady rovnakého zaobchádzania. 11. Nesúhlasí s názorom žalobcu, že je jeho e-mailová správa zo dňa 15.11.2021 opatrením orgánu verejnej správy, respektíve zásahom. Žalovaný potvrdil, že žalobca podal žiadosť v lehote cez Slovensko Sk. Avšak žalobca si nesplnil materiálnu podmienku na posúdenie žiadosti, lebo odoslal rozpracovanú verziu žiadosti , čo je zákonnou prekážkou posúdenia žiadosti a tento stav neodstránil. Nesplnenie povinnosti žalobcu riadne ukončiť registráciu žiadosti a zaslanie v súlade s platnými právnymi predpismi je dôvodom, prečo nedošlo k posúdeniu žiadosti. Riadne zaregistrovaná žiadosť v súlade so zverejnenými pokynom vo výzve neobsahuje vodotlač „ KONCEPT“. Pokiaľ aj došlo k materiálnej zmene na právach, právom chránených záujmoch alebo očakávania žalobcu, tak k tomu došlo ex lege bez osobitného konania žalovaného. Navrhuje, aby sa súd nezaoberal judikatúrou, na ktorú odkazuje žalobca. Žiadosť nebola podaná v súlade s podmienkami výzvy, lebo bol podaný koncept čiže neukončená žiadosť. Je si vedomý vyhlásenia bývalého zamestnanca Ministerstva kultúry SR, ale tie sa týkali len tých žiadateľov, ktorí žiadosti boli registrované a zaslané súlade s publikovanými pravidlami dotačného programu. VI. Relevantné právne predpisy 12. Podľa § 493e SSP v aktuálnom znení, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
13. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 14. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. 15. Podľa čl. 46 ods. 2 a 4 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (ods.2). Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon (ods.4). 16. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 17. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 20. Podľa § 1 zákona o poskytovaní dotácií tento zákon upravuje účel, podmienky a spôsob poskytovania dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo kultúry") a kontrolu využívania poskytnutých dotácií. 21. Podľa § 5 ods. 1 zákona o poskytovaní dotácií žiadateľ predkladá žiadosť na základe výzvy, ktorú ministerstvo kultúry zverejní na svojom webovom sídle. Žiadateľ je povinný vyplniť a zaregistrovať formulár elektronickej registrácie žiadosti prístupný na webovom sídle ministerstva kultúry a v termíne predloženia žiadosti podať elektronicky vyplnenú a zaregistrovanú žiadosť cez takto prístupné registračné rozhranie ministerstva kultúry. Ak tak určuje výzva, žiadateľ je súčasne povinný v termíne predloženia žiadosti predložiť žiadosť alebo jej časť aj v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe spôsobom podľa štvrtej vety. Ak sa žiadosť predkladá v elektronickej podobe, je potrebné, aby elektronická identita žiadateľa bola preukázaná podľa osobitného predpisu. 22. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní dotácií žiadosť, ktorú podal neoprávnený žiadateľ, alebo žiadosť, ktorá bola podaná po termíne na predloženie žiadosti určenom vo výzve, ministerstvo kultúry neposudzuje. 23. Podľa § 6 ods. 2 zákona o poskytovaní dotácií ak sú v žiadosti formálne nedostatky alebo žiadosť neobsahuje všetky ustanovené náležitosti a prílohy, ministerstvo kultúry vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Lehota na odstránenie nedostatkov nemôže byť kratšia ako sedem dní. Ak žiadateľ v určenej lehote nedostatky neodstráni, žiadosť sa neposudzuje. Spôsob odstránenia nedostatkov žiadosti na účel podľa § 2 ods. 1 písm. e) uvedie ministerstvo kultúry vo výzve; ustanovenia prvej až tretej vety sa nepoužijú. 24. Podľa § 11 ods. 1,2,8,9 zákona o poskytovaní dotácií (1) Na poskytnutie dotácie nie je právny nárok. (2) Týmto zákonom nie sú dotknuté osobitné predpisy o štátnej pomoci. (8) Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje správny poriadok. (9) Poskytovanie dotácií vrátane posudzovania a vyhodnocovania žiadostí sa uskutočňuje v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ( v zmysle
zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov). VII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Krajským súdom v Bratislave bola vec prejednávaná pod sp. zn. 6S/8/2022. Pred správnym súdom je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/8/2022. 26. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), ako aj priebeh administratívneho konania vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania oznámenia (§ 135 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) vec prejednal na pojednávaní dňa 11. septembra a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 27. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého opatrenia - Oznámenia žalovaného o výsledku posúdenia žiadosti zo dňa 15.11.2021, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť nebude podporená priznaním dotácie. Taktiež žiadal preskúmať procesný postup žalovaného pred zaslaním mu oznámenia zo dňa 15.11.2021 a to okrem iného aj v porušení povinnosť upovedomiť ho na odstránenie chyby v žiadosti. 28. Z obsahu výzvy žalovaného na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie, nachádzajúcej sa v administratívnom spise, vyplýva, že povinná elektronická registrácia formuláru žiadosti o poskytnutie dotácie je ukončená po vyplnení požadovaných údajov do elektron. registračného formuláru žiadosti o dotáciu a stlačením tlačidla „zaregistrovať žiadosť“ (2.1). Po registrácii je potrebné žiadosť elektronicky podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom a zaslať do elektronickej schránky žalovaného cez D.. Podľa výzvy sa považuje žiadosť za riadne podanú, ak bola podaná v lehote vrátane všetkých požadovaných príloh (2.2). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadosť na poskytnutie dotácie na podporu projektu v roku 2021 bola vyplnená a naprieč každej strany textu žiadosti bola vodotlač s textom: „koncept“. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalovaný konal v zmysle § 6 ods. 2 zákona o poskytovaní dotácií. 29. Z obsahu oznámenia zo dňa 15.11.2021, ktoré je napadnutým opatrením v danej veci, vyplýva, že žalovaný elektronicky žalobcovi oznámil správou označenou s predmetom „MK SR: Dotácia pre jednoosobové sro – výsledok posúdenia žiadosti“, že Ministerstvo posúdilo obsah žiadostí v rámci výzvy na predkladanie žiadostí o dotáciu a zistil, že žiadosť žalobcu nespĺňa podmienky stanovené výzvou resp. samotná žiadosť/čestné vyhlásenie obsahuje nepravdivé informácie a že na základe tejto skutočnosti v súlade s pravidlami výzvy a platnými právnymi predpismi nebude žiadosť podporená priznaním dotácie. Ďalej je v oznámení uvedené, že pre záujemcov bola k dispozícii komunikačná webstránka s postupom a návodom na riadne vyplnenie formuláru žiadosti, súčasťou posúdenia žiadosti bolo overenie pravdivosti a úplnosti údajov vyplnených do žiadosti. Ďalej v oznámení žalovaný uviedol, že stanovisko ministerstva je konečné, na poskytnutie dotácie nie je právny nárok, v zmysle zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR v znení neskorších predpisov sa na konanie nevzťahuje správny poriadok a osobitné rozhodnutie vo veci sa nevydáva. 30. Správny súd prioritne posudzoval povahu oznámenia žalovaného zo dňa 15.11.2021, konkrétne o aký druh individuálneho správneho aktu v zmysle ustanovení Správneho súdneho poriadku ide (§3). Skôr, ako sa súd zaoberal jednotlivými žalobnými námietkami, vysporiadal sa s argumentáciou žalovaného, ktorý tvrdil, že napadnuté oznámenie nepodlieha prieskumu zákonnosti pred správnym
súdom a namietal nedostatok právomoci správnych súdov, lebo podľa § 11 ods. 8 zákona o poskytovaní dotácií sa na konanie nevzťahuje správny poriadok. 31. Všeobecne platí, že opatrenie je podobne ako rozhodnutie definované prostredníctvom procesu prijatia, formy a právnych účinkov. Z hľadiska procesu prijatia je opatrenie podobne ako rozhodnutie výsledkom administratívneho konania. Predmetom prieskumu zo strany správnych súdov sú predovšetkým opatrenia, ktorými sa administratívne konanie končí. Pod takýmito opatreniami je nutné rozumieť nielen navrhovateľom požadované opatrenia (napr. vyhovenie jeho žiadosti o poskytnutie dotácie), ale i nevyhovujúce opatrenia, teda také, ktorými žiadosti nebolo vyhovené nebolo. Pokiaľ ide o formu opatrení orgánov verejnej správy, možno použiť negatívne vymedzenie a za tieto považovať všetky individuálne správne akty vydané v administratívnom konaní, ktoré nie sú pomenované ani považované za rozhodnutie. Samotná formálna štruktúra opatrení je v aplikačnej praxi rôznorodá, pretože nie je vo všeobecnosti normatívne upravená. 