Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/41/2023 1023200224 11. 02. 2025 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200224.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: A. B., miesto podnikania: Jasenie - Potočná 34, 976 75 Jasenie, IČO: 37 636 774, právne zastúpený: JUDr. Peter Dlhopolček, advokát, Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 815 26 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu: 736/2018-640, č. záznamu: 1206/2018 zo dňa 17.01.2018, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 07.05.2013 podal žalobca na Pôdohospodárskej platobnej agentúre, Regionálnom pracovisku Zvolen (ďalej aj len „Pôdohospodárska platobná agentúra“ alebo aj len „PPA“) Jednotnú žiadosť na rok 2013, registrovanú v Integrovanom administratívnom a kontrolnom systéme pod č. 5180015866 (ďalej aj len „jednotná žiadosť“). Touto žiadosťou sa žalobca domáhal poskytnutia podpory formou jednotnej platby na plochu na užívanú výmeru 30,00 ha a vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach. Žalobca tiež dňa 27.06.2013 podal na uvedenom regionálnom pracovisku PPA Žiadosť o prechodné vnútroštátne platby na rok 2013, ktorou požiadal o poskytnutie doplnkovej platby na plochu na užívanú výmeru 10,35 ha. Dňom podania jednotnej žiadosti, t. j. 07.05.2013, začalo podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) správne konanie vo veci poskytnutia podpory. S cieľom overiť podmienky oprávnenosti na poskytnutie podpory PPA vykonala administratívne kontroly jednotnej žiadosti a plnenia podmienok krížového plnenia a týmito krížovými kontrolami okrem iného zistila, že diely pôdneho bloku (ďalej aj len „DPB“) A. XXXX/X, C. D., A. XXXX/X, C. E., A. XXXX/X, C. F., deklarované žalobcom ako žiadateľom, sú rovnako predmetom Jednotnej žiadosti na rok 2013 u subjektu Ranč u Mariána, s.r.o. „v konkurze“, G. XXX/X, XXX XX H. (ďalej aj len „spolužiadateľ). Tieto nezrovnalosti boli žalobcovi oznámené dňa 14.08.2013 doručením Oznámenia o nezrovnalostiach vo výmerách č. 500/1198/3947/2013 zo dňa 07.08.2013 a žalobca sa k nim vyjadril dňa 19.08.2013. 2. Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodnutím č. 500/1387/17699/2013 zo dňa 25.03.2014 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie zo dňa 25.03.2014“) neschválila žalobcovi poskytnutie podpory formou:
- jednotnej platby na plochu podľa čl. 58 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením v platnom znení (ďalej aj len „nariadenie (ES) č. 1122/2009“), - vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach podľa čl. 16 nariadenia Komisie (EÚ) č. 65/2011, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005, pokiaľ ide o realizáciu kontrolných postupov a krížového plnenia pri opatreniach na podporu rozvoja vidieka v platnom znení (ďalej aj len „nariadenie (EÚ) č. 65/2011“), - doplnkovej platby na plochu podľa § 7 ods. 1 písm. b) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 152/2013 Z. z. z 30. mája 2013 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „nariadenie vlády č. 152/2013 Z. z.“) a súčasne rozhodla o vylúčení z poskytovania podpory vo výške 9 276,00 eur, s tým, že táto čiastka sa odpočíta od podpory, na ktoré má žalobca ako žiadateľ oprávnenie v súvislosti so žiadosťami v priebehu troch rokov nasledujúcich po roku vylúčenia. Odvolávajúc sa na § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 543/2007 Z. z.“) PPA stanovila na sporných DPB pre žalobcu ako žiadateľa výmeru 0,00 ha a podľa § 16c ods. 2 zákona č. 543/2007 Z. z. pripustila obnovu konania podľa správneho poriadku. 3. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že naddeklarácia na jednotnú platbu na plochu predstavovala 30,00 ha, t. j. 100 % stanovenej plochy, a preto žalobcovi nebola poskytnutá žiadna pomoc na plochu a bol vylúčený z poskytnutia podpory vo výške 5 656,20 eura a zároveň, keďže v prípade žalobcu sa jednalo o naddeklaráciu na vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti v 100 % stanovenej plochy (t. j. 30,00 ha), nebola mu poskytnutá žiadna podpora na vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti a zároveň bol vylúčený z poskytnutia podpory vo výške 3 619,80 eura. Zároveň bolo žalobcovi za porušenie podmienok krížového plnenia (bez uvedenia akých) uložené krátenie vo výške 9 % pre priame podpory z programu rozvoja vidieka a krátenie vo výške 9 % pre priame platby s tým, že výsledky administratívnych kontrol a kontroly na mieste sú špecifikované v zozname pozemkov. Postup pri výpočte sumy podpory a hodnoty naddeklarácie sú predmetom špecifikácie platieb, pričom obidve istiny sú prílohami tohto rozhodnutia a tvoria neoddeliteľnú súčasť jeho odôvodnenia. V špecifikácii platieb zo dňa 25.03.2014 je uvedené iba zistenie porušenia dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok bez ich konkretizovania a krátenie určené vo výške 9 % pre doplnkovú platbu na plochu, rovnako zistenie porušenia podmienok krížového plnenia opätovne bez konkretizácie, akých podmienok sa týka a krátenie určené vo výške 9 % pre priame platby, tiež zistenie porušenia podmienok krížového plnenia opätovne bez konkretizácie, o aké porušenie krížového plnenia sa má jednať a krátenie určené vo výške 9 % pre priame podpory z programu vidieka 2007 až 2013. K tomuto rozhodnutiu bol pripojený aj protokol AK2 - SAPS zo dňa 10.02.2014 neobsahujúci konkretizáciu popisu chýb. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 25.03.2014 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. spisu: 2906/2014-640, č. záznamu: 17002/2014 zo dňa 18.06.2014 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 25.03.2014 potvrdil ako vecne správne stotožniac sa so závermi PPA ako aj s argumentáciou uvedenou v predmetnom prvostupňovom rozhodnutí. 5. Rozhodnutie žalovaného č. spisu: 2906/2014-640, č. záznamu: 17002/2014 zo dňa 18.06.2014 napadol žalobca správnou žalobou, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/207/2014-52 zo dňa 24.05.2016 tak, že rozhodnutie žalovaného č. spisu: 2906/2014-640, č. záznamu: 17002/2014 zo dňa 18.06.2014 ako aj prvostupňové rozhodnutie PPA č. 500/1387/17699/2013 zo dňa 25.03.2014 zrušil a vec vrátil PPA na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. spisu: 2906/2014-640, č. záznamu: 17002/2014 zo dňa 18.06.2014 je nepreskúmateľné pre neurčitosť jeho výrokovej časti, nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, ktoré sú uvádzané v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 25.03.2014. V kontexte výrokovej časti nebolo podľa názoru krajského súdu zrejmé, voči čomu je odvolanie prípustné a voči čomu nie je. V konaní mal byť zachovaný jednotný postup a pri subsidiárnej
