Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-14S/171/2022 2022200367 17. 02. 2025 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200367.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 19/670, priečinok 7, 920 41 Leopoldov, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 19/670, 920 41 Leopoldov, v konaní o správnej žalobe zo dňa 17.12.2022, takto rozhodol: I. Súd podanie žalobcu zo dňa 17.12.2022 o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. 1. Žalobca dňa 21.12.2022 doručil pôvodne Krajskému súdu v Trnave podanie zo dňa 17.12.2022 označené ako „Žaloba“. Po oboznámení sa s obsahom podania správny súd zistil, že ide o podanie vo veci samej – správnu žalobu, ktorú žalobca z dôvodu právnej opatrnosti podáva ako všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a súčasne aj ako žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 ods. 1 a 2 SSP. Žalobca v žalobe uviedol, že mu žalovaný zasiahol do jeho práv, a tak žiada, aby súd preskúmal zákonnosť postupov žalovaného, rozhodnutí/opatrení/iných zásahov, a napadnuté rozhodnutia/opatrenia/ iné zásahy zrušil a vec vrátil na ďalšie rozhodnutie, a taktiež žiada, aby súd podľa § 252 ods. 1 SSP v spojení s § 262 ods. 1 SSP zakázal žalovanému pokračovať v napadnutých iných zásahoch. 2. Z obsahu žaloby nie je zrejmý druh žaloby, keďže obsah žaloby ako aj návrh výroku rozhodnutia žalobca odôvodňoval ustanoveniami týkajúcich sa všeobecnej správnej žaloby ako aj žaloby proti inému zásahu. Žalobca sám v žalobe uviedol, že z dôvodu opatrnosti podáva žalobu podľa všetkých do úvahy prichádzajúcich príslušných druhov žalôb. 3. Správny súd uznesením č. k. TT-14S/171/2022-63 z 27.09.2023, vydaným podľa § 59 ods. 1 s 2 SSP, vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia doplnil žalobu tým, že jednoznačne uvedie jeden druh žaloby podľa § 6 ods. 2 SSP, a to tak, aby uviedol, či sa podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, t. j. všeobecnej správny žaloby podľa § 177 a nasl. SSP, alebo či sa domáha žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 a nasl. SPP. Žalobca bol zároveň poučený o obligatórnych náležitostiach správnej žaloby podľa § 182 ods. 1 SSP a o následku neodstránenia vád žaloby, ktorým je odmietnutie podania postupom podľa § 59 ods. 3 SSP. Toto uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 10.11.2023. Na predmetnú výzvu správneho súdu žalobca reagoval podaním sťažnosti zo dňa 23.11.2023, doručenej správnemu súdu dňa 29.11.2023. Namietal nezákonnosť uznesenia a žiadal ho zrušiť, keďže mal za to, že žaloba obsahuje všetky zákonné
obsahové náležitosti, vrátane uvedenia druhu žaloby a je na súde, ktorý druh žaloby bude považovať za prípustný a ktorý nie. Žalobca mal za to, že nemôže byť tlačený do situácie, aby jeden druh žaloby zrušil. 4. Správny súd na sťažnosť žalobcu neprihliadol a ani o sťažnosti ako prostriedku procesnej obrany osobitne nerozhodoval, keďže sťažnosť bola podaná po lehote na podanie sťažnosti, ktorá uplynula dňa 27.11.2023. „Sťažnosť je definovaná ako prostriedok procesnej obrany. Lehota na podanie sťažnosti je lehotou zákonnou. Navyše ide o lehotu koncentračnú, teda o prejav zákonnej koncentrácie. Uplynutím koncentrovanej lehoty dochádza k procesnej preklúzii pôvodného procesného práva – v tomto prípade práva uplatniť sťažnosť. Preklúziou toto procesné právo zaniká. Ak procesné právo zaniklo, zanikla podmienka prípustnosti sťažnosti. Opätovne na také podanie, ktoré ani relevantným podaním nie je, nemusí správny súd reagovať vydaním osobitného uznesenia. Na procesnú preklúziu správny súd skrátka prihliadne a sťažnosť meritórne neprejedná (a, pochopiteľne, ani o nej nijako nerozhodne)“ Správny súdny poriadok, 1. vydanie, 2018, s. 774 - 779: D. E., F. G.. 5. Žalobca neodstránil vady podania, na odstránenie ktorých bol súdom vyzvaný, a to ani podaním doručeným správnemu súdu dňa 29.11.2023. II. 6. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety v júni 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu v Bratislave. 7. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 8. Podľa § 182 ods. 1 SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, ďalších účastníkov podľa § 32 ods. 3 a osôb zúčastnených na konaní podľa § 41 ods. 1, c) označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a deň jeho vydania, prípadne označenie výrokov, ktoré žalobca napáda, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a žaloba nesmeruje voči celému rozhodnutiu alebo opatreniu, d) deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa § 181 ods. 1 alebo deň právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa § 181 ods. 2 alebo deň právoplatnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 181 ods. 3 alebo uvedenie, že žalobca sa považuje za opomenutého účastníka, e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“), f) označenie dôkazov, ak ich žalobca navrhuje vykonať, g) vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada, h) návrh výroku rozhodnutia (ďalej len „žalobný návrh“). 9. Podľa § 182 ods. 2 SSP, k správnej žalobe musí byť pripojené: a) splnomocnenie udelené advokátom, ak nejde o výnimky uvedené v § 49 ods. 1 a 2, b) potvrdenie o požadovanom vzdelaní žalobcu, jeho zamestnanca alebo člena podľa § 49 ods. 1, c) jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak nejde o opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1, alebo jedno vyhotovenie rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora vydané v poslednom stupni, ak ide o správnu žalobu podanú prokurátorom.
