Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-20S/43/2022 2022200098 19. 11. 2025 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200098.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, 917 02 Trnava, za účasti: 1/ Saneca Pharmaceutical a. s., so sídlom Nitrianska 100, 920 27 Hlohovec, IČO: 46 833 323 a 2/ Mesto Hlohovec, so sídlom M. R. Štefánika 1, 920 01 Hlohovec, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TTOOP3-2022/003253-002 zo dňa 01.03.2022, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Ďalší účastník konania - spoločnosť Saneca Pharmaceutical - podal dňa 04.10.2021 na príslušný orgán verejnej správy oznámenie o zmene navrhovanej činnosti – „Inštalácia novej granulačnej linky.“ Na podklade uvedeného vydal Okresný úrad Hlohovec, odbor starostlivosti o životné prostredie oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, pričom dané oznámenie bolo dotknutým orgánom zaslané s odkazom na § 29 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EIA“). Súčasne bola dňa 06.10.2021 daná výzva na zverejnenie oznámenia o zmene navrhovanej činnosti. 2. Okresný úrad Hlohovec, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal rozhodnutie č. OU-HCOSZP-2021/001155 zo dňa 11.11.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol, že navrhovaná zmena činnosti „Inštalácia novej granulačnej linky“ sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA. Súčasne boli stanovené podmienky realizácie zmeny navrhovanej činnosti. 3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 12.11.2021, pričom namietol, že (i) prvostupňové rozhodnutie neobsahuje žiadne zmierňujúce opatrenie ako podmienku rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 zákona o EIA, a preto je v rozpore s daným zákonom, (ii) prvostupňové rozhodnutie nemá
jednoznačný, zrozumiteľný, určitý a vykonateľný výrok a (iii) žalobca namietol, že podmienky realizácie navrhovanej činnosti nie sú zmierňujúcimi opatreniami a ani nesledujú cieľ podľa § 2 písm. d) zákona o EIA. 4. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. OU-TT-OOP3-2022/003253-002 zo dňa 01.03.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol odvolanie a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. K námietke ohľadom zmierňujúcich opatrení žalovaný uviedol, že táto námietka bola neopodstatnená, pretože výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje časť – podmienky realizácie zmeny navrhovanej činnosti. Prvostupňové rozhodnutie tak obsahuje určenie podmienok, ktoré majú za cieľ zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie tak, ako to predpokladá § 29 ods. 13 zákona o EIA. K výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že tento je v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), je zrejmý a určitý. 6. Ďalej žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán dostatočne zistil skutkový stav veci. Žalovaný zvýraznil, že výsledkom procesov podľa zákona o EIA nie je automaticky bez ďalšieho povolenie nejakej konkrétnej činnosti, ale vytvorenie environmentálno-právneho rámca, prostredníctvom zainteresovania verejnosti a dotknutých orgánov o plánoch navrhovateľa, ktoré sa budú realizovať po ďalších povoľovacích konaniach. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 7. Žalobca podal na Krajský súd v Trnave správnu žalobu zo dňa 09.05.2022 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca mal za to, že (i) napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, (ii) napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, (iii) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a (iv) v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 8. Žalobca konštatoval porušenie práva na úplné a presné informácie o životnom prostredí. Žalobca mal za to, že svojim postupom navrhoval a sledoval, resp. požadoval taký procesný postup žalovaného, ktorý by spĺňal charakteristiku tzv. eurokonformného výkladu a uplatňovania zákona o EIA. Žalobca mal za to, že § 24 ods. 1, § 29 ods. 10, § 31, § 36 a § 63 zákona o EIA (teda právo verejnosti na informácie) naplnené neboli, a preto procesný postup žalovaného neviedol k účelu a cieľu zákona o EIA. 