Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/40/2022 1022200742 25. 11. 2025 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200742.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY BA-8Sa/40/2022 Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. marca 2022, takto rozhodol: BA-8Sa/40/2022 I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. decembra 2021 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) v zmysle § 65, § 82, § 293dq, § 293dr a § 82b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZSP“) rozhodla, že žalobkyni od dátumu 7. februára 2017 bol priznaný starobný dôchodok v sume 277,40 EUR mesačne, druhým výrokom od 1. januára 2018 s poukazom na § 82 a § 293dx ZSP zvýšený na sumu 284,70 EUR a tretím výrokom nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku podľa § 82b ZSP žalobkyni zanikol. 2. V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.: 8Sa/22/2020 – 57 zo dňa 19. mája 2021 bolo zrušené rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. januára 2020 a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XX XXX XXXX X zo dňa 24. septembra 2019 z dôvodu nezistenia riadneho skutkového stavu veci. V pokračujúcom administratívnom konaní bolo doplnené dokazovanie listinnými podkladmi dôležitými pre rozhodnutie vo veci ako sú pracovné zmluvy na pracovný pomer žalobkyne so spoločnosťou ALVO s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 39, 831 04 Bratislava, IČO: 35 871 318 (ďalej len „ALVO s.r.o.“), overená fotokópia splnomocnenia, mzdové listiny, zápisnica z osobného stretnutia so žalobkyňou, spísaná dňa 27.10.2021a iné. Správny orgán prvého stupňa v súčinnosti s Finančnou správou zistil rozdiely vo vymeriavacích základoch a v súčinnosti so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou boli získané informácie o preddavkoch na poistné za svojich zamestnancov spoločnosti ALVO s.r.o. za rozhodné obdobie.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, na základe ktorého generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 ZSP, vydal podľa § 218 ods. 2 ZSP rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. marca 2022, ktorým v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne vo veci priznania starobného dôchodku a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. decembra 2021 potvrdil. 4. V odvolaní zo dňa 29.01.2022 žalobkyňa uviedla, že prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie považuje za nezákonné z dôvodu nezistenia riadneho skutkového stavu veci spočívajúce v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na starobný dôchodok. Podľa názoru žalobkyne zo strany prvostupňového správneho orgánu neboli hodnotené vymeriavacie základy, ktoré na účely dôchodkového poistenia boli vykázané spôsobom vyžadujúcim Sociálnou poisťovňou za obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2007, teda v čase, keď žalobkyňa bola zamestnankyňou spoločnosti ALVO s.r.o. s pravidelným príjmom, z ktorého zamestnávateľ vypočítal a vykonal zrážky poistného na dôchodkové poistenie. Žalobkyňa informovala o tom Sociálnu poisťovňu dokladmi, ktorými ako zamestnanec spoločnosti ALVO s.r.o. disponovala (pracovné zmluvy, výplatné pásky). 5. Ku výške vymeriavacích základov Finančnej správy žalobkyňa poznamenala, že nakoľko Finančné riaditeľstvo SR poskytuje Sociálnej poisťovni údaje o vymeriavacích základoch, ktoré fyzická osoba dosiahla z činnosti samostatne zárobkovej osoby a preto výška je rozdielna s výškou, ako zistila Sociálna poisťovňa na základe vydokladovania vymeriavacích základov na platenie poistného ako zamestnanca obchodnej spoločnosti. Výška vymeriavacích základov na úhradu poistného na dôchodkové poistenie sa spravuje výlučne zákonom č. 461/2003 Z. z. a nemá súvis s určením výšky podľa Finančného riaditeľstva SR, pretože oni posudzujú SZČO. Navyše podľa názoru žalobkyne ako odvolateľky žiadne ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z. nedovoľuje Sociálnej poisťovni porovnávať údaje získané od Finančnej správy a na základe takto získaných údajov rozhodovať o nároku na starobný dôchodok, preto rozhodnutie považuje za svojvoľné a v rozpore so ZSP. 6. Žalobkyňa ďalej vo vyjadrení poukázala na to, že zamestnávateľ, spoločnosť ALVO s.r.o. si splnil zákonnú povinnosť zaslať Sociálnej poisťovni mesačné výkazy poistného s uvedením vymeriavacích základov za obdobie 2010 - 2017, z ktorých sa odvádza poistné na dôchodkové poistenie ako aj opravné mesačné výkazy za obdobie 2004 – 2009, pričom žalovaná nepovažuje dodatočne elektronicky zaslané, následne zmenené a doplnené vymeriavacie základy za relevantné. Zákon o sociálnom poistení však neustanovuje žalovanej tieto údaje, ktoré sú v jej informačnom systéme spochybňovať jej relevantnosť. Do administratívneho konania boli predložené všetky potrebné doklady pre rozhodnutie a na osobnom stretnutí so zástupcami žalovanej, z ktorého bola dňa 27.10.2021 spísaná zápisnica, neboli zo strany zástupcov žalovanej spochybnené vymeriavacie základy uvedené vo výplatných páskach, z ktorých zamestnávateľ žalobkyne vykonal zrážku poistného na dôchodkové poistenie. Poukázala na ustanovenie § 141 ods. 2 ZSP v znení neskorších predpisov, podľa ktorého: „Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.