Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-15S/71/2019 4019200310 22. 01. 2025 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2025:4019200310.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: AG-AUTOGROUP s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 36 559 440, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s. r. o., so sídlom Jesenského 231/5, 958 01 Partizánske, IČO: 47 239 948, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100912156/2019 zo dňa 16. apríla 2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný žiadosťou zo dňa 27. septembra 2012 požiadal príslušného správcu dane, ktorým bol Daňový úrad Nitra, o vykonanie daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až december 2011 a január až august 2012, pričom daňovú kontrolu žiadal začať v zmysle ust. § 46 ods. 2, 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly, keďže sa jedná o daňový subjekt, pri ktorom je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené či zničené. 2. Dňa 3. októbra 2012 bola za účasti konateľa žalobcu spísaná zápisnica o začatí daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za vyššie zmienené zdaňovacie obdobia s dňom začatia daňovej kontroly dňa 3. októbra 2012 a v ten istý deň boli správcovi dane odovzdané listinné doklady v zmysle potvrdenia o zapožičaní dokladov. Ďalšie listinné doklady boli predložené dňa 4. októbra 2012 a 18. októbra 2012. V podaní zo dňa 24. októbra 2012 správca dane oznámil začatie daňovej kontroly za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia splnomocnenému zástupcovi žalobcu. 3. Súčasťou administratívneho spisu je i formulár "SCAC 2004" výmena informácií podľa článkov 7 a 15 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH (ďalej len „Nariadenie“), teda žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, pričom správca dane v januári 2013 prostredníctvom žalovaného žiadal taliansku finančnú správu o poskytnutie informácií týkajúcich sa daňových subjektov A. B. C., B. D. E. D. C. & F. C. a F. G. (všetky so sídlom v Taliansku). Uvedené daňové subjekty mali žalobcovi dodať osobné automobily, príp. iný tovar. Ďalšie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií z mesiaca január 2013 boli zaslané prostredníctvom
žalovaného maďarskej finančnej správe a týkali sa daňových subjektov H. F. I.. a H. H. I.. (oba subjekty so sídlom v Maďarsku), ktoré mali taktiež dodať žalobcovi automobily, príp. iný tovar. 4. Dňa 7. januára 2013 vydal správca dane rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly v zmysle ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, ktorým prerušil daňovú kontrolu DPH vykonávanú u žalobcu z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu a daňová kontrola sa prerušuje do obdobia, kedy správca dane obdrží odpovede na zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií s tým, že správca dane bude v kontrole pokračovať len čo pominú dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila a počas jej prerušenia neplynú lehoty podľa Daňového poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane uviedol, že dňa 3. a 4. januára 2013 zaslal päť žiadostí o výmenu informácií a po doručení všetkých odpovedí na tieto žiadosti sa bude vo výkone daňovej kontroly pokračovať, o čom bude žalobca upovedomený. Na predmetnom rozhodnutí je vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti dňom 15. januára 2013. 5. Dňa 9. apríla 2013 bola správcovi dane doručená odpoveď maďarskej finančnej správy, ktorá sa týkala daňového subjektu H. F. KFT. so sídlom v Maďarsku a dňa 15. apríla 2013 mu bola doručená odpoveď talianskej finančnej správy, ktorá sa týkala daňového subjektu A. B. C. Ďalšia odpoveď talianskej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu F. G. so sídlom v Taliansku bola správcovi dane doručená dňa 27. mája 2013. 6. Správca dane v podaní zo dňa 10. júna 2013 zaslal žalovanému urgenciu vo veci zistenia informácií, ktoré sa týkali daňového subjektu B. D. E. D. C. & F. C. so sídlom v Taliansku a daňového subjektu H. H. I.. so sídlom v Maďarsku. 7. Dňa 20. júna 2013 bola správcovi dane doručená odpoveď na medzinárodné dožiadanie, ktorá sa týkala daňového subjektu H. H. I.. so sídlom v Maďarsku. 8. Podaniami zo dňa 30. septembra 2013, 16. januára 2014, 28. apríla 2014, 3. septembra 2014, 12. decembra 2014, 23. marca 2015, 15. júla 2015, 24. novembra 2015, 29. februára 2016 a 9. júna 2016 správca dane zaslal žalovanému urgencie, ktoré sa týkali daňového subjektu B. D. E. D. C. & F. C. Dňa 5. augusta 2016 bola správcovi dane doručená odpoveď talianskej finančnej správy týkajúca sa uvedeného daňového subjektu. 9. Správca dane v podaní zo dňa 18. augusta 2016 oznámil žalobcovi, že dňa 5. augusta 2016 mu bola doručená posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, a teda pominuli dôvody, pre ktoré bola predmetná daňová kontrola prerušená a bude sa pokračovať v jej výkone. 10. V podaní zo dňa 6. septembra 2016 správca dane oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly, ktoré získal na základe žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a s pochybnosťami o správnosti a pravdivosti predložených dokladov pri daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2011 a január až august 2012. Žalobcu vyzval, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril v určenej lehote, prípadne predložil doklady a dôkazy, ktoré má k dispozícii. Žalobca reagoval podaním zo dňa 4. októbra 2016, v ktorom uviedol, že akceptuje zistenie správcu dane, že si nesprávne uplatnil osobitnú úpravu dane podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Ďalej uviedol, že predajca (spoločnosť F. G.) ho priamo na mieste kúpy ubezpečoval, že všetky nakupované vozidlá sú v osobitnom režime DPH a na základe tejto skutočnosti bol vykonaný nákup predmetných vozidiel. Táto skutočnosť bola pre žalobcu dôležitá z pohľadu tvorby predajnej ceny. Ak by v čase kúpy mal od predajcu informáciu, že predmetné vozidlá majú bežný režim DPH a budú dodané ako intrakomunitárne dodanie, nerealizoval by ich nákup, resp. by ich kúpil v inej cene. Pri dodávateľovi - H. F. I.. žalobca poukázal na to, že o neexistencii spoločnosti sa dozvedel až pri výkone daňovej kontroly. 11. Vo výzve zo dňa 5. októbra 2016 správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru - ojazdených motorových vozidiel dodávateľom H. H. I., pričom žalobca opätovne reagoval, a to v podaní zo dňa 25. októbra 2016, v ktorom navrhol správcovi dane vypočuť konateľov uvedenej spoločnosti, získať od spoločnosti účtovnú evidenciu a príslušné listinné dôkazy preukazujúce dodanie tovaru dodávateľom.
