Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/4/2022 1022200065 18. 12. 2025 Mgr. Juraj Marko ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200065.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenej advokátskou kanceláriou AKAIS, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 53 864 611, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 10.11.2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 10.11.2021 z r u š u j e a vec vracia tomuto orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto rozsudku súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, ako prvostupňový správny orgán, vydala 22.01.2021 rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, ktorým predpísala účastníkovi konania penále za oneskorenú úhradu poistného za mesiace júl 2010 až jún 2011 v celkovej sume 1.235,82 EUR. Keďže neskôr bolo preukázané, že uvedené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, sa opieralo o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, dňa 27.05.2021 prvostupňový orgán vydal rozhodnutie, ktorým nariadil obnovu konania. Nesprávnosť pôvodného rozhodnutia zo dňa 22.01.2021, ktorým bolo účastníčke konania predpísané penále v celkovej sume 1.235,82 EUR, spočívala vtom, že prvostupňový orgán nesprávne vypočítal penále, z dôvodu, že nezohľadnil skutočnosť, že časť poistného za mesiac január 2011 a poistné za mesiace február 2011 až jún 2011 bolo účastníkom konania zaplatené na základe rozhodnutia o povolení splatenia dlžnej sumy poistného formou splátkového kalendára. 2. Následne v obnovenom konaní bolo opätovne vydané prvostupňové rozhodnutie č.: XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 13.07.2021 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava za obdobie júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010, január 2011. február 2011, marec 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011 predpísala žalobkyni penále v sume 1.235,82 EUR, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej ako „poistné“) vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.
3. Rozhodnutím žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 10.11.2021, vydaného na základe ustanovenia § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“), žalovaná zmenila prvostupňové rozhodnutie vo výroku tak, že za text: „...do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici,“ dopĺňa text: „resp. do dňa, ktorý predchádzal dňu povolenia splátkového kalendára, t.j. do dňa 15. mája 2019.“ Žalovaná zároveň nahradila pôvodnú prílohu k prvostupňovému rozhodnutiu novou prílohou. V ostatnom žalovaná prvostupňové rozhodnutie potvrdila, pričom uviedla, že suma 1.235,82 EUR, pozostávajúca z úhrady žalobkyne zo dňa 2. decembra 2019 v sume 33,06 EUR, úhrady zo dňa 30. apríla 2021 v sume 126,32 EUR a úhrady zo dňa 4. mája 2021 v sume 1.076,44 EUR, bude po ukončení odvolacieho konania pridelená na penále, ktoré bolo predpísané prvostupňovým rozhodnutím. 4. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že predmetom odvolacieho konania malo byť posúdenie správnosti predpísania dlžnej sumy penále žalobkyni, ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe, pričom nezaplatenie poistného v lehote splatnosti za obdobie júl 2010 až jún 2011 bolo v rámci odvolacieho konania preukázané. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, ako prvostupňový orgán, bola teda povinná žalobkyni v zmysle zákona o sociálnom poistení penále predpísať. 5. Dňa 16. mája 2019 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, mala vydať rozhodnutie č. XXXXX-X/ XXXX-XXX, ktorým povolila žalobkyni splatenie dlžnej sumy poistného v sume 635,82 EUR a úrokov v sume 34,86 EUR formou mesačných splátok podľa priloženej prílohy „splátkového kalendára“ v období od 17. júna 2019 do 18. mája 2020. Splátkový kalendár mal byť však žalobkyni zrušený z dôvodu porušenia podmienok, na základe ktorých bol povolený. Neskôr však malo byť preukázané, že zo strany žalobkyne nedošlo k porušeniu splátkového kalendára a penále za časť mesiaca január 2011 a za mesiace február 2011 až jún 2011 malo byť žalobkyni, ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe, predpísané len do 15. mája 2019, t. j. do dňa, ktorý predchádzal dňu vydania rozhodnutia o povolení splátok dlžných súm poistného. 6. Penále nemalo byť žalobkyni predpísané v plnej sume, v ktorej bolo vypočítané (1.866,93 EUR), ale pri predpísaní penále prvostupňový orgán postupoval v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2018 a penále predpísal v sume, ktorá nepresiahla výšku poistného zaplateného po zákonom ustanovenej lehote (1 235,82 eur). V rámci odvolacieho konania teda žalovaná mala upresniť obdobie penalizácie a za účelom zosúladenia údajov v napadnutom a prvostupňovom rozhodnutí, upravila prílohu prvostupňového rozhodnutia. Tieto zmeny však nemajú mať vplyv na výšku penále predpísaného prvostupňovým rozhodnutím. 