“ 7. Na položené otázky na osobnom stretnutí ohľadom pravidelne zasielanej mzde žalobkyni od zamestnávateľa do zápisnice odpovedala, že mzda jej bola zasielaná pravidelne a výplatné pásky dostávala priebežne. Poukázala tiež na znenie § 60 ods. 1 ZSP, kedy obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa zákona. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú. Žalobkyňa poznamenala, že i keď zástupcovia žalovanej na osobnom stretnutí dňa 05.10.2021 sa pýtali na doplnenie mzdových dekrétov ku pracovným zmluvám, následne si ich žalovaná nevyžiadala ani dodatočne na potvrdenie vymeriavacích základov uvedených vo výplatnej páske. K otázke mzdových listov na osobnom stretnutí žalobkyňa uviedla, že tieto mzdové listy získala od zamestnávateľa, niektoré priebežne, vyžiadala si však všetky aj s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sa/22/2020 – 57 aby bolo možné Sociálnej poisťovni preukázať rozhodujúce skutočnosti
ku založeniu, trvaniu a skončeniu jej pracovnoprávneho vzťahu u zamestnávateľa ALVO s.r.o. Na otázku zástupcov žalovanej na osobnom stretnutí, že prečo už v roku 2018 na vyžiadanie Sociálnej poisťovne nepredložila výplatné pásky a mzdové listy, čo podľa jej mienky navodzuje dojem, že Sociálna poisťovňa od nej ako zamestnanca obchodnej spoločnosti žiadala predložiť uvedené listiny, podotkla, že žalovaná predloženie listín vyžiadala až listom zo dňa 20.08.2021 a to aj napriek tomu, že v priebehu rokov 2018 a 2019 telefonicky viackrát žalovanú dotazovala, či pri rozhodovaní o výške starobného dôchodku nie je potrebné predložiť nejaké relevantné doklady a údaje. Vtedy žalobkyni bolo oznámené, že rozhodné skutočnosti sa zisťujú prostredníctvom zamestnávateľa a pokiaľ vzniknú pochybnosti o rozhodných skutočnostiach potrebných k riadnemu preukázaniu skutkového stavu, tak žalovaná písomne vyzve žalobkyňu na predloženie dokladov potrebných k rozhodovaniu o výške starobného dôchodku. Nasledujúce otázky na osobnom stretnutí smerovali ku zamestnávateľovi, na čo žalobkyňa uviedla, že ako zamestnanec nenesie ani nemôže niesť zodpovednosť za plnenie povinností zamestnávateľa, ktorý v danom čase mal tri konateľky a každá zodpovedala za inú oblasť. Žalobkyňa podotkla, že mala ako konateľka mala na starosti obchodnú politiku spoločnosti ALVO s.r.o. 8. Na podklade podaného odvolania voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalovaná prostredníctvom svojho generálneho riaditeľa svojím rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. marca 2022 s poukazom na § 215 ods. 4 ZSP odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. decembra 2021. 9. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila na tom základe, že s poukazom na žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok, ktorá bola spísaná dňa 27. júna 2018 v Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava a v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.: 8Sa/22/2020 – 57 zo dňa 19. mája 2021 (ktorým bolo zrušené rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 14.01.2020 a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 24.09.2019 o výške starobného dôchodku a vec vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie) s využitím ustanovení § 65, § 82, § 293dq a § 293dr ZSP jej bol od 9. februára 2017 priznaný starobný dôchodok v sume 277,40 EUR mesačne, od 1. januára 2018 valorizovaný na sumu 284,70 EUR mesačne s tým, že s poukazom na § 82b ZSP žalobkyni zanikol nárok na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím sa realizoval vyššie uvedený rozsudok krajského súdu. 10. Vo svojom odôvodnení žalovaná následne uviedla, že neskoršími rozhodnutiami č. XXX XXX XXXXX X – I. – II. z 15. decembra 2021 bola žalobkyni suma starobného dôchodku zvýšená za získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti na základe ustanovenia § 66 ods. 3 ZSP a v zmysle rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X – III. Z 15. decembra 2021 jej od 1. januára 2020 patrí starobný dôchodok zvýšený na sumu minimálneho dôchodku 384,80 EUR mesačne. Ďalšími rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX X – IV. a V. z 15. decembra 2021 bol zúčtovaný 13. dôchodok, pretože bol vyplatený vo vyššej sume ako jej patril. Ku rozporom ohľadom