Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-15S/13/2022 4022200310 15. 07. 2025 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200310.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s. r. o., so sídlom Trenčianska 705/55, 821 09 Bratislava, IČO: 47 545 674, právne zastúpený: JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát, so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Mesto Nitra, so sídlom A. B. XX, XXX XX C., za účasti: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Karloveská 2, 841 04 Bratislava, IČO: 36 022 047, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2501/2022-003-Bk zo dňa 03.05.2022, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 2501/2022-003-Bk zo dňa 03.05.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd žalobcovi rozsahu.
priznáva
voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom
III. Ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 01.02.2022 bol žalovanému doručený list zo dňa 27.01.2022, označený ako „Ohlásenie o odstránení reklamnej stavby a žiadosť o súhlas“, ktorým Mesto Nitra ako žiadateľ oznámilo svoj zámer s odstránením reklamnej stavby - druh reklamnej stavby: 1 ks jednostrannej reklamnej stavby typu „Billboard“, nachádzajúcej sa na parc. reg. „C“ KN parc. č. XXXX/X, katastrálne územie D., obec Nitra, zapísanej na LV č. XXXX, reklamná plocha 5,1 x 2,4 m, vlastníka – žalobcu (ďalej aj len „reklamná stavba žalobcu“) nachádzajúcej sa v územnom obvode Mesta Nitra a zároveň požiadalo o vydanie súhlasu. 2. Žalovaný listom zo dňa 23.03.2022, označeným ako „Výzva na predloženie podkladov“, vyzval žalobcu, aby v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy predložil podklady podporujúce jeho domnelé právo užívať reklamnú stavbu a poučil ho o jeho právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 2501/2022-003-Bk zo dňa 03.05.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) udelil v zmysle § 88 ods. 8 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“) súhlas s odstránením reklamnej stavby žalobcu. Zároveň skonštatoval, že v zmysle § 88 ods. 9 stavebného zákona je žiadateľ dňom doručenia tohto súhlasu oprávnený odstrániť nepovolenú reklamnú stavbu žalobcu. V odôvodnení žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca na výzvu zo dňa 23.03.2022 reagoval listom označeným ako
„Výzva na predloženie podkladov – Odpoveď“ zo dňa 28.04.2022. Uvedený list žalovaný preštudoval, avšak tento podľa jeho názoru neobsahoval žiadne náležitosti priamo súvisiace s vydaním súhlasu s odstránením nepovolenej reklamnej stavby žalobcu a nenašiel žiadne dôvody brániace vydaniu súhlasu s jej odstránením. II. Žaloba 4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby ho správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie namietajúc, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený - § 191 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“); vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - § 191 ods. 1 písm. c) SSP; je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov - § 191 ods. 1 písm. d) SSP; zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci - § 191 ods. 1 písm. e) SSP; skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu - § 191 ods. 1 písm. f) SSP; došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej - § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 5. Žalovaný nerešpektoval základnú zásadu podľa § 3 ods. 2 a/alebo 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“), v zmysle ktorej si správny orgán musí zabezpečiť v každom prípade podklad pre spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci, a to v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, čo žalovaný neurobil. Takýto postup je však v rozpore s aktuálnou rozhodovacou praxou správnych súdov. Aj v prípadoch prijímania súhlasov s odstránením reklamných stavieb podľa § 88 stavebného zákona je potrebné spoľahlivo zistiť skutočný stav veci. Napadnuté rozhodnutie je takto zaťažené vadou podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, pre ktoré je potrebné ho zrušiť. Nakoľko žalovaný zároveň neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladu ohlásenia, ktoré malo byť podkladom pre začatie konania o vydaní napadnutého rozhodnutia, nie je zrejmé, čo v ňom bolo uvedené a takéto zistenia môžu byť aj v rozpore s administratívnymi spismi, ktorých obsah je neznámy a nie je zrejmé ani to, či žalovaný viedol administratívny spis v konaní, nakoľko sa opakovane aj v iných konaniach vyjadril, že sa naňho v takýchto prípadoch nevzťahuje správny poriadok. 