pôsobnosti § 29 ods. 2 správneho poriadku mala byť zachovaná zásada vyplývajúca z § 3 ods. 5 správneho poriadku a bolo povinnosťou PPA konanie o žiadosti zo zákona prerušiť do právoplatnosti rozhodnutia súdu podobne, ako tak PPA urobila v konaní o „Jednotnej žiadosti na rok 2012“ žalobcu. Krajský súd v Bratislave zároveň v uvedenom rozsudku určil PPA povinnosť prerušiť konanie o žiadosti do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Brezno v spore medzi žalobcom a spolužiadateľom. 6. Následne PPA opätovne vydala rozhodnutie č. 500/1387/8016/2013 zo dňa 16.01.2017 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.01.2017“), ktorým žalobcovi neschválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu (ďalej aj len „SAPS“), vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach (ďalej aj len „LFA“) a doplnkovej platby na plochu (ďalej aj len „DPP“) a súčasne rozhodla o vylúčení z poskytovania podpory vo výške 9 276,00 eur. 7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 16.01.2017 podal žalobca odvolanie namietajúc, že podľa jeho názoru sa PPA neriadila záväzným názorom krajského súdu, čo je v rozpore so zásadami právneho štátu. Podľa názoru žalobcu prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.01.2017 trpí tými istými vadami ako prvostupňové rozhodnutie zo dňa 25.03.2014, a že tieto dve rozhodnutia sa líšia jedine rozsahom odôvodnenia. Spolužiadateľ si podľa jeho tvrdení podal žiadosti za účelom zmarenia vyplatenia priamych platieb u iných farmárov. V konaní pred Okresným súdom Brezno vedeným pod sp. zn. 3C/55/2012 sa spolužiadateľ ako žalobca voči nemu ako žalovanému domáhal ochrany, a to zdržania sa neoprávnených zásahov do výkonu nájomného práva a mal preukázať a uniesť dôkazné bremeno, že mu patrí zákonné právo tieto pozemky aj užívať, čo však nepreukázal. Okresný súd Brezno dotknutú žalobu zamietol a v odôvodnení konštatoval, že všetky nájomné zmluvy, ktoré mal spolužiadateľ ako nájomca uzatvorené, sú absolútne neplatné. 8. Žalovaný rozhodnutím č. spisu: 1506/2017-640, č. záznamu: 8903/2017 zo dňa 06.04.2017 vyhovel odvolaniu žalobcu a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.01.2017 zrušil a vec vrátil PPA na nové konanie. V odôvodnení uviedol, že PPA nezistila skutočný stav veci podľa § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku, keďže v súvislosti so závermi rozsudku Okresného súdu Brezno neposúdila nájomné zmluvy predložené sporným subjektom ohľadom plnenia práva užívania k pôde podľa § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. 9. Na základe vyššie uvedených skutočností PPA uskutočnila nové konanie, pričom v rámci neho vydala rozhodnutie č. 500/1387/18020/2013 zo dňa 20.10.2017 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie zo dňa 20.10.2017“), ktorým žalobcovi neschválila poskytnutie platby SAPS podľa čl. 58 nariadenia (ES) č. 1122/2009, platby LFA podľa čl. 16 nariadenia (EÚ) č. 65/2011 a platby DPP podľa § 7 ods. 1 písm. b) nariadenia vlády č. 152/2013 Z. z. a súčasne rozhodla o vylúčení z poskytovania podpory vo výške 9 276,00 eur s tým, že táto čiastka sa odpočíta od podpory, na ktoré má žalobca ako farmár oprávnenie v súvislosti so žiadosťami v priebehu troch rokov nasledujúcich po roku vylúčenia. V odôvodnení PPA skonštatovala, že postup pri výpočte podpory, ako aj hodnoty nadhodnotenia sú uvedené v „Špecifikácii platieb“, ktorá je prílohou prvostupňového rozhodnutia zo dňa 20.10.2017 a tvorí neoddeliteľnú súčasť jeho odôvodnenia. 10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 20.10.2017 podal žalobca odvolanie namietajúc, že PPA v predmetnom rozhodnutí nerešpektovala právny názor odvolacieho orgánu, prvostupňové rozhodnutie zo dňa 20.10.2017 považoval za nepreskúmateľné tak pre neurčitosť výrokovej časti, nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov. Zároveň namietal, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 20.10.2017 sa neodlišuje od predošlých dvoch prvostupňových rozhodnutí, pričom je zmätočné a nezákonné. Žalobca s poukazom na rozsudok Okresného súdu Brezno zo dňa 27.07.2016 tvrdil, že všetky nájomné zmluvy spolužiadateľa sú absolútne neplatné, pričom sa jedná o rovnaké zmluvy, na základe ktorých spolužiadateľ odvodzoval v konaní svoje právo užívania, čím odpadol dôvod spornosti medzi žalobcom a spolužiadateľom na sporných DPB. 11. Žalovaný rozhodnutím č. spisu: 736/2018-640, č. záznamu: 1206/2018 zo dňa 17.01.2018 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 20.10.2017. Dospel k záveru, že žalobca na výmere 30,00 ha, resp. 10,35 ha sporných DPB nesplnil podmienku obhospodarovania. V žiadosti žalobca deklaroval v rámci platby SAPS výmeru 30,00 ha, pričom mu bola následne stanovená výmera 0,00 ha, a teda celková naddeklarácia predstavuje výmeru 30,00 ha. Rozdiel medzi naddeklaráciou a stanovenou výmerou dosiahol 100 %. Žalovaný na
základe uvedeného uzatvoril, že naddeklarácia je väčšia ako 50 % a z tohto dôvodu bola žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 20.10.2017 oprávnene neposkytnutá platba SAPS, pričom žalobca bol oprávnene vylúčený do budúcich období v sume 5 656,20 eura. 12. V nadväznosti na čl. 16 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 65/2011 konštatoval, že žalobca v žiadosti deklaroval v rámci platby LFA výmeru 30,00 ha, pričom mu bola následne stanovená výmera 0,00 ha, a teda celková naddeklarácia predstavuje výmeru 30,00 ha. Rozdiel medzi naddeklaráciou a stanovenou výmerou dosiahol 100 %, na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že naddeklarácia je väčšia ako 50 % a z tohto dôvodu bola žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 20.10.2017 oprávnene neposkytnutá platba LFA, pričom žalobca bol oprávnene vylúčený do budúcich období v sume 3 619,80 eura. 13. Žalovaný v nadväznosti na § 7 ods. 1 písm. b) nariadenia vlády č. 152/2013 Z. z. konštatoval, že žalobca v žiadosti deklaroval v rámci platby DPP výmeru 10,35 ha, pričom mu bola následne stanovená výmera 0,00 ha, a teda celková naddeklarácia predstavuje výmeru 10,35 ha. Rozdiel medzi naddeklaráciou a stanovenou výmerou dosiahol 100 %, na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že naddeklarácia je väčšia ako 20 % a z tohto dôvodu bola žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 20.10.2017 oprávnene neposkytnutá platba DPP. Žalobcovi bolo za porušenie podmienok krížového plnenia uložené krátenie vo výške 9 % pre platbu DPP, krátenie vo výške 9 % pre priame platby a krátenie vo výške 9 % pre priame podpory z programu rozvoja vidieka 2007 až 2013 v súlade s čl. 71 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1122/2009 (zníženie za nedodržanie krížového plnenia udelené v roku 2012 vo výške 3 % * 3 = 9 %). Žalovaný pri preskúmaní prvostupňového rozhodnutia zo dňa 20.10.2017 dospel k záveru, že PPA v konaní rešpektovala právny názor žalovaného, pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia zo dňa 20.10.2017 postupovala v súlade s príslušnými platnými a účinnými právnymi predpismi, skutkový stav bol spoľahlivo zistený a ním preskúmavané rozhodnutie obsahuje predpísané náležitosti. II. Žaloba 14. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia zo dňa 20.10.2017 a navrhol, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 15. Žalobca namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevyporiadal dôsledne s jednotlivými dôvodmi, ktoré uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 20.10.2017, ako aj s dôvodmi, ktoré sú uvedené v jeho podaniach a vyjadreniach nachádzajúcich sa v administratívnom spise. Napadnuté rozhodnutie považoval pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatočné zdôvodnenie za nepreskúmateľné a arbitrárne. 