7. Námietku premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať penále, ktoré sa viaže na poistné za mesiace júl 2010 až jún 2011, vznesenú žalobkyňou v odvolacom konaní, nie je možné podľa napadnutého rozhodnutia akceptovať, a to vzhľadom na skutočnosť, že účastníčka konania nemala splniť podmienku ustanovenú v § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, t. j. nemala sa prihlásiť na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v súlade so zákonom a o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2010 malo byť rozhodnuté rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX. 8. Na základe uvedených skutočností teda žalovaná rozhodla tak, že okrem vyššie uvedených zmien prvostupňového rozhodnutia odvolanie žalobkyne zamietla. II. Žaloba 9. Správnou žalobou zo dňa 17.01.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave 21.01.2022, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 10.11.2021. 10. Žalobkyňa má podľa žaloby za to, že závery žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu sú v rozpore so skutočnosťou, ako aj v rozpore so zákonom z dôvodov, že správny orgán nezohľadnil
všetky relevantné dôkazy, neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 11. Žalobkyňa nezákonnosť napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia odôvodňuje tým, že v týchto rozhodnutiach absentuje skutočnosť, že žalobkyni bolo vydané rozhodnutie o povolení splatenia dlžnej sumy poistného formou splátkového kalendára dňa 15.02.2019, pričom správny orgán mal v rozpore so zákonom prihliadať len na rozhodnutie o povolení splatenia dlžnej sumy poistného formou splátkového kalendára zo dňa 16.05.2019. V administratívnom spise podľa žalobkyne neexistuje dôkaz o tom, že by sa na skôr povolený splátkový kalendár nemalo zákonne prihliadať, resp. že by nebol dodržaný účastníkom konania, čo má vplyv na počítanie doby omeškania žalobkyne a následne vplyv na výpočet penále. 12. Zákonné pochybenie v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní je podľa žalobkyne aj nedodržanie lehoty (ani predĺženej) na vydanie rozhodnutia zo strany odvolacieho orgánu. 13. Žalobkyňa v podanej žalobe tiež namieta aj vysporiadanie sa žalovanej aj prvostupňového správneho orgánu s námietkou premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať penále, ktorú vzniesla v konaní. Podľa žalobkyne je zrejmé, že rozhodnutie správneho orgánu o predpísaní penále bolo vydané po uplynutí 10 ročnej zákonnej premlčacej lehoty. 14. Žalobkyni podľa podanej správnej žaloby nie je zrejmé ani akým spôsobom mal správny orgán priraďovať platby žalobkyne a na aký účel mali byť pôvodne hradené, nakoľko správny orgán v rozhodnutí tvrdí, že úhradu žalobkyne zo dňa 02.12.2019 v sume 33,06 EUR, úhrady zo dňa 30.04.2021 v sume 126,32 EUR a úhrady zo dňa 04.05.2021 v sume 1.076,44 EUR, majú byť priradené na penále predpísané prvostupňovým rozhodnutím. Uvedené sa javí žalobkyni ako zmätočné, čo svedčí o nezákonnosti postupov správneho orgánu, a s tým súvisiacej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 15. Žalobkyňa vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby súd po preskúmaní dôkazov a prejednaní veci napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil. III. Konanie pred správnym súdom 16. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.04.2022 zhrnula doterajší priebeh administratívneho konania a vo vzťahu k argumentácii žalobkyne v podanej správnej žalobe uviedla, že žalobkyňa, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za sporné obdobie preukázateľne nezaplatila v súlade s § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, na základe čoho bola Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinná penále predpísať. 17. K argumentu žalobkyne, že v napadnutých rozhodnutiach absentuje zmienka o rozhodnutí zo dňa 15. februára 2019, ktorým bolo žalobkyni povolené splatenie dlžného poistného formou splátkového kalendára, ktorý mala žalobkyňa podľa jej tvrdenia riadne dodržať, čo má mať vplyv na počítanie doby omeškania a výpočet penále, žalovaná osobitne uviedla, že žalobkyňa neprihliadnutie na splátkový kalendár zo dňa 15. februára 2019 vo svojom odvolaní vôbec nenamietala, a preto nebol dôvod, aby sa k tomuto splátkovému kalendáru žalovaná v napadnutom rozhodnutí vyjadrila. Žalovaná tiež uviedla, že splátkový kalendár zo dňa 15. februára 2019 bol zrušený, a preto Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava v prvostupňovom rozhodnutí a žalovaná v napadnutom rozhodnutí správne prihliadali iba na splátkový kalendár zo dňa 16. mája 2019. 18. K námietke žalobkyne o zákonnom pochybení v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, spočívajúcom v prekročení lehoty na vydanie rozhodnutia, žalovaná uviedla, že nemohla rozhodnúť o odvolaní žalobkyne v zákonnej 60 - dňovej lehote, preto si mala predĺžiť lehotu na rozhodnutie o ďalších 60 dní, o čom mala byť žalobkyňa informovaná oznámením č. XXXXX-X/XXXX-