6. Medzi žalobcom a vlastníkom pozemkov pod reklamnými stavbami bolo vedené konanie na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 14C/41/2019. V tomto konaní sa vlastník domáhal vypratania pozemkov a odstránenia reklamnej stavby, ktorá môže byť totožná s tou, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia. Toto konanie bolo skončené z hmotnoprávneho hľadiska v prospech žalobcu, o čom svedčí uznesenie o zastavení konania, kde po prerušení konania žiadna zo strán nenavrhla pokračovanie konania a došlo k opakovanému splneniu podmienok na obnovu nájmu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Medzi stranami sa nevedie momentálne žiaden iný súdny spor. Pred vydaním súhlasu žalovaný žiadnym spôsobom nezisťoval skutkový stav v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. 7. Všetky reklamné stavby boli postavené na základe stavebných povolení vydaných ešte pre právneho predchodcu žalobcu a boli podávané aj žiadosti o predĺženie doby trvania reklamných stavieb, vrátane reklamnej stavby, ktorá je predmetom súhlasu. O všetkých týchto skutočnostiach mal mať žalovaný vedomosť z vlastnej úradnej činnosti. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, že by sa vôbec akýmikoľvek skutočnosťami, ktoré mu majú byť známe z úradnej činnosti, zaoberal. V danom prípade nie je významné, či ide o skrátené konanie alebo štandardné konanie podľa správneho poriadku. Pokiaľ žalovaný nepostupuje tak, že opatrenie prijíma na základe podkladov, ktoré si zadovážil pri zisťovaní skutkového stavu a ktoré musia tvoriť administratívny spis ako podklad opatrenia, nemôže mať neexistujúci administratívny spis podklad pre spoľahlivé zistenie skutkového stav pre prijatie opatrenia žalovaného, a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaný v podstate neuznal existenciu žiadnych práv žalobcu, ktoré by vôbec smerovali k oboznámeniu sa s podkladom pre vydanie opatrenia, a to ani v minimálnej podobe ohlásenia s prílohami, a to pred jeho vydaním a ani následne. 8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, že by žalovaný vôbec zabezpečoval v súlade s čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky akýkoľvek súhlas vlastníka pozemku pod reklamnou stavbou na vstup na pozemok, ak už priznal napadnutým rozhodnutím mestu Nitra právo odstrániť
reklamnú stavbu vo vlastníctve žalobcu. Nie je totiž možné stotožniť sa s úvahou žalovaného o tom, že len deklaruje určitý stav a nerozhoduje o právach a právom chránených záujmoch. Z § 88 ods. 9 stavebného zákona vyplýva, že obec (ak je ohlasovateľ) je oprávnená odstrániť reklamnú stavbu až po doručení predmetného súhlasu, teda právo vo vzťahu k žalobcovi môže vzniknúť až po doručení súhlasu, ktorý musí byť najskôr v podobe opatrenia aj prijatý. Ide teda o posudzovanie splnenia podmienok vydania súhlasu, a teda aj o rozhodovanie, keďže prijatie a následné doručenie napadnutého rozhodnutia vyvoláva zmenu právneho postavenia ohlasovateľa a zjavne podľa názoru žalovaného aj vlastníka reklamnej stavby, ktorý je potom povinný strpieť konanie oprávnenej osoby, ktorá pred vydaním a doručením napadnutého rozhodnutia oprávnená nebola. Pokiaľ žalobca nedostal žiadnu možnosť brániť sa vrátane možnosti oboznámiť sa s podkladom vydania napadnutého rozhodnutia, nie je možné považovať takéto konanie za správny úradný postup, ale za svojvôľu, ktorá nemôže viesť k zákonnému výsledku v podobe zákonného opatrenia, ktoré by malo vyvolávať účinky predpokladané zákonom. 