16. Žalobca tiež stručne zosumarizoval priebeh administratívneho konania a poukázal na odôvodnenie v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/207/2014-52 zo dňa 24.05.2016, v ktorom krajský súd na strane 8 veta posledná poukázal na špecifikáciu platieb zo dňa 25.03.2014, kde je uvedené iba zistenie porušenia dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok bez ich konkretizovania a krátenie určené vo výške 9 % pre doplnkovú platbu na plochu, rovnako zistenie porušenia podmienok krížového plnenia opätovne bez konkretizácie podmienok, akých sa týka a krátenie vo výške 9 % pre priame platby, tiež zistenie porušenia podmienok krížového plnenia opätovne bez konkretizácie, o aké porušenie krížového plnenia sa má jednať a krátenie určené vo výške 9 % pre priame podpory z programu vidieka 2007 až 2013. Obdobne nekonkrétne a nedostatočne konkretizované sú aj protokoly, ktoré sú pripojené k rozhodnutiu, kde chýba konkretizácia popisu chýb. Totožná špecifikácia platieb je súčasťou aj prvostupňového rozhodnutia zo dňa 20.10.2017. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že zo strany PPA aj týmto rozhodnutím došlo k odignorovaniu záväzného právneho názoru krajského súdu, aby sa PPA v tomto smere vyvarovala chýb, ktorých sa predtým dopustila. PPA sa podľa žalobcu touto problematikou vôbec nezaoberala, nič nekonkretizovala, nič nezdôvodňovala, ničím neargumentovala. 17. Podľa žalobcu z § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. vyplýva, že sa v ňom zákonodarca výslovne zaoberá problematikou práva užívania k pôde a nie tým, či ten, kto toto právo má, aj reálne toto právo využíva, pozemky obhospodaruje alebo ich neužíva, prípadne z akých dôvodov. Teda primárne pri skúmaní nárokov žiadateľa je potrebné zaoberať sa len právom užívania k pôde a nie ostatnými atribútmi.
Uvedené vyplýva aj zo záväzného právneho názoru, ktorý zaujal krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku na str. 13 odsek 2, kde konštatuje, že prejudiciálna otázka medzi žalobcom a spolužiadateľom bola vyriešená rozsudkom Okresného súdu Brezno zo dňa 04.06.2014 a súčasne, že uznesením zo dňa 27.06.2014 bolo zrušené vydané predbežné opatrenie ohľadom zákazu užívať pozemky v katastrálnom území A. žalobcom - žiadateľom. Zrušením predbežného opatrenia bola odstránená dočasná prekážka, ktorá mu bránila v užívaní týchto pozemkov, pričom išlo o prekážku nariadenú súdom vo forme rozhodnutia o predbežnom opatrení. Pochopiteľne z jeho strany bolo potrebné toto rešpektovať, aby sa nedopustil trestnej činnosti, pričom zdôraznil, že jeho právo užívať túto pôdu mu zostalo bez prerušenia zachované, čím spĺňal predpoklady uvedené v § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. Preto je názor PPA uvedený na str. 12 odsek prvý ohľadom neobhospodarovania pozemkov žalobcom ako žiadateľom neudržateľný. 18. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu, podľa ktorého je vo veci Jednotnej žiadosti pre rok 2012 vedenej u PPA pod č. 500/910/74/2012 zrejmé, že skutkový stav je postačujúco zistený pre rozhodnutie vo veci. Vo veci nie je potrebné ďalej nič dokazovať. Postup pri rozhodovaní v tejto veci, teda pri priznaní dotácií za rok 2013, sa má rozhodovať obdobne ako je tomu za obdobie roku 2012, teda, že mu tieto dotácie patria, a to tým skôr, že je právoplatný rozsudok Okresného súdu Brezno, ktorým sa vyriešila prejudiciálna otázka medzi ním a spolužiadateľom. 19. Žalobca tiež poukázal na tú časť rozsudku krajského súdu, v ktorej krajský súd vytkol PPA, že táto prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 25.03.2014 pripustila odvolanie vo všeobecnosti v lehote 15 dní, čiastočne s vylúčením prípustnosti odvolania z dôvodu zníženia podpory o spornú výmeru podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. Totožné poučenie je aj v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 20.10.2017, a teda PPA sa v tomto smere nevyvarovala toho istého pochybenia ako v predchádzajúcom konaní v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 25.03.2014. 20. Výroková časť napadnutého rozhodnutia podľa názoru žalobcu nekorešponduje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zo dňa 20.10.2017, najmä v nadväznosti na odôvodnenie na str. 12, 13. PPA sa teda v zmysle záväzného právneho názoru krajského súdu týmto usmernením neriadila a toto jej rozhodnutie opätovne trpí tými istými vadami, ako aj jej predchádzajúce rozhodnutia, preto je prvostupňové rozhodnutie zo dňa 20.10.2017 podľa žalobcu opäť zmätočné. 21. Vyššie uvedené námietky žalobca obsiahol aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 20.10.2017 a žalovaný sa mal dôsledne zaoberať jednotlivými dôvodmi jeho odvolania a dať odpoveď vo svojom rozhodnutí na dôvody, ktoré v odvolaní uviedol. Žalovaný takto nepostupoval, preto je jeho rozhodnutie arbitrárne. Ak žalovaný prvostupňové rozhodnutie zo dňa 20.10.2017 bez odstránenia týchto chýb potvrdil ako vecne správne a odvolanie žalobcu zamietol, je potrebné konštatovať, že rovnakou chybou nezákonnosti je zaťažené aj napadnuté rozhodnutie. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opomenul zdôvodniť a zaoberať sa problematikou, ktorú v odvolaní naznačil žalobca, najmä vo vzťahu k vydanému predbežnému opatreniu. Oba správne orgány tiež nerešpektovali záväzný právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Bratislave. III. Vyjadrenie žalovaného 22. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.07.2018 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. 23. K námietke žalobcu, že konanie o jeho jednotnej žiadosti na rok 2013 nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté, žalovaný uviedol, že dotknuté konanie bolo právoplatne skončené napadnutým rozhodnutím, a to jeho oznámením žalobcovi dňa 22.01.2018. V súvislosti s námietkou žalobcu o neudržateľnosti záverov orgánov verejnej správy o neobhospodarovaní dotknutých poľnohospodárskych pozemkov žalobcom, žalovaný uviedol, že obhospodarovanie sporných DPB je v zmysle ustanovení § 2 ods. 1 písm. b) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 488/2010 Z. z. z 8. decembra 2010 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „nariadenie vlády č. 488/2010 Z. z.“), § 57 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z. z. z 26. novembra 2008 o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „nariadenie vlády č. 499/2008 Z. z.“)
