Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/15/2022 1022200084 02. 01. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200084.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Obec Selice, Sovietskej armády 1131, 925 72 Selice, IČO: 00 306 151, právne zastúpený: inLEGAL s.r.o. Kamenárska 17A, 821 04 Bratislava, IČO: 52 645 991, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 7118/2021-9.1(13/2021rozk.) zo dňa 30.12.2021, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave
p r i z n á v a odkladný účinok správnej žalobe zo dňa 24.01.2022. odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 24.01.2022 doručenou Krajskému súdu v Bratislave sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 7118/2021-9.1(13/2021-rozk.) zo dňa 30.12.2021 (napadnuté rozhodnutie), ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, sekcie environmentálnych programov a projektov č. 1057/2021-7. (1834/2020-7.), 2659/2021 zo dňa 19.01.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi určená povinnosť podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 528/2008 Z. z.), z dôvodu porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania pri zadávaní zákazky „ČOV a kanalizácia Selice“, spôsobom uvedeným vo výroku prvostupňového rozhodnutia, s následkom uloženia povinnosti žalobcovi vrátiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia finančné prostriedky vo výške 2 245 054,17 EUR poskytnuté na Projekt „ČOV a kanalizácia Selice“ na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 169/1.2 MP/2014 zo dňa 05.12.2014 v znení Dodatkov č. 1 a č. 2 z Operačného programu životné prostredie, Prioritná os 1: Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd, opatrenie 1.2 Odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd v zmysle záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii. Žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a priznať nárok na náhradu trov konania. Spolu so žalobou podal žalobca aj návrh na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Vec bola vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/15/2022. 2. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/15/2022-81 zo dňa 28.04.2022, právoplatným dňa 13.05.2022, súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku. Z odôvodnenie uznesenia vyplýva, že potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, ktorá by mu mohla vzniknúť pri nútenom výkone prvostupňového rozhodnutia. Žalobca uviedol, že je obcou s takmer 3000 obyvateľmi, ktorá zabezpečuje vo verejnom záujme uspokojovanie verejných potrieb obyvateľstva obce. Právoplatné a vykonateľné napadnuté rozhodnutie má pre žalobcu likvidačný charakter. V prípade, ak by správny súd nevyhovel návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a žalovaný by pristúpil k výkonu tohto rozhodnutia, prakticky by to malo za následok hospodársky kolaps obce, exekučné zablokovanie majetku obce a vstup obce do nútenej správy. To môže mať za následok výrazné obmedzenie činnosti obce, rozsahu a kvality poskytovania verejných
služieb obyvateľom obce. Žalobca tiež poukázal na list Slovenskej agentúry životného prostredia zo dňa 14.01.2022, ktorým bol vyzvaný na uzatvorenie dohody o odklade plnenia alebo dohody v splátkach, nakoľko v opačnom prípade poskytovateľ nenávratného finančného príspevku pristúpi k nútenému výkonu napadnutých rozhodnutí. Žalobca v kontexte uvedeného listu uviedol, že v prípade, ak by žalobca pristúpil na uzatvorenie dohody s exekučnou notárskou zápisnicou, správnou žalobou napadnuté rozhodnutie by stratilo opodstatnenie, nakoľko exekučná notárska zápisnica by predstavovala nový a samostatný titul pre nútené vymáhanie sankcie od žalobcu a preto je jedinou možnosťou odkladu priamej a bezprostrednej vykonateľnosti rozhodnutia priznanie odkladu vykonateľnosti súdom. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/15/2022-81 zo dňa 28.04.2022 vyplýva, že súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdeným následkom, ktorý ničím konkrétnym neosvedčil. Žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto bol návrh na priznanie odkladného účinku zamietnutý. 3. Podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/15/2022, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-6S/15/2022. 