32. Správny súdny poriadok explicitne rozlišuje medzi rozhodnutím a opatrením orgánu verejnej správy. Správny súd dospel k záveru, že postupom žalovaného a následne ním vydaným oznámením opatrením došlo k odňatiu práva žalobcu na priznanie mu dotácie bez riadneho odôvodnenia, teda došlo k priamemu zásahu do práv žalobcu zásadným spôsobom, preto napadnuté opatrenie spĺňa zákonom stanovené definičné znaky podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a je preskúmateľné v správnom súdnom konaní. Súd považuje za potrebné uviesť, že žalobou napadnuté oznámenie možno vzhľadom na charakter jeho obsahu preskúmať súdom podľa ustanovení o správnom súdnictve, nakoľko sú na to splnené zákonné predpoklady. Správny súd vychádzal z toho, že pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je rozhodujúcou skutočnosť, že oznámenie (ako forma opatrenia) bolo vydané orgánom verejnej správy pri výkone jeho právomocí zverených mu osobitným zákonom, pričom nepochybne obsah oznámenia o spôsobe vybavenia jeho žiadosti o poskytnutie dotácie zasiahlo do právnej sféry žalobcu. Vyššie opísaným spôsobom žalovaný, keď riadne neodôvodnil zamietajúcu žiadosť žalobcu a ani žalobcu nevyzval na odstránenie nedostatku v zmysle § 6 ods. 2 zákona o poskytovaní dotácií, autoritatívne zasiahol do žalobcovej sféry práv a povinností, čo je v zmysle § 178 ods. 1 SSP predpokladom pre jeho preskúmateľnosť zákonnosti opatrenia súdom. 33. Vychádzajúc z obsahu napadnutého oznámenia žalovaného zo dňa 15.11.2021 v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) SSP správny súd uzatvára, že sa jedná o opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré podlieha súdnemu prieskumu. V záujme právnej čistoty, ako aj v záujme rovnakého postupu žalovaného v obdobných veciach je však namieste, aby žalovaný vydával rozhodnutie aj v prípade, ak bude považovať žiadosť o dotácie za nedôvodnú. Z obsahu oznámenia jasne vyplýva, že predmetom oznámenia je výsledok posúdenia žiadosti, teda že žiadosť bola reálne posúdená. Ďalej oznámením, že stanovisko ministerstva je konečné a na konanie sa nevzťahuje správny poriadok, žalovaný zadefinoval nemožnosť podať opravný prostriedok voči oznámeniu. Podľa názoru správneho súdu, proti oznámeniu, ktoré má povahu opatrenia nebol prípustný opravný prostriedok a toto bolo samo o sebe spôsobilým predmetom správneho súdneho konania. Iné vyhodnotenie tejto procesnej situácie by bolo na ujmu žalobcu, pretože tento by už nemal k dispozícii účinný prostriedok na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov, čo správny súd v danom prípade nepovažoval za prípustné. 34. Na základe týchto skutočnosti nemohol súd uznať tvrdenie žalovaného, že žiadosť neposudzoval. Takisto nemohol dať za pravdu žalovanému, že žalobca nepodal žiadosť riadne, lebo v zmysle bodu 2.2. výzvy na predkladanie žiadosti o poskytnutie dotácie sa považuje žiadosť za riadne podanú, ak bola podaná v lehote vrátane všetkých požadovaných príloh a žalovaný nenamietal, že by bola podaná po lehote. Taktiež v zmysle § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní dotácií žalovaný neposudzuje žiadosti len v taxatívne uvedených prípadoch, a to že buď bola podaná neoprávneným žiadateľom alebo že bola podaná po termíne. Žalovaný rétoriku o faktickom nepodaní žiadosti začal používať až v rámci svojich vyjadrení v súdnom konaní. 35. Správny súd v tejto súvislosti považuje na záver za podstatné poznamenať, že v prípade pochybností vo vzťahu k predmetu súdneho prieskumu nie je vadou konania, ak poskytne žalobcovi súdnu ochranu v súlade s čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/56/2008) tým spôsobom, že oznámenie bude považovať za „opatrenie“.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené je nedôvodnou námietka žalovaného o nedostatku právomoci súdu preskúmavať zákonnosť jeho oznámenia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu odôvodňovaná tým, že v zmysle § 11 ods. 8 zákona o poskytovaní dotácii je vylúčený z konania správny poriadok. Súd uvádza, že konanie ohľadom dotácií je konaním administratívnym, ale konanie pred súdom je súdnym konaním, ktorého pôsobnosť nemožno vylúčiť zákonom. 37. Správny súd pri prieskume napadnutého opatrenia musel prisvedčiť žalobnej námietke, že napadnuté opatrenie nie je riadne odôvodnené. Správny súd nespochybňuje, že žalovaný má právo skontrolovať splnenie podmienok na vyhovenie žiadosti o poskytnutie dotácií a že nie je právny nárok na poskytnutie dotácie, ale jeho povinnosťou je závery svojho posúdenia riadne odôvodniť a to s ohľadom na princípy dobrej správy vecí verejných, najmä princíp viazanosti právom, transparentnosti, právnej istoty a rovnakého zaobchádzania. Z dôvodu nevyhovenia žiadosti o dotácie uvedeného v oznámení nie je zrejmé, ktorú z podmienok uvedených vo výzve žalovaného na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie žalobca nesplnil. Podľa názoru správneho súdu trpí napadnuté opatrenie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, nakoľko z jeho odôvodnenia nevyplýva, aké podmienky žiadosť nespĺňa a aké nepravdivé informácie žiadosť/čestné vyhlásenie obsahuje, ktoré pravidlá výzvy a právne predpisy boli porušené. Táto otázka má pritom zásadný dopad na posúdenie existencie dôvodov pre nevyhovenie žiadosti o priznanie dotácie. 