Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-25S/5/2022 4022200051 04. 06. 2025 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200051.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Lanfer, s.r.o., so sídlom Hlavná 137/67, 956 07 A. B. - C., IČO: 36 772 283, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., so sídlom Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava – mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102436156/2021 zo dňa 01.12.2021, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Daňový úrad Nitra, pobočka Topoľčany (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101012123/2021 zo dňa 09.06.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 155 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) uložil žalobcovi pokutu vo výške XXX,XX eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i) bod 2) daňového poriadku – daňový subjekt v dodatočnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2012 doručenom dňa 09.11.2016 uviedol sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zníženie nadmerného odpočtu. 2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 30.07.2021, pričom výzvou zo dňa 16.08.2021 správca dane vyzval žalobcu na doplnenie odvolania o chýbajúce náležitosti – dôvody podania odvolania, dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania a navrhované zmeny. Žalobca odvolanie doplnil podaním zo dňa 21.09.2021, pričom ním uplatnené odvolacie námietky smerovali k vade doručovania prvostupňového rozhodnutia. 3. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 102436156/2021 zo dňa 01.12.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 4. Žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo doručené nesprávne – bolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu – D. E. C., ktorá bola v zmysle plnomocenstva zo dňa
26.05.2014 splnomocnená na právne úkony týkajúce sa daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie 01-12/2012 až do jej právoplatného ukončenia, vrátane konania o sankciách a vrátané všetkých prípadných rozšírení daňovej kontroly. Na základe uvedeného žalovaný uviedol, že rozsah plnomocenstva bol špecificky vymedzený a prvostupňové rozhodnutie nemalo byť v zmysle plnomocenstva doručované splnomocnenej zástupkyni, ale priamo žalobcovi. Žalovaný však uviedol, že v prípade nesprávneho doručenia rozhodnutia daňovému subjektu nie je možné považovať takéto rozhodnutie za neúčinné, zakladá právne účinky a je ho potrebné považovať za bezchybné až dovtedy, kým nie je nahradené novým rozhodnutí. Žalovaný uviedol, že žalobca prvostupňové rozhodnutie evidoval a odvolal sa voči nemu, teda o ňom jednoznačne vedel. O uvedenom svedčí aj to, že s odvolaním bolo doručené aj plnomocenstvo pre D. E. C.. 5. Žalovaný konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo síce doručené nesprávne, avšak žalobca sa o ňom dozvedel, využil svoje právo a odvolal sa voči nemu, pričom v odvolaní uviedol odvolacie dôvody. Z uvedeného dôvodu tak nebolo potrebné prvostupňové rozhodnutie doručovať opätovne a žalobcovi nebol odopretý prostriedok účinnej obrany. Žalovaný súčasne konštatoval, že chyba v doručovaní nemôže privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie. K ďalším odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že tieto boli všeobecne a nejasné. Na podklade uvedeného žalovaný odvolanie žalobcu zamietol. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 6. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre správnu žalobu zo dňa 04.02.2022 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie sú vydané v rozpore s daňovým poriadkom a došlo k porušeniu procesných práv žalobcu. 7. Žalobca mal za to, že bol ukrátený na svojich právach nesprávnym procesným postupom doručovania prvostupňového rozhodnutia. Žalobca mal za to, že prvostupňové rozhodnutie je neplatné pre procesnú vadu doručenia, ktorú nie je možné konvalidovať inak ako riadnym doručením. Žalobca preto považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, pretože potvrdilo neplatné prvostupňové rozhodnutie, čím žalovaný okrem daňového poriadku porušil aj čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 8. Žalobca mal za to, že žalovanému neprináležalo prejudikovať, či by opakovaným doručením daňovému subjektu vznikli alebo nevznikli priaznivejšie okolnosti, tieto mali byť predmetom posudzovania žalovaného v ďalšom konaní, a to po platnom a účinnom doručení rozhodnutia. Žalobca uviedol, že konanie žalovaného evokuje snahu o zakrytie pochybenia správcu dane s vedomím si priaznivejších okolností pre žalobcu pri opätovnom doručovaní prvostupňového rozhodnutia, ktoré by mohli spočívať napr. v novej lehote splatnosti pokuty, v možnosti podať odvolanie proti platne doručenému prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom mohol správca dane pochybiť, v zániku práva vyrubiť daň a pod. 9. Žalobca namietol, že sa žalovaný výrazným spôsobom odklonil od svojej rozhodovacej praxe v minulosti, kde pri skutkovo zhodných prípadoch rozhodnutia prvostupňových orgánov rušil a vec vracal na ďalšie konanie a rozhodnutie. 10. Ďalej žalobca uviedol, že doručenie písomnosti má veľký význam, pričom proti účastníkovi, ktorému nebola písomnosť riadne doručená, nie je možné vyvodiť dôsledky spájané so znalosťou obsahu písomnosti. Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa zákona. Len riadne doručená písomnosť môže zakladať práve účinky, t. j. od jej doručenia začne plynúť daňovému subjektu lehota. V prípade, ak adresátovi bola doručená písomnosť v rozpore so zákonom, v takomto prípade nemožno písomnosť považovať za riadne doručenú. Žalovaný svojim rozhodnutím tak podľa žalobcu konvalidoval neplatné prvostupňové rozhodnutie na platné a priznal mu všetky následne účinky s tým spojené. Na podklade uvedeného žalobca považoval napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, zmätočné, nezrozumiteľné, neodôvodnené a neplatné.