4. Žalobca podal dňa 25.10.2024 v poradí druhý návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Odôvodnil ho novou skutkovou okolnosťou, ktorou je doručenie upovedomenia o začatí exekúcie č.k. 213 EX 796/24-7 zo dňa 15.10.2024 vydaným súdnym exekútorom JUDr. Erikom Tóthom na základe prvostupňového rozhodnutia. Uviedol, že sa jedná o novú skutočnosť zásadného charakteru, ktorú žalobca nemohol tvrdiť a osvedčovať v čase podania správnej žaloby. Okrem toho, v priebehu rokov 2023 – 2024 nastali aj ďalšie nové skutkové okolnosti, ako je napr. uzatvorenie zmlúv k infraštruktúrnym projektom. Žalobca poukázal na to, že vymáhaná suma takmer 2,3 milióna EUR je enormne vysoká a s ohľadom na majetkové pomery obce likvidačná, keďže žalobca v roku 2024 hospodári s celkovým rozpočtom 3 791 429 EUR, z ktorých na výdavky je vyčlenených 3 724 930 EUR. Žalobca tieto výdavky v návrhu aj špecifikoval. V roku 2025 bude žalobca hospodáriť s príjmami vo výške 2 841 880 EUR a výdavkami vo výške 2 690 300 EUR. Z uvedeného vyplýva, že v prípade okamžitého výkonu exekúcie 2,3 milióna EUR hrozí znefunkčnenie konkrétnych obecných činností, povinností a funkcií verejnoprospešného charakteru, najmä v oblasti školstva (znefunkčnenie prevádzky základnej školy), sociálnej oblasti, bezpečnostnej (znefunkčnenie činnosti obecnej polície, verejného osvetlenia, kamerového systému, požiarnej ochrany) a iných oblastí, keďže nebude za čo nakupovať tovary a služby, platiť energie a uhrádzať mzdy. Žalobca dal do pozornosti aj skutočnosť, že okamžitý výkon napadnutých rozhodnutí by znamenal nemožnosť plniť si zmluvné záväzky žalobcu napríklad aj zo zmluvy o dielo na rekonštrukciu miestnych komunikácií v obci Selice a nemožnosť uchádzania sa o finančné príspevky z európskych investičných a štrukturálnych fondov a plánu obnovy. Na základe uvedeného považoval žalobca hrozbu závažnej ujmy a značnej hospodárskej a finančnej škody za osvedčenú. K neexistencii rozporu s verejným záujmom žalobca uviedol, že práve nepriznanie odkladného účinku by bolo v rozpore s verejným záujmom vzhľadom na priamy následok okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia na verejnoprospešné aktivity a činnosti žalobcu. Žalobca k návrhu priložil o.i. rozpočet obce na roky 2024-2026 ako aj upovedomenie o začatí exekúcie vydané dňa 15.10.2024 Exekútorským úradom so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, súdnym exekútorom JUDr. Erikom Tóthom, pod zn. 213EX 796/24-7, z ktorého vyplýva začatie exekučného konania dňa 11.10.2024 v prospech žalovaného a v neprospech žalobcu ako povinného na vymoženie pohľadávky z prvostupňového rozhodnutia vo výške 2 245 054,17 EUR. 5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.12.2024 uviedol, že nenamieta proti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Aj napriek skutočnosti, že vydané rozhodnutia sú podľa neho zákonné, priznanie odkladného účinku, spojené s povinnosťou súdu rozhodnúť o správnej žalobe do šiestich mesiacov od
vydania uznesenia, je vhodný a účinný prostriedok na zabezpečenie právnej istoty oboch účastníkov súdneho a exekučného konania. 6. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 7. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 8. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 9. Podľa § 186 ods. 2 SSP odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 10. Podľa § 189 SSP uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli. 11. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 12. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 6. 2024, sp. zn. I. ÚS 326/2024, body 17 a 19: „Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné a nezmeniteľné, a možno preto konštatovať, že takéto rozhodnutie je zákonom konštruované ako rozhodnutie dočasnej povahy (m. m. III. ÚS 468/2018, I. ÚS 158/2020, I. ÚS 132/2022, I. ÚS 135/2022, II. ÚS 457/2022, III. ÚS 231/2024, IV. ÚS 181/2024). Posúdenie splnenia podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žaloby je zásadne vecou konajúceho správneho súdu, pričom k prieskumu reálnej existencie týchto podmienok nie je ústavný súd oprávnený... Inštitút odkladného účinku správnej žaloby je koncipovaný predovšetkým ako dočasná procesná ochrana žalobcu pred okamžitým výkonom pre neho nepriaznivého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak sú na to splnené zákonom vyžadované podmienky. Ide teda o výnimočný inštitút, ktorého účelom je ochrániť adresáta verejnej správy pred prípadnými neodstrániteľnými negatívnymi následkami aktov verejnej správy za kumulatívneho splnenia podmienky, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“ 13. Zákonným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje preukázanie hrozby, že táto ujma nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie
byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 z 30. mája 2018, bod 8). 14. Správny súd poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, bod 11 podľa ktorého: „Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Podanie návrhu na priznanie odkladného účinku nie je viazané na žiadnu lehotu. Žalobca môže podať takýto návrh najskôr so správnou žalobou, či už ako jej súčasť, alebo samostatne, a najneskôr do konečného rozhodnutia správneho súdu (pozri § 187 ods. 3 SSP). Návrh na priznanie odkladného účinku má v zásade povahu podania vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP). Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. (pozri aj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 924, 926 až 927 a 934).“ 15. Správny súd sa s ako prvou otázkou vysporiadal s tým, či nový návrh na priznanie odkladného účinku je založený na skutkovej alebo právnej zmene. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 53/2018-15 zo dňa 07.02.2018 a právny záver z neho plynúci, že nový návrh na priznanie odkladného účinku možno podať, ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu. 16. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na priznanie odkladného účinku a jeho príloh správny súd konštatuje, že na strane žalobcu došlo ku skutkovej a právnej zmene spočívajúcej v začatí exekučného konania o vymoženie pohľadávky vyplývajúcej z napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Na základe toho správny súd konštatuje, že podanie nového návrhu na priznanie odkladného účinku je založené na skutkovej aj právnej zmene spočívajúcej v zmene právneho postavenia žalobcu, ktorý sa stal povinným v exekučnom konaní o vymoženie pohľadávky vyplývajúcej z napadnutého rozhodnutia. 17. Vo vzťahu k preukázaniu žalobcových tvrdení a k osvedčeniu existencie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, správny súd uvádza, že žalobca dostatočne hodnoverne osvedčil, že výkon exekúcie znamená pre žalobcu hrozbu takého následku a s takou intenzitou, že by tento následok mohol mať na žalobcu a obyvateľov Obce Selice devastačný dopad. Suma vymáhanej sumy v porovnaní s rozpočtom žalobcu znamená vznik priamej príčinnej súvislosti vo vzťahu k znefunkčneniu obecného života a funkcií obce, ktoré by mohli byť nenapraviteľné a spôsobiť, že výsledok súdneho konania vo veci samej by nemal pre žalobcu vzhľadom na následky vyvolané exekučným konaní prakticky žiaden význam. Navyše je prítomná aj hrozba, že v dôsledku exekučného konania nebude môcť žalobca plniť svoje zákonné povinnosti vyplývajúce mu najmä zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (napr. § 1 ods. 2 prvá veta, podľa ktorej základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.). Na základe toho správny súd prisvedčil tomu, že bez priznania odkladného účinku správnej žalobe by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda či iný nenapraviteľný následok v podobe znefunkčnenia obecných povinností a funkcií. 18. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom, správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 479/2017-44, podľa ktorého „verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.“ Podľa názoru správneho súdu žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku riadne osvedčil, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Pri rozhodovaní o tom, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom správny
súd vzal do úvahy povinnosti vyplývajúce pre žalobcu zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (povinnosti pri výkone samosprávy ako aj pri výkone prenesenej štátnej správy), ďalej vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku, ako aj povinnosti vyplývajúce pre žalobcu zo zákona č. 528/2008 Z. z. Je potrebné poznamenať, že pri plnom rešpektovaní povinností žalobcu vyplývajúcich mu zo zákona č. 528/2008 Z. z., nie je bez významu skutočnosť, že s osobitným postavením žalobcu je nerozlučne spojená aj povinnosť ochrany zachovania funkčnosti verejnoprospešných povinností a aktivít obecného zriadenia. 19. Správny súd na základe vyššie uvedeného podľa § § 185 písm. a) SSP rozhodol tak, že správnej žalobe priznal odkladný účinok. 20. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].