38. Nevyhovujúce opatrenia by mali obsahovať aj odkaz na príslušné zákonné ustanovenie alebo stručné odôvodnenie, tak aby bolo možné zistiť, prečo nebolo návrhu vyhovené, pretože v opačnom prípade by sa nedalo zabrániť arbitrárnosti orgánu verejnej správy pri ich vydávaní. Aj napriek tomu, že v zákone o poskytovaní dotácií je zadefinované, že na poskytnutie dotácie nie je právny nárok, má žalobca ako žiadateľ právo dostať od žalovaného riadne odôvodnenie o nevyhovení jeho žiadosti. 39. Nepreskúmateľnosť je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť správny akt vydaný v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažený, pretože táto vada nielenže znemožňuje zistiť účastníkom konania dôvody, pre ktoré bol správny akt vydaný, a následné uplatniť možnosť sa proti jeho dôvodom brániť, ale znemožňuje i jeho prieskum správnym súdom a porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníkov konania. Za nepreskúmateľné sa považuje najmä také rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, alebo také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sa v rámci svojej rozhodovacej praxe už vyjadril ku kvalite rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď vyslovil, že je potrebné, aby orgán verejnej správy „náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o to, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu. 40. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. 41. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Nedostatky odôvodnenia preskúmavaného opatrenia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v
agende vymedzenej zákonom...“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28.07.2022, body 37., 41.). Obdobne je možné aplikovať tieto závery aj na odôvodnenie opatrenia vydaného žalovaným. 42. Správny súd vo vzťahu k otázke ohľadom nárokov na odôvodnenie rozhodnutia/opatrenia v prípade, že administratívne konanie sa nespravovalo správnym poriadkom (ako je to zadefinované v § 11 ods. 8 zákona o poskytovaní dotácií), poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5S/159/2019 zo dňa 15. 03. 2022, s ktorého závermi sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje – body 60-63: „ 60. Správny súd je toho názoru, že aj keď na rozhodnutie, resp. opatrenie správneho orgánu vydané vo veci rozhodovania o zázname podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona alebo o poznámke podľa § 40 katastrálneho zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány sú v tomto prípade rovnako povinné svoje rozhodnutie alebo opatrenie riadnym spôsobom odôvodniť. Je treba prihliadnuť na to, že opatrenie nie je rozhodnutím s predpísanými náležitosťami a preto, ak nemá osobitným právnym predpisom ustanovené povinné odôvodnenie, nie je nevyhnutné, aby obsahovalo podrobné odôvodnenie s uvedením všetkých úvah žalovaného. V prípade, že by boli v opatrení jasne a vyčerpávajúco (hoci stručne) identifikované podstatné a v zásade predtým nesporné skutočnosti, ktoré by umožnili jeho adresátovi overiť si správnosť tohto administratívneho aktu z jemu dostupných dokumentov, bolo by toto opatrenie treba považovať za dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné. 61.Tento postup správnych orgánov vyplýva z princípu tzv. dobrej verejnej správy, ktorý sa presadzuje prostredníctvom dokumentov prijatých vo forme rezolúcií alebo odporúčaní výboru ministrov a prostredníctvom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci Európskej únie. Princípy dobrej verejnej správy obsahujú jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy, ako aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja. Základné princípy dobrej správy podľa odporúčania obsahujú napr. princíp dodržiavania zákonnosti, resp. viazanosti práv, rovného zaobchádzania, vylúčenia diskriminácie, objektivity, nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti, zodpovednosti alebo zásady činnosti správnych orgánov. Princíp transparentnosti v sebe zahŕňa zásadu, že každé rozhodnutie (opatrenie) musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. 