a § 2 ods. 1 písm. b) nariadenia vlády č. 152/2013 Z. z. v nadväznosti na čl. 2 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003, primárnou ustálenou podmienkou na poskytnutie platby SAPS, platby LFA a platby DPP, pričom existencia právneho vzťahu je kumulatívnou podmienkou. Existencia vlastníckeho práva k poľnohospodárskej ploche, resp. práva užívať poľnohospodársku plochu bez splnenia primárnej ustálenej podmienky (obhospodarovanie), je preto pre poskytnutie príslušných platieb irelevantná. V konaní o jednotnej žiadosti je absolútne nevyhnutné zistiť, kto splnil stanovené podmienky, t. j. kto reálne obhospodaroval poľnohospodársku pôdu. 24. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca na výmere 30,00 ha (platba SAPS a platba LFA), resp. 10,35 ha (platba DPP) sporných DPB nesplnil podmienku obhospodarovania v zmysle ustanovení § 2 ods. 1 písm. b) nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z., § 57 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia vlády č. 499/2008 Z. z. a § 2 ods. 1 písm. b) nariadenia vlády č. 152/2013 Z. z. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti pre neurčitosť výrokovej časti, nezrozumiteľnosť rozhodnutia a nedostatok dôvodov odôvodnenia, ako aj nezrozumiteľnosť poučenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný uviedol, že proti napadnutému rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia podľa § 53 správneho poriadku, pričom opravný prostriedok nie je prípustný z dôvodu zníženia podpory o spornú výmeru podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z., čo v žalobcovom prípade predstavuje plochu 30,00 ha, resp. 10,35 ha. 25. K ďalšej námietke, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaoberal jednotlivými dôvodmi odvolania ako aj k námietke, že PPA ani žalovaný nerešpektovali právne záväzný názor krajského súdu, žalovaný uviedol, že sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, rešpektoval právny názor krajského súdu uvedený v rozsudku zo dňa 24.05.2016, keďže na jeho základe rozhodnutím č. spisu: 1506/2017-640, č. záznamu: 8903/2017 zo dňa 06.04.2017 zrušil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.01.2017, okrem iného z dôvodu nerešpektovania právneho názoru krajského súdu. Žalovaný rešpektoval aj právny názor Okresného súdu Brezno uvedený v rozsudku zo dňa zo dňa 27.07.2016, keďže na jeho základe rozhodnutím č. spisu: 1506/2017-640, č. záznamu: 8903/2017 zo dňa 06.04.2017 zrušil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.01.2017, okrem iného z dôvodu nerešpektovania právneho názoru súdu. 26. V súvislosti s predbežným opatrením žalovaný uviedol, že v rámci jeho rozhodnutia boli existencia a zrušenie namietaného predbežného opatrenia rešpektované, pričom pre žalovaného predstavuje dôkaz o neobhospodarovaní, t. j. o nesplnení podmienky obhospodarovania v zmysle ustanovení § 2 ods. 1 písm. b) nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z., § 57 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia vlády č. 499/2008 Z. z. a § 2 ods. 1 písm. b) nariadenia vlády č. 152/2013 Z. z. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s ustanoveniami správneho poriadku a súvisiacich právnych predpisov. Žalovaný aj PPA spoľahlivo posúdili skutkový stav veci a dospeli k správnemu právnemu záveru. IV. Konanie na Krajskom súde v Bratislave 27. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/38/2018-56 zo dňa 07.07.2020 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zo dňa 20.10.2017 podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 28. Poukázal na to, že zásadnou spornou otázkou medzi procesnými stranami bolo to, či má žalobca nárok na uplatnené platby, keď pôdu, vo vzťahu ku ktorej si nárok na platby jednotnou žiadosťou na rok 2013 uplatnil, neobhospodaroval, pretože mu to bolo zakázané predbežným opatrením vydaným v konaní, vedenom na Okresnom súde v Brezne pod sp. zn. 3C/55/2012. Uvedená skutočnosť medzi stranami nebola sporná. Spornou skutočnosťou bolo to, či sa na poskytnutie jednotnej platby vyžaduje, aby žalobca ako žiadateľ o platbu aj reálne obhospodaroval pôdu, na ktorú si jednotnú platbu a ostatné
príspevky uplatnil. Orgány verejnej správy oboch stupňov nárok žalobcu na jednotnú platbu za plochu vyhodnotili ako nedôvodný práve z dôvodu, že žalobca neobhospodaroval pozemky, na ktoré si platbu uplatnil, pričom žalobca opakovane namietal, že na vznik nároku na jednotnú platbu na plochu sa splnenie tejto podmienky nevyžaduje. 29. Podmienky vzniku nároku na jednotnú platbu na plochu vymedzuje § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 20/2009 Z. z. zo 14. januára 2009 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „nariadenie vlády č. 20/2009 Z. z.“). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že PPA poskytne žiadateľovi jednotnú platbu na plochu za predpokladu, že deklarovaná poľnohospodárska pôda je obhospodarovaná, dosahuje požadovanú výmeru a je žiadateľovi k dispozícii k 31. máju príslušného roka. Právom užívania k pôde sa podľa zákona rozumie vlastnícke právo, právo nájmu, prípadne aj iný právny dôvod užívania. Žiadateľ teda musí preukázať predovšetkým užívací titul, ktorý ho oprávňuje rozhodovať o hospodárení s deklarovanou poľnohospodárskou pôdou. Pokiaľ toto právo preukáže, postačuje pre poskytnutie podpory fakt, že pôda je obhospodarovaná, pričom nie je podstatné, či ju fyzicky obhospodáril žiadateľ alebo tretia osoba bez užívacieho titulu k predmetnej pôde. 30. Pre vylúčenie oprávneného užívateľa pôdy z podpory nemôže viesť len zistenie, že deklarovanú pôdu v danom roku obhospodáril niekto iný. Pokiaľ tak urobila tretia osoba bez súhlasu oprávneného užívateľa, prípadne dokonca proti jeho vôli, nemôže sa úspešne uchádzať o priznanie podpory, pretože jej chýba základný a kľúčový predpoklad, ktorým je právo užívania k pôde. Krajský súd preto dal za pravdu žalobcovi, že rozhodnutie orgánov verejnej správy je nesprávne pre nesprávne právne posúdenie uvedenej otázky. K argumentom žalovaného uviedol, že obhospodarovanie pôdy je síce primárnou podmienkou na poskytnutie žalobcom požadovaných platieb, avšak táto podmienka už nezahŕňa obhospodarovanie pôdy žiadateľom o príspevky. 31. Krajský súd vyhodnotil ako dôvodnú aj ďalšiu námietku žalobcu, a to, že orgány verejnej správy oboch stupňov nerešpektovali právne záväzný názor krajského súdu, vyslovený v rozsudku č. k. 5S/207/2014-52 zo dňa 24.05.2016, konkrétne to, že nimi vydané rozhodnutie má byť dostatočne odôvodnené a výrok rozhodnutia má obsahovať zákonné ustanovenia, na základe ktorých sa rozhodlo. Dostatočné odôvodnenie rozhodnutia zabezpečuje jeho preskúmateľnosť. V prípade preskúmavaných rozhodnutí táto náležitosť splnená nebola, keď vo vzťahu k jednotlivým žalobcom požadovaným platbám síce rozhodnutia obsahovali rozsiahlu citáciu zákonných ustanovení týkajúcich sa veci, avšak v nich takmer úplne absentovalo vo vzťahu k jednotlivým požadovaným platbám konkrétne vyhodnotenie splnenia predpokladov vzniku nároku na príslušnú platbu. Inak povedané, absentovalo v nich vymedzenie predpokladov vzniku nároku na platbu a na základe vykonaného dokazovania zhodnotenie každého zákonom ustanoveného predpokladu. 32. V rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa zároveň vo výrokovej časti absentovalo uvedenie všetkých rozhodujúcich zákonných ustanovení, na základe ktorých orgán verejnej správy došiel k záveru obsiahnutému v rozhodnutí. Ak napr. správny orgán prvého stupňa dospel k záveru, že žalobcovi jednotná platba na plochu nepatrí pre nesplnenie podmienky ustanovenej v § 2 ods. 2 nariadenia vlády č. 20/2009 Z. z., uvedená skutočnosť sa mala premietnuť aj do výroku rozhodnutia, čo sa nestalo. Pre zrozumiteľnosť a určitosť rozhodnutia je potrebné, aby dotknuté zákonné ustanovenia boli uvedené vo vzťahu ku každému nároku osobitne, aby nevznikli žiadne pochybnosti o tom, aký nárok správny orgán posudzoval podľa vymedzených zákonných ustanovení. Ďalšími žalobnými dôvodmi sa krajský súd pre nadbytočnosť nezaoberal, keďže už vyššie uvedené nedostatky zakladali dôvody na zrušenie rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov. 33. Krajský súd záverom skonštatoval, že bude úlohou orgánu verejnej správy po vrátení veci odstrániť nedostatky vytýkané krajským súdom, nové rozhodnutie náležite odôvodniť, vrátane toho, ktoré konkrétne podmienky vzniku nároku na žiadanú platbu boli, prípadne neboli naplnené, pričom vyhodnotí aj skutočnosť, či dotknutá poľnohospodárska pôda bola v rozhodujúcom období obhospodarovaná. V. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
34. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/38/2018-56 zo dňa 07.07.2020 podal žalovaný kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal zrušenia rozsudku krajského súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie. 35. Nesprávne právne posúdenie zo strany krajského súdu badal žalovaný predovšetkým v aplikovaní neplatných a neúčinných právnych predpisov pre správne konanie o jednotnej žiadosti na rok 2013, keď krajský súd v napadnutom rozsudku citoval ustanovenia nariadenia vlády č. 20/2009 Z. z. V zmysle § 14 nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z. bolo totiž nariadenie vlády č. 20/2009 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2011 zrušené. Obdobne namietal aj v súvislosti s aplikovaním nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 z 21. apríla 2004, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktoré bolo v zmysle čl. 86 nariadenia (ES) č. 1122/2009 zrušené s účinnosťou k 01.01.2010. 36. Žalovaný dodal, že tak on sám, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy aplikovali pri posudzovaní žiadosti žalobcu z roku 2013 platné a účinné právne predpisy, t. j. nariadenie vlády č. 488/2010 Z. z. a nariadenie (ES) č. 1122/2009. Obsahové znenie relevantných právnych predpisov je tak v prípade už ich neúčinných znení, ako aj účinných znení, ktoré ich nahradili, totožné, a preto sa ďalej sústredil na argumentáciu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia kľúčovej otázky týkajúcej sa podmienok priznania nároku na jednotnú platbu na plochu, a teda, či krajský súd dospel ku správnemu záveru, keď konštatoval, že pre priznanie platby postačuje preukázanie užívacieho titulu žiadateľa a že pôda je obhospodarovaná, pričom nie je podstatné, či ju fyzicky obhospodáril žiadateľ alebo tretia osoba bez užívacieho titulu k pôde. Krajský súd tieto úvahy vyjadril v bodoch 91 a 92 napadnutého rozsudku, no žalovaný sa so závermi, ktoré zjavne uprednostňujú právny titul pred reálnym vykonávaním poľnohospodárskej činnosti, resp. pred splnením ustanovených podmienok, nestotožnil. Relevantné právne predpisy naopak podľa ich obsahu neuprednostňujú, či nefavorizujú užívací titul nad ustanovené podmienky, ani neumožňujú poskytovať akékoľvek podpory v poľnohospodárstve subjektom, ktoré nie sú poľnohospodármi, t. j. fyzicky neobhospodárili konkrétne DPB. Právna úprava Európskej únie v nasledujúcich rokoch dokonca odmietla poskytovať podpory subjektom, ktoré reálne vykonali poľnohospodárske činnosti, no ich činnosť nebola ich hlavným predmetom podnikania, t. j. bola len okrajová. Žalovaný bol teda toho názoru, že všetky podmienky sa mali posudzovať rovnakým spôsobom. 37. Vychádzajúc z recitálov nariadenia (ES) č. 1122/2009, ako aj vymedzených definícií, v ktorých možno badať úmysel zákonodarcu, ktorý ho viedol k prijatiu relevantnej právnej úpravy, žalovaný vyslovil názor, že zákonodarca ani len neuvažoval o možnosti poskytnutia priamych platieb subjektom, ktoré neplnia ustanovené podmienky, t. j. nie sú poľnohospodármi, nevykonávajú konkrétne činnosti alebo neplnia podmienky oprávnenosti, ale aj napr. krížové plnenie, resp. nedodržiavajú požiadavky hospodárenia, či dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav. Na citované právne predpisy Európskej únie nadväzuje aj slovenská právna úprava v § 2 ods. 2 nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z., ktorá ustanovuje povinnosť poskytnúť platbu SAPS iba na výmeru žiadateľom obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy vedenej v evidencii pôdnych blokov a DPB, v § 2 ods. 1 písm. b) a písm. e) nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z., resp. § 57 ods. 1 nariadenia vlády č. 499/2008 Z. z., ktoré ustanovujú možnosť poskytnúť žiadateľovi platbu SAPS alebo možnosť podať žiadosť o poskytnutie podpory v znevýhodnených oblastiach, ak poľnohospodárska pôda dosahuje minimálnu výmeru obhospodarovanú jedným žiadateľom, pričom je poľnohospodárovi k dispozícii k 31. máju kalendárneho roka, resp. vykonáva poľnohospodársku činnosť vo vlastnom mene na ploche obhospodarovanej pôdy jedným žiadateľom. Záverom žalovaný zhrnul, že z relevantnej právnej úpravy vyplýva rovnocennosť užívacieho titulu a ostatných ustanovených podmienok. 38. Žalovaný v krátkosti namietol aj záver krajského súdu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj výroku, keď mal za to, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, zároveň obsahuje úvahy, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako aj použitie správnej úvahy pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Vo vzťahu k výroku dodal, že obsahuje výpočet relevantných právnych predpisov v súlade s § 47 ods. 2 správneho poriadku. Aj ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza,
že výrok rozhodnutia musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Uvedenie všetkých rozhodujúcich zákonných ustanovení priamo vo výroku rozhodnutia by mohlo viesť paradoxne k opačnému následku, t. j. k nezrozumiteľnosti a neurčitosti rozhodnutia, čím by vznikli pochybnosti o tom, aký nárok správny orgán posudzoval podľa vymedzených zákonných ustanovení. 39. Na výzvu krajského súdu sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril žalobca, ktorý bol toho názoru, že krajský súd vec po právnej stránke správne posúdil, zohľadňujúc jeho námietky uplatnené v správnej žalobe. Naopak, kasačnú sťažnosť žalovaného navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. VI. Konanie na kasačnom súde 40. Kasačný súd rozsudkom sp. zn. 4Sžfk/46/2021 zo dňa 13.12.2022 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/38/2018-56 zo dňa 07.07.2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 41. V odôvodnení rozsudku kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd skutočne rozhodoval na základe neplatných a neúčinných právnych predpisov, čo by už samo o sebe mohlo byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. V danom prípade malo rozhodnutie krajského súdu na základe neúčinného a neplatného nariadenia vlády č. 20/2009 Z. z. za následok vydanie nezákonného rozsudku, a to aj napriek tomu, že podľa prechodného ustanovenia § 12a nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z. sa v prípade žalobcu, keďže podal žiadosť do 28.02.2014, postupovalo podľa právnej úpravy účinnej do 28.02.2014, ktorá výslovne v ustanovení § 2 ods. 2 nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z. neuvádzala, že sa jednotná platba na plochu poskytne na výmeru žiadateľom obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy. 42. Bez ohľadu na znenie právnej úpravy bolo teda úlohou krajského súdu nájsť správny výklad sledujúci skutočný zmysel a účel relevantných ustanovení, a to bez ohľadu na skutočnosť, či bol vyjadrený explicitne alebo implicitne. Kasačný súd tiež konštatoval, že krajský súd sa tejto povinnosti zhostil nedostatočne, v dôsledku čoho je primárnym dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku nie to, že krajský súd aplikoval neplatné a neúčinné právne predpisy, ale skutočnosť, že tieto nesprávne interpretoval. 