XX, zo dňa 3. septembra 2021. Posledným dňom predĺženej 120 - dňovej lehoty mal byť 22. november 2021 a napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 10. novembra 2021, žalovaná mala teda dodržať lehotu na vydanie rozhodnutia, a preto má byť táto námietka žalobkyne nedôvodná. 19. K namietanému vysporiadaniu sa žalovanej s námietkou premlčania, žalovaná poukázala na skutočnosť, že právo predpísať poistné, resp. penále nie je prekluzívnym ustanovením. Zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 147 ods. 1 v spojení s § 241 ods. 1 upravuje, že právo predpísať poistné (resp. penále) sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, a preto podľa žalovanej nemožno toto ustanovenie zákona o sociálnom poistení vykladať tak, ako keby bolo toto ustanovenie ustanovením prekluzívnym. Žalovaná tiež uviedla, že zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení ani len nepriamo nevyplýva, že rozhodnutie o predpísaní poistného musí v rámci plynutia premlčacej lehoty aj nadobudnúť právoplatnosť. Práve naopak, slovné spojenie „predpísať poistné“ v premlčacej lehote podľa žalovanej znamená, že Sociálna poisťovňa si v premlčacej lehote uplatní svoje právo na odvedenie poistného tým, že predpíše poistné, t.j. vydá rozhodnutie o predpísaní poistného. Okrem uvedeného, žalovaná tiež podľa vlastného vyjadrenia nemohla prihliadať na námietku premlčania z dôvodu odseku 2 ustanovenia § 147 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, ktoré vo vzťahu k premlčaniu poistného uvádza podmienku, a to splnenie povinnosti ustanovenej v § 228 ods. 3, resp. v zmysle znenia účinného od 1. januára 2011 do 31. januára 2020, § 228 ods. 1. Žalobkyňa si podľa právneho názoru žalovanej uvedené povinnosti nesplnila, a preto bola pobočka Sociálnej poisťovne povinná vydať rozhodnutia vo veci vzniku a zániku povinného poistenia žalobkyne bez ohľadu na premlčanie. 20. Odôvodnenie rozhodnutia žalovanej, podľa jej názoru, obsahuje všetky zistené skutočnosti, ktoré výrok rozhodnutia odôvodňujú, s poukazom na príslušnú právnu úpravu. V napadnutom rozhodnutí mala žalovaná zaujať stanovisko a vysporiadať sa so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla vo svojom odvolaní, a zdôvodnila skutkový aj právny stav predmetnej veci. 21. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby súd správnu žalobu zamietol. 22. Vo vyjadrení žalobkyne zo dňa 18.12.2023 k vyjadreniu žalovanej, žalobkyňa uviedla, že sa nestotožňuje s názormi žalovanej uvedenými v jej vyjadrení a v celom rozsahu zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v podanej správnej žalobe. 23. Žalovaná svoje právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobkyne na základe výzvy súdu nevyužila. IV. Relevantné právne predpisy 24. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. 25. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba. 26. Podľa § 6 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 27. Podľa § 146 zákona o sociálnom poistení, (1) Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odviesť poistné povoliť splátky dlžných súm poistného pre jej platobnú neschopnosť alebo z iného dôvodu, pre ktorý by jej vznikla platobná neschopnosť, ak (a) možno dôvodne predpokladať, že v období nie dlhšom ako 24 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného a (b) je v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného schopná riadne odvádzať poistné, ak je v tomto čase odvádzateľom poistného. (2) V rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, použije sa ročná úroková sadzba 10 %. (3) V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatená suma poistného, pokuty, penále a úroku sa použijú na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne. (4) Na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. 28. Podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Podľa § 151 ods. 2 písm. g) a h) zákona o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj na základe právoplatného rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, ktoré nemožno z dôvodu uplynutia času vykonať (g), rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka (h). 30. Podľa § 151 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, odpísaním pohľadávky podľa odseku 2 pohľadávka zaniká. 31. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. 32. Podľa § 213 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie je uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť. 33. Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v znení platnom v čase vydania napadnutých rozhodnutí) fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné, ktoré neodviedli poistné za príslušný kalendárny mesiac včas alebo v správnej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Podľa § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6 a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane. Vytvori? odkaz Odkaz bol skopírovaný do schránky Kopírova? V. Právne posúdenie správneho súdu 35. Správny súd na úvod konštatuje, že žaloba bola pôvodne podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v Bratislave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. 36. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ustanovenia § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§