vymeriavacích základov žalovaná zaujala stanovisko, že v súčinnosti s príslušným daňovým úradom pôvodné mesačné výkazy spoločnosti ALVO s.r.o. v rokoch 2004 – 2007 číselne súhlasili s údajmi, ktoré sú evidované daňovým úradom. Naopak nesúhlasia s údajmi, ktoré zaslala spoločnosť ALVO s.r.o za svojich zamestnancov na opravných mesačných výkazoch a opravnom evidenčnom liste dôchodkového poistenia zo 4. októbra 2021, ktoré boli žalovanej predložené v roku 2021. Ako príklad uviedla, že predložené výplatné pásky nemohli byť vyhotovované priebežne, lebo na výplatných páskach bol už od januára 2008 uvedený konverzný kurz pri zmene slovenskej koruny (SKK) a eurom (EUR) a oficiálne bol stanovený až v júli 2008. Z tohto dôvodu má žalovaná pochybnosti o priebežnom vystavovaní výplatných pások. Rovnako tak po preskúmaní finančnej situácie spoločnosti ALVO s.r.o. je z pohľadu žalovanej nepravdepodobná výška potvrdených zárobkov (vymeriavacích základov), ktorá bola v danom čase nadštandardná vzhľadom na to, že spoločnosť bola v nezanedbateľnej strate. Na základe vyššie uvedeného žalovaná vyhodnotila, že okrem zistených rozdielov vo vykázaných údajoch medzi rokmi 2004 až 2007, výplatné pásky doložené dňa 7.10.2021 boli vyhotovované dodatočne a javia sa ako nedôveryhodné a vykázané údaje v konaní o dôchodkovej dávke nebolo možno zhodnotiť ako spoľahlivo preukázané. 11. Žalovaná ďalej uviedla, že pre nárok na starobný dôchodok bolo posudzované obdobie, keď žalobkyňa bola u zamestnávateľa so štatútom zamestnanca, teda od 01.01.2024 do 31.03.2007 a od
01.07.2007 do 08.02.2017 a bolo zhodnotené v plnom rozsahu, avšak pre určenie sumy starobného dôchodku nebolo možné hodnotiť vymeriavacie základy pre pochybnosti o pravosti týchto údajov. 12. Žalobkyňa v zmysle druhostupňového rozhodnutia s poukazom na príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení dosiahla dôchodkový vek dovŕšením 55 rokov, ku ktorým sa pripočítalo 72 kalendárnych mesiacov a ku 9. februáru 2017 získala 14 890 dní dôchodkového poistenia, t. j. 40 rokov a 290 dní (na účely výpočtu 40,7946 rokov). Na nárok na starobný dôchodok boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia v období od 1984 do 2016 a vymeriavacie základy dosiahnuté v tomto období sa vyrátali na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok a údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. K námietke týkajúcej sa nezhodnotenia vymeriavacích základov od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2017 doložených na výplatných páskach a mzdových listov od zamestnávateľa ALVO, s.r.o. dňa 07.10.2021 a vykázaných opravným evidenčným listom zo 4.10.2021 nebolo možné vyhovieť pre rozporuplnosť a nepravdepodobnosť vykazovaných údajov ku už skôr potvrdeným údajom, teda žalovaná opravené údaje nepovažovala za hodnoverné. II. Žaloba a jej dôvody 13. Proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. marca 2022 podala žalobkyňa v zákonnej lehote žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“). Žaloba bola s poukazom na uznesenie krajského súdu o odstraňovaní vád pod č. k.: 8Sa/40/2022 – 7 zo dňa 05.09.2022 doplnená podaním zo dňa, ktoré bolo doručené súdu dňa 12.10.2022 aj spoločne s prílohami. V doplnenom podaní žalobkyňa namietla druhostupňové rozhodnutie žalovanej pre jej nezákonnosť z dôvodu nezistenia riadneho skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná nesprávne aplikovala právne normy, ktoré upravuje nárok na výšku starobného dôchodku tým, že nezhodnotila vymeriavacie základy za sporné obdobie, keby bola žalobkyňa zamestnancom v spoločnosti ALVO, s.r.o., teda od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2017. Pracovné zmluvy ani mzdové listy z uvedeného obdobia, ktoré vychádzajú z účtovníctva spoločnosti ALVO, s.r.o., Sociálna poisťovňa nespochybnila ani údaje v nich uvedené. Zo strany žalovanej boli spochybnené len údaje na výplatných páskach od januára do júna roku 2008 z dôvodu, že konverzný kurz prepočtu slovenskej koruny na euro bol známy až od 8. júla 2008 a že tieto doklady neboli vyhotovované priebežne. Podľa názoru žalobkyne to však svedčí len o tom, že výplatné pásky z toho obdobia jej neboli odovzdané načas ale až oneskorene, keď bol známy už konverzný kurz na prepočet meny, ktorý mala obchodná spoločnosť nastavená vo svojich mzdových softwaroch. Z toho však žiadnym spôsobom nemožno vyvodiť záver, že výplatné pásky z rokov 2004 – 2017 boli vyhotovované dodatočne a údaje v nich sú vykázané účelovo. Dodala, že pri pochybnostiach mohla Sociálna poisťovňa vykonať kontrolu na preverenie údajov v účtovníctve, resp. objasniť sporné údaje a zistiť riadny skutkový stav. Kontrola nebola vykonaná, namiesto toho Sociálna poisťovňa konštatovala nedôveryhodnosť údajov s tým, že pri nároku na výpočet starobného dôchodku ich nemožno vyhodnotiť ako spoľahlivo preukázané. 