9. Žalobca tiež namietal aplikáciu § 88 ods. 8 stavebného zákona, nakoľko na situáciu, ktorá mala vyplývať zo spoľahlivo zisťovaného skutkového stavu, ktorý v skutočnosti zisťovaný nebol vôbec, nieto v kvalite spoľahlivosti, sa má aplikovať § 88 ods. 7 posledná veta stavebného zákona. Žalovaný ani v napadnutom rozhodnutí neuviedol, že by mali byť reklamné stavby postavené bez stavebného povolenia ani že by mali byť postavené v rozpore so stavebným povolením. Napadnuté rozhodnutie je takto v tejto časti opäť nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a absenciu akýchkoľvek úvah žalovaného, ktoré by smerovali k posúdeniu významných skutočností pre jeho vydanie. 10. Žalovaný celkom opomenul § 88 ods. 7 stavebného zákona a namiesto neho postupoval asi unisono s ohlásením ohlasovateľa, ktorým je samotné mesto Nitra, ktorého je organizačnou súčasťou a vydal súhlas vlastne sám sebe s odstránením reklamnej stavby na základe ohlásenia samého seba, hoci táto bola postavená podľa a v súlade so stavebným povolením. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé ani to, či má byť súhlas vydávaný pre absenciu stavebného povolenia vôbec pri jej postavení alebo rozpor reklamnej stavby so stavebným povolením a ak pre rozpor, v čom mal spočívať rozpor reklamnej stavby so stavebným povolením, čo opäť predstavuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 11. V konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia boli porušené procesné práva žalobcu ako účastníka konania, ktorému bola odňatá možnosť náležite argumentovať. Žalovaný nepostupoval ani proporcionálne v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Navyše, neboli splnené ani podmienky podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, keď napadnuté rozhodnutie nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. 12. Žalobcovi nebolo zrejmé, ako mohol žalovaný vo veci konať a vydať napadnuté rozhodnutie, ak sa vecne mala viesť v danom prípade exekúcia a nie je zrejmé ani to, ako mohol konať a vydať napadnuté rozhodnutie, ak bol súčasne ohlasovateľom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 119 ods. 3 stavebného zákona. V danom prípade je ohlasovateľom/navrhovateľom Mesto Nitra, ktoré je aj stavebným úradom. Z týchto dôvodov o návrhu ohlasovateľa nebol vecne oprávnený konať žalovaný, ale ani ako oprávnený orgán, ak si súčasne nezabezpečil predtým určenie zo strany krajského stavebného úradu a je podľa názoru žalobcu potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Uvedený postup je už dávnejšie známy aj pri prijímaní opatrení podľa § 88 stavebného zákona. Podľa dostupných informácií postup podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona bol použitý napríklad v prípade konania vedeného na stavebnom úrade obce Teplička nad Váhom pod č. 571/2015/10596 zo dňa 26.11.2015, a to ešte za pôvodnej právnej úpravy § 88 ods. 7 stavebného zákona účinného do 30.04.2021 pričom § 119 ods. 3 stavebného zákona sa nemenil a nemenila sa ani podstata vydávania súhlasu, avšak pribudla možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie. 13. Postup žalovaného, ktorý si nezabezpečil určenie krajského stavebného úradu podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona na postup v konaní, preto predstavuje podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktorého následkom nemôže byť zákonne vydané napadnuté rozhodnutie a ktoré je potrebné formálne zrušiť. Rovnako tak aj absencia dôvodov pre opomenutie postupovať podľa