134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP, a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. 37. Predmetom prieskumu v tejto veci bola zákonnosť napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia žalovanej vo veci predpísania penále v sume 1.235,82 EUR za obdobie júl 2010 až jún 2011, vypočítané z dlžnej sumy poistného vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, resp. do dňa, ktorý predchádzal dňu povolenia splátkového kalendára, t. j. do dňa 15. mája 2019. 38. Ako hlavný predmet sporu správny súd identifikoval výšku žalovanou predpísaného penále, ktoré bolo podľa názoru žalobkyne predpísané v rozpore s ustanovením § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a zároveň bez rešpektovania rozhodnutia o povolení splatenia dlžnej sumy poistného formou splátkového kalendára zo dňa 15.02.2019. 39. Z napadnutých rozhodnutí, ako aj zo skutkového stavu, tak ako bol pred správnym súdom ustálený, vyplýva, že penále bolo žalobkyni predpísané aj z dlžných súm poistného, ktoré tvorí predmet rozhodnutia o splátkach, na základe ktorého mala žalobkyňa zo strany žalovanej povolené uhrádzať dlžné sumy poistného za časť mesiaca január 2011 a poistného za mesiace február 2011 až jún 2011 v splátkach (Rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XXX zo dňa 16. mája 2019). 40. Z uvedenej skutočnosti je zrejmé, že žalovaná pri predpísaní penále v napadnutých rozhodnutiach nesprávne aplikovala ustanovenie § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa v prípade povolenia splátok dlžných súm poistného (§146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), na povolené sumy splátok dlžných súm ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. 41. Tak ako to vyplýva z napadnutých rozhodnutí, žalovaná predmetné ustanovenie interpretovala a následne aplikovala takým spôsobom, že penále síce nepredpísala zo samotnej sumy splátok podľa rozhodnutia o splátkach (zdanlivo rešpektujúc ustanovenie § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení), ale zároveň penále predpísala zo sumy poistného, ktoré bolo týmito splátkami splácané, a to za obdobie odo dňa ich splatnosti, do dňa predchádzajúcemu dňu povolenia splátok dlžných súm poistného (vydaniu rozhodnutia o splátkach č. XXXXX-X/XXXX-XXX zo dňa 16. mája 2019). 42. Uvedený výklad ustanovenia § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení nie je správny, nakoľko nerešpektuje ostatné ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré s predpísaním penále a povolením splátok dlžných súm poistného úzko súvisia, a zároveň sa prieči samotnému zmyslu dohody o plnení dlhu v splátkach, viď výklad nižšie. 43. Podľa ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v znení platnom v čase vydania napadnutých rozhodnutí) fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné, ktoré neodviedli poistné za príslušný kalendárny mesiac včas alebo v správnej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 44. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že penále je žalovaná oprávnená/povinná predpísať za obdobie odo dňa splatnosti poistného, (i) do dňa, v ktorom bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne alebo (ii) do dňa začatia kontroly, ak zákon neustanovuje inak. Ak teda nastala niektorá z uvedených právnych skutočností, žalovaná je oprávnená/povinná penále predpísať, pokiaľ samotný zákon neustanovuje výnimku, kedy aj napriek splneniu zákonných predpokladov, žalovaná nie je oprávnená/povinná penále predpísať. 45. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalovaná si uvedené ustanovenie § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyložila nesprávne tak, že na predpísanie penále nemusia byť splnené zákonné predpoklady, ak to v inom ustanovení pripúšťa samotný zákon. Za takéto ustanovenie považovala žalovaná zrejme § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa na povolené sumy splátok dlžných súm nepoužije ustanovenie zákona o predpísaní penále, a preto je možné „improvizovať“ a penále bez zákonného dôvodu predpísať do dňa predchádzajúceho dňu povolenia splátok dlžných súm (hoci zákon o sociálnom poistení takúto možnosť výpočtu penále nikde nespomína).