12. V ďalšej výzve zo dňa 2. novembra 2016 správca dane vyzval žalobcu, aby oznámil identifikačné údaje konateľov spoločnosti H. H. I.. Žalobca v podaní zo dňa 14. novembra 2016 oznámil, že s požadovanými údajmi nedisponuje a správca dane má možnosť tieto údaje získať prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií a vypočuť konateľov spoločnosti. 13. Následne správca dane zaslal žalovanému ďalšiu žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií podľa článkov 7, 15, 16 a 25-27 Nariadenia 904/2010/EU adresovanú maďarskej finančnej správe, ktorá sa týkala p. J. K., ktorý mal byť v roku 2012 konateľom spoločnosti H. H. I.. 14. Správca dane vydal dňa 16. novembra 2016 rozhodnutie, ktorým podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku opätovne prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, t. j. Nariadenia. Daňová kontrola bola prerušená od 22. novembra 2016 do obdobia, kedy správca dane získa podklady pre správne určenie dane. V odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane uviedol, že dňa 15. novembra 2016 zaslal žalovanému ďalšiu žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. 15. Dňa 21. februára 2017 bola správcovi dane doručená odpoveď maďarskej finančnej správy, ktorá sa týkala údajov ohľadne p. J. K., ktorý bol konateľom spoločnosti H. H. I.. Z odpovede vyplýva, že maďarská finančná správa požiadala o vyšetrovanie a keď bude mať informácie, zašle finálnu odpoveď. 16. Podaniami zo dňa 30. mája 2017, 4. septembra 2017 a 14. decembra 2017 správca dane zaslal prostredníctvom žalovaného urgencie týkajúce sa žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií ohľadne p. J. K.. Dňa 2. januára 2018 bola správcovi dane doručená odpoveď maďarskej finančnej správy týkajúca sa osoby J. K.. 17. V podaní zo dňa 4. januára 2018 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 2. januára 2018 mu bola doručená odpoveď maďarskej finančnej správy, čím pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly a pokračuje sa v jej výkone. 18. Dňa 11. januára 2018 správca dane získal údaje z príslušného úradu ohľadne motorových vozidiel dovezených žalobcom v období od januára 2011 do októbra 2012, pričom sa celkovo jednalo o 128 záznamov o dovezených vozidlách. 19. V podaní zo dňa 15. januára 2018 správca dane oznámil žalobcovi, že má pochybnosti o správnosti a pravdivosti dokladov predložených pri kontrole DPH a zároveň ho oboznámil s ďalšími zistenými skutočnosťami, ako i s tým, že má právo sa k zisteným skutočnostiam vyjadriť, prípadne predložiť nové doklady a dôkazy, ktoré má k dispozícii, resp. podať vyjadrenie. Žalobca reagoval v podaní zo dňa 1. februára 2018, v ktorom skonštatoval, že informácia o vypočutí p. J. K. je bez výpovednej hodnoty. Konanie žalobcu bolo uskutočnené v dobrej viere so zámerom, že sa nezúčastňuje nepoctivých transakcií. Žalobca trvá na svojom tvrdení, že nákup ojazdených motorových vozidiel bol obstaraný od dodávateľa - H. H. I.. 20. Dňa 27. februára 2018 bol spísaný protokol č. 100452273/2018 z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu, ktorá sa týkala DPH za zdaňovacie obdobie január až september 2011, pričom neboli zistené porušenia zákona o DPH. V uvedený deň bol spísaný i ďalší protokol č. 100452274/2018 a tento sa týkal zdaňovacieho obdobia október 2011, november 2011, december 2011 a zdaňovacieho obdobia január 2012 až august 2012, pričom v časti týkajúcej sa za zdaňovacieho obdobia máj 2012 je uvedené, že žalobca podal daňové priznanie, v ktorom žalobca uviedol daňovú povinnosť v sume XXXX,XX eur a daňovou kontrolou bola zistená daňová povinnosť žalobcu v sume XXXX,XX eur, čo je rozdiel XXXX,XX eur. Predmetný protokol bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 2. marca 2018 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu, pričom tento deň sa považuje za deň ukončenia daňovej kontroly. Žalobca podal vyjadrenie dňa 15. marca 2018. 21. Dňa 24. apríla 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu z daňovej kontroly č. 100452274/2018 zo dňa 27. februára 2018.