zákona v konaní podľa citovaného ustanovenia je podstatným porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktorého následkom nemôže byť zákonne vydané napadnuté rozhodnutie. 14. Žalobca ďalej upriamil pozornosť na nález pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 3/2016-86, podľa ktorého je povinnosťou stavebného úradu, ktorý vydáva súhlas s odstránením reklamnej stavby, vysporiadať sa s každým osobitným prípadom tak, aby ním určené podmienky odstránenia reklamnej stavby ako napríklad vstup na pozemok, ochrana majetku, nakladanie s odpadom a ostatné práva vlastníka pozemku alebo stavby, kde je reklamná stavba umiestnená, ako aj vlastnícke práva vlastníka reklamnej stavby, ktorá sa má odstrániť, či práva vlastníka susedného pozemku alebo susednej stavby boli rešpektované a aby celé skrátené konanie o odstránení reklamnej stavby prebehlo spôsobom, ktorý bude garantovať práva a oprávnené záujmy všetkých dotknutých osôb. Postup žalovaného predstavuje podľa názoru žalobcu kumuláciu viacerých dôvodov, pre ktoré je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, nakoľko nie je preskúmateľné ani nie je založené na dodržaní postupu súladného s § 3 ods. 5 správneho poriadku ani základnými garanciami spravodlivosti konania pre akékoľvek konanie žalovaného, kde následkom je zásah/zmena jeho právneho postavenia či dotknutie jeho práv. III. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 06.02.2023 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. Opísal priebeh administratívneho konania a citoval § 66 ods. 5, § 67 ods. 4, § 88 ods. 7 a 8 stavebného zákona, § 184 a § 185 SSP, § 52 správneho poriadku, § 2b ods. 1 a § 4 ods. 3 písm. f) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. 16. Žalovaný rozhodnutím č. 21018/2015-024-Re zo dňa 25.03.2019 zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Žalobca nedisponuje platným stavebným povolením, čoho si bol žalobca vedomý a aj napriek tomu naďalej užíval nepovolenú reklamnú stavbu. Žalovaný adekvátne zistil skutočný stav veci. Medzi žalovaným a žalobcom prebehla adekvátna výmena informácií, a to s vedomím vlastníka pozemku, ktorý sa k predmetnej veci nevyjadroval aj napriek tomu, že mal túto možnosť. Správny orgán postupoval v súčinnosti. Žalobca neprejavil záujem o oboznámenie sa s obsahom s predmetnou vecou, čo vyplýva z listu „Výzva na predloženie podkladov - ODPOVEĎ“ zo dňa 28.04.2022. Argumentácia žalobcu, že správny orgán nepostupoval v súčinnosti s vlastníkom pozemku, je zavádzajúca, vzhľadom na skutočnosť, že vlastník pozemku bol o celom procese adekvátne informovaný. 17. Žalobca nesprávne posudzuje vec z právneho hľadiska, keď vyjadril domnienku, že žalovaný mal aplikovať aktuálne znenie § 88 ods. 7 stavebného zákona, vzhľadom na skutočnosť, že v čase vydávania rozhodnutia č. 21018/2015-024-Re zo dňa 25.03.2019 nebolo možné aplikovať ustanovenia, ktoré vznikli novelizáciou stavebného zákona, konkrétne: „V rozhodnutí o nepredĺžení doby trvania reklamnej stavby stavebný úrad určí podmienky odstránenia reklamnej stavby.“ Zákonodarca práve z týchto príčin v dôvodovej správe uviedol, že „Ak vlastník v lehote povinnosť nesplní, rozhodnutie o nepredĺžení doby trvania reklamnej stavby poslúži aj ako exekučný titul na odstránenie reklamnej stavby na náklady vlastníka.“ Predpokladané podmienky môže správny orgán uplatňovať v rozhodnutiach až od účinnosti novely stavebného zákona, t. j. od 01.05.2021. Žalobca vo svojej žalobe úplne prehliadol skutočnosti týkajúce sa uplatňovania účinnosti právnych predpisov. 18. Žalovaný sa naopak stotožnil s výkladom uvedeným v dôvodovej správe k novele stavebného zákona, konkrétne: „V prípade, ak stavebný úrad zistí, že predmetná reklamná stavba je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, potom v stanovenej lehote vydá súhlas s odstránením reklamnej stavby.” Zo znenia § 88 ods. 8 stavebného zákona v platnom znení a vo svetle výkladu zákonodarcu, správnemu orgánu z uvedeného vyplýva, že podstatnou náležitosťou vydania „Súhlasu na odstránenie nepovolenej reklamy“ je riadne zistenie skutočného stavu veci. 19. Za zavádzajúce označil žalovaný tvrdenie žalobcu, že ak užíva reklamnú stavbu po dobe, na ktorú bola reklamná stavba ako stavba dočasná postavená, nekoná v rozpore so stavebným povolením. Doba, na ktorú sa vydáva stavebné povolenie, je formálnou náležitosťou rozhodnutia pri dočasných stavbách