43. Primárnym a nesporným účelom oboch nariadení vlády Slovenskej republiky je priame poskytnutie podpory poľnohospodársky činným subjektom. Kým v novej právnej úprave nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z. možno tento účel nájsť bez akýchkoľvek ťažkostí, problematickým mohlo byť nejednoznačnejšie znenie ustanovenia § 2 nariadenia vlády č. 20/2009 Z. z. Táto nejasnosť však krajský súd v žiadnom smere neospravedlňuje, že takto vyjadrený skutočný účel v ustanoveniach nariadenia vlády č. 20/2009 Z. z nenašiel. Hoci v novej právnej úprave zákonodarca explicitne vymedzil, že žiadateľ musí pôdu, na ktorú jednotnú platbu žiada obhospodarovať - t. j. vykonávať poľnohospodársku činnosť, zatiaľ čo pôvodná právna úprava takúto podmienku neupravovala, neznamená to, že podľa nej mohol o jednotnú platbu úspešne požiadať aj žiadateľ, ktorý pôdu skutočne neobhospodaroval. Krajský súd mal vykladať podmienky ustanovené v nariadení vlády č. 20/2009 Z. z. teleologicky a zároveň s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná o aproximačné nariadenie vlády prijaté na vykonanie právnych aktov Európskej únie. Tým pádom ho mal vykladať eurokonformne. 44. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu je zároveň zrejmé, že ten posudzoval podmienky priznania platby SAPS izolovane iba s ohľadom na ustanovenie § 2 ods. 2 nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z. bez toho, aby náležite neprihliadol aj na ustanovenie § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 20/2009 Z. z., v zmysle ktorého žiadosť o priamu platbu môže podať Pôdohospodárskej platobnej agentúre osoba (žiadateľ), ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť na území Slovenskej republiky. 45. Z vyššie citovaných definícií vyplýva, že poľnohospodárom oprávneným na podanie žiadosti nemôže byť osoba, ktorá o sebe deklaruje, že vykonáva poľnohospodársku činnosť, napríklad iba zápisom v príslušnom verejnom registri, bez toho, aby na pôde, ku ktorej má vlastnícky alebo užívací titul, skutočne vykonávala poľnohospodársku činnosť, teda ju obhospodarovala. Nesprávne sú teda závery krajského súdu, podľa ktorého postačuje, aby žiadateľ preukázal užívací titul k pôde a následné objektívne zistenie, že pôda bola niekým, hoci aj bez vedomia alebo súhlasu žiadateľa, obhospodarovaná. Správne sú naopak argumenty žalovaného, že každá z podmienok na poskytnutie podpory je kumulatívnou
podmienkou, teda nesplnenie jednej z nich má za následok nesplnenie podmienok ako takých. Užívací resp. vlastnícky titul sú s povinnosťou pôdu obhospodarovať, teda vykonávať na nej poľnohospodársku činnosť, úzko previazané. Výkladom poskytnutým krajským súdom by totiž mohlo dochádzať k situácii, kedy by už samotné vlastníctvo k pôde bez toho, aby vlastník vynaložil na poľnohospodársku činnosť akékoľvek prostriedky, viedlo príslušné orgány k povinnosti podporu poskytnúť. Krajský súd teda dospel na základe neúčinného právneho predpisu k nesprávnemu právnemu posúdeniu otázok, ktoré sám nastolil. 46. Závery orgánov verejnej správy pritom plne korešpondujú s doterajšou rozhodovacou praxou kasačného súdu vyjadrenou napríklad v rozsudkoch sp. zn. 2Sžfk/64/2018 zo dňa 25.11.2020 a sp. zn. 5Sžfk/36/2019 zo dňa 02.07.2020, ktorý výslovne uviedol, že „zohľadnenie právneho vzťahu k pozemkom bez zreteľa na faktický stav by popieralo účel a význam relevantných právnych noriem upravujúcich poskytovanie jednotlivých druhov podpory na obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy, keď obhospodarovanie deklarovanej poľnohospodárskej pôdy žiadateľom patrí medzi základné podmienky na poskytnutie jednotlivých druhov podpory na obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy.“ Faktickým stavom je v danom prípade skutočnosť, že žalobca sporné diely poľnohospodárskej pôdy v rozhodnom období roka 2013 preukázateľne neobhospodaroval, pričom takto zistený skutkový stav ani nerozporoval. 47. Kasačný súd sa stotožnil aj s ďalšími námietkami žalovaného ako sťažovateľa, týkajúcimi sa údajnej nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutých rozhodnutí. Sám krajský súd pritom vôbec nerozvinul svoje úvahy týkajúce sa dôvodnosti uplatnenej námietky žalobcu, keď len stroho zhodnotil, že preskúmavané rozhodnutia nespĺňajú atribúty rozhodnutia uvedené v § 47 správneho poriadku. Navyše, v bode 94 odôvodnenia napadnutého rozsudku sa krajský súd zmieňuje, že „rozhodnutia obsahovali rozsiahlu citáciu zákonných ustanovení, ktoré sa veci týkajú, avšak v nich takmer úplne absentuje vo vzťahu k jednotlivým požadovaným platbám konkrétne vyhodnotenie splnenia predpokladov“. Z takejto formulácie je zrejmé, že čiastočné vyhodnotenie splnenia predpokladov orgány verejnej správy poskytli. Samotná stručnosť vlastného odôvodnenia orgánu verejnej správy pritom nemôže byť automaticky považovaná za taký nedostatok rozhodnutia, ktorý spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť. Hlbšie úvahy krajského súdu navyše chýbajú. 48. Z dôvodov vyššie prezentovaných preto krajský súd pochybil, keď napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie zo dňa 20.10.2017 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správny na ďalšie konanie. V tejto súvislosti kasačný súd uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu vec opätovne a v medziach žalobcom vznesených žalobných bodov prejednať podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí, ako aj s prihliadnutím na právnu argumentáciu formulovanú kasačným súdom vo svojom rozsudku, pričom bude dbať na to, aby jeho právne závery boli v novom rozsudku formulované tak, aby spĺňali základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na jeho odôvodnenie vyplývajúce z § 139 ods. 2 SSP. VII. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 49. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/41/2023 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-5S/41/2023. 50. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.02.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). 51. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 52. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. 