22. Dňa 25. apríla 2018 správca dane vydal rozhodnutie č. 100826699/2018, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume XXXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012, keď daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 17. júla 2012 bola v sume XXX,XX eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola v sume XXXX,XX eur, čo predstavuje rozdiel XXXX,XX eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 21. mája 2018. 23. Správca dane oznámil žalobcovi podaním zo dňa 27. augusta 2018, že pokračuje konanie vo veci vyrubenia rozdielu dane na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012 - august 2012 po odvolaní sa žalobcu proti rozhodnutiam, okrem iného i rozhodnutiu č. 10026699/2018 zo dňa 25. apríla 2018, nakoľko žalovaný vydal rozhodnutie zo dňa 8. augusta 2018, ktorým rozhodnutie Daňového úradu Nitra zrušil a vec vrátil na ďalšie konania a rozhodnutie. 24. Výzvou zo dňa 27. augusta 2018 žiadal správca dane žalobcu o predloženie príslušných dokladov (úradne overený preklad dodávateľských faktúr; vystavené faktúry za predaj ojazdených vozidiel spolu s evidenciou DPH a doklady preukazujúce vykonanie prepravy tovaru – všetko týkajúce sa dodávateľa F. G.), na čo reagoval žalobca v podaní zo dňa 18. septembra 2018. Žalovaný na žiadosť správcu dane predĺžil lehotu na rozhodnutie o 180 dní. 25. Ďalšou výzvou zo dňa 22. októbra 2018 žiadal Daňový úrad Nitra žalobcu o predloženie vystavených faktúr za predaj všetkých ojazdených motorových vozidiel nadobudnutých od dodávateľa F. G. spolu s evidenciou dane z pridanej hodnoty za toto zdaňovacie obdobie, v ktorom boli predmetné vozidlá predané. Žalobca predložil žiadané doklady 12. novembra 2018. 26. Správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č 102528139/2018 so splnomocneným zástupcom žalobcu dňa 10. decembra 2018, predmetom ktorého bolo prejedanie výsledkov dokazovania na základe rozhodnutí žalovaného po podaní odvolania, okrem iného i za zdaňovacie obdobie jún 2012. 27. Dňa 17. decembra 2018 správca dane vydal rozhodnutie č. 102610642/2018, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume XXXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012, keď daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 19. júla 2012 bola v sume XXX,XX eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola v sume XXXX,XX eur, čo predstavuje rozdiel XXXX,XX eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 17. januára 2019, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100912156/2019 zo dňa 16. apríla 2019 tak, že rozhodnutie správcu dane č. 102610642/2018 zo dňa 17. decembra 2018 potvrdil. 28. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia opísal skutkový stav zistený správcom dane v rámci daňovej kontroly. Uviedol, že žalobca nadobudol ojazdené motorové vozidlá z iného členského štátu od dodávateľa H. H. I.. so sídlom v Maďarsku na základe predložených, tam uvedených faktúr. Pri predaji ojazdených motorových vozidiel žalobca uplatnil osobitnú úpravu uplatňovania dane pri použitom tovare v zmysle ust. § 66 ods. 2 zákona o DPH a odviedol daň len zo základu dane, ktorý bol vypočítaný v zmysle ust. § 66 ods. 3 zákona o DPH ako kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou zníženou o daň. V kontrolovanom zdaňovacom období jún 2012 žalobca odviedol daň v sume XXX,XX eur, nakoľko v tomto zdaňovacom období predal dve motorové vozidlá od deklarovaného dodávateľa H. H. I., pričom rozdiel DPH bol zistený v sume XXXX,XX eur. 29. Z dôvodu preverovania splnenia podmienok pre uplatnenie osobitnej úpravy uplatňovania dane pri použitom tovare správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií v januári 2013. Z odpovede zahraničnej finančnej správy vyplynulo, že spoločnosť H. H. I.. bolo zrušené IČ DPH dňa 7. februára 2012, spoločnosť sa na adrese sídla nenachádza a prebieha konanie o jej zrušenie. Na základe tohto zistenia správca dane konštatoval, že nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru - ojazdených motorových vozidiel dodávateľom H. H. I.. deklarovaným na faktúrach ním vystavených pre žalobcu ako odberateľa. Žalobca nepredložil žiadne ďalšie relevantné dôkazy o osobe dodávateľa a tým nesplnil zákonné podmienky pre uplatnenie osobitnej úpravy uplatňovania dane pri predaji použitého tovaru v tuzemsku v zmysle ust. § 66 ods. 2 zákona o DPH. 30. Žalovaný poukázal na konštatovanie správcu dane, že žalobca nepreukázal osobu, ktorá dodala tovar, a ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 66 ods. 2 písm. a), b) a c) zákona o DPH, a preto bol povinný pri predaji tohto tovaru odviesť daň zo základu dane zisteného v zmysle ust. § 22 ods. 1 zákona
o DPH, nakoľko v zmysle ust. § 19 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru a dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 31. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný zaoberal jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v podanom odvolaní. Poukázal na zistenie správcu dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií a na to, že spoločnosť H. H. I.. sa nehlási k dodaniam pre žalobcu v dôsledku čoho potom správca dane nadobudol pochybnosti o tomto dodávateľovi. 32. Ako nedôvodnú posúdil i námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že úlohou správcu dane pri výkone daňovej kontroly bolo primárne zistiť, či deklarovaný dodávateľ – spoločnosť H. H. I.. uplatnil pri dodávke ojazdených motorových vozidiel režim oslobodenia od DPH. V priebehu daňovej kontroly správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a naplnil ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku, pričom dôkazné bremeno bolo na žalobcovi. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu sa nepodarilo preukázať dodanie použitého tovaru, teda motorových vozidiel, pričom bolo zistené, že spoločnosť H. H. I.. sa na adrese sídla nenachádza, bolo jej zrušené IČ DPH dňa 7. februára 2012 a podala daňové priznanie k DPH len za obdobie 2. štvrťroku 2010 bez uvedenia akýchkoľvek transakcií. J. K., konateľ uvedenej spoločnosti v období roku 2012, uviedol, že spoločnosť v skutočnosti riadil p. J. C.. Nepamätal si, či splnomocnil niekoho na zastupovanie spoločnosti, on iba preberal poštové zásielky a nič iné nerobil. Uviedol, že spoločnosť nemala žiadnu kanceláriu ani obchodné, prevádzkové či skladové priestory. Nevedel, akú činnosť spoločnosť vykonávala, pretože on nevykonával žiadnu činnosť. Nevedel, či dodal žalobcovi ako kupujúcemu ojazdené motorové vozidlá v zmysle predložených dodávateľských faktúr, pretože on nevykonával žiadnu činnosť týkajúcu sa obchodov. Nevedel sa vyjadriť k úhradám predmetných faktúr, akým spôsobom prebiehalo obchodovanie s ojazdenými motorovými vozidlami, kto, kedy a kde prevzal tovar za žalobcu (odberateľa), akým spôsobom bola zabezpečená preprava vozidiel, miesta nakládky a vykládky vozidiel. Keďže dôkazné bremeno leží na žalobcovi, ktorý svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukázal, je zrejmé, že mu nemohla byť osobitná úprava uplatňovania dane uznaná ako oprávnená. 33. Námietky žalobcu spočívajúce vo všeobecných tvrdeniach a odkazoch na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) a Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) žalovaný považoval za všeobecné a nekonkrétne, pričom týmito námietkami žalobca vyjadril len všeobecný nesúhlas so závermi a zisteniami správcu dane. Žalobca navyše nepreukázal, že skutkový stav jeho daňovej transakcie by mal prvky niektorého z rozsudkov, na ktoré poukazoval. Z uvedených dôvodov žalovaný ako odvolací daňový orgán rozhodnutie správcu dane zo dňa 17. decembra 2018 potvrdil. II. Správna žaloba 34. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100912156/2019 zo dňa 16. apríla 2019 ako i rozhodnutia správcu dane č. 102610642/2018 zo dňa 17. decembra 2018. 35. Uviedol, že daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2011 a január až august 2012 sa u neho začala dňa 3. decembra 2012 a boli z nej vypracované dva protokoly zo dňa 27. februára 2018, ktoré mu boli doručené dňa 2. marca 2018, čím bola ukončená daňová kontrola. Táto kontrola však bola dvakrát prerušená, a to konkrétne rozhodnutím zo dňa 7. januára 2013 bola prerušená do 5. augusta 2016 a druhýkrát rozhodnutím zo dňa 16. novembra 2016 až do 2. januára 2018. Daňová kontrola, vrátane času prerušenia, trvala takmer päť rokov. 36. Žalobca uviedol, že správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly porušil ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, keď prekročil zákonom stanovenú jednoročnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly a z tohto dôvodu je protokol z daňovej kontroly nezákonne získaným dôkazom. Pri vykonávaní daňovej kontroly poskytoval správcovi dane potrebnú súčinnosť a jej priebeh nemaril, ani nesťažoval. Je si vedomý skutočnosti, že správca dane daňovú kontrolu dvakrát prerušil a že doba prerušenia sa do celkového trvania daňovej kontroly v zásade nezapočítava. Toto však platí iba v prípade prerušenia, ktoré bolo v súlade s daňovým poriadkom a zásadami daňového konania. Žalobca bol toho názoru, že prerušenie daňovej kontroly zo strany správcu dane nebolo súladné so zákonom, pretože správca dane v rozhodnutí o prerušení konania nešpecifikoval, aké informácie, od ktorého daňového úradu z členských štátov
Európskej únie je potrebné v rámci medzinárodnej výmeny informácií získať a na overenie akých skutočností. Zásadný dôvod nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly žalobca videl v tom, že prvé prerušenie daňovej kontroly trvalo tri a pol roka, čo je v hrubom rozpore so základnou zásadou daňovej kontroly zakotvenej v ust. § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Aj keď k prerušeniu daňovej kontroly zo strany správcu dane došlo zo zákonných dôvodov, pretože bolo potrebné získať informácie z iných členských štátoch Európskej únie, toto prerušenie nemôže trvať neobmedzene a neprimerane dlho. Poukázal na čl. 10 Nariadenia, v zmysle ktorého je požiadaný orgán povinný poskytnúť informácie bezodkladne, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Pokiaľ správca dane požadované informácie v tejto lehote neobdrží, je povinný sa informovať, prečo a z akých dôvodov nedostal odpoveď na žiadosť. Správca dane opakovane zasielal žalovanému urgencie, ale nie je zrejmé, či bol zo strany žalovaného urgovaný aj dožiadaný príslušný orgán členského štátu. 37. Pokiaľ správca dane nevedel získať požadované informácie v primeranej lehote, bol povinný pokračovať v konaní aj bez týchto informácii a daňovú kontrolu mal ukončiť na podklade tých informácií, ktoré mal k dispozícii. Spomedzi dvadsiatich kontrolovaných mesiacov (január až december 2011 a január až august 2012) sa posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií pri prvom prerušení daňovej kontroly, t. j. odpoveď na piatu z piatich podaných žiadostí, ktorú správca dane obdržal až dňa 5. augusta 2016, vôbec netýkala zdaňovacieho obdobia jún 2012. Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu jún 2012 pominul dôvod prvého prerušenia daňovej kontroly najneskôr dňa 20. júna 2013, kedy správca dane obdržal odpoveď na štvrtú z piatich podaných žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a teda je evidentný neprimeraný zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu ako daňového subjektu. 