46. Uvedený výklad predmetných ustanovení zákona o sociálnom poistení je zo strany žalovanej celkom zjavne nesprávny a nelogický, nakoľko § 146 ods. 4 tohto zákona ustanovuje práve výnimku, kedy žalovaná nie je oprávnená/povinná penále predpísať, napriek tomu, že dôjde k oneskorenému splateniu dlžných súm. 47. Tým, že zákon o sociálnom poistení nikde nespomína povolenie splátok dlžných súm poistného podľa ustanovenia § 146 ods. 1, ako spôsob uspokojenia pohľadávky, nejedná sa o vyššie uvedenú právnu skutočnosť, ktorá by zakladala právo žalovanej na predpísanie penále podľa ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (a to aj bez explicitného uvedenia zákonnej výnimky v ustanovení § 146 ods. 4 tohto zákona). Žalovaná teda celkom zjavne nebola oprávnená predpísať penále za obdobie odo dňa splatnosti poistného, do dňa predchádzajúceho dňu povolenia splátok dlžných súm poistného, tak ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí. 48. Z ustanovenia § 146 ods. 3 zákona o sociálnom poistení navyše vyplýva, že povolením splátok dlžných súm poistného, dochádza k odkladu splatnosti dlžných súm poistného, keďže zákon v tomto ustanovení uvádza osobitný moment, kedy sa nanovo stáva splatnou celá suma, ktorá je predmetom plnenia v splátkach. Počas plnenia dlžných súm v splátkach, sú totiž splatné iba jednotlivé splátky dlžných súm, pričom splatnosť celej dlžnej sumy bola povolením splátok odložená. Ak teda zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 240 ods. 1 uvádza ako podmienku na predpísanie penále splatnosť sumy, z ktorej má byť penále predpísané, ani táto podmienka nie je počas splácania dlžnej sumy v splátkach podľa ustanovenia § 146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení splnená. Uhradením celej dlžnej sumy v splátkach teda ani len nevzniká osobitné obdobie omeškania medzi splatnosťou dlžnej sumy a jej úplnou úhradou, ktoré by nebolo pokryté povolením splátok dlžných súm, za ktoré by bolo možné penále predpísať. 49. Tento výklad je aj v súlade so samotným zmyslom dohody o splátkach vyjadrený v ustanovení § 521 Občianskeho zákonníka, ktoré je možné v tomto prípade analogicky pri interpretácii ustanovení zákona o sociálnom poistení upravujúcich povolenie splátok dlžných súm použiť. Podľa tohto ustanovenia „ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach, a ak veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť“. Vychádzajúc zo všeobecných pravidiel o dohode účastníkov záväzkových vzťahov (dlžníka a veriteľa) upravených v § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie predstavuje špecifický vzťah úpravy obsahu záväzkového vzťahu v prípade splatného dlhu. Ak bola dohoda o plnení v splátkach uzatvorená medzi účastníkmi záväzkového vzťahu až po splatnosti celého dlhu, dochádza k zmene pôvodne dohodnutej splatnosti v čase, kedy sa už dlžník dostal do omeškania. V tomto prípade sa vychádza z toho, že novou dohodou (o plnení v splátkach) si účastníci dohodli novú dobu splatnosti, ktorá sa tým vo vzťahu k nesplatnej časti dlhu posúva. Dlžník sa preto nedostáva do omeškania so splnením tej časti dlhu, ktorý dosiaľ nesplatil a vo vzťahu ku ktorému (jeho časti) k novej dohode prišlo. Ak preto veriteľ trvá na tom, že aj po novej dohode o platení splatného dlhu v splátkach, je dlžník povinný platiť aj úroky z omeškania, vyplývajúce z pôvodne dohodnutej doby splatnosti ako zákonná sankcia, je potrebné túto povinnosť dlžníka výslovne v dohode uviesť. Táto dohoda sa totiž týka úrokov z omeškania, ktoré len vzniknú, nie tých, ktoré už vznikli do doby novej dohody o plnení v splátkach. 