III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.09.2022, pričom zosumarizoval konanie pred správcom dane a uviedol, že nesúhlasil so závermi žalobcu a mal za to, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nebolo vydané v rozpore s daňovým poriadkom. Žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí, a preto správny súd primerane odkazuje na relevantné časti tohto rozsudku, v ktorom zosumarizoval napadnuté rozhodnutie. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 12. Žalobca zaslal súdu repliku zo dňa 11.11.2022, pričom zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. 13. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 14. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. NR-25S/5/2022. 15. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže žaloba je správnou žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 SSP ju zamietol. 16. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 04.06.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. 17. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 18. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 30 ods. 1 daňového poriadku, správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. 20. Podľa § 30 ods. 3 daňového poriadku, ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11. 21. Podľa § 31 ods. 3 daňového poriadku, písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ
písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela. 22. Podľa § 154 ods. 1 písm. i) bod 2 daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v dodatočnom daňovom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zníženie nadmerného odpočtu. 23. Podľa § 155 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, správca dane uloží pokutu vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i). 24. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta za správny delikt vo výške XXX,XX eur – správca dane uložil pokutu za správny delikt žalobcu, kedy v dodatočnom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012, doručenom dňa 09.11.2016 uviedol sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zníženie nadmerného odpočtu. Vychádzajúc zo žaloby správny súd uvádza, že podstatnou žalobnou námietkou je námietka nezákonného doručovania prvostupňového rozhodnutia zo strany správcu dane, čo spôsobilo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 25. Po preskúmaní žaloby a administratívneho spisu správny súd uvádza, že nemožno prisvedčiť žalobnej námietke žalobcu. Možno súhlasiť so žalobcom, že prvostupňové rozhodnutie nebolo doručované správne (teda bolo doručené subjektu, ktorý nebol na prijatie prvostupňového rozhodnutia oprávnený, čo nepoprel ani žalovaný), avšak ako vyplynulo z administratívneho spisu, žalobca aj napriek nesprávnemu doručeniu prvostupňového rozhodnutia voči nemu podal odvolanie, prvostupňové rozhodnutie sa mu objektívne dostalo do jeho objektívnej sféry a mohol využiť všetky svoje procesné práva (čo aj využil – podal riadny opravný prostriedok riadne a včas). 26. K doručovaniu podľa daňového poriadku správny súd odkazuje na závery veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/3/2023 zo dňa 04.12.2023, ktorý uviedol: „43. Veľký senát však považuje za dôležité doplniť, že vyššie opísaný prístup k doručovaniu písomností, ktorý je považovaný za tzv. formálny, musí niekedy pri posúdení konkrétnych okolností ustúpiť tzv. materiálnemu prístupu vnímania právneho inštitútu doručovania, ktorým je v súlade s jeho zmyslom a účelom predovšetkým oboznámenie sa účastníkov konania s doručovanou písomnosťou. Akokoľvek je totiž tento inštitút v právnom poriadku významný a sú s ním spojené významné následky (ako napr. fikcia doručenia) a právne účinky, nie je možné prehliadať fakt, že svojou podstatou ide o komunikačný prostriedok, ktorý má slúžiť na oznámenie účastníkom konania o úkonoch správnych orgánov, v tomto prípade daňových. 