62. Osoby dotknuté rozhodnutím/iným aktom správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie v zmysle bodu 60 tohto rozsudku, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí resp. v inom individuálnom správnom akte, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. Absencia uvedenia jasného a zrozumiteľného dôvodu vydania rozhodnutia/iného individuálneho správneho aktu má za následok nepreskúmateľnosť správneho aktu. Osobe dotknutej takýmto správnym aktom je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom dotknutého správneho aktu. 63. Nie je úlohou správneho súdu odstraňovať vady administratívneho konania a aktov v ňom vydaných tak, že doplní absentujúce správne úvahy orgánov verejnej správy. Tento nedostatok nie je možné odstrániť ani prípadným doplňujúcim vyjadrením orgánu verejnej správy v priebehu správneho súdneho konania.“ 43. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil napadnuté opatrenie žalovaného - oznámenie žalovaného o neschválení žiadosti o dotáciu pre nepreskúmateľnosť spočívajúcu v nedostatku dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 44. Správny súd uznal za dôvodnú aj námietku žalobcu, že žalovaný porušil zákonnú povinnosť, keď ho nevyzval na odstránenie formálnej chyby (vodotlač „koncept“ na žiadosti). Základnou otázkou v postupe žalovaného je otázka, či bol povinný vyzvať žiadateľa na odstránenie nedostatkov v zmysle § 6 ods. 2 zákona o poskytovaní dotácií. Teda či v administratívnom konaní pochybil, ak žalobcu nevyzval na ozrejmenie vodotlače „koncept“ na žiadosti, a či má táto skutočnosť natoľko významný charakter, aby mala za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej a vadu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Súd je toho názoru, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 6 ods. 2 citovaného zákona. Súd neakceptoval dôvody žalovaného uvádzané až v rámci súdneho konania, prečo žiadosť
neposudzoval, lebo zákonná úprava vymieňuje dôvody neposudzovania žiadosti uvedené v § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní dotácií len v dvoch prípadoch, medzi ktoré však nepatrí označenie žiadosti textom vo vodotlači. Správny súd poukazuje na to, že obligatórna výzva žalovaného na odstránenie nedostatkov predstavuje právny inštitút, s ktorým sa spájajú významné právne následky, a nezákonným postupom žalovaného bol narušený princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníkov konania. 45. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, ak nevyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov v žiadosti, pričom mu to ako povinnosť vyplýva priamo zo zákona o poskytovaní dotácií. Žalovaný bez toho, aby splnil svoju povinnosť podľa § 6 ods. 2 zákona o poskytovaní dotácií pristúpil k posúdeniu žiadosti a jej nevyhoveniu. Postup žalovaného sa javí ako smerujúci k bezdôvodnému odňatiu práva na objektívne posúdenie žiadosti a narúšajúci právnu istotu účastníkov (dotačného) konania a ich legitímne očakávania vo vzťahu k spôsobu posudzovania a vyhodnocovania žiadosti. Takýto postup zakladá nezákonnosť napadnutého opatrenia. 46. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že napadnutým opatrením, ktoré je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a postupom žalovaného, ktorý jeho vydaniu predchádzal, spočívajúcom v nesprávnym postupe keď nevyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov v žiadosti došlo k porušeniu zákona, a boli naplnené žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. g) SSP. Napadnuté opatrenie bolo preto potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 47. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 48. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní, pri viazanosti právnym názorom vysloveným správnym súdom v tejto veci, bude odstrániť vytknuté nedostatky, postupovať v súlade so zákonom tak, aby v ďalšom konaní boli zachované práva žalobcu a v prípade vydania nového rozhodnutia alebo opatrenia, toto náležite odôvodniť. 49. Pokiaľ ide o žalobcom navrhované dôkazy na výsluch viacerých osôb ako svedkov, je potrebné uviesť, že v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, t.j. či boli dodržané príslušné hmotnoprávne a procesno-právne predpisy. Dokazovanie sa preto riadi zásadou prejednacou a nie zásadou vyšetrovacou, a preto súd návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov nevyhovel. 50. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe, keď ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať sa s každým argumentom. 51. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
52. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.