38. Žalobca ďalej uviedol, že v niektorých mesiacoch kontrolovaného zdaňovacieho obdobia mu dodávali tovar nasledovné subjekty: A. B. C., B. D. E. D. C. & F. C., H. F. I., H. H. I.. a F. G., pričom konkrétne uviedol, kedy bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a kedy bola doručená odpoveď správcovi dane. 39. V závere tejto časti žaloby žalobca zdôraznil, že v rozhodnutí o prvom prerušení daňovej kontroly zo dňa 7. januára 2013, ktoré trvalo tri a pol roka, nebol v rozpore s ust. § 61 ods. 3 Daňového poriadku uvedený deň, od ktorého mala byť daňová kontrola prerušená a je teda sporné a otázne, či k samotnému prerušeniu daňovej kontroly, v prípade neuvedenia dňa začatia prerušenia kontroly, vôbec došlo. 40. Okrem procesných pochybení žalobca v podanej žalobe namietal, že daňové orgány nesprávne vec právne posúdili, keď uzavreli, že žalobca nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitnej úpravy zdaňovania pri predaji použitého tovaru v tuzemsku podľa ust. § 66 ods. 2 zákona o DPH. Žalobca má za to, že bol povinný uplatňovať osobitnú úpravu zdaňovania. Správca dane v rámci daňovej kontroly nepreukázal nadobudnutie vozidiel žalobcom v režime oslobodenia od dane a zároveň potvrdil existenciu materiálneho plnenia. Nie je teda možné akceptovať názor, že by žalobca nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitného režimu zdanenia podľa vyššie uvedeného ustanovenia zákona. Režim zdanenia podľa ust. § 22 ods. 1 zákona o DPH pri predaji použitého tovaru by bol žalobca povinný použiť len v prípade, ak by nadobudol dotknutý tovar v režime oslobodenia od dane, t. j. z iného členského štátu od subjektu, ktorý je platiteľom DPH v tomto členskom štáte a ktorý by predal použitý tovar v režime oslobodenia od dane, čo v rámci daňovej kontroly preukázané nebolo. 41. Daňovou kontrolou sa zistilo a preukázalo, že dotknutí dodávatelia neboli identifikovaní pre daň v inom členskom štáte, ani v tuzemsku, a žalobca bol v konečnom dôsledku povinný uplatniť osobitnú úpravu zdaňovania podľa ust. § 66 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, pretože nadobudol použitý tovar od osoby neidentifikovanej pre DPH. Podľa konštantnej judikatúry SD EÚ musí byť každá transakcia hodnotená samostatne a nemožno na ňu prenášať prípadné nedostatky, ktoré nastali na inom stupni obchodu, pričom daňový subjekt v daňovom konaní nezaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočností týkajúcich sa jeho dodávateľov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 6Sžf/9/2011 s tým, že nemôže znášať prípadné negatívne dôsledky vyplývajúce z podvodného konania jeho dodávateľa, o ktorom nemohol vedieť. III. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
42. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18. novembra 2019 k podanej žalobe uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia a poukázal na jeho odôvodnenie, ako i na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Kontrola v predmetnej veci bola začatá dňa 3. októbra 2012 spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly a nie tak, ako to tvrdí žalobca, teda, že bola začatá dňa 3. decembra 2012. Správca dane pri výkone daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákonov a rovnako tak aj žalovaný. 43. K námietkam týkajúcim sa prerušenia daňovej kontroly žalovaný uviedol, že ide o novo vznesené námietky a z toho dôvodu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje jeho stanovisko k týmto námietkam. Bol toho názoru, že správca dane neporušil ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, pretože daňovú kontrolu vykonával v lehote jedného roku odo dňa jej začatia. Daňová kontrola v predmetnej veci sa týkala zdaňovacieho obdobia január až december 2011 a január až august 2012 a začala sa v zmysle ust. § 46 ods. 3 Daňového poriadku spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly dňa 3. októbra 2012 a skončila dňa 2. marca 2018, kedy bol žalobcovi doručený protokol zo dňa 27. februára 2018 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v predmetnom protokole. Daňová kontrola bola prerušená rozhodnutiami zo dňa 7. januára 2013 a zo dňa 16. novembra 2016. Správca dane počas daňovej kontroly postupne preveroval jednotlivých dodávateľov žalobcu (päť daňových subjektov) a zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií ako i urgencie týchto žiadostí. Rozhodnutím zo dňa 7. januára 2013 prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu a toto rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 15. januára 2013. Dňa 5. augusta 2016 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, čo bolo žalobcovi oznámené v podaní zo dňa 18. augusta 2016, pričom toto oznámenie si prevzal dňa 2. septembra 2016. Daňová kontrola bola teda prerušená od 15. januára 2013 do 5. augusta 2016. 44. V priebehu daňovej kontroly žalobca navrhol správcovi dane vypočuť konateľov spoločnosti H. H. I.. a získať účtovnú evidenciu tejto spoločnosti. Z uvedeného dôvodu správca dane na základe žiadosti žalobcu zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií dňa 15. novembra 2016 a rozhodnutím zo dňa 16. novembra 2016 prerušil daňovú kontrolu od 22. novembra 2016, pričom dňa 21. februára 2017 obdržal čiastočnú odpoveď. Konečná odpoveď maďarskej daňovej správy bola doručená správcovi dane dňa 2. januára 2018, čo bolo žalobcovi oznámené v podaní zo dňa 4. januára 2018. Prerušenia daňovej kontroly boli tak v súlade so zákonom, účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré správcovi dane neboli známe a mohli mať, resp. aj mali vplyv na celkový výsledok daňovej kontroly. 