a jej nedodržanie je fakticky konaním v rozpore s rozhodnutím správneho orgánu. Žalovaný preskúmal rozhodnutie č. 21018/2015-024-Re zo dňa 25.03.2019 a zistil, že nadobudnutím právoplatnosti skončilo obdobie, na ktoré bola predmetná reklamná stavba povolená. Z toho dôvodu sa reklamná stavba dostala do rozporu so stavebným povolením a žiadateľ mal právo dožadovať sa uplatnenia svojich práv prostredníctvom § 88 ods. 8 stavebného zákona. Všetky tieto skutočnosti žalovaný uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 20. Žalovaný zistil spoľahlivo a úplne skutočný stav veci, vychádzal zo zjavných skutočností, správne posúdil právne skutočnosti, postupoval v súčinnosti s dotknutými osobami a dal im právo vyjadriť sa k preskúmavanej veci. IV. Replika žalobcu 21. Žalobca v replike zo dňa 09.05.2023 vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalovaného uvedenými vo vyjadrení k žalobe. 22. Ak sa žalovaný domnieval, že zmena právnej úpravy v § 88 ods. 7 a 8 stavebného zákona mu umožňuje postupovať podľa § 88 ods. 8 stavebného zákona, tak sa podľa názoru žalobcu mýlil. Zákonodarca pomerne jasne odlíšil prípady reklamných stavieb, ktoré boli postavené s vedomím stavebných úradov (povolenie, ohlásenie), ale ich doba trvania nebola predĺžená a tých, ktoré boli postavené bez stavebného povolenia, ohlásenia alebo priamo v rozpore s týmito podkladmi. V § 88 ods. 7 stavebného zákona nie je žiadna možnosť v prípade existencie rozhodnutí v konaniach o predĺžení doby trvania reklamnej stavby postupovať akoby nikdy neexistovalo stavebné povolenie alebo ohlásenie podľa ods. 8 uvedeného ustanovenia. Podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona s účinnosťou od 01.05.2021 sa má postupovať v prípade reklamných stavieb postavených na základe stavebného povolenia, ktorých doba trvania nebola právoplatne predĺžená. Žalobcovi nebolo zrejmé, ktorá podmienka na aplikáciu citovanej normy má byť splnená, aby stavebný úrad mohol postupovať podľa § 88 ods. 8 stavebného zákona. Zároveň mu nebolo zrejmé, prečo žalovaný nepostupoval podľa § 88 ods. 1 písm. d) stavebného zákona. 23. Odkaz žalovaného na dôvodovú správu je podľa názoru žalobcu bezvýznamný. Jednak zrejme ide o dôvodovú správu predkladateľa pred schválením predpisu, a jednak ide o znenie v citovanej podobe, s ktorým nemá problém sa stotožniť aj žalobca, pretože nevyvracia jeho argumentáciu. Naopak, žalobca sa domnieval, že dôvodová správa ešte viac zdôrazňuje nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a nedostatočnosť dôvodov jeho vydania, keďže, pokiaľ sa žalovaný stále domnieval, že ho mohol vydať a vydal podľa § 88 ods. 8 stavebného zákona, žalobcovi nebolo zrejmé, ktorý konkrétny dôvod z citovanej dôvodovej správy je tým dôvodom, pre ktorý bolo napadnuté rozhodnutie žalovaným prijaté. 24. Zvýhodnením len navrhovateľa (samého seba), bez rešpektovania rovnosti zbraní a práva vyjadriť sa zo strany žalobcu pred prijatím napadnutého rozhodnutia a zhodnotením samého seba, že riadne zistil skutkový stav, mohol podľa názoru žalobcu dosiahnuť žalovaný len vydanie nezákonného rozhodnutia, ktoré je zmätočné, neurčité a bez skutočného zákonného dôvodu zasahujúce do práva žalobcu vlastniť majetok a podnikať a obchádzajúce zákon. 25. Žalovaný nereagoval vo svojom vyjadrení na dôvody žaloby týkajúce sa právomoci konať v súvislosti s absenciou uplatnenia postupu podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona. Žalovaný konajúci prostredníctvom inej organizačnej zložky bol navrhovateľom. Žalobca predložil do konania nad rámec doposiaľ doloženého opatrenia stavebného úradu obce Teplička nad Váhom, 2x opatrenia iného stavebného úradu prijaté v skutkovo zhodných situáciách. V obidvoch prípadoch sa uplatnil postup podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona v podobe určenia stavebného úradu, ktorý mal mať právomoc prijať opatrenie podľa § 88 stavebného zákona. Vo všetkých prípadoch bolo zjavné, že nemohol konať stavebný úrad tej istej obce/mesta, ktoré prijatie opatrenia navrhol. Úporná snaha mesta Nitra nie je v súlade so základnými zásadami spravodlivosti procesu, ktoré sa bez akýchkoľvek pochýb majú vzťahovať aj na akékoľvek postupy, výsledkom ktorých má byť obmedzenie, či zásah do práva fyzickej alebo právnickej osoby ako v prípade žalobcu, ktorého majetkové práva a právo podnikať sú vydaním napadnutého rozhodnutia rušené alebo obmedzované. Napadnuté rozhodnutie nebolo vydané príslušným a právomocou vybaveným orgánom určeným podľa zákona a neboli splnené základné