9. Žalobca mal za to, že vyjadrenia dotknutých orgánov, vyjadrenia a doplňujúce informácie neboli žalobcovi zverejnené – uviedol, že odkazovať konzumáciu tohto práva podľa § 23 správneho poriadku nie je možné. Žalobca mal za to, že nezverejnením informácií podľa § 24 ods. 1 písm. e) zákona o EIA žalovaný sledoval šikanózny výklad zákona, ktorým sledoval materiálnu ujmu na informáciách o životnom prostredí a zároveň procesnú ujmu vo využívaní stanoviska verejnosti alebo odvolania podľa § 24 ods. 4 zákona o EIA. 10. Ďalej žalobca namietol, že orgán verejnej správy koncipoval svoje rozhodnutie tak, aby bol jeho adresátom výlučne navrhovateľ a nie najširšia verejnosť a vydaním rozhodnutia, a stanovením podmienok, ako aj zdôvodnením nesledoval úplné a presné informovanie verejnosti o vplyvoch navrhovanej činnosti. Žalobca mal za to, že žalovaný si nesplnil povinnosti podľa § 3 ods. 1 zákona o EIA a nevyžadoval dôsledné plnenie povinností zo strany navrhovateľa predmetnej činnosti. Zároveň došlo k porušeniu § 3 ods. 2 správneho poriadku, pretože žalovaný nedal verejnosti možnosť chrániť svoje práva a oprávnené záujmy tým, že verejnosť nemala k dispozícii všetky pre rozhodnutie podstatné informácie. 11. Žalobca uviedol, že prvostupňový orgán mal povinnosť určiť konkrétne zmierňujúce podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Žalobca mal za to, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s podmienkami žalobcu, pretože ani jedno z opatrení, ktoré žalobca navrhoval,
sa nepremietlo priamo do výroku prvostupňového rozhodnutia alebo neinšpirovalo prvostupňový orgán na vloženie iných podmienok. Postupom orgánov verejnej správy tak podľa žalobcu nedošlo k úplnému a presnému zisteniu informácií o životnom prostredí. 12. Žalobca ďalej namietol porušenie princípu rovnosti účastníkov, pretože prvostupňový orgán nebral do úvahy pripomienky žalobcu a vychádzal len z podaní dotknutých orgánov. Ďalej namietol, že žalovaný sa s pripomienkami žalobcu nevysporiadal. 13. Žalobca namietol aj nedostatočné odôvodnenie a arbitrárnosť rozhodnutia, pretože napadnuté rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah rozhodnutia. Oba orgány verejnej správy sa nevysporiadali s argumentami žalobcu. 14. Žalobca mal za to, že rozhodovanie žalovaného bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože žalovaný pri ňom sledoval cieľ neposkytnúť právnu ochranu legitímnym a legálnym záujmom, hoci si žalobca len plnil svoje oprávnenia. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.05.2022, pričom vyjadril nesúhlas s podanou žalobou a mal za to, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie boli vydané v súlade so zákonom. Žalovaný zhrnul skutkový stav veci a konštatoval, že na základe doručených podkladov a stanovísk dotknutých orgánov a vyjadrení došlo k vydaniu prvostupňového rozhodnutia, pričom obe rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené a preskúmateľné. K skutkovému stavu žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a mal za to, že v konaní nedošlo k žiadnemu podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Žalovaný uviedol, že zo spisu vyplýva, že žalobca bol účastníkom konania, a preto mal k dispozícii všetky informácie, na ktoré mal zákonný nárok. 16. Mesto Hlohovec sa vyjadrilo podaním zo dňa 14.06.2022, pričom navrhlo žalobu zamietnuť. 17. Žalobca zaslal správnemu súdu repliku zo dňa 28.09.2023, v ktorej zotrval na svojej žalobnej argumentácii. 18. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 19. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. TT-20S/43/2022. 20. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ju zamietol. 21. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.11.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). 22. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 23. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 24. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 25. Podľa § 24 ods. 4 zákona o EIA, verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. 26. Podľa § 29 ods. 3 zákona o EIA, ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovanie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušných orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4. 