45. Žalovaný konštatoval, že daňová kontrola mala byť vykonaná od 3. októbra 2012 do 3. októbra 2013, čo je 366 dní. K prerušeniu daňovej kontroly došlo dňa 15. januára 2013, teda daňová kontrola prebiehala 104 dní a na jej ukončenie správcovi dane ostalo 262 dní. Dňa 5. augusta 2016 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, t. j. správca dane prijal poslednú odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. K druhému prerušeniu daňovej kontroly došlo od 22. novembra 2016, a teda daňová kontrola prebiehala ďalších 109 dní, pričom na jej ukončenie správcovi dane ostalo 153 dní. Dňa 2. januára 2018 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola druhýkrát prerušená a v tento deň správca dane prijal konečnú odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Deň doručenia protokolov, t. j. 2. marec 2018 je dňom ukončenia daňovej kontroly, teda daňová kontrola bola vykonávaná ešte 60 dní. Z uvedeného je zrejmé, že daňová kontrola bola vykonaná v zákonom stanovenej lehote, trvala 273 dní a protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený v zákonnej lehote v zmysle ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku. 46. K námietke žalobcu, že v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly zo dňa 7. januára 2013 nie je uvedený deň, od ktorého mala byť daňová kontrola prerušená, žalovaný uviedol, že toto rozhodnutie bolo žalobcovi riadne doručené dňa 15. januára 2013 a v tento deň sa stalo aj právoplatným. Žalobca nevyužil v súvislosti s uvedeným rozhodnutím všetky dostupné prostriedky účinnej ochrany, ktoré mu umožňoval Daňový poriadok. Žalovaný, ani správca dane neukrátili žalobcu na jeho právach. Žalobca mal počas celého konania dostatočný časový priestor na odstránenie nejasností a pochybností týkajúcich sa preukázania povinnosti o uskutočnení predmetných zdaniteľných obchodov deklarovanými dodávateľmi, čo však nevyužil a nepredložil správcovi dane dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. 47. Dodávateľ H. H. I.. sa nepriznal k dodávkam tovaru pre žalobcu, na základe čoho správca dane nadobudol pochybnosti o tomto dodávateľovi. Aj keď žalobca predložil dodávateľské faktúry, ktorými deklaruje ako dodávateľa uvedenú spoločnosť, správca dane preverovaním zistil, že zdaniteľné obchody
sa neuskutočnili tak, ako boli deklarované, hoci sa preukázala existencia materiálneho plnenia, teda existencia ojazdených motorových vozidiel. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok uvedených v ust. § 66 ods. 2 písm. a), b), c) zákona o DPH, teda kto dodal motorové vozidlá deklarované v dodávateľských faktúrach. Skutočnosť, že sa nepreukázalo dodanie tovaru od žalobcom deklarovaného dodávateľa, ktorý sa nehlási k svojim dodaniam, v režime oslobodenia od dane je irelevantná. Ak deklarovaný dodávateľ nepotvrdil dodania, neznamená to, že použitý tovar bol dodaný osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku, ani v inom členskom štáte. Žalobca nepreukázal osobu, ktorá mu tovar dodala a ktorá spĺňa podmienky uvedené v ust. § 66 ods. 2 písm. a), b), c) Daňového poriadku, a preto je povinný pri predaji tohto tovaru odviesť daň zo základu dane zisteného v zmysle ust. § 22 ods. 1 zákona o DPH. 48. Ďalšie námietky, ktoré spočívajú vo všeobecných tvrdeniach alebo odkazoch na rozhodnutia súdov s citáciami fragmentov ich textu, žalovaný považoval za všeobecné a nekonkrétne. Takto formulovanými námietkami žalobca vyjadril len všeobecný nesúhlas so zisteniami a závermi žalovaného. 49. V závere svojho vyjadrenia k podanej žalobe žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, keď konštatoval nedodržanie podmienok pre uplatnenie osobitnej úpravy uplatňovania dane pri predaji použitého tovaru v zmysle zákona o DPH v zdaňovacom období jún 2012. Na vydanie rozhodnutia v predmetnej veci bol dostatočne zistený skutkový stav, pričom zo získaných dôkazov daňové orgány vyvodili správne právne závery a ich rozhodnutia sú náležite odôvodnené. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. IV. Replika žalobcu 50. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe a uviedol, že opakovane poukazuje na skutočnosť, že protokol z daňovej kontroly považuje za nezákonne získaný dôkaz nakoľko pochádza z kontroly, ktorá bola vykonaná v rozpore so zákonom keď správca dane prekročil zákonom stanovenú jednoročnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly. Pokiaľ správca dane nevedel získať v primeranej lehote informácie, pre ktoré pristúpil k prerušeniu daňovej kontroly, resp. časť z nich, bol povinný pokračovať v konaní aj bez nich a daňovú kontrolu ukončiť na podklade tých informácií, ktoré mal k dispozícií. Žalobca ďalej opätovne zdôraznil, že v prvom rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly, ktoré trvalo tri a pol roka, nebol v rozpore s ust. § 61 ods. 3 Daňového poriadku uvedený deň, od ktorého mala byť daňová kontrola prerušená a vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu jún 2012 pominul dôvod prvého prerušenia daňovej kontroly najneskôr 20. júna 2013, avšak prvé prerušenie daňovej kontroly trvalo až do 5. augusta 2016. 51. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Relevantná právna úprava 52. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 53. Podľa § 22 ods. 1 prvá veta zákona o DPH základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. 54. Podľa § 66 ods. 2 písm. a), b), c) zákona o DPH obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané a) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte, b) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte, c) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte.