50. Dohodu o úrokoch z omeškania spomínanú v Občianskom zákonníku v súvislosti s dohodou o plnení dlhu v splátkach nahrádza v prípade povolenia splátok dlžných súm podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení ustanovenie § 146 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Podľa tohto ustanovenia je Sociálna poisťovňa v rámci povolenia splátok dlžných súm povinná zvýšiť dlžné sumy o úrok, pričom toto zvýšenie o úrok sa týka omeškania, ktoré ešte len nastane z dôvodu povolenia splácania dlžnej sumy v splátkach, nie omeškania, ktoré už nastalo do momentu predmetného povolenia. Povolením splácania dlžnej sumy v splátkach podľa ustanovenia § 146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení totiž dochádza k stanoveniu novej doby splatnosti celého dlhu, ktorá sa tým vo vzťahu k nesplatnej časti dlhu posúva a dlžník sa preto nedostáva do omeškania so splnením tej časti dlhu, ktorý dosiaľ nesplatil a vo vzťahu ku ktorému (jeho časti) k novej dohode prišlo (viď výklad k ustanoveniu § 146 ods. 3 zákona o sociálnom poistení vyššie). 51. Ustanovenie § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je teda potrebné vykladať aj v súvislosti s už spomínaným ustanovením § 146 ods. 2 toho istého zákona, ktoré ustanovuje povinnosť žalovanej, v
rámci povolenia splátok dlžných súm, zvýšiť dlžné sumy o úrok. Zákon teda celkom jasne počíta s tým, že na dlžné sumy, ktoré sú predmetom plnenia v splátkach, síce nie je možné predpísať penále, keďže sa posunula splatnosť celého dlhu (viď argumentáciu vyššie), zároveň však túto skutočnosť kompenzuje povinnosťou Sociálnej poisťovne zvýšiť dlžné sumy o úrok z omeškania za obdobie od povolenia splátok dlžných súm až po ich úplné splatenie. 52. Výklad ustanovení § 146 ods. 2 a 4 zákona o sociálnom poistení, ktorý zaujala žalovaná pri vydaní napadnutých rozhodnutí, keď úrok z omeškania vypočítala z dlžných súm od času povolenia splácania dlžných súm v splátkach až do ich úplnej úhrady, pričom za čas pred týmto povolením, na tie isté dlžné sumy, predpísala penále, je zjavne nesprávny. Zákon v uvedených ustanoveniach, v rámci povolenia splátok, uvádza povinnosť dlžné sumy zvýšiť o úrok a pomerne jasne vylučuje aplikáciu ustanovení týkajúcich sa predpísania penále (i keď na predpísanie penále nie sú v prípade povolenia splátok dlžných súm splnené podmienky podľa ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, bez ohľadu na ich vylúčenie ustanovením § 146 ods. 4, viď argumentáciu vyššie). 