14. Žalobkyňa ďalej namietla tvrdenie žalovanej, že pri nároku na starobný dôchodok jej boli započítané všetky preukázané vymeriavacie základy dosiahnuté v období od 1984 do 2016 a to na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Ako príklad uviedla výšku vymeriavacích základov vedených u zamestnávateľa od roku 2010 do roku 2016, pričom v osobnom liste dôchodkového poistenia žalovanej tieto vymeriavacie základy za uvedené roky absentujú. K opravnému evidenčnému listu dôchodkového poistenia zo dňa 4. októbra 2021 sa nevie vyjadriť a relevantne posúdiť, nakoľko ich nemá k dispozícii. 15. K tvrdeniu žalovanej, že v súčinnosti s Finančným riaditeľstvom SR (finančnou správou) bola zistená rozdielna výška vymeriavacích základov, aká bola evidovaná Sociálnou poisťovňou, rovnako ako vo svojom odvolaní počas administratívneho konania žalobkyňa ozrejmila, že tieto údaje pri výpočte starobného dôchodku nemajú súvislosť, finančná správa eviduje iné vymeriavacie základy, ktoré fyzická osoba dosiahla z činnosti samostatnej zárobkovej osoby a Sociálna poisťovňa eviduje vymeriavacie základy, ktoré žalobkyňa dokladovala ako zamestnanec. Zopakovala, že konanie o výške starobného dôchodku sa spravuje len zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a žiadne ustanovenie tohto zákona nedovoľuje porovnávať získané údaje od finančnej správy a na
základe nich rozhodovať o výške priznania starobného dôchodku, obdobiach dôchodkového poistenia a o výške vymeriavacích základoch. 16. K údajom získaných žalovanou v súčinnosti so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou ohľadom údajov verejného zdravotného poistenia, žalobkyňa uviedla, že vykázané údaje preukazujú len tú skutočnosť, že zamestnávateľ žalobkyne si riadne nesplnil oznamovaciu a prihlasovaciu povinnosť vyplývajúcu zo zákona o zdravotnom poistení, čo však rovnako nemá vplyv na konanie o výške starobného dôchodku a táto skutočnosť nemôže byť žalobkyni na ťarchu, nakoľko za ňu nezodpovedá. Opätovne ako pri súčinnosti s finančnou správou aj tu poukázala na svojvoľné rozhodovanie žalovanej, ktoré nemá oporu v právnom predpise o sociálnom poistení. 17. V ďalšom odôvodnení druhostupňového rozhodnutia žalovanej sa uvádza: „že na základe zistených skutočností nemožno na účely platenia poistného považovať za spoľahlivo preukázané údaje dodatočne elektronicky zaslané, následne zmenené a doplnené, týkajúce sa vymeriavacích základov, z ktorých malo byť vo Vašom prípade v skúmanom období zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.“ (druhá strana rozhodnutia). Žalobkyňa k tomuto tvrdeniu žalovanej zaujala stanovisko spôsobom, že na jej výzvy zamestnávateľ ALVO, s.r.o. údaje a vymeriavacie základy za skúmané obdobie a opravné vymeriavacie základy za roky 2004 až 2009. Žalovaná mala možnosť vykonať kontrolu za účelom odstránenia pochybností a riadneho zistenia skutkového stavu veci, neurobila tak, len oznámila, že, že údaje, ktoré sa nachádzajú v jej informačnom systéme, okrem iného dodatočne zaslané, nepovažuje za relevantné, pretože údaje poskytnuté príslušným daňovým úradom nesúhlasia s údajmi spoločnosti ALVO, s.r.o., ktoré boli uvedené na opravných mesačných výkazov v roku 2021. Žalobkyňa takéto konanie namieta, nakoľko nemá oporu v zákone o sociálnom poistení. III. Vyjadrenia žalovanej a žalobkyne 18. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 19.01.2023 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku. Zopakovala závery z napadnutého rozhodnutia, pridržiava sa skutkových aj právnych dôvodov uvedených rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 25. marca 2022 a trvá na správnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 13. decembra 2021. K rozporu vo vymeriavacích základov (vedených v osobnom liste dôchodkového poistenia) oproti údajom, ktoré boli uvedené v informácii o zmenách stavu individuálneho účtu ku dňu 16. marca 2022, žalovaná poznamenala, že rozhodujúcim podkladom na rozhodovanie o dôchodkovom nároku je evidenčný list dôchodkového zabezpečenia/poistenia, ktorého obsah môže meniť len zamestnávateľ a je akceptovaný len v prípade súladu s údajmi v informačnom systéme jednotného výberu poistného (IS JVP) a tu nie je súlad vo vykázaných údajoch a z toho dôvodu nie je súlad v údajoch vedených v informácii o zmenách individuálneho účtu poistenca, čo z názvu vyplýva len jej informačný charakter s údajmi vedenými v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou k rozhodnutiu o dôchodkovej dávke a obsahuje, na rozdiel od informácie o zmenách v individuálnom účte poistenca, zhodnotené (preukázané) údaje pre nárok na dôchodok pre určenie jeho sumy. Žalovaná v