Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-44Sa/2/2022 2022200059 26. 03. 2025 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200059.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.01.2022, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 05.05.2021 rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.07.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a podľa článku 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietla žiadosť o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Dunajská Streda zo dňa 05.05.2021 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasil s posúdením zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia, so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože neboli vyhodnotené všetky lekárske správy, ktoré do posudkového spisu doložil, poukázal na jeho nepriaznivý zdravotný stav s konkrétnym opisom zdravotných ťažkostí a žiadal o jeho opätovné prehodnotenie. K odvolaniu pripojil fotokópiu napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.07.2021, odborné lekárske nálezy nepripojil. 2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.01.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) generálny riaditeľ žalovanej odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.07.2021 potvrdil. V odôvodnení uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Dunajská Streda dňa 16.08.2021, ktorý nevyhovel odvolaniu žalobcu, zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave. V súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z. z., ktorým sa
dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, bol posudkovým lekárom vykonávajúcim lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, ústredie v konaní o odvolaní posúdený zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti, na základe odborných lekárskych nálezov v posudkovej spisovej dokumentácii. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 20.01.2022 s nasledovným záverom: V odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou, so všetkými predloženými odbornými lekárskymi nálezmi a konštatoval, že posúdenie invalidity žalobcu s ochorením pohybového aparátu a urologickým ochorením bolo vykonané posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Dunajská Streda v máji 2021, invalidita nebola uznaná. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok bolo podané odvolanie, ku ktorému neboli doložené nové lekárske nálezy. Po preštudovaní a zhodnotení všetkých lekárskych správ založených v posudkovej spisovej dokumentácii posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie nezmenil posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Dunajská Streda. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu – syndróm manžety rotátorov posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie zaradil do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G – postihnutie končatín, položky 6 – obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu, písmena b) – na dominantnej podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25%, z percentuálneho rozpätia 15% až 25%. Za iné zdravotné postihnutie žalobcu, hyperpláziu prostaty posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia, podľa predložených odborných lekárskych správ, diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť potvrdil na 35%, preto žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 03.02.2022. file_0.jpg file_1.wmf II. Žaloba 3. Správnou žalobou zo dňa 08.03.2022, doručenou súdu dňa 16.03.2022, sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.01.2022. Žalobca v žalobe namietal spôsob posúdenia jeho zdravotného stavu, ktorý nepovažoval za objektívny, nakoľko posudkový lekár sociálneho poistenia ohodnotil iba ľavé rameno po operácii a pravé rameno nie. Žalobca podrobne opísal svoje zdravotné ťažkosti a uviedol, že kvôli problémom s ramenom od roku 2010 je nezamestnaný, do dnes si po operáciách s takými zdravotnými problémami nevie nájsť prácu. Na základe uvedeného žiadal, aby súd preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.01.2022 a zaviazal žalovanú ohodnotiť pre účely invalidity poškodenie obidvoch ramien. Zároveň žiadal o priznanie invalidného dôchodku spätne od podania žiadosti, a to od 05.05.2021. K žalobe priložil aj zdravotnú dokumentáciu z rokov 2010 - 2021. III. Vyjadrenie žalovanej 4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.05.2022 uviedla, že pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav, najmä určenie percentuálnej miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, neboli posudkovým lekárom sociálneho poistenia pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne a objektívne posúdené, nie sú relevantné. Podotkla, že tieto sú vyvolané
jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci nie sú, podľa názoru žalovanej, dôvodné, pretože nie je doloženou zdravotnou dokumentáciou, ktorú mali posudkoví lekári organizačných zložiek žalovanej k dispozícii, preukázané a medicínsky zdôvodnené stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a uznanie invalidity žalobcu. 5. K zdravotnej dokumentácii označenej a priloženej žalobcom k správnej žalobe žalovaná uviedla, že povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok treba doložiť v rámci dokazovania pred vydaním rozhodnutia, kedy je žalobca povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Posudkový záver posudkových lekárov sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie invalidného dôchodku a odvolacieho konania. Žalovaná konštatovala, že skutkový stav žalobcu bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Poznamenala, že žalobca nepreukázal v odvolacom konaní žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej. Žalovaná mala za to, že posudok o invalidite žalobcu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, je presvedčivý a úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení. Záverom uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvá na správnosti prvostupňového rozhodnutia, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím. Žalovaná mala za to, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. IV. Replika žalobcu 6. Vo vyjadrení zo dňa 08.08.2022 žalobca uviedol, že napriek tomu, že odovzdal všetky lekárske správy z troch operácií ramien s rovnakými zraneniami, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Dunajskej Strede ohodnotil, napriek dokumentácii, len jedno rameno, a to ľavé. K pravému ramenu sa ani nevyjadril. Ďalej uviedol, že po odvolaní vyšší orgán zvýšil percentuálne ohodnotenie o 10 %, ale nie je jasné, či sa to vzťahuje na ľavé rameno, pravé rameno alebo na obe. Žalovaná sa k replike žalobcu nevyjadrila. V. Konanie na správnom súde 7. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Trnave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Trnave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. 8. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 26.02.2025 za účasti žalobcu a zástupkyne žalovanej. Následne súd oznámil prítomným účastníkom konania termín vyhlásenia rozsudku dňa 26.03.2025 (§ 116 SSP). 9. Žalobca na pojednávaní uviedol, že má problémy hlavne s pravou rukou. Od tej doby čo podal žalobu resp. žiadosť o invalidný dôchodok sa mu zhoršila hlavne pravá ruka. Operácia sa podarila, ale v obyčajnom živote má problémy, hlavne fyzické, má poškodené väzy na ramenách obidvoch rúk. Zahojenie po vnútornej operácií trvá dlhšie. Chodil po operácií aj na rehabilitácie a potom keď bol na kontrole u lekára, ktorý ho operoval, tento síce skonštatoval, že po operácií je to v poriadku z operačnej stránky, ale v skutočnosti tá ruka nie je v takom stave ako u zdravého človeka. V ramennom kĺbe je tekutina, ktorá mu chýba, oni mu ju síce doplnili, ale po čase to zase treba doplniť a to mu navrhol lekár, že asi raz za 1 a pol roka by si mohol kúpiť v lekárni za 70,- eur a oni by mu to tam injekčne aplikovali, ale on už nechce také bolesti prežívať. V lekárskych správach je popísaný priebeh operácií, ale už žiaden lekár tam nenapísal, aké to môže mať následky pre toho operovaného, to zistí až ten
dotyčný po operácií. On je strojár, je pravák a keď niečo chcel urobiť tak mal také bolesti, že nevládal nejaký predmet uchopiť jednou rukou a musel ho držať dvomi rukami. Mal tiež problémy pri manipulácií s baterkovým skrutkovačom a doteraz ich má. Do výšky nevie zdvihnúť viac ako 5 kg a keď to aj zdvihne, tak to nevie udržať a nad hlavu už vôbec nevie zdvihnúť. Biceps na pravej ruke má tvrdší, guľatejší a dlhší, ako na druhej ruke. Keď podal žiadosť o invalidný dôchodok, tak čakal, že ho osobne pozvú, aby mohol s doktorom osobne rozprávať o problémoch, ktoré má, ale nestalo sa tak, teda nezavolali ho. Nikto sa ho nepýtal, ako sa má, ako sa cíti, vychádzali iba z lekárskych správ. Po operácii sa mu vyskytli ďalšie zdravotné problémy, kvôli tomu dostal ďalších 10 %. Vyskytol sa mu aj tenisový lakeť. Zatiaľ odmieta operáciu tenisového lakťa. Okrem ramien mal problémy aj s chrbticou, operáciu odmietol, ale našiel si jedného odborníka v Budapešti, ktorý mu to bez operácie napravil. Bolo to v roku 2016 alebo 2017. Kvôli zdravotným problémom, ktoré má, si nevie nájsť prácu. Dodnes je evidovaný na úrade práce. Ani v jednom posudku nenašiel meno doktora ani podpis a brali do úvahy iba ľavé rameno a pravú ruku nie. Avšak on je pravák a problém má hlavne s pravou rukou, ktorá bola tiež operovaná. Pritom on odovzdal všetky lekárske správy týkajúce sa ľavej aj pravej ruky. Vzhľadom na jeho zdravotné problémy má za to, že je invalidný a má nárok na invalidný dôchodok, má za to, že jeho pracovná schopnosť sa znížila cca o 50 %. 10. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že žalovaná napadnuté rozhodnutie považuje za správne a zákonné a navrhuje žalobu zamietnuť. Pridržiava sa dôvodov uvedených jednak v napadnutom rozhodnutí ako aj písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré vychádzajú z lekárskeho posudku zo dňa 20.01.2022.