53. Úrok z omeškania a penále nie je možné kombinovať, nakoľko sú buď splnené podmienky pre navýšenie dlžných súm o úrok podľa § 146 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (od povolenia splácania dlžných súm v splátkach až do ich úplnej úhrady v splátkach) alebo sú splnené podmienky na predpísanie penále podľa § 240 ods. 1 toho istého zákona. Takýto záver je aj v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí zo dňa 27. novembra 2019, sp. zn. 7Sžsk/111/2018 uvádza: „Obdobne ako v prípade omeškania s plnením občiansko-právnych či obchodno-právnych peňažných záväzkov nastupuje aj podľa zákona o sociálnom poistení kompenzačný mechanizmus, či už v podobe úroku v prípade povolenia splátok (§ 146 ods. 1 a 2) alebo v podobe penále (§ 240 ods. 1).“ Najvyšší súd SR teda, rovnako ako správny súd v tejto veci, neuvádza možnosť kombinácie obidvoch kompenzačných mechanizmov spoločne, ale rozlišuje možnosť využiť jeden alebo druhý kompenzačný mechanizmus, v závislosti od splnenia zákonných podmienok. 54. Na základe uvedených skutočností teda správny súd prisvedčil argumentácii žalobkyne, týkajúcej sa nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, a to v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia, spočívajúceho v nesprávnej interpretácii a aplikácii ustanovení § 240 ods. 1 a § 146 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení žalovanou. Priamym dôsledkom tejto nezákonnosti bol nesprávny výpočet penále, ktorý nemal zahŕňať dlžné sumy, ktoré boli predmetom rozhodnutia o splátkach. 55. Čo sa týka spornej otázky premlčania, rozhodovacia prax správnych súdov bola zjednotená rozhodnutím veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. 1SVs/5/2022, a to v prospech výkladu ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý v tejto veci zaujala žalovaná. 56. Právny názor Najvyššieho správneho súdu SR je podľa ustanovenia § 466 ods. 3 SSP záväzný aj pre ostatné senáty Najvyššieho správneho súdu SR, a zároveň je právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR podľa ustanovenia § 469 SSP viazaný aj správny súd rozhodujúci v tejto právnej veci. 57. Vzhľadom na uvedené, správny súd v ďalšom odôvodnení odkazuje na právne závery veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR uvedené v už spomínanom rozhodnutí zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. 1SVs/5/2022. 58. Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré ich neodviedli za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti do dňa, kedy bola dlžná suma poukázaná na účet v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly. Podľa § 241 ods. 1 cit. zák. na penále primerane platí okrem iného ustanovenie § 147 o poistnom. Podľa § 147 ods. 1 cit. zák. sa právo predpísať poistné (t. j. aj penále) premlčí za desať rokov od jeho splatnosti (t. j. od splatnosti poistného, kvôli ktorého neodvedeniu sa penále predpisuje, porov. v tomto smere aj rozsudok sp. zn. 9 Sžsk 63/2018). Citované ustanovenia, ale ani ustanovenia o konaní (§ 172 až 222) zákona o sociálnom poistení bližšie neustanovujú, ako treba vykladať pojem premlčanie, teda aké sú účinky premlčania práva predpísať penále (či len oslabenie alebo až zánik práva) a či je na tieto účinky potrebné prihliadať aj bez námietky toho, koho sa to týka (dlžníka), alebo len na jej základe.