databáze IS JVS eviduje žalobkyňu s registráciou za sporné obdobie, t. j. od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2017. Zamestnávateľom boli elektronicky zasielané mesačné výkazy poistného a príspevkov: za obdobie od 07/2007 do 12/2008 s vymeriavacím základom 1 000 EUR mesačne s uvedeným rodným číslom žalobkyne (31.12.2017), za obdobie od 1/2009 do 9/2009 s vymeriavacím základom 1 000 EUR mesačne s uvedeným rodným číslom žalobkyne, pričom ostatní zamestnanci mali nulové vymeriavacie základy (04.01.2018), za obdobie od 10/2009 do 12/2009 s vymeriavacím základom 2 200 EUR mesačne s uvedeným rodným číslom žalobkyne a rodným číslom pána B. s vymeriavacím základom 1 585 EUR mesačne. Žalovaná podotýka, že uvedené údaje sa nezhodujú s údajmi v opravnom evidenčnom liste dôchodkového poistenia zo 4. októbra 2021 a z tohto dôvodu nebolo možné hodnotiť na nárok a výšku sumy priznaného starobného dôchodku. 19. K námietky žalobkyne ohľadom nevykonanej kontroly vedenia účtovníctva v spoločnosti ALVO, s.r.o. žalovaná uviedla, že ZSP jej neumožňuje vykonávať vnútornú kontrolu účtovných záznamov obchodných spoločností, teda žiadnym spôsobom meniť, upravovať alebo opravovať evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia/poistenia. Kontrolnú činnosť síce zákon priznáva vo vzťahu sociálneho poistenia pobočke žalovanej (§ 178 ods. 1 písm. i/ ZSP) a ústrediu (§ 179 ods. 1 písm. n/ ZSP) ale
nie spôsobom a rozsahom ako si predstavuje žalobkyňa. Pokiaľ údaje nie sú zhodné s tými, čo vedie Sociálna poisťovňa vo svojom informačnom systéme, nemožno ich akceptovať pre ich rozpornosť. Z toho dôvodu žalovaná po osobnom prerokovaní so žalobkyňou vykonala ďalšie šetrenia na účelom odstránenia nejasností prostredníctvom súčinnosti s Finančnou správou SR, príslušným daňovým úradom, kde pri oboch subjektoch bol vykázaný nesúlad, resp. rozdiely vo vymeriavacích základoch (opravných mesačných výkazoch a opravnom evidenčnom liste dôchodkového poistenia). Rovnako ako vo svojom rozhodnutí žalovaná poukázala na skutočnosť, že zamestnávateľ žalobkyne bol v danom čase v nezanedbateľnej strate a preto je nepravdepodobná výška zárobkov žalobkyne, potvrdených v roku 2021 za roky 2004, 2007 až 2016. Navyše v databáze IS JVP počnúc rokom 2010 nie sú predložené výkazy za pracovný pomer žalobkyne v spoločnosti ALVO, s.r.o. 20. K námietke žalobkyne ohľadom toho, že ZSP žalovanej neukladá možnosť zisťovať a vyhodnocovať údaje s súčinnosti s Finančnou správou SR, zdravotnou poisťovňou alebo daňovým úradom, žalovaná zaujala stanovisko, že ako správny orgán jej ustanovenie § 195 ods. 1 ZSP ukladá povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci a na tento účel si obstaráva potrebné podklady na rozhodnutie. Preto údaje, ktoré mala vo svojom informačnom systéme a ktoré zaslal zamestnávateľ žalobkyne, bolo potrebné overiť ich hodnovernosť, za tým účelom aj s inými subjektami, napr. na účel daňových povinností alebo pre účely zdravotného poistenia. Námietky žalobkyne s ohľadom na vyššie uvedené, považuje žalovaná za nedôvodné. 21. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovanej nereagovala, nevyjadrila sa aj napriek riadne doručenej výzve ako aj opätovnej výzve súdu. IV. Relevantná právna úprava 22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 26. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 27. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP, správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j), alebo rozhoduje podľa § 192. 28. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 29. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
30. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 31. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 32. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 33. Podľa § 20 ods. 1 veta prvá ZSP, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Podľa § 60 ods. 1 ZSP, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa. 35. Podľa § 60 ods. 1 ZSP v znení účinnom od 01.04.2004 do 31.12.2010, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú. 36. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch. 37. Podľa § 7 ods. 3 Zákonníka práce, so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila. 38. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. 39. Podľa § 82 ZSP, dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. 40. Podľa § 82b ods. 1 ZSP, suma minimálneho dôchodku sa určuje podľa prílohy č. 4a. 41. Podľa § 82b ods. 2 ZSP, suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak a/ poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu najmenej 30 rokov, b/ poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného
dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak poistenec je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, c/ suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného 1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, 2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu, 3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, 4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a 5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a d/. poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c) prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu. 42. Podľa § 82b ods. 3 ZSP, obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané a/. v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak, b/ pred 1. januárom 1993, c/ v cudzine alebo d/ v kalendárnom roku, 1/ v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, 2/ do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. V. Právne posúdenie veci správnym súdom 43. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) a vo veci dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. 44. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Zároveň sa oboznámil s obsahom súdneho i administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne, pretože nebol pri rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP. 45. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. marca 2022, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol žalobkyni priznaný starobný dôchodok. 46. Spornou otázkou medzi účastníkmi v konaní je určenie sumy dôchodku žalobkyne za žalobkyňou tvrdené odpracované obdobie od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2017 u zamestnávateľa, spoločnosti ALVO, s.r.o., pre rozpor s údajmi nachádzajúcimi sa v informačnom systéme jednotného výberu poistného žalovanej (IS JVP) a vykonaným dokazovaním žalovanej. Uvedený rozpor bol aj predmetom podania správnej žaloby žalobkyne, o ktorej rozhodol Krajský súd
v Bratislave rozsudkom zo dňa 19.05.2021 pod č. k.: 8Sa/22/2020 – 57, ktorým rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.01.2020 ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.09.2019 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení krajský súd o. i. uviedol, že žalovaná nepostupovala podľa § 195 ods. 1 ZSP, teda riadne (presne a úplne) nezistila skutočný stav veci a prvostupňovému správnemu orgánu uložil krajský súd riadne zistiť stav veci aj vzhľadom ku skutočnostiam, ktoré vyplývali zo žiadosti žalobkyne o starobný dôchodok, že počas doby trvania jej pracovného pomeru v spoločnosti ALVO, s.r.o., v období od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2017 vykonávala súbežne ďalšie zamestnania, vykonávala tiež činnosť ako osoba samostatne zárobkovo činná a bola aj „nezamestnaná“. 47. Správny súd zo súdneho ako aj z administratívneho spisu zistil, že po vrátení veci krajským súdom späť na ďalšie konanie a po prejednaní veci prvostupňový správny orgán o nároku žalobkyne na starobný dôchodok rozhodol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.12.2021, ktorým od 09.02.2017 jej priznal starobný dôchodok vo výške 277,40 eur mesačne, s poukazom na § 82 a § 293dx ZSP zvýšený (valorizovaný) od 01.01.2018 na sumu 284,70 eur mesačne. Tretím výrokom prvostupňový správny orgán uviedol, že nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b ZSP žalobkyni zanikol. 48. V prvom rade tunajší súd uvádza, že žalovaná v novom konaní po vrátení veci zrušujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Sa/22/2020, v administratívnom konaní zavŕšenom žalobou napadnutým rozhodnutím postupovala v súlade s právnym názorom a usmernením v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Sa/22/2020, náležite doplnila dokazovanie v úzkej spolupráci so žalobkyňou a zistila skutočný stav veci. 49. Spornými boli dodatočne zaslané vymeriavacie základy na opravných mesačných výkazoch a opravnom evidenčnom liste dôchodkového poistenia zo strany zamestnávateľa žalobkyne zo dňa 04.10.2021. Žalovaná v rámci žalobou napadnutého rozhodnutia k dodatočne zaslaným dôkazom žalobkyňou zo dňa 04.10.2021 uviedla na strane 2 a 3 rozhodnutia, že „Aj z poskytnutej súčinnosti príslušným Daňovým úradom vyplýva, že pôvodné mesačné výkazy, predložené spoločnosťou ALVO, s. r. o., Bratislava v rokoch 2004 až 2007 súhlasia s údajmi, ktoré sú Daňovým úradom v uvedených rokoch evidované. Naopak nesúhlasia s údajmi, ktoré spoločnosť ALVO, s.r.o., Bratislava uviedla za svojich zamestnancov na opravných mesačných výkazoch a opravnom evidenčnom liste dôchodkového poistenia zo 4. októbra 2021, predložených v roku 2021. 