podmienky pre jeho vydanie, keď zjavne žalovaný ani príslušný krajský stavebný úrad o žiadne určenie stavebného úradu nežiadal. 26. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil. 27. Ďalší účastník taktiež nevyužil právo vyjadriť sa v predmetnom súdnom konaní. V. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 28. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/13/2022 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. NR-15S/13/2022. 29. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.07.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). 30. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona, vlastník reklamnej stavby je povinný odstrániť reklamnú stavbu do 30 dní od uplynutia doby, na ktorú bola povolená reklamná stavba, alebo nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o nepredĺžení doby trvania reklamnej stavby. V rozhodnutí o nepredĺžení doby trvania reklamnej stavby stavebný úrad určí podmienky odstránenia reklamnej stavby. Ak vlastník reklamnej stavby do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o nepredĺžení doby jej trvania reklamnú stavbu neodstráni, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie je exekučným titulom. 33. Podľa § 88 ods. 8 stavebného zákona, povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe, záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona alebo obec, ak ide o reklamnú stavbu v jej územnom obvode. Stavebný úrad vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby, súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia. 34. Podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.
35. Podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona, ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. 36. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci bolo napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný udelil súhlas s odstránením reklamnej stavby žalobcu. Súhlas s odstránením reklamnej stavby je individuálnym správnym aktom vydaným v administratívnom konaní a pri jeho posudzovaní je potrebné si uvedomiť, že ním môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej či právnickej osoby. 37. Skôr, ako správny súd pristúpil k posúdeniu ďalších námietok žalobcu, považoval za kľúčové vysporiadať sa s námietkou žalobcu, či Mesto Nitra ako žalovaný (stavebný úrad) bol oprávnený rozhodnúť o žiadosti Mesta Nitra, teda o žiadosti samého seba, označenej ako „Ohlásenie o odstránení reklamnej stavby a žiadosť o súhlas“ zo dňa 27.01.2022, alebo nie. Inými slovami, kľúčovým v prejednávanej veci bolo zodpovedanie otázky, či žalovaný mal aplikovať § 119 ods. 3 stavebného zákona tak, ako to namietal žalobca, alebo nie. 38. Konania podľa stavebného zákona, ktorých výsledkom je individuálny správny akt (rozhodnutie), si nepochybne vyžadujú garanciu nestrannosti, ktorá predstavuje základný predpoklad tvoriaci súčasť definície právneho štátu. Nejde iba o formálnu požiadavku zákonodarcu, ale o súčasť základných princípov ústavnosti a organickú súčasť práva na spravodlivý proces. 39. Jednu zo základných záruk tejto zásady predstavuje aj ustanovenie § 119 ods. 3 stavebného zákona, v zmysle ktorého obec nemôže byť zároveň stavebným úradom a navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby. Za účelom preventívneho predchádzania vážnemu narušeniu ústavných princípov je úlohou krajského stavebného úradu určiť, ktorý stavebný úrad v územnom obvode kraja bude príslušný na konanie a vydanie rozhodnutia. Na určenie stavebného úradu sa nevzťahuje správny poriadok. 