55. Podľa § 46 ods. 3, 5, 8, 9 písm. a) a ods. 10 Daňového poriadku v znení účinnom do 29. decembra 2012 t. j. v čase začatia daňovej kontroly u žalobcu správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. (ods. 3) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. (ods. 5) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. (ods. 8) Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, (ods. 9 písm. a)) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. (ods. 10) 56. Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5 Daňového poriadku v znení účinnom do 31. júla 2013 t. j. v čase prvého prerušenia daňovej kontroly správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. (ods. 1) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (ods. 3) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. (ods. 4) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. (ods. 5) 57. Podľa § 74 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku v znení účinnom do 30. septembra 2019, teda i v čase rozhodovania žalovaného odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej osobitnej komisie. (ods. 1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. (ods. 2) Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. (ods. 3) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie
potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. (ods. 4) VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 58. Správny súd v Bratislava dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15S/71/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. NR-15S/71/2019. 59. Správny súd v Bratislave, ako vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.apríla 2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne a preto ju podľa ust. § 190 ods. 1 SSP zamietol. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 22.januára 2025, nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania, keďže žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania.. VII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 60. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, argumentácia žalobcu obsiahnutá v žalobe spočívala v dvoch zásadných tvrdeniach. 61. Prvá argumentačná línia spočívala v tvrdení, že počas výkonu daňovej kontroly došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (neprimerane dlhé trvanie daňovej kontroly), keď samotné prerušenie daňovej kontroly trvalo približne tri a pol roka, čo je v rozpore s jednou zo základných zásad daňovej kontroly, a to že povinnosťou správcu dane je vec vybaviť bezodkladne a bez zbytočných prieťahov. Takýmto postupom v rozpore so zákonom preto aj protokol z daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazu. 62. Ako z obsahu administratívneho spisu vyplýva, daňová kontrola začala dňa 3. októbra 2012 a mala byť ukončená dňom 3. októbra 2013. Následne dňa 15. januára 2013 došlo k prerušeniu daňovej kontroly, ktoré trvalo do 5. augusta 2016. K druhému prerušeniu daňovej kontroly došlo dňom 22. novembra 2016 a trvalo do 2. januára 2018. Daňová kontrola bola ukončená dňa 2. marca 2018, kedy boli žalobcovi doručené protokoly z daňovej kontroly. Z uvedeného vyplýva, že samotná daňová kontrola, okrem dní, keď bola prerušená, a teda keď ani neplynú lehoty podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, trvala celkom 273 dní, čo je súladné s dĺžkou daňovej kontroly vyplývajúcej z ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku. 63. Predmetná problematika dĺžky trvania daňovej kontroly bola opakovane judikovaná či už Najvyšším súdom SR alebo aj Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“). V jednom z nálezov Ústavného súdu SR č. III. ÚS 726/2016 je rozoberaná práve problematika, keď je celková dĺžka daňovej kontroly ovplyvnená v dôsledku prerušenia konania z dôvodu realizovania postupu pri medzinárodnej výmene informácií. Vo všeobecnosti totiž čiastočne platí tvrdenie žalobcu, že daňová kontrola trvajúca dlhšie ako zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku so zákonom, nie kvôli jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu tvorenej jeho základnými právami a slobodami. 64. Počas prerušenia daňovej kontroly ale nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú, a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú. V kontexte uvedeného, preto protokol z daňovej kontroly nenadobudol v dôsledku jej prerušenia povahu nezákonne získaného dôkazu.