27. Podľa § 29 ods. 13 zákona o EIA, výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. 28. Úlohou správneho súdu bolo v rozsahu uplatnených žalobných bodov preskúmať napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, pričom správny súd zameral správny súdny prieskum na to, či orgány verejnej správy postupovali v súlade s právnymi predpismi a či závery, uvedené v napadnutých rozhodnutiach sú dostatočným spôsobom preskúmateľné. K námietke žalobcu ohľadom porušenia práva na úplné a presné informácie o životnom prostredí 29. Žalobca namietol, že svojim postupom navrhoval a sledoval, resp. požadoval taký procesný postup žalovaného, ktorý by spĺňal charakteristiku tzv. eurokonformného výkladu a uplatňovania zákona o EIA. Žalobca mal za to, že § 24 ods. 1, § 29 ods. 10, § 31, § 36 a § 63 zákona o EIA (teda právo verejnosti na informácie) naplnené neboli, a preto procesný postup žalovaného neviedol k účelu a cieľu zákona o EIA. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 30. Ako vyplýva z administratívneho spisu, nachádza sa v ňom dokumentácia o tom, aby bola informovaná verejnosť o navrhovanej činnosti (oznámenie zo dňa 06.10.2021), súčasťou čoho bol aj elektronický odkaz k oznámeniu o navrhovanej činnosti. V rámci konania pred prvostupňovým orgánom žalobca nevykonal žiadne úkony, pričom prvým úkonom žalobcu bolo až odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu. Z odvolania nie je možné vyvodiť, že by žalobca požadoval akékoľvek informácie, ale jeho odvolanie smerovalo najmä k podmienkach, ktoré boli určené prvostupňovým rozhodnutím. 31. Zo spisu zároveň nevyplýva, že by žalovaný žalobcovi akýmkoľvek spôsobom znemožňoval realizáciu jeho procesných práv – žalobca v žalobe ani netvrdil, či žalovaný znemožňoval žalobcovi realizáciu jeho procesných práv. Nie je tak správnemu súdu zo žaloby zrejmé, akým spôsobom malo
dôjsť k porušeniu práv žalobcu na úplné a presné informácie o životnom prostredí. Daná námietke je všeobecne koncipovaná, čo objektívne znemožňuje jej relevantný súdny prieskum. 32. V prípade, ak žalobca namietol, že správny orgán bol povinný zverejniť vyjadrenia dotknutých orgánov, vyjadrenia verejnosti a doplňujúce informácie, pričom uvedené nemožno skonzumovať aplikáciou § 23 správneho poriadku, tu správny súd uvádza, že žalobca žiadnym spôsobom nepožiadal o zverejnenie požadovaných informácií (napr. zaslaním kópie spisu a pod.) a v administratívnom spise nie je ani zmienka o tom, že by žalovaný odkazoval na aplikáciu § 23 správneho poriadku (uvedené nevyplýva ani z napadnutého rozhodnutia). Správny súd znova uvádza, že informácia o navrhovanej činnosti zverejnená bola, relevantné vyjadrenia dotknutých orgánov sú súčasťou administratívneho spisu, a preto nemožno súhlasiť s danou námietkou žalobcu. K námietke žalobcu, že neboli určené konkrétne zmierňujúce podmienky 33. Žalobca ďalej namietol, že prvostupňový orgán mal povinnosť určiť konkrétne zmierňujúce podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Žalobca mal za to, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s podmienkami žalobcu, pretože ani jedno z opatrení, ktoré žalobca navrhoval, sa nepremietlo priamo do výroku prvostupňového rozhodnutia alebo neinšpirovalo prvostupňový orgán na vloženie iných podmienok. Postupom orgánov verejnej správy tak podľa žalobcu nedošlo k úplnému a presnému zisteniu informácií o životnom prostredí. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 34. Ako to správny súd uviedol už vyššie, žalobca v konaní pred prvostupňovým orgánom nevystupoval, a preto nemohli byť jeho návrhy na podmienky prvostupňového rozhodnutia akceptované alebo neakceptované. Vo vzťahu k odvolaniu je potrebné uviesť, že tu žalobca len odcitoval § 2 písm. d) a § 29 ods. 13 zákona o EIA a uviedol, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje žiadne zmierňujúce opatrenia. Súčasne uviedol, že prvostupňové rozhodnutie síce obsahuje podmienky, ale tieto sú všeobecné. Žalobca podľa názoru správneho súdu však v odvolaní nešpecifikoval žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mal žalovaný akceptovať a tieto premietnuť do výroku. Naproti tomu prvostupňové rozhodnutie vo výroku obsahuje podmienky realizácie navrhovanej činnosti, pričom možno súhlasiť so žalovaným v tom, že predmetné konanie malo za cieľ vytvoriť ochranný rámec pre činnosti s možným dopadom na životné prostredie. 