44. V tomto zmysle je preto dôležité nachádzanie rovnováhy medzi prirodzenou a logickou ochranou procesných práv účastníkov a medzi snahou štátu o efektívne doručovanie tak, aby sa účastníci dozvedeli o úkonoch príslušných orgánov. Pre materiálny prístup k doručovaniu písomnosti je preto podstatné to, či sa adresát mohol s doručovanou písomnosťou zoznámiť a tak bolo zachované jeho právo na podanie efektívnych opravných prostriedkov alebo na súdnu ochranu. V takom prípade už posudzovanie zákonnosti doručovania nie je potrebné skúmať a nemôže mať vplyv na závery o účinkoch doručenia, keďže požiadavka materiálneho doručenia bola dodržaná. V zmysle uvedeného preto, hoci aj doručovanie písomnosti vykazuje znaky nezákonnosti, ale účastník konania sa preukázateľne s obsahom doručovanej písomnosti oboznámil (o oboznámení sa nesmú byť pochybnosti), a spôsob doručenia mu nezabránil včas a účinne realizovať jeho procesné práva (realizoval svoje procesné práva riadne a včas), je potrebné túto považovať za riadne doručenú. To platí napr. vtedy, ak účastník včas podá opravný prostriedok, z ktorého jasne vyplýva, že obsah doručovanej písomnosti mu je známy, a teda nedošlo k reálnemu zásahu do jeho procesných práv.“ 27. Aplikujúc vyššie uvedené právne záväzné východiská veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky správny súd uvádza, že (i) prvostupňové rozhodnutie bolo dňa 02.07.2021 doručené, pričom z doručenky k prvostupňovému rozhodnutiu vyplýva, že doručenku podpísal
splnomocnenec, (ii) žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 30.07.2021, pričom toto bolo podané prostredníctvom splnomocnenca – D. E. C. dňa 02.08.2021, (iii) výzvou zo dňa 16.08.2021 bol žalobca vyzvaný na odstránenie vád odvolania, (iv) žalobca v zastúpení D. E. C. odvolanie doplnil podaním zo dňa 21.09.2021 a následne (v) žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Žalobca sa tak preukázateľne s obsahom doručovanej písomnosti – prvostupňovým rozhodnutím oboznámil a podal voči nemu včas odvolanie (teda využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok). Nedošlo teda k žiadnemu obmedzeniu na procesných právach žalobcu, ktorý sa mohol v konaní ďalej riadne brániť. 28. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak predmetná vada doručovania nemala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože bola dodržaná požiadavka materiálneho doručenia. Žalobná námietka žalobcu ohľadom nezákonného doručovania tak bola vyhodnotená ako nedôvodná. 29. Ak žalobca v žalobe namietol, že konanie žalovaného evokuje snahu o zakrytie pochybenia správcu dane s vedomím si priaznivejších okolností pre žalobcu pri opätovnom doručovaní prvostupňového rozhodnutia, ktoré by mohli spočívať napr. v novej lehote splatnosti pokuty, v možnosti podať odvolanie proti platne doručenému prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom mohol správca dane pochybiť, v zániku práva vyrubiť daň a pod., tak tu správny súd uvádza, že sa jedná o všeobecne koncipovanú námietku. Ako to správny súd uviedol aj vyššie, vo vzťahu k doručovaniu prvostupňového rozhodnutia bola dodržaná požiadavka materiálneho doručovania, žalobca sa procesne voči záverom prvostupňového rozhodnutia bránil (mohol si uplatnil odvolacie námietky hmotnoprávnej a procesnoprávnej povahy) a žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie vo veci. Správny súd nevzhliadol v postupe žalovaného, že by sa snažil o zakrytie pochybenia správcu dane (tu naopak žalovaný netvrdil, že prvostupňové rozhodnutie bolo doručované správne – žalovaný na strane 4 napadnutého rozhodnutie uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo doručené nesprávne), ale konformným postupom sa s uplatnenými námietkami vysporiadal (aj v kontexte práv žalobcu). 30. Správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že v postupe žalovaného nevzhliadol takú podstatnú vadu v konaní žalovaného, ktorá by mohla mať za následok vydanie nezákonného napadnutého rozhodnutia. Na podklade daného tak správny súd dospel k nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. 31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 32. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).