65. K námietke žalobcu, ktorá sa týka neuvedenia dátumu, od ktorého mala byť daňová kontrola prerušená, správny súd uvádza, že napriek určitému pochybeniu pri vyhotovovaní rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 7.januára 2013 nebol žalobca dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Z obsahu ustanovení o prerušení daňovej kontroly, hlavne z ust. § 61 ods. 3 Daňového poriadku vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo zabrániť, aby k prerušeniu konania mohlo dôjsť skôr, ako má daňový subjekt možnosť sa o tom dozvedieť, resp. aby časový sklz medzi začiatkom lehoty, od kedy je konanie prerušené a kedy sa o tom daňový subjekt aj reálne dozvie, bol čo najkratší. V prejednávanej veci hoci správca dane deň, od kedy je konanie prerušené, neuviedol, avšak o prerušení rozhodol dňa 7.januára 2013, pričom ale za deň prerušenia konania považoval deň, kedy sa daňový subjekt o prerušení dozvedel, čím bol zmysel právnej úpravy ako aj úmysel zákonodarcu zachovaný. 66. SD EÚ rozsudkom vo veci C-186/20 HYDINA SK, s.r.o. zo dňa 30. septembra 2021 judikoval, že: „Článok 10 Nariadenia v spojení s jeho odôvodnením sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“ Lehota na poskytnutie informácií podľa čl. 10 Nariadenia je lehotou stanovenou pre dožiadaný orgán iného členského štátu a nie pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu v dožadujúcom členskom štáte, ktorý dodržanie lehoty príslušným dožiadaným orgánom nemohol relevantným spôsobom ovplyvniť. V predmetnej veci správca dane opakovane, v pravidelných intervaloch a bez riadnej odpovede dožiadaný orgán iného členského štátu urgoval. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva z administratívneho spisu. Tvrdenie, že správca dane by mal pokračovať v daňovej kontrole aj bez požadovaných informácií, ktoré nezískal v primeranej lehote, resp. ich nezískal v lehote určenej v čl. 10 Nariadenia, nemá oporu v Daňovom poriadku a ani v príslušnom Nariadení. Platná právna úprava nespája žiadne právne následky s prekročením procesných lehôt stanovených na uskutočnenie medzinárodnej výmeny daňových informácií. 67. Na dôvažok správny súd dodáva, že žalobca v odvolacom daňovom konaní nenastolil otázku následkov neuvedenia dňa prerušenia daňovej kontroly v rozhodnutí správcu dane zo dňa 7. januára 2013, žalovaný ako odvolací orgán sa touto otázkou v preskúmavanom rozhodnutí osobitne nezaoberal, keďže považoval daňovú kontrolu za prerušenú doručením rozhodnutia správcu dane zo dňa 7. januára 2013 žalobcovi. Uvedený postup žalovaného tak bol v medziach zákona a odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia z tohto hľadiska netrpelo nedostatkom niektorej zo zákonom vyžadovaných náležitostí (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku). 68. Druhá argumentačná línia žalobcu spočívala v tvrdení, že nesúhlasí so záverom správcu dane ako aj žalovaného, v zmysle ktorého žalobca nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitnej úpravy zdaňovania podľa ust. § 66 ods. 2 zákona o DPH. Podľa žalobcu tým, že správca dane v rámci daňovej kontroly nepreukázal nadobudnutie vozidiel žalobcom v režime oslobodenia od dane a zároveň potvrdil existenciu materiálneho plnenia, nie je možné akceptovať názor, že by žalobca nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitného režimu zdaňovania podľa ust. § 66 ods. 2 zákona o DPH. 69. Daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca deklaroval nadobudnutie ojazdených motorových vozidiel z iného členského štátu od dodávateľa H. H. I.. Pri predaji ojazdených motorových vozidiel žalobca uplatnil osobitnú úpravu uplatňovania dane pri použitom tovare a odviedol daň len zo základu dane, ktorý bol vypočítaný v zmysle ust. § 66 ods. 3 zákona o DPH, ako kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou zníženou o daň, tvrdiac, že dodávateľom bola osoba, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte. 70. Daňovou kontrolou bolo nesporne preukázané, a to práve vďaka medzinárodnej výmene informácií, že v prípade žalobcovho dodávateľa – spoločnosti H. H. I.. ide o osobu, ktorá odmietla tvrdenie, že by dodávala žalobcovi predmetný tovar. Nastala tak situácia, že napriek tomu, že žalobca preukázal existenciu materiálneho plnenia - čo nespochybňoval ani správca dane, a zároveň preukázal aj existenciu dodávateľských faktúr, ktorými žalobca deklaruje dodanie tovaru, nebolo preukázané, kto žalobcovi skutočne tovar dodal. Správny súd sa v tomto smere stotožňuje s tvrdením žalovaného, že ani existencia daňových dokladov a materiálneho plnenia sama o sebe ešte nepreukazuje, že tieto boli vystavené na základe reálneho obchodu. Naopak vykonaným šetrením bolo spoľahlivo preukázané, že deklarovaným dodávateľom je osoba, ktorá odmietla, že by žalobcovi predmetný tovar dodávala.
71. Na základe uvedeného možno prijať záver, ktorý je zhodný so záverom žalovaného v tom zmysle, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal osobu, ktorá tovar vôbec dodala, a ktorá zároveň spĺňa podmienky ustanovené v § 66 ods. 2 písm. a), b), c) zákona o DPH, a teda bol povinný pri predaji tohto tovaru odviesť daň zo základu zisteného v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 8 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona. 72. Podstata osobitného režimu zdanenia pri predaji použitého tovaru v tuzemsku spočíva v tom, že platiteľ dane má právo uplatniť tento režim zdanenia len v prípade, ak na predchádzajúcom stupni nebola DPH uplatnená, čo vyplýva z ust. § 66 ods. 2 zákona o DPH, v ktorom sú zakotvené podmienky pre použitie osobitného režimu. Žalobca splnenie týchto podmienok nepreukázal, preto možno potvrdiť, že postup správcu dane, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane vo výške XXXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 bol správny, a preto za správne považuje súd aj rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo rozhodnutie správcu dane potvrdené. 73. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 74. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 a contr. SSP. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak súd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť eventuálne trovy žalovanému, v zmysle § 168 SSP. 75. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 493 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.