50. Jedným z rozporov, ktorý spochybňuje relevanciu údajov doložených v roku 2021 je, že podľa Vášho vyjadrenia v odvolaní, ako aj v úradnej zápisnici z 27. októbra 2021, predložené výplatné pásky Vám boli zamestnávateľom ALVO, s.r.o. poskytované priebežne. Na výplatných páskach však bol uvedený údaj o konverznom kurze už od januára 2008, pričom tento údaj bol známy až od 8. júla 2008. Uvedené svedčí o tom, že predmetné doklady neboli vyhotovované priebežne. 51. Rovnako tak, po preskúmaní finančnej situácie spoločnosti ALVO, s. r. o., Bratislava, je nepravdepodobná aj výška potvrdených zárobkov (vymeriavacích základov), pretože bola v uvedenom čase nadštandardná, vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť ALVO, s.r.o., Bratislava bola v tom čase v nezanedbateľnej strate, nepravdepodobná. 52. Z uvedeného, okrem zistených rozdielov vo vykázaných údajoch v rokoch 2004 - 2007, oproti údajom, predloženým v roku 2021, možno dôvodne predpokladať, že výplatné pásky doložené 7. októbra 2021 boli vyhotovované dodatočne a údaje sú v nich vykázané účelovo. Na tomto základe boli predmetné dôkazy vyhodnotené ako nedôveryhodné a nebolo možné takto vykázané údaje v konaní o dôchodkovej dávke zhodnotiť ako spoľahlivo preukázané. 53. Pre nárok na starobný dôchodok bolo obdobie dôchodkového poistenia od 1. januára 2004 do 31. marca 2007 a od 1. júla 2007 do 8. februára 2017, kedy ste pracovali u zamestnávateľa ALVO, s. r. o., Bratislava zhodnotené v plnom rozsahu, avšak pre určenie sumy dôchodku nebolo možné vymeriavacie základy za uvedené obdobie, vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodných neohybností o pravosti týchto údajov, hodnotiť.“
54. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 55. Tunajší sú upozorňuje na to, že v priebehu celého správneho konania má účastník možnosť predkladať a označovať dôkazy a rovnako Sociálna poisťovňa je povinná v každom štádiu správneho konania zabezpečovať dôkazy, ktoré sú v prospech, ale i neprospech účastníka správneho konania (§ 195, 196, 216 zákona č. 461/2003 Z.z). K predloženým dôkazom si žalovaná vyžiadala súčinnosť aj Finančnej správy SR, ktorá potvrdila zistené rozdiely vo vymeriavacích základoch, čím sa potvrdili aj pochybnosti o ich dôveryhodnosti. Súčinnosť v administratívnom konaní si žalovaná zabezpečila aj od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá síce neprispela k odstráneniu rozporov v predložených údajoch, avšak svojím oznámením, že zamestnávateľ ALVO, s.r.o., u ktorého mala žalobkyňa majetkovú účasť na základnom imaní spoločnosti a zároveň v období od 28. novembra 2003 do 1. apríla 2010 vykonávala funkciu konateľky, resp. štatutárneho orgánu, riadne neodvádzala preddavky na zdravotné poistenie za zamestnancov, len podporila vzniknuté dôvodné pochybnosti o vierohodnosti týchto dôkazov. 56. Zo súčinnosti poskytnutej príslušným Daňovým úradom vyplýva, že pôvodné mesačné výkazy predložené spoločnosťou ALVO, s.r.o. v rokoch 2004 až 2007 na účely plnenia daňových povinností sú v súlade s údajmi, ktoré mal Daňový úrad v uvedenom období evidované. Naopak, tieto údaje nie sú v zhode s údajmi uvedenými v opravných mesačných výkazoch a v opravnom evidenčnom liste dôchodkového poistenia, ktoré spoločnosť ALVO, s. r. o. predložila po 30. septembri 2021. V tejto súvislosti súd taktiež uvádza, že spoločnosť ALVO, s.r.o., Bratislava, IČO: 35871318, bola ku dňu 30. júla 2021 zrušená, dňa 29. septembra 2021 vymazaná z obchodného registra a od 7. februára 2019 nemala ustanoveného žiadneho konateľa. 57. Dokazovaním bolo taktiež zistené, že prihláška na registráciu pracovného pomeru žalobkyne v spoločnosti ALVO, s.r.o., Bratislava za obdobie od 1. júla 2007 do 8. februára 2017 bola do informačného systému žalovanej zaevidovaná až dňa 31. decembra 2017, teda v čase, keď žalobkyňa už v uvedenej spoločnosti nebola v pracovnom pomere. Z oznámenia odboru poistného pobočky žalovanej v Bratislave zároveň vyplýva, že prístupové oprávnenia na elektronické podávanie dokumentov v mene spoločnosti ALVO, s.r.o., Bratislava mala výlučne žalobkyňa. Po 2. apríli 2010, keď bola žalobkyňa vymazaná z funkcie konateľky spoločnosti ALVO, s. r. o., Bratislava, si táto obchodná spoločnosť prestala riadne a v zákonom stanovených lehotách plniť oznamovacie a odvodové povinnosti zamestnávateľa a nereagovala ani na výzvy žalovanej na doplnenie chýbajúcich výkazov. 58. Z údajov evidovaných v informačnom systéme JVP vyplýva, že ako posledné obdobie dôchodkového poistenia žalobkyne v spoločnosti ALVO, s. r. o., Bratislava je zaznamenaný rok 2009, pričom od roku 2010 už neboli predložené žiadne výkazy týkajúce sa pracovného pomeru žalobkyne v tejto spoločnosti. Na základe všetkých týchto skutočností zistených v rámci doplneného dokazovania správny orgán vyhodnotil žalobkyňou predložené dôkazy ako nedôveryhodné, vykazujúce znaky dodatočnej a účelovej manipulácie s údajmi o výške vymeriavacích základov, resp. dosahovaných príjmov. Z tohto dôvodu žalovaná takéto údaje v konaní o dôchodkovej dávke správne nepovažovala za hodnoverný dôkaz preukazujúci spoľahlivosť predmetných skutkových zistení, a to najmä pre ich rozporuplnosť a nepravdepodobnosť v porovnaní s údajmi, ktoré boli v priebehu posudzovaného obdobia priebežne a opakovane potvrdzované. 