VI. Právne posúdenie 11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 12. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 13. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 14. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 15. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 16. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 17. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 18. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 19. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 20. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 21. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 22. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 23. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 24. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 25. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. 26. Predmetom preskúmania vo veci bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá žalobca pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca mal za to, že jeho zdravotný stav bol nesprávne posúdený a nesprávne bola určená miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 27. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu na účely rozhodovania o invalidnom dôchodku je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 cit. zákona). Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť uvedená v prílohe č. 4 zákona o soc. poistení sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a zo zreteľom na závažnosť ostatných závažných
postihnutí. Z uvedeného vyplýva, že posudkový lekár má povinnosť po zhodnotení zdravotného stavu na základe všetkých predložených lekárskych nálezov a správ vyhodnotiť, ktorá diagnóza je v danom prípade rozhodujúca, a na základe jej percentuálneho ohodnotenia podľa prílohy č. 4 určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zo zákona o sociálnom poistení nevyplýva explicitná povinnosť percentuálne ohodnocovať všetky zistené druhy zdravotného postihnutia. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa § 71 ods. 6 zák. o soc. poistení možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. 28. Posudkoví lekári sociálneho poistenia oboch stupňov v rámci posudzovania zdravotného stavu žalobcu zhodne ustálili, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu je syndróm manžety rotátorov zaradený do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G – postihnutie končatín, položky 6 – obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu, písmena b) – na dominantnej (končatine) podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25%, z percentuálneho rozpätia 15% až 25%, čo je horná hranica z daného percentuálneho rozpätia. Súdu preto nie je zrejmé, prečo žalobca namietal, že posudkoví lekári brali do úvahy iba ľavé rameno a pravú ruku nie, keď on je pravák a problém má hlavne s pravou rukou. Tak z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda zo dňa 05.05.2021, ako aj z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 20.01.2022 pritom vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu je obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu na dominantnej (teda pravej) končatine. V prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení je percentuálne rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri obmedzení pohyblivosti ramenného kĺbu na nedominantnej končatine (u žalobcu ľavej) 10% až 15%, z čoho vyplýva, že keby posudkoví lekári ohodnocovali poškodenie zdravia žalobcu na ľavej končatine (ako rozhodujúce zdravotné postihnutie), ako to tvrdil žalobca, nemohli by určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25%, ale najviac 15%. Za iné zdravotné postihnutie žalobcu posudkoví lekári (v oboch posudkoch) zvýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, čo je takisto maximálne zvýšenie, ktoré zákon pripúšťa. Celkovo teda v oboch posudkoch bola určená miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %. Tento záver je v oboch posudkoch rovnaký. Je síce pravdou, že v posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda zo dňa 05.05.2021 nie sú citované všetky lekárske správy, ktoré žalobca v administratívnom konaní predložil (to však neznamená, že neboli zohľadnené), avšak tento nedostatok bol odstránený v odvolacom konaní, keď v posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 20.01.2022, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia, sú citované a vyhodnotené všetky lekárske správy, ktoré žalobca v administratívnom konaní predložil. Prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok a je práve úlohou odvolacieho orgánu, jednak preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (teda aj nad rámec dôvodov uvedených v odvolaní), jednak odstrániť zistené nedostatky (§ 218 ods. 1 zák. o sociálnom poistení). 29. Súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Najmä posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 20.01.2022 je logický a presvedčivo objasňuje záver jednak o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako aj určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár sa v dostatočnom rozsahu vyrovnal so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudku je zrejmá jeho úvaha, na základe ktorej dospel k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaná preto nepochybila, keď v napadnutom rozhodnutí vychádzala z odborného lekárskeho posudku jej posudkových lekárov a správne rozhodla, že sťažovateľ v zmysle ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 30. Pokiaľ žalobca spolu so žalobou predložil ďalšie lekárske správy konkrétne E. F. G. zo dňa 14.05. a 31.05.2021 a z MR vyšetrení zo dňa 20.01.2017 a 19.03.2020, súd na ne neprihliadol, nakoľko z administratívneho spisu zistil, že tieto neboli predložené v administratívnom konaní. Žalovaná teda
nemala tieto lekárske správy v čase vydania napadnutého rozhodnutia k dispozícii, takže pokiaľ tieto pri rozhodovaní nezohľadnila, nemôže ísť o vadu napadnutého rozhodnutia. Rovnako to platí, pokiaľ žalobca uvádzal skutočnosti o svojom zdravotnom stave v období po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, resp. pokiaľ uvádzal skutočnosti, ktoré síce nastali pred nadobudnutím právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré však neuviedol v administratívnom konaní. Žalovaná pritom nebola povinná vyzývať žalobcu, aby predložil všetky lekárske správy, keďže žalobca ako žiadateľ o dávku (invalidný dôchodok) bol sám povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku (§ 184 ods. 5 druhá veta cit. zákona o soc. poistení), resp. ako účastník konania navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení o vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 196 ods. 6 prvá veta zákona o soc. poistení). 31. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že ani v jednom posudku nenašiel meno doktora ani podpis, k tomu súd uvádza, že ak aj prílohou rozhodnutí doručených žalobcovi bola len textová časť posudku, tak originály posudkov založené v administratívnom spise sú riadne podpísané posudkovými lekármi a opatrené odtlačkom ich úradnej pečiatky. Preto sama okolnosť, že výtlačok určený pre žalobcu tieto náležitosti neobsahuje, nespôsobuje vadu alebo nepreskúmateľnosť posudku, ani vadu napadnutého rozhodnutia. 32. Žalobca tiež namietal, že nebol prítomný pri posúdení jeho zdravotného stavu. V zmysle § 153 ods. 5 zákona o soc. poistení (účinného v čase posudzovania zdravotného stavu žalobcu), časť vety pred bodkočiarkou, lekár vždy môže vykonať lekársku posudkovú činnosť bez účasti poistenca. Podmienka osobnej účasti musí byť splnená iba, ak o to poistenec požiada. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca v priebehu administratívneho konania žiadal o osobnú účasť pri posúdení jeho zdravotného stavu. Avšak ak by aj požiadal, súd nepovažoval za pochybenie v štádiu posudkovej činnosti, keď posudkový lekár zhodnotil zdravotný stav v neprítomnosti žalobcu, nakoľko takýto postup (aby v čase krízovej situácie mohla byť posudková činnosť vykonávaná aj bez prítomnosti poistenca) v tom čase umožňovala právna úprava § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. účinného od 04.04.2020. 33. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav, vec správne právne posúdila a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnila, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 34. Na záver správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že rozhodnutím žalovanej a súdu nie je dotknuté jeho právo podať novú žiadosť o invalidný dôchodok, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného stavu. 35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa § 5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP). Poučenie: P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).