Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-47Sa/2/2022 2022200028 15. 07. 2025 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200028.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., zastúpeného: JUDr. Radovan Repa advokát, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 16514/60, Bratislava, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, so sídlom E. B. X, F. G. A., korešpondenčná adresa: priečinok 72, 918 65 Trnava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1884440-4-DT zo dňa 02.06.2020, takto rozhodol: I. Súd návrh na prerušenie konania
zamieta.
II. Súd žalobu o d m i e t a . III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Podaním zo dňa 11.07.2020, doručeným Krajskému súdu v Trnave dňa 14.07.2020, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia odvolacieho orgánu zo dňa 02.06.2020, ktorým bolo zamietnuté žalobcovo odvolanie a potvrdené prvostupňové rozhodnutie G. H. A. I. v konaní č. 1884440-4-DT zo dňa 12.05.2020. Žalobca namietal dĺžku konania, ako aj skutočnosť, že mu bolo rozhodnutie oznámené ústne, hoci on požadoval písomnú formu rozhodnutia. Žalobca zároveň požiadal o prerušenie konania z dôvodu, že navrhol, aby sa správny súd obrátil na Ústavný súd SR s otázkou rozpornosti ustanovenia § 97n ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody s Ústavou SR. Z listín predložených žalobcom vyplýva, že rozhodnutím o uložení disciplinárneho trestu zo dňa 12.05.2020 č. disciplinárneho konania 1884440-4-DT bol žalobca uznaný vinným, že dňa 11.05.2020 o 11.05 h. v priestoroch vychádzkového dvora nadväzoval nedovolené kontakty s odsúdenými z monobloku C, odkiaľ mu následne vyhodil neznámy odsúdený čokoládu zn. H., ktorú zodvihol a zobral si ju, teda porušil zákaz nadväzovať kontakty s inými osobami v rozpore so zákonom o výkone trestu alebo pokynom vydaným na základe tohto zákona, podľa § 40 písm. a) zák. č. 475/2005 Z. z. tým spáchal disciplinárne previnenie. Za to bol žalobcovi uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. a) zák. č. 475/2005 Z. z. - pokarhanie. Voči rozhodnutiu sa žalobca odvolal a o odvolaní rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutím zo dňa 02.06.2020 odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. 2. Týmto podaním zo dňa 11.07.2020 žalobca rozšíril žalobu, ktorá bola na Krajskom súde v Trnave vedená pod sp. zn. 47Sa/17/2019. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 19.07.2021, č. k. 47Sa/17/2019- 146 vylúčil na samostatné konanie žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia uvedeného v predchádzajúcom odseku. Vec bola zapísaná pod sp. zn. 47Sa/2/2022. 3. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.09.2022 žalovaný navrhol žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú, nakoľko napadnuté rozhodnutie je vylúčené z prieskumu správneho súdu. Toto vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 24.02.2023 (právneho zástupcu žalobca splnomocnil na zastupovanie v konaní až dňa 13.09.2024). 4. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Trnave vo všetkých veciach, v ktorých je daná
právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci, ktorá je v súčasnosti vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. TT-47Sa/2/2022. 5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 7 písm. h) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. 7. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 8. Podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu. 9. Podľa § 97a ods. 2 zákona o výkone trestu odňatia slobody, na konanie podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 10. Podľa § 97n ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody, rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku. 11. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o jeho odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým mu bol uložený disciplinárny trest – pokarhanie. Správny súd sa najskôr zaoberal základnou otázkou, či napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu. 12. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, čo v zásade znamená, že súdnemu prieskumu zákonnosti podliehajú všetky rozhodnutia vydané správnymi orgánmi s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžfk/25/2018 z 03.07.2018). Rozsah právomoci pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 SSP. Podľa ustanovenia § 7 písm. h) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. Práve disciplinárne rozhodnutia sú v zmysle § 97n ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody vylúčené zo súdneho prieskumu. Osobitným predpisom, ktorý je preto potrebné v súvislosti s § 7 písm. h) SSP aplikovať, je zákon o výkone trestu odňatia slobody. V danom prípade (nadväzovanie kontaktov s inými osobami v rozpore so zákonom o výkone trestu alebo pokynom vydaným na základe tohto zákona) išlo o disciplinárne previnenie, resp. konanie odsúdeného, ktoré nemá znaky priestupku a v zmysle ustanovenia § 97n ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za takéto disciplinárne previnenie je výslovne zo súdneho prieskumu zákonnosti vylúčené. 13. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/31/2022 zo dňa 26.10.2023, podľa ktorého: „rozhodnutie o udelení disciplinárneho trestu (pokarhania) nespĺňa atribúty individuálneho správneho aktu vo verejnej správe, a preto nepodlieha preskúmaniu súdom. Ide o rozhodnutie žalovaného ako zákonom zmocnenej autority, ktoré priamo a bezprostredne vplýva na napĺňanie účelu sledovaného výkonom trestu odňatia slobody a na nápravu odsúdeného, avšak nejde o rozhodnutie, ktorým by žalovaný rozhodoval o právach a povinnostiach odsúdeného v oblasti verejnej správy. Pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody ústavy na výkon trestu odňatia slobody nie sú orgánom verejnej správy v zmysle § 4 SSP, pretože nerozhodujú o právach a právom chránených záujmoch fyzických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutia a opatrenia, ktoré sú prijaté v rámci zabezpečenia realizácie výkonu trestu odňatia slobody, majú normatívny základ v právnej úprave trestného práva.