53. Podľa § 12a nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z., podmienky poskytnutia priamych platieb na základe žiadostí podaných do 28. februára 2014 sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 28. februára 2014. 54. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z., toto nariadenie vlády upravuje podmienky poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, ktorými sú jednotná platba na plochu. 55. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) a písm. e) nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z., jednotnú platbu na plochu možno poskytnúť žiadateľovi, ak poľnohospodárska pôda dosahuje výmeru najmenej 1 ha, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely pôdnych blokov príslušného druhu pozemku s výmerou najmenej 0,3 ha obhospodarovanej jedným žiadateľom a je mu k dispozícii k 31. máju príslušného roka. 56. Podľa § 2 ods. 2 nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z., jednotná platba na plochu sa poskytne na výmeru žiadateľom obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy, ktorá je vedená v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov. 57. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z., na poskytnutie priamych platieb je žiadateľ povinný spĺňať podmienky krížového plnenia, ktorými sú dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2. 58. Podľa § 7 ods. 2 nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z., ak podmienky krížového plnenia nie sú dodržané, suma priamej platby sa upraví podľa osobitného predpisu. 59. Podľa § 9 nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z., suma priamej platby podľa § 2 a 3 sa upraví podľa osobitného predpisu, ak sa na základe vykonaných kontrol zistia rozdiely medzi údajmi, ktoré žiadateľ uviedol v žiadosti a skutočným stavom. 60. Podľa § 10 ods. 1 nariadenia č. 488/2010 Z. z., žiadateľ o priamu platbu je povinný na požiadanie platobnej agentúry riadne preukázať vlastnícky vzťah, nájomný vzťah alebo užívateľský vzťah k pôde. 61. Podľa § 16a ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z., ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podal len jeden žiadateľ a spĺňa podmienky na poskytnutie podpory (ďalej len "ustanovené podmienky"), platobná agentúra rozhodne o poskytnutí podpory tomuto žiadateľovi. Proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, ani nie je preskúmateľné súdom. 62. Podľa § 16a ods. 2 zákona č. 543/2007 Z. z., ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podal len jeden žiadateľ, ale pri posudzovaní žiadosti sa zistilo, že nespĺňa ustanovené podmienky, platobná agentúra rozhodne podľa osobitného predpisu. 63. Podľa § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z., ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, platobná agentúra ich vyzve, aby v lehote, ktorú im zároveň určí, preukázali právo užívania k pôde; právom užívania k pôde sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu.
64. Podľa § 16b ods. 2 zákona č. 543/2007 Z. z., ak sa postupom podľa odseku 1 preukáže, že právo užívania k pôde má len jeden žiadateľ, na konanie o jeho žiadosti sa použijú ustanovenia § 16a. O žiadosti ostatných žiadateľov platobná agentúra rozhodne podľa osobitného predpisu. 65. Podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z., ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia a postupom podľa § 16b ods. 1 sa zistilo, že právo užívania žiadateľov je sporné, platobná agentúra konanie o poskytnutí podpory preruší a žiadateľov odkáže na konanie pred súdom. Na podanie žaloby im určí primeranú lehotu, najmenej však 30 dní od doručenia oznámenia o prerušení konania. 66. Podľa § 16c ods. 2 zákona č. 543/2007 Z. z., ak žiadatelia platobnej agentúre nepreukážu, že v lehote podľa odseku 1 podali žalobu na súd, platobná agentúra neurčí na poľnohospodárskej pôde deklarovanej viacerými žiadateľmi výmeru a rozhodne podľa osobitného predpisu. Proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. 67. Podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1122/2009, administratívne kontroly a kontroly na mieste ustanovené v tomto nariadení sa vykonávajú takým spôsobom, aby sa zaistilo efektívne overenie dodržiavania podmienok, podľa ktorých sa poskytuje pomoc, a požiadaviek a noriem rozhodujúcich pre krížové plnenie. 68. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 69. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 70. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 71. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca pôdu, vo vzťahu ku ktorej si uplatnil nárok na poskytnutie podpory jednotnou žiadosťou na rok 2013, neobhospodaroval, pretože mu to bolo zakázané predbežným opatrením Okresného súdu Brezno v konaní vedenom pod sp. zn. 3C/55/2012. Sporným sa stalo posúdenie otázky, či sa na to, aby bola žalobcovi poskytnutá jednotná platba, vyžaduje splnenie podmienky reálneho obhospodarovania pôdy, na ktorú si jednotnú platbu a ostatné príspevky uplatnil, alebo nie. 72. Vzhľadom na to, že žalobca podal jednotnú žiadosť dňa 07.05.2013, t. j. do 28.02.2014, správne orgány aplikovali s poukazom na prechodné ustanovenie § 12a nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z. právnu úpravu účinnú do 28.02.2014, a teda správne postupovali podľa § 2 ods. 2 nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z., v zmysle ktorého sa jednotná platba na plochu poskytne na výmeru žiadateľom obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy, ktorá je vedená v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov. Správne orgány teda v konaní postupovali podľa účinných a platných právnych predpisov. 73. Rešpektujúc právny názor kasačného súdu, ktorým je správny súd s poukazom na § 469 SSP viazaný, pristúpil správny súd k výkladu predmetného ustanovenia § 2 ods. 2 nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z., sledujúc skutočný zmysel a účel tohto ustanovenia. 74. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca musí sa od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia
právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 274/2007 zo dňa 11.10.2007 a sp. zn. III. ÚS 341/2007 zo dňa 01.07.2008). 75. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska samotného textu zákona (i keby sa javil ako jednoznačný a určitý), ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu alebo na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, napríklad logický, systematický, historický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 351/2010 zo dňa 05.10.2011). 76. Situácia, kedy určitý právny prípad nie je pokrytý textom právnej normy, no zároveň možno spoľahlivo ustáliť, že úmyslom zákonodarcu nebolo vylúčiť túto právnu situáciu z právneho poriadku, nazývame pravou medzerou v zákone. Pravá, alebo aj technická medzera v zákone je odstrániteľná interpretačnými metódami či všeobecne myšlienkovými úsudkami tak, aby sa postihol účel a zmysel právnej normy – takýto výklad právnej normy nazývame teleologickým výkladom zákona a v súčasnosti predstavuje priorizovaný spôsob interpretácie zákonného textu (pozri I. J., H. K., E. A., J. K., E. A., L. J. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 38). 