59. Ďalšou zo skutočností preukazujúcich rozpor údajov doložených v roku 2021, je údaj o konverznom kurze nachádzajúci sa na výplatných páskach poskytnutých žalobkyňou a to už na páskach z mesiaca január 2008. Pričom údaj o konverznom kurze bol známy až od 8. júla 2008, teda zrejme nebolo možné aby výplatné pásky z pred 8. júla 2008 tento údaj obsahovali. Nemožno v tomto smere súhlasiť s námietkou žalobkyne v správnej žalobe, že táto skutočnosť len preukazuje to, že jej výplatné pásky neboli odovzdané načas, ale až oneskorene. Správny súd poukazuje na doplnené dokazovanie vykonané Sociálnou poisťovňou a to konkrétne na vyjadrenie žalobkyne v úradnej zápisnici Sociálnej poisťovne zo dňa 27.10.2021, kde žalobkyňa sama uviedla, že jej výplatné pásky boli poskytované priebežne. Vzhľadom na čo nebolo možné prihliadnuť na žalobkyňou dodatočne predložené výplatné pásky nakoľko bola úspešne spochybnená ich dôveryhodnosť. 60. Obdobia od 1. januára 2004 do 31. marca 2007 a od 1. júla 2007 do 8. februára 2017 preto nemožno v prípade žalobkyne považovať za hodnoverne preukázané obdobia dôchodkového poistenia, a z tohto
dôvodu ich nie je možné zohľadniť pri posudzovaní nároku na dôchodok ani pri určení jeho výšky. Teda žalovaná v rámci administratívneho konania vykonaným rozsiahlym dokazovaním dokázala spochybniť pravosť žalobkyňou dodatočne predložených dôkazov. 61. K námietke žalobkyne, že spoločnosť ALVO, s.r.o. ako zamestnávateľ nevykázala riadne preddavky na zdravotné poistenie, čo svedčí len o nesplnení povinnosti, pričom Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o výške starobného dôchodku je povinná postupovať v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z., správny súd uvádza, že žalovaná v súčinnosti so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou ako aj s Finančnou správou SR zistila, že údaje, dodatočne elektronicky zaslané, zmenené a doplnené, týkajúce sa vymeriavacích základov nekorešpondovali s údajmi už skôr zaslanými ani údajmi vedenými v databáze IS JVP. Pôvodné mesačné výkazy zaslané zamestnávateľom žalobkyne v rokoch 2004 až 2007 súhlasia s údajmi, ktoré sú evidované dotyčnými orgánmi. Naproti tomu doplnené a zmenené a dodatočne zaslané údaje nesúhlasia s tým, čo je evidované v databáze a tento rozpor žalobkyňa nedokázala hodnoverne vysvetliť vo svojich podaniach. Vyplýva to aj zo Zápisnice z osobného stretnutia dňa 27. októbra 2021 so žalobkyňou, v ktorej uviedla, že mzdy mala na starosti externá mzdárka, ktorá dostávala podklady. I keď žalobkyňa vedela o rozdielnych hodnotách v zápočtových listoch (jeden predložený dňa 18.07.2018, druhý predložený dňa 07.10.2018), Sociálnej poisťovni ich nepredložila. 62. Posledným riadne vedeným údajom v IP JVP dôchodkového poistenia žalobkyne v spoločnosti ALVO, s.r.o. bol rok 2009, počnúc rokom 2010 zo strany zamestnávateľa neboli predložené žiadne výkazy preukazujúce pracovný pomer žalobkyne u svojho zamestnávateľa a zároveň spoločnosť ALVO, s.r.o. v danom čase vykazovala záporný hospodársky výsledok, čiže hospodárila v strate. V nadväznosti na uvedené je logicky zrejmé, že žalovaná v rámci vykonaného dokazovania údaje, ktoré jej boli predložené v roku 2021 (dodatočne elektronicky zaslané, zmenené a doplnené údaje, týkajúce sa vymeriavacích základov) vyhodnotila ako nedôveryhodné, s čím sa správny súd stotožňuje. Zo strany žalobkyne neboli predložené také dôkazy, ktoré by dostatočným spôsobom ozrejmili rozdielne údaje predložené v riadnom období a potom predložené v roku 2021, ktoré boli zmenené a doplnené. Údaje predložené v roku 2021 oprávnene vyvolávajú pochybnosť o hodnovernosti, sú v rozpore s údajmi, ktoré sú uvedené v IP JVP ako aj údajmi evidovanými Finančnou správou SR, Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a príslušným daňovým úradom. 63. Žalobou napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. Žalovaná sa vo svojom rozhodnutí vysporiadala so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, čo je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 64. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav, vec správne právne posúdila a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnila, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 65. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania iba ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 písm. c) SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).