“ 14. Hoci zákonodarca výslovne vyňal s účinnosťou od 01.01.2014 rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, s výnimkou konaní majúcich znaky priestupku, zo súdneho prieskumu (§ 97n zákona o výkone trestu odňatia slobody), neznamená to podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (10Sžk/12/2018 zo dňa 21.08.2019) „že rozhodovanie príslušných orgánov ohľadne úpravy výkonu trestu odňatia slobody nepodlieha žiadnej kontrole a preskúmaniu. Ako vyplýva z citovaných predpisov, garantom dodržiavania práv odsúdených v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody je prokurátor. Na účely posúdenia prejednávanej veci možno v rámci širšieho ponímania štátu a verejnej správy prokuratúru spolu s ochrancom práv zaradiť v istom smere do moci súdnej, a to v zmysle výkonu prieskumnej právomoci. Podľa čl. 149 Ústavy SR ako aj § 2 zákona č. 153/2001 Z. z. je prokuratúra
štátnym orgánom s osobitným postavením a jej úlohou je chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Ako vyplýva z citovaných ustanovení (§ 4, § 18, § 47 zákona č. 153/2001 Z. z.), prokurátori vykonávajú dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody“. 15. Správny súd v uvedenej súvislosti poukazuje aj na korešpondujúce závery Najvyššieho súdu SR prijaté v obdobných veciach (napr. sp. zn. 4Sžo/7/2016, 6Sžo/155/2015, 3Sžo/140/2015, 7Sžo/275/2015), ako aj na závery Ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 278/2017 vyslovil, že „dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonáva prokurátor [§ 96 zákona č. 475/2005 Z. z. v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) zákona o prokuratúre]. Príslušný prokurátor dozerá na to, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, a jednotlivé prostriedky, resp. nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone tohto dozoru, vyplývajú zo zákonných ustanovení § 18 zákona o prokuratúre, konkrétne § 18 ods. 3 písm. c) zákona o prokuratúre, a teda povinnosť písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov zboru alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.“ 16. O správnosti právneho názoru súdu ohľadom vylúčenia disciplinárneho rozhodnutia zo súdneho prieskumu zákonnosti svedčí aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 276/2017 zo dňa 19.04.2017, ktoré podporilo napadnuté rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého s poukazom na relevantnú zákonnú úpravu (§ 97n ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody), napadnuté rozhodnutie žalovaného (rozhodnutie v disciplinárnom konaní) je vylúčené zo súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. 17. V súlade s dôvodovou správou k SSP, možno neprípustnú žalobu vymedziť ako takú, ktorá smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu, či inému právnemu aktu alebo úkonu orgánu verejnej správy vylúčenému z prieskumu správnym súdom podľa § 7. Nakoľko správny súd po dôslednom zvážení dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktoré žalobca napáda, je vylúčené z prieskumu správneho súdu, túto žalobu v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol. 18. Pokiaľ ide o žalobcov návrh na prerušenie konania, tomuto návrhu správny súd nevyhovel, nakoľko nevzhliadol dôvod, pre ktorý by mal Ústavnému súdu Slovenskej republiky predložiť návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods.1 Ústavy SR v spojení s § 37 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR a o konaní pred ním. Účastník konania môže dať súdu do pozornosti skutočnosti, ktoré nasvedčujú potrebe podať návrh Ústavnému súdu SR, avšak úvaha súdu je v tomto autonómna a na postup podľa tohto ustanovenia nemá účastník konania právny nárok. V danom prípade, aj s poukazom na vyššie uvádzané dôvody uznesenia, nedospel správny súd k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, konkrétne ustanovenia § 97n zákona o výkone trestu odňatia slobody s Ústavou Slovenskej republiky. V tomto smere súd poukazuje na ďalšie rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 365/2017, podľa ktorého „disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody má ideový, logický a aj normatívny základ v trestnej oblasti (nie verejnej správe), v trestnom práve (nie v správnom práve) a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu voči osobám páchajúcim trestné činy, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním, pokračujúc konaním pred súdom, zavŕšením právoplatným odsudzujúcim rozsudkom o dokázaní viny a uložení trestu odňatia slobody, ktorý sa za zákonom ustanovených podmienok musí vykonať v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Podradiť disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho preskúmavanie správnymi súdmi je z dogmatického hľadiska nesprávne unifikovanie dvoch dichotomických právnych odvetví s rozličnými právnymi zásadami a odlišným účelom, ktorý v spoločnosti plnia. Správnemu súdnictvu neprináleží rozhodovacia právomoc v rámci agendy z oblasti trestného práva, ktorým disciplinárne trestanie odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody bezpochyby je.“ Preto súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. 19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia na Správny súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.