77. Primárnym účelom nariadenia č. 488/2010 Z. z. je priame poskytnutie podpory poľnohospodárky činným subjektom. Podmienky pre jej poskytnutie je s prihliadnutím na aproximačné nariadenie vlády prijaté na vykonávanie právnych aktov Európskej únie potrebné vykladať eurokonformne, a to v kontexte nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (ďalej len „nariadenie Rady č. 73/2009“). Recitál 23 nariadenia Rady č. 73/2009 zdôrazňuje potrebu vyvarovať sa poskytovaniu podpory príjemcom, u ktorých poľnohospodárske činnosti predstavujú iba nepodstatnú časť ich celkovej hospodárskej činnosti alebo ktorých obchodný účel nie je zameraný alebo je len okrajovo zameraný na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti. S cieľom zabrániť, aby sa poľnohospodárska podpora príjmov prideľovala takýmto príjemcom, a zabezpečiť, aby sa podpora používala výhradne na zabezpečenie primeranej životnej úrovne poľnohospodárskej komunity, by členské štáty mali byť oprávnené, ak sa takéto prideľovanie realizuje, odmietnuť poskytnúť takýmto fyzickým a právnickým osobám priame platby podľa uvedeného nariadenia. 78. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady č. 73/2009, osobou, resp. žiadateľom sa rozumie poľnohospodár, ktorým je fyzická alebo právnická osoba alebo skupina fyzických alebo právnických osôb bez ohľadu na právne postavenie skupiny a jej členov podľa vnútroštátneho práva, ktorej podnik sa nachádza na území Spoločenstva, ako je vymedzené v článku 299 zmluvy, a ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť. Poľnohospodárskou činnosťou sa podľa čl. 2 ods. 1 písm. c) nariadenia Rady č. 73/2009 rozumie produkcia, chov alebo pestovanie poľnohospodárskych produktov vrátane zberu, dojenia, plemenitby a chovu zvierat na poľnohospodárske účely alebo udržovanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave, ako sa ustanovuje v článku 6. 79. Z citovaných definícií podľa názoru správneho súdu, v zhode s právnym názorom kasačného súdu vysloveným v rozsudku sp. zn. 4Sžfk/46/2021 zo dňa 13.12.2022, vyplýva, že poľnohospodárom oprávneným na podanie žiadosti nemôže byť osoba, ktorá o sebe deklaruje, že vykonáva poľnohospodársku činnosť, napríklad iba zápisom v príslušnom verejnom registri, bez toho, aby na pôde, ku ktorej má vlastnícky alebo užívací titul, skutočne vykonávala poľnohospodársku činnosť, teda ju obhospodarovala. To znamená, že nepostačuje, aby žiadateľ preukázal užívací titul k pôde ani následné objektívne zistenie, že pôda bola niekým, hoci aj bez vedomia či súhlasu žiadateľa, obhospodarovaná. 80. Každá z podmienok na poskytnutie podpory predstavuje kumulatívnu podmienku, čo znamená, že nesplnenie jednej z nich má z následok nesplnenie podmienok na poskytnutie podpory ako takých.
Ako uviedol kasačný súd vo svojom rozsudku (sp. zn. 4Sžfk/46/2021 zo dňa 13.12.2022), užívací resp. vlastnícky titul sú s povinnosťou obhospodarovať pôdu, teda vykonávať na nej poľnohospodársku činnosť, úzko previazané. 81. Výkon poľnohospodárskej činnosti a obhospodarovanie v žiadosti deklarovanej poľnohospodárskej pôdy žalobcom žiadateľom patrí medzi základné podmienky na poskytnutie jednotlivých druhov podpory na obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy. Žalovaný mal na základe skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu podľa názoru správneho súdu dostatočne preukázané, že sporné DPB neboli žalobcom obhospodarované a žalobca túto skutočnosť ani nerozporoval. 82. Správny súd na jednej strane vníma okolnosti prípadu spočívajúce v tom, že zrušením predbežného opatrenia Okresného súdu Brezno bola odstránená dočasná prekážka, ktorá žalobcovi bránila v užívaní sporných pozemkov, pričom išlo o prekážku nariadenú súdom vo forme rozhodnutia o predbežnom opatrení. Vníma aj fakt, že bolo povinnosťou žalobcu predmetné predbežné opatrenie rešpektovať. Na strane druhej, túto okolnosť zohľadnil žalovaný v napadnutom rozhodnutí, avšak na posúdení veci to nemôže nič zmeniť, keďže v rozhodnom čase žalobca sporné pozemky neobhospodaroval, a to bez ohľadu na dôvody, ktoré ho k tomu viedli a faktický stav. 83. Nevyhnutnosť splnenia kumulatívnej podmienky na poskytnutie jednotnej platby na plochu, konkrétne podmienky obhospodarovania sporného pôdneho dielu v rozhodnom časovom období samotným žiadateľom, vyplýva aj s ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/64/2018 zo dňa 25.11.2020 a sp. zn. 5Sžfk/36/2019 zo dňa 02.07.2020 ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/105/2015 zo dňa 05.04.2016, zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2019 pod č. 12/2019). Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 2Sžfk/64/2018 zo dňa 25.11.2020 konštatoval, že „Výlučné zohľadnenie právneho vzťahu k sporným dielom, bez akéhokoľvek zreteľa na faktický stav (neobhospodarovanie sporných dielov žalobcom v rozhodnom období), by podľa názoru kasačného súdu popieralo účel a význam relevantných právnych noriem upravujúcich poskytovanie jednotlivých druhov podpory na obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy, keď, ako už bolo vyššie uvedené, obhospodarovanie deklarovanej poľnohospodárskej pôdy žiadateľom patrí medzi základné podmienky na poskytnutie jednotlivých druhov podpory na obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy.“ 84. Správny súd tiež zdôrazňuje, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol aj na ďalšiu skutočnosť, že Okresný súd Brezno rozsudkom č. k. 3C/55/2012-455 zo dňa 27.07.2016 určil, že všetky nájomné zmluvy spolužiadateľa ako sporného subjektu sú absolútne neplatné a odpadol dôvod spornosti práva užívania. Žalovaný existenciu predbežného opatrenia ako aj jeho zrušenie akceptoval, konštatujúc, že práve toto predbežné opatrenie predstavuje dôkaz o neobhospodarovaní predmetnej poľnohospodárskej pôdy žalobcom, nakoľko v rozhodnom čase predbežné opatrenie predstavovalo prekážku brániacu žalobcovi užívať poľnohospodársku pôdu na sporných DPB. 85. Žalobca si nesprávne odvodzoval svoje právo na poskytnutie platby SAPS, platby LFA a platby DPP od existencie vlastníckeho práva k poľnohospodárskej pôde. Uvedené predstavuje len jednu z podmienok pre ich priznanie, avšak ďalšia podmienka – obhospodarovania žalobcom v danom prípade splnená nebola. 86. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia zo dňa 20.10.2017 dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov si pre svoje rozhodnutie vo veci zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležite zistili skutkový stav a výkladom relevantných ustanovení právnych predpisov dospeli k správnemu právnemu záveru, že žalobca v roku 2013 neobhospodaroval sporné DPB, a teda nesplnil kumulatívne podmienky na poskytnutie podpory v zmysle § 2 ods. 1 nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z.ani ostatných príspevkov. 87. Z rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov je podľa správneho súdu zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov orgán verejnej správy riadil a žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal i so všetkými námietkami žalobcu.
88. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.