59. Ustanovenie § 147 zákona o sociálnom poistení samo výslovne nehovorí, že na premlčanie možno prihliadať len na námietku dlžníka, alebo že by jeho účinky nastávali až tým, že sa ho dlžník dovolá. Poistné a penále, ktoré mala príslušná fyzická osoba alebo právnická osoba odviesť, je podľa § 148 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2008 pohľadávkou Sociálnej poisťovne a nakladanie s nimi je upravené v § 148 až 151 cit. zák. Podľa § 151 ods. 4 však takáto pohľadávka zaniká okrem iného odpísaním podľa odseku 2 uvedeného paragrafu. Jeden z prípadov, kedy žalovaná odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, upravuje § 151 ods. 2 písm. h) cit. zák., v zmysle ktorého tak žalovaná urobí na základe rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka. 60. Práve citované ustanovenie tak dostatočne jednoznačne normuje, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom alebo penále môže zaniknúť až potom, čo dlžník urobí voči nej prejav, z ktorého vyplynie jeho vôľa namietnuť premlčanie. Až na základe takejto námietky sa žalovaná môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo alebo nie; až potom, čo sa na základe takejto námietky rozhodnutím právoplatne uznalo, že tieto podmienky sa naplnili, môže postupom podľa § 151 ods. 3 zákona o sociálnom poistení dôjsť k odpísaniu a tým zániku takejto pohľadávky. 61. Ani ustanovenie § 150 ani § 151 cit. zák. však neviažu odpísanie (a tým ani zánik) pohľadávky na samotnú skutočnosť, že uplynula premlčacia doba podľa § 147 ods. 1 cit. zák. Tým citované ustanovenia kontrastujú s ustanovením § 151 ods. 2 písm. g) tohto zákona, podľa ktorého sa pohľadávka odpíše (a tým zanikne) už na základe samotného uplynutia lehoty, v ktorej možno vykonať rozhodnutie, ktorým bola pohľadávka predpísaná, a ktorú ustanovuje § 148 ods. 2 cit. zák. Ustanovenie § 151 ods. 2 g) sa pritom už podľa svojho znenia celkom zreteľne vzťahuje len na pohľadávku, ktorá už bola právoplatne predpísaná rozhodnutím, a tak neprichádza do úvahy jeho použitie v konaní o jej predpísanie. 62. Citované ustanovenia tak celkom zjavne svedčia nielen v prospech záveru, že premlčanie v zmysle § 147 zákona o sociálnom poistení nemá účinky preklúzie, ale aj v prospech záveru, že žalovaná sa ním zaoberá len na základe námietky dlžníka. 63. Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. 64. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019). 65. Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona o sociálnom poistení takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. 66. Prostredníctvom odkazu na § 147 ods. 1 v ustanovení § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj rozsudok 10 Sžsk 6/2019. Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto
odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 148 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona. 67. Na základe vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa aplikácie ustanovení § 240 ods. 1 a § 146 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení žalovanou je zrejmé, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda trpia vadou podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP, na základe čoho správny súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušil a vec vrátil druhostupňovému orgánu žalovaného na ďalšie konanie. 68. Správny súd iba pre úplnosť k argumentácii žalobkyne, týkajúcej sa nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia dodáva, že nedodržanie procesnej lehoty na vydanie rozhodnutia príslušného orgánu nepredstavuje takú vadu, ktorá by mohla mať za následok ničotnosť takéhoto rozhodnutia. Pokiaľ mala nezákonnosť postupu žalovanej, v podobe nedodržania zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, za následok vznik škody, jej prípadná náhrada nie je predmetom tohto správneho konania. 69. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, správny súd sa ďalšími námietkami žalobkyne nezaoberal, nakoľko tieto námietky nemali možnosť priniesť pre žalobkyňu priaznivejší výsledok pri opätovnom rozhodovaní žalovanej. 70. Správny súd napriek návrhu žalobkyne nepovažoval za potrebné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie podľa ustanovenia § 191 ods. 3 písm. a) SSP, nakoľko druhostupňový orgán žalovanej disponuje všetkými právomocami potrebnými na vydanie nového rozhodnutia, ktoré bude po odstránení vád v zmysle vyššie uvedených skutočností v súlade so zákonom. Žalobkyňa už skôr v tejto veci vyčerpala riadny opravný prostriedok, a preto vydanie nového rozhodnutia priamo orgánom druhého stupňa žalovanej je v tejto situácii efektívne a hospodárne. 71. V ďalšom konaní orgán verejnej správy druhého stupňa opätovne posúdi a určí výšku predpísaného penále podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, pričom bude postupovať podľa právneho názoru správneho súdu tak, že z rozhodnutia o predpísaní penále vylúči dlžné sumy poistného, ktoré tvorili predmet rozhodnutia o splátkach, na základe ktorého mala žalobkyňa zo strany žalovanej povolené uhrádzať dlžné sumy poistného predpísané rozhodnutím o poistnom v splátkach, a zároveň posúdi námietku premlčania vznesenú žalobkyňou v odvolacom konaní v súlade s právnym názorom veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR, vyjadreného v rozhodnutí zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. 1SVs/5/2022, na ktorý odkazuje správny súd vyššie. 72. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd samostatným uznesením. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).