35. Ako to vyplýva z prvostupňového rozhodnutia, prvostupňový orgán vo výroku svojho rozhodnutia určil 4 podmienky realizácie zmeny navrhovanej činnosti, pričom v bode 4. uviedol, že podmienky je potrebné uviesť aj v ďalšom stupni projektovej dokumentácie. Správny súd po posúdení prvostupňového rozhodnutia konštatuje, že toto obsahuje zmierňujúce podmienky, a preto sa nemožno stotožniť so žalobcom v tom, že neboli určené konkrétne zmierňujúce podmienky. Výrok prvostupňového rozhodnutia tak obsahoval presné, jasné a určité zmierňujúce podmienky. 36. K uvedenému správny súd zároveň uvádza, že vložením podmienok eliminujúcich alebo zmierňujúcich vplyvy na životné prostredie do výrokovej časti rozhodnutia zo zisťovacieho konania sa naplnila požiadavka novely smernice č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v platnom znení (ďalej len „smernica EIA“), ktorá bola prijatá smernicou č. 2014/52/EÚ (dôvodová správa k zákonu o EIA). Táto smernica č. 2014/52/EÚ zmenila čl. 4 ods. 5 písm. b) smernice EIA tak, že v rozhodnutí, ak sa v zisťovacom konaní rozhodne, že nie je potrebné posúdenie vplyvov na životné prostredie, uvádza hlavné dôvody nepožadovania takéhoto posúdenia s odkazom na príslušné kritériá uvedené v prílohe III a uvedie aj všetky vlastnosti projektu a / alebo plánované opatrenia, ktorým sa má zabrániť alebo predísť tomu, čo by inak mohli byť významné nepriaznivé účinky na životné prostredie, ak ich navrhovať navrhol. Slovenský právny poriadok teda nad rámec požiadaviek smernice EIA stanovil v každom rozhodnutí zo zisťovacieho konania určovať podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv zmeny na životné prostredie (a to aj v prípade, ak ich navrhovateľ nenavrhol), hoci zo smernice EIA takáto požiadavka nevyhnutne nevyplývala. Z uvedeného vyplýva, že aj keby neboli v prvostupňovom rozhodnutí uvedené zmierňujúce podmienky (ktoré však boli), nedošlo by k porušeniu príslušných právnych predpisov (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/39/2022 zo dňa 27.02.2024).
37. Ak žalobca namietol, že žalovaný žiadnym spôsobom neurčil konkrétne zmierňujúce podmienky, ktoré žalobca navrhol, tu je potrebné uviesť, že žalobca v odvolaní nešpecifikoval a nekonkretizoval žiadne konkrétne zmierňujúce podmienky – ním podané odvolanie bolo koncipované všeobecne, a preto nemožno konštatovať, že by sa žalovaný nevysporiadal s ním tvrdenými opatreniami. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal s podaným odvolaním, pričom svoje závery dostatočne odôvodnil. K námietke žalobcu ohľadom porušenia princípu rovnosti účastníkov 38. Žalobca namietol porušenie princípu rovnosti účastníkov, pretože prvostupňový orgán nebral do úvahy pripomienky žalobcu a vychádzal len z podaní dotknutých orgánov. Ďalej namietol, že žalovaný sa s pripomienkami žalobcu nevysporiadal. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 39. Ako to už správy súd uviedol, žalobca nevystupoval v konaní pred prvostupňovým orgánom a do konania vstúpil až podaním odvolania – z uvedeného dôvodu sa preto prvostupňový orgán ani nemohol objektívne vysporiadať s námietkami žalobcu, pretože tieto podané neboli. Vo vzťahu k žalovanému správny súd uvádza, že žalovaný sa s odvolaním žalobcu vysporiadal, pričom svoje závery dostatočným spôsobom uviedol v napadnutom rozhodnutí. To, že žalobca nesúhlasí so závermi žalovaného nespôsobuje, že došlo k porušeniu princípu rovnosti účastníkov konania. 40. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. 41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani ďalším účastníkom konania, pretože si právo na náhradu trov konania neuplatnili a správny súd súčasne nezistil, že im trovy vznikli a je nutné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o ich náhrade. 42. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).