40. V súvislosti s § 119 ods. 3 stavebného zákona treba uviesť, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právnej normy, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu právnej normy. Jazykový výklad môže totiž predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto prípade systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný konektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy, a to najmä v prípade, keď existuje určité napätie medzi doslovným a teleologickým či systematickým výkladom. Teleologický výklad je takmer nevyhnutnou súčasťou aplikácie práva, je akousi „korunou“ výkladu, zatiaľ čo výklad logicko-jazykový je jeho základom. Tento spôsob výkladu nemožno ignorovať a podceňovať. Správny súd poukazuje na to, že každá právna norma má svoj zmysel a účel, ktorý možno vyvodiť predovšetkým z autentických dokumentov, hovoriacich o vôli a zámeroch zákonodarcu (napr. dôvodová správa k zákonu, priebeh rozpravy v parlamente pri prijímaní návrhu zákona). Správne pochopenie zmyslu právnej normy je základom jej správnej aplikácie. Interpretáciou právnej normy sa vo všeobecnosti rozumie objasnenie zmyslu a obsahu platných právnych noriem, vyjadrených v normatívnych právnych aktoch, za účelom ich správneho pochopenia a používania. Výklad právneho predpisu možno chápať aj ako logický postup smerujúci k poznaniu skutočnej vôle zákonodarcu. 41. Teleologický výklad je výklad účelový, ktorý má zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu právnej normy. Teleologický výklad skúma, aký bol úmysel zákonodarcu a aký je účel rozoberanej právnej normy. Jedná sa o významný výklad, ktorý „kráča s duchom doby“, v ktorej je realizovaný. Výklad začína pri slovách zákona, pokračuje systematickými súvislosťami, všíma si genézu zákona a jeho zavŕšením je poznanie účelu zákonného ustanovenia. Teleologický výklad nachádza svoje uplatnenie v prípadoch, kde sa jedná o výklad do istej miery nekonkrétnych a rôzne interpretovaných právnych predpisov. 42. Pri správnom výklade § 119 ods. 3 stavebného zákona, ktorého gramatický výklad je podľa názoru správneho súdu taktiež nesporný, je teda potrebné dbať aj na jeho účel. Účelom tohto ustanovenia je nepochybne predchádzanie predpojatosti stavebného úradu rozhodujúceho o konkrétnom návrhu
(žiadosti) a garancia nestrannosti, teda, aby obec ako stavebný úrad nebola v postavení orgánu rozhodujúceho o vlastnom návrhu (žiadosti). Postup podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona má smerovať k určeniu takého orgánu, u ktorého je v maximálnej možnej miere vylúčená akákoľvek pochybnosť o jeho nestrannosti a vylúčená akákoľvek pochybnosť aj o nestrannosti zamestnancov takto určeného orgánu. 43. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je neprípustné, aby obec ako stavebný úrad rozhodovala o vlastnom návrhu (žiadosti) tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia úplne opomenul aplikovať § 119 ods. 3 stavebného zákona, v dôsledku čoho v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 44. V tomto prípade, kedy žalovaný podal návrh na odstránenie reklamnej stavby žalobcu, nemohol o ňom aj rozhodnúť a vydať napadnuté rozhodnutie, ale mal iniciovať rozhodnutie podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona. Účelom tohto ustanovenia je totiž chrániť všeobecný verejný záujem na rovnakom postavení v konaní a nestrannosti konania ako imanentnej súčasti základného práva na spravodlivý proces. 45. Z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP (bez možnosti zaoberať sa ďalšími žalobnými námietkami, ktoré za tohto stavu je potrebné považovať za predčasné) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je viazaný vysloveným právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP. 46. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalšiemu účastníkovi nepriznal v zmysle § 169 SSP a contrario náhradu trov konania, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu explicitne uložil správny súd. Správny súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mohol náhradu trov konania priznať. 47. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.