10. Podľa § 59 ods. 1 SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. 11. Podľa § 59 ods. 2 SSP, v uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 12. Podľa § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením, to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 13. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). III. 14. Správna žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP obsahovať aj osobitné náležitosti, ustanovené v § 182 SSP. Medzi náležitosti správnej žaloby podľa citovaných ustanovení Správneho súdneho poriadku patrí označenie druhu žaloby, označenie rozhodnutia a opatrenia, ktoré sa žalobou napáda, a to spisovou značkou, resp. číslom konania, pod ktorým boli vydané, uvedením orgánu verejnej správy, ktorý ich vydal a dátumom ich vydania, uvedenie dňa oznámenia napadnutého rozhodnutia/opatrenia žalobcovi, ako aj žalobný návrh, ktorý spočíva v presnej formulácii výroku rozsudku, ktorý žalobca žiada, aby správny súd vyhlásil. V konaní v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada znamenajúca, že súd preskúma napadnuté rozhodnutie spravidla len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže preskúmať správne rozhodnutie nad rámec vymedzený žalobcom v žalobe. Zo žaloby musí byť teda zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie preskúmať. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona, ktorý však musí tiež konkretizovať, t. j. že správny orgán porušil vydaním rozhodnutia konkrétny zákon alebo iný právny predpis, a to poukázaním na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva (žalobné body). Bez uvedenia predmetných údajov správny súd nemôže preskúmať, či sú splnené procesné podmienky pre konanie o správnej žalobe, o aký druh správnej žaloby sa jedná, ktoré rozhodnutia, resp. opatrenia žalobca žalobou napáda a v akom rozsahu, či je toto rozhodnutie alebo opatrenie spôsobilým predmetom súdneho prieskumu a pod. Deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi je skutočnosťou, s ktorou zákon spája začatie plynutia lehoty na podanie správnej žaloby. 15. Žalobca v reakcii na výzvu súdu jednoznačne neurčil, o aký druh žaloby ide, preto súd nemohol v konaní pokračovať. Presná identifikácia predmetu konania na základe označenia príslušného typu žaloby vychádza z princípu procesnej ekonómie a umožní účastníkom konania, ale aj správnemu súdu lepšiu orientáciu vo veci už od jej počiatku. Ak by aj žalobca v žalobe druh žaloby neoznačil, súd vychádzajúc zo zásady, že každé podanie posudzuje podľa obsahu (§ 55 ods. 3 SSP), nemusí vždy žalobcu vyzývať na odstránenie vád tohto nedostatku, ak je z obsahu žaloby nesporné, o aký druh žaloby ide. V danom prípade však sám žalobca uviedol, že z dôvodu opatrnosti podáva žalobu podľa všetkých do úvahy prichádzajúcich príslušných druhov žaloby, čomu zodpovedá aj návrh petitu, ako by mal súd rozhodnúť. Na podporu uvedeného poukazuje správny súd na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Svk/61/2022 z 01.12.2023, bod 35, z ktorého vyplýva, že „žalobným návrhom žalobkyňa (sťažovateľka) presne formuluje svoje požiadavky voči žalovanému a to takým spôsobom, aby v ňom súd mal jasne ohraničený predmet konania, za jeho rámec zásadne ísť nesmie. Žalobkyňa tak sama určuje predmet súdneho prieskumu ako aj prostriedok súdnej nápravy. Správny súd tak správne uviedol, že súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné stanovisko a hodnotenie, iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne vzhľadom na ním sledovaný cieľ. Navyše ho za účelom zachovania postavenia nestranného súdneho orgánu (dominus litis) ani nesmie v konaní upozorňovať na nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej nápravy, poprípade sformulovať iný požadovaný petit“. 16. Pre úplnosť správny súd dodáva, že aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 593/2022-29 , bod 18 vyplýva, že „na základe uvedených východísk a za účinného právneho stavu podľa
názoru ústavného súdu platí, že ak možno ochranu toho istého subjektívneho práva dosiahnuť viacerými typmi konaní v správnom súdnictve, voľba konkrétneho z nich je vecou procesnej autonómie žalobcu. V prípade konkurencie žalobných typov je výber druhu správnej žaloby, ktorou sa uplatňuje ochrana subjektívnych práv, zverený do dispozičnej sféry žalobcu“. 17. S prihliadnutím na skutočnosť, že z obsahu žaloby nebolo zrejmé, o aký druh žaloby ide a žalobca žalobu v intenciách uznesenia tunajšieho súdu č. k. TT-14S/171/2022-63 zo dňa 27.09.2023 nedoplnil, pričom bol o následku nesplnenia vo výzve uloženej povinnosti poučený, a nebolo možné v konaní ďalej pokračovať, správny súd žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. h) v spojení s § 